Krásnohorská Dlhá Lúka: História a zaujímavosti obce

Krásnohorská Dlhá Lúka, malebná obec v srdci Slovenského krasu, ponúka návštevníkom bohatú históriu, kultúrne pamiatky a prírodné krásy. Od unikátnych jaskýň po monumentálne mauzóleá, táto oblasť je ideálnym cieľom pre jednodňové výlety aj dlhšie pobyty.

Krásnohorská jaskyňa

Menej známa Krásnohorská jaskyňa sa nachádza v Národnom parku Slovenský kras, blízko obce Krásnohorská Dlhá Lúka. Vstup do jaskyne si je potrebné dohodnúť vopred, nakoľko je vždy sprevádzaný skúsenými jaskyniarmi. Minimálny počet účastníkov sú 4 osoby a vzhľadom na náročnosť prehliadky sa neodporúča pre malé deti.

Krásnohorská jaskyňa sa pýši jedinečnou raritou - nachádza sa tu najväčší kvapeľ v miernom klimatickom pásme, s úctyhodnou výškou 34 metrov. Aj preto bola jaskyňa zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Počas Vašej prehliadky sa budete cítiť ako praví jaskyniari, podmienky sa totiž budú veľmi podobať tým, aké majú speleológovia pri objavovaní podzemných priestorov.

Ešte pred prehliadkou dostanete kompletnú jaskyniarsku výstroj a hor sa objavovať! Čaká na Vás príjemná teplota okolo 9 °C a v podzemnom kráľovstve Vás patrične privítajú až 4 druhy netopierov. Adrenalín si zdvihnete počas preliezania sutín, traverzovania podzemného potoku či brodenia cez jeho plytšie časti.

Mauzóleum Andrássyovcov

V bývalom panstve Andrássyovcov, v obci Krásnohorské Podhradie, stojí unikátne mauzóleum v secesnom štýle. Ako prvá našla v mauzóleu odpočinok Františka, manželka Dionýza Andrássyho, na počesť ktorej dal mauzóleum vybudovať. Dionýz sa do rodného kraja vrátil práve po jej úmrtí a dal previezť jej pozostatky z Mníchova. Udalosť, známa aj ako veľký krásnohorský pohreb, sa niesla vo veľkej sláve. V roku 1913 našiel posledný odpočinok v mauzóleu aj samotný Dionýz. Navštívte monumentálne mauzóleum, ktorého jednoduchú vonkajšiu výzdobu dopĺňajú bohaté vnútorné dekorácie v podobe ornamentov či reliéfov. Prehliadka trvá približne 20 minút a naplánovať si ju môžete denne okrem pondelka.

Secesná stavba je na Slovensku unikátna aj vďaka vplyvu mníchovských umelcov, nakoľko väčšina secesných stavieb bola na Slovensku ovplyvnená viedensko-budapeštianskym prúdom. Medzi návrhmi veľkolepej hrobky boli aj priestory známeho Hradu Krásna Hôrka, ktoré bolo súčasťou panstva. Dionýz sa však nakoniec rozhodol pre samostatnú stavbu.

Mauzóleum je postavené uprostred nádvoria, ktoré je súčasťou rozľahlého parku. Prehliadka parku má tak isto svoje čaro. Dopĺňa ho totiž niekoľko sochárskych skvostov. Medzi nimi si vypína socha jazvečíka z červeného mramoru. Manželia Andrássyovci, ktorí nemali deti a počas svojho života pomáhali iným deťom, sirotám či vdovám, nechali takto zvečniť svojho domáceho miláčika. Samotné nádvorie s mauzóleom obklopuje 3,5 m vysoký múr. Hneď pri vstupe Vás privítajú mohutné sochy anjelov, ktorí symbolizujú strážcov miesta posledného odpočinku.

Stavba predstavuje nepravidelný osemuholník. Vďaka kupole s 12 oknami a 8 stĺpmi, má stavba nádych antickej architektúry. Medzi ozdobnými ornamentami nájdete vavrínové vence či lotosové listy. Dominantou mauzólea sú mohutné mramorové sarkofágy. Nad pozostatkami Dionýza a Františky sa vypína ich rodinný erb. Po bokoch sarkofágov si vďaka reliéfnym portrétom a obrazom zo života manželov, môžete priblížiť ich osobnosti. Medzi námetmi sú zobrazení aj verní psi.

V mauzóleu nechýba oltár s vyobrazením svätej Trojice či obetným stolom z talianskeho bielo-čierneho mramoru. Pomedzi okná na sklených mozaikách nájdete vyobrazené symboly kresťanstva spolu s 12 anjelmi. Celú bohatú výzdobu dopĺňajú zdobené spodné časti múrov, na ktoré boli použité rôzne druhy mramoru pochádzajúce z celej Európy. Celú Dionýzovu snahu k vybudovaniu panteónu pre jeho manželku, ako aj poďakovanie za jej zásluhy v ich spoločnom živote, dopĺňa pamätný nápis na mramorovej doske.

Andrássyho obrazáreň

Jednou z najkrásnejších a najvzácnejších kultúrnych pamiatok Krásnohorského Podhradia je Andrássyho obrazáreň, ktorú dal v rokoch 1908 - 1909 postaviť gróf Dionýz Andrássy - vtedajší majiteľ panstva a jeden z najvýznamnejších zberateľov umenia svojej doby. Secesnú budovu v tvare gréckeho dvojkríža projektoval budapeštiansky architekt Dr. Rudolf Hültl. V budove obrazárne bola kedysi umiestnená kompletná zbierka grófa Andrássyho, ktorú však po jeho smrti premiestnili do Budapešti.

Výstavné priestory sú umiestnené medzi ramenami kríža, pričom stredobodom je veľká výstavná miestnosť so sklenenou strechou a preskleným kazetovým stropom. Na severnej strane bohato zdobenej fasády sa nachádza majolikový reliéf znázorňujúci Matku Božiu s dieťaťom, z pravej strany obklopenú sv. Františkom z Assisi a sv. Urbanom a zľava sv. Dominikom Guzmánom a slávnym veľkomučeníkom sv. Jurajom.

Objekt bol počas 2. svetovej vojny značne poškodený, čo viedlo k jeho schátraniu. Neskôr sa po drobnej rekonštrukcii istý čas využíval pre bytové účely, slúžil tiež ako klubovňa, knižnica a sklad. V roku 1967 sa však situácia zmenila a novým majiteľom budovy sa stalo Banícke múzeum v Rožňave. Po dokončení rozsiahlej pamiatkovej obnovy, ktorá prebehla v roku 1975 sa suterénne priestory využívali ako múzejný depozitár. V rokoch 1978 - 1989 tu sídlila aj expozícia Ľudovej umeleckej tvorby Gemera. Pôvodné poslanie bolo budove prinavrátené až v roku 1990 a od tých čias tu sídli expozícia výtvarných diel.

V roku 2016 sa budova dočkala menších stavebných úprav, ktoré boli realizované v rámci podporného projektu Picturae Artis - Dionýz Andrássy. Z pôvodnej zbierky grófa Dionýza je tu však inštalovaný len grófov portrét od francúzskeho maliara G. Paperitza. V priestoroch galérie si môžete pozrieť výtvarné diela portrétnej tvorby minulých storočí pochádzajúce zo zbierkového fondu Baníckeho múzea v Rožňave, Hradu Krásna Hôrka a Kaštieľa Betliar. Krásnohorská obrazáreň je pre verejnosť sprístupnená v mesiacoch máj - september, v čase od 13:00 - 17:00 hod. Mimo otváracích hodín je vstup možný pre väčšie skupiny, ktoré sa ohlásia minimálne 3 dni vopred.

Národný park Slovenský kras

Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhozápadnej časti našej krajiny, pri hraniciach s Maďarskom. Zasahuje do okresov Rožňava a Košice-okolie, časť ochranného pásma aj do okresu Revúca. Jeho rozloha je 34 611,08 ha, ochranné pásmo tvorí 11 741,57 ha. Územie národného parku tvorí sústava náhorných plošín, kaňony riek, tiesňavy a množstvo povrchových i podzemných krasových javov. Slovenský kras je najrozsiahlejším krasovým územím planinového typu v celej strednej Európe. 78 % jeho plochy pokrývajú lesy.

Slovenský kras bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť 31. augusta 1973. Oblasť bola 1. marca 1977 ako prvá na Slovensku zapísaná do medzinárodnej siete Biosférických rezervácií UNESCO v programe Človek a biosféra. Oblasť sa národným parkom stala 13. februára 2002. Momentálne je známych viac než 1 350 jaskýň a priepastí, ktoré sú zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Asi najvýznamnejšou jaskyňou je unikátna Ochtinská aragonitová jaskyňa. Územie je známe rozmanitosťou prírodných podmienok. Tie umožňujú, aby sa tu vyskytovali živočíšne aj rastlinné druhy horských, lesostepných aj stepných zástupcov.

Klíma národného parku a jeho "Naj"

Klíma je v Národnom parku Slovenský kras mierna. Oblasť spadá do pásma mierne vlhkého a mierne teplého podnebia, vyššie položené miesta spadajú do oblasti mierne chladnej klímy. Priemerná teplota v januári sa drží v rozmedzí -4 až -6 °C, v júli sa zase šplhá medzi 19 až 20 °C. Snehová pokrývka územie pokrýva od 50 do 115 dní, priemerne do maximálnej výšky 45 cm. Ročný úhrn zrážok nie je nijako výrazný, dosahuje hranicu 630 až 990 mm. Voda vsakuje do podzemných dutín a následne vznikajú tzv. vyvieračky (napr. Brzotínska, Ardovská, Kečovská a iné). V národnom parku natrafíte na dva vodopády (Hrhovský, Hájske) a niekoľko menších vodných nádrží. Sú to rôzne rybníky, napríklad Jasovské alebo Hrušovské.

Národný park Slovenský kras sa pýši viacerými naj:

• Najvyššie položené miesto je vo výške 925 m n. m. na vrchole Matesovej skaly.
• Najnižšie položené miesto je vo výške 217 m n. m. na úpätí Plešivskej planiny.
• Najdlhšia a súčasne najhlbšia jaskyňa je jaskynný systém Skalistého potoka (dĺžka 8 123 m, výškový rozdiel 373 m, vertikálne rozpätie 376 m).
• Najstaršia prírodná rezervácia pochádza z roku 1925 (Jasovská jaskyňa).
• Najnižšie položená klasická ľadová jaskyňa (Silická jaskyňa) sa nachádza vo výške 503 m n. m.
• Najmenšia prírodná rezervácia má rozlohu 1,22 ha (Pod Fabiankou), zatiaľ čo najväčšia (Brzotínske skaly) má rozlohu 433,78 ha.

Flóra a fauna Slovenského krasu

Národný park Slovenský kras má vo svojom zastúpení flóru rozličných oblastí. Rastliny spolu so svojimi spoločenstvami patria medzi najpôsobivejšie zložky tunajšej prírody. Je tu pekne viditeľný vplyv ako karpatskej, tak panónskej flóry, vytvára akoby mozaiku vegetácie. Dokonca tu rastú všetky druhy rumeníc, ktoré sa v našej krajine vyskytujú. Vzhľadom k výškovému rozpätiu Slovenského krasu sú zreteľne vytvorené tri vegetačné stupne - planárny, kolínny, submontánny.

Za endemit národného parku je v súčasnej dobe považovaná chudôbka drsnoplodá Klášterského. Nahradila rumenicu turnianskú, ktorá bola ešte donedávna považovaná za tunajší endemit. Medzi ďalšie endemity územia patria napríklad šafran spišský, poniklec prostredný alebo peniažtek slovenský. Najväčšie zastúpenie majú kalcifyty a xerotermné druhy. Ich hlavnou vlastnosťou je dobrá adaptabilita na prostredie, prežijú v stave sucha aj v extrémnych mrazoch. V Národnom parku Slovenský kras sa vyskytuje až 1 500 taxónov vyšších rastlín, ale viažu sa k nemu aj ďalšie „naj“. Nájdete tu najväčšie územie s porastom kandíka psieho a najnižšiu nadmorský výšku s výskytom astry alpínskej.

Fauna Národného parku Slovenský kras je taktiež rozmanitá. Územie je domovom všetkých našich šeliem, množstva bezstavovcov, takmer všetkých druhov netopierov. Bohaté zastúpenie majú taktiež avifauna (vtáctvo), herpetofauna (plazy) a bratrachofauna (obojživelníky). V jaskyniach a podzemných priestoroch sa vďaka podmienkam na život vyskytujú okrem netopierov aj pavúky a mäkkýše. Každoročne prebieha spočítanie netopierov počas ich zimovania v jaskynných systémoch. V tom období tu žije 24 druhov v zastúpení viac než 50 000 jedincov. Avšak typická pre toto územie je najmä fauna stepného a lesostepného pásma. Medzi zaujímavé živočíchy národného parku patria sága stepná, krátkonôžka štíhla, jašterica zelená, užovka stromová, syseľ pasienkový, sova dlhochvostá či ďateľ čierny. Fauna Slovenského krasu má tiež svoje „naj“. V národnom parku žije najväčšia zimujúca kolónia netopierov, hniezdi tu náš najväčší (orol skalný) aj najmenší operenec (králiček ohnivohlavý), svoj brloh tu má náš najväčší cicavec (medveď hnedý).

Možnosti turistiky a rekreácie

Súčasťou národného parku je 6 prírodných rezervácií, 10 národných prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok (najmä jaskýň). Každé z týchto miest je niečím iným výnimočné a vyniká inou devízou, ktorá láka turistov. Turisti ich môžu navštevovať celoročne. Je možné si naplánovať nenáročné prechádzky, ako aj viacdňové prechody. Všetko je to len o zvážení vlastných schopností, síl a možností. V lete je v národnom parku typická pešia turistika, cykloturistika aj horolezectvo. V zime nie je ničím nezvyčajným stretnúť bežkárov. Čo sa týka spomínaného horolezectva, celoročné je možné len v lokalitách Stienka za chatou, Stienka nad potokom (strana od potoka aj zo steny Masívu Zadného komína) a Májová Veža. V ostatných lokalitách platí vzhľadom na vysoký stupeň ochrany prírody uzávera od 1.2. do 31.7.

Hrad Krásna Hôrka

Hrad Krásna Hôrka je jedným z mála zachovalých hradov na Slovensku. Napriek škodám spôsobených požiarom predstavuje klasický hrad, ktorý vyzerá presne tak, ako pred stáročiami. Presuňte sa s nami do čias kráľov a bájnych kniežat. Navštívte tento rozprávkový hrad.

Nájdete ho len pár kilometrov od mesta Rožňava, ležiaceho kúsok od štátnej hranice s Maďarskom. Týči sa nad dedinkou s menom Krásnohorské Podhradie a vytvára známu kulisu.

Slovenské Rudohorie, oblasť, ktorá sa nachádza v blízkosti hradu, bolo od nepamäti významnou baníckou oblasťou. Zem ukrýva mnohé bohatstvá, ktoré bolo nutné dopraviť na trhy. Hrad Krásna Hôrka vznikol ako obranný hrad, chrániaci túto dôležitú obchodnú cestu. Stojí na vyvýšenom vŕšku, ktorý poskytoval útočisko aj kráľovi Belovi IV. pred nájazdmi Tatárov.

Počiatky samotného hradu siahajú do obdobia 13. storočia. Sprvoti ho tvorila len jedna obranná veža, obytný palác a opevnenie. Rod Bebekovcov, ktorý hradu vládol sa obával tureckých útokov. Zosilnil tak obranný systém hradu a učinil rozsiahlu prestavbu. Neskôr obsadili turecké vojská Bebekovský hrad vo Fiľakove.

Do Slovenského krasu sa neoplatí ísť len na jeden deň. Odporúčame Vám preto ubytovať sa v blízkosti Krásnohorskej jaskyne alebo si nájsť ubytovanie v Rožňave a naplánovať si ďalšie výlety v Rožňave a okolí. Jednoznačne si nechajte celý deň na spoznávanie Národného parku Slovenský kras. Kúsok histórie Vás čaká na Hrade Krásna Hôrka aj v honosnom Kaštieli Betliar, kde sa natáčal slovenský seriál s názvom 1890. A aby ste podzemný zážitok správne kompenzovali, pozývame Vás na astronomický zážitok priamo do Hvezdárne Rožňava.

Príďte si prezrieť túto jedinečnú a vzácnu pamiatku architektúry 20. storočia, kde odpočívajú Dionýz a Františka Andrássy. Rezervujte si ubytovanie v Krásnohorskom Podhradí alebo ubytovanie v okolí Rožňavy a spoznajte históriu pretkaný kraj. Len na skok to máte na spomínaný Hrad Krásna Hôrka. V obci Betliar zas nahliadnete do honosného šľachtického sídla, ktoré Vás očarí svojou bohatou históriou, príbehmi či luxusným zariadením. Kaštieľ v Betliari zaujme každého návštevníka. Stačí si rezervovať Váš termín a počas výletu môžete pri návšteve spomínaných historických pamiatok pocestovať aj v čase.

Z Andrássyho galérie sa plynulo presuňte na už spomínaný rozprávkový Hrad Krásna Hôrka, kde na Vás čaká unikátna zbierka zbraní, dobového nábytku i kaplnka, v ktorej je vystavené mumifikované telo grófky Žofie Serédy. Za návštevu určite stojí aj Krásnohorská jaskyňa v neďalekej obci Krásnohorská Dlhá Lúka, v ktorej sa nachádza najväčší kvapeľ v miernom klimatickom pásme s výškou až 34 metrov. Skvelou alternatívou ako si spríjemniť horúci letný deň je návšteva Rožňavského kúpaliska. Zostaňte na Gemeri dlhšie a spoznajte aj ďalšie výnimočné miesta v regióne. Kvalitné ubytovanie v blízkosti Andrássyho obrazárne si ľahko vyhľadáte na stránke ubytovanie v Krásnohorskom Podhradí.

tags: #krasnohorska #dlha #luka #kostol