Kreslený Košický Kostol: História a Architektúra

Košice, mesto s bohatou históriou, sa pýši množstvom architektonických skvostov, medzi ktoré patria aj kreslené kostoly. Tieto sakrálne stavby sú svedkami významných udalostí a odrážajú vývoj mesta v priebehu storočí. V tomto článku sa pozrieme na históriu, architektúru a rekonštrukcie niektorých z najvýznamnejších košických kostolov.

Dóm sv. Alžbety v Košiciach

Dóm svätej Alžbety

Dóm sv. Alžbety, nazývaný aj Košický dóm, je zasvätený sv. Alžbete. Európsku úroveň vtedajších Košíc potvrdzuje najväčší dobový investičný počin - výstavba Dómu svätej Alžbety, ktorý je až podnes pýchou mesta. Je doslova neuveriteľné, že tunajšia mestská komunita, odhadovaná maximálne na desaťtisíc duší, dokázala financovať a realizovať v jedinej generácii toľko náročných stavebných diel.

Pri rozsiahlej rekonštrukcii Dómu sv. Alžbety v Košiciach v rokoch 1882 - 84 boli v interiéri chrámu odkryté základy staršieho kostola, ktorého počiatky siahajú podľa všetkého do obdobia po polovici 13. storočia. Kostol s patrocíniom sv. Alžbety sa spomína v listine pápeža Martina IV.

Za vlády kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342 - 1382) sa v kostole udial zázrak spojený so Svätou krvou, ktorý z Košíc urobil významné pútnické miesto. Prvý chrám vyhorel pri požiari mesta v roku 1380. Už v roku 1382 však bol opravený a ďalej slúžil ako farský kostol Košíc. Rozvíjajúcemu mestu už kostol z 13. storočia kapacitne nepostačoval, a tak koncom 14. storočia padlo rozhodnutie nahradiť ho väčšou a reprezentatívnejšou stavbou súčasného dómu.

Po požiari predošlého farského kostola sv. Alžbety Uhorskej okolo roku 1380 začala výstavba nového chrámu - Dómu svätej Alžbety. Vzrastu Košíc a udeľovaniu mnohých mestských práv napomohla aj zázračná udalosť v tomto chráme.

Významným prispievateľom bol kráľ Žigmund Luxemburský. V roku 1402 vydal pápež Bonifác IX. odpustkovú bulu pre prispievateľov na stavbu. Prvá fáza výstavby trvala do roku 1420. Začala sa výstavbou polygonálnych apsíd a južného obvodového múru. Dóm sa budoval ako päťloďová sakrálna stavba okolo pôvodného kostola.

Po roku 1420 nastúpila nová stavebná dielňa, ktorá upravila pôvodný plán. Namiesto päťloďovej stavby vznikol trojloďový chrám s vysokou priečnou loďou. Tento typ centrálneho halového priestoru bol v tom čase architektonickou inováciou. Sochárska výzdoba portálov čerpala inšpiráciu z Prahy a Krakova.

V roku 1556 poškodil Dóm veľký požiar. Mesto si prežilo aj neľahké chvíle. V 2. pol. 16. storočia tu bolo podpísané prvé protestantské vierovyznanie známe ako „Confessio Pentapolitana.“ Veľa majetkových strát Košičanom spôsobil obrovský požiar 13. apríla 1556.

Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. Predmetom opravy bola strecha, vitráže, svätyňa, veže a portály. V rokoch 1985 - 1992 sa obnovovala sakristia a severná fasáda. V rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.

Interiér Dómu sv. Alžbety:

• Hlavný oltár svätej Alžbety zo začiatku 15. storočia
• Oltár Navštívenia Panny Márie zo začiatku 16. storočia
• Oltár svätého Antona Paduánskeho z prvej polovice 16. storočia
• Oltár Mettercie z konca 19. storočia
• Oltár svätej Anny z konca 19. storočia
• Oltár Troch kráľov z konca 19. storočia
• Oltár svätého Jozefa z konca 19. storočia
• Oltár svätého Štefana kráľa z konca 19. storočia
• Bronzová krstiteľnica zo začiatku 14. storočia
• Štyri drevené gotické polychromované plastiky z konca 15. storočia
• Bolestná Panna Mária na stĺpe zo začiatku 16. storočia
• Apoteóza života Františka II.
• Svätyňa z 15. storočia
• Kaplnka Svätého Kríža z konca 15. storočia
• Kaplnka Mettercie - Zvestovania Panny Márie z konca 15. storočia

Kaplnka svätého Michala

Kaplnka (kostol) sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. storočia podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky.

Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretou svätyňou a so vstavanou vežou v západnom priečelí. V štíte hlavného portálu sa nachádza reliéf sv. Michala s rovnoramennými váhami, ktorými symbolicky váži duše po smrti ľudí. Reliéf je približne z roku 1400.

Začiatkom 16. stor. z rozhodnutia Juraja Szatmáryho (neskôr ostrihomského arcibiskupa) bola ku stavbe zo severnej strany pribudovaná bočná loď (viď. V roku 1904 biskup Žigmund Bubics inicioval prestavbu sakrálnej stavby do pôvodného stavu. Svedčí o tom nápis nad dverami sakristie v maďarskom jazyku.

Po obvode kaplnky na jej vonkajších stenách sa nachádza 17 vsadených náhrobných kameňov. Boli objavené v základoch a na bočných stenách katedrály počas reštaurátorských prác v 19. Posledná veľká rekonštrukcia Kaplnky sv. Michala prebiehala v rokoch 1998 - 2006.

Urbanova veža

Podľa najnovších historických výskumov sa jedná o 45 m vysokú renesančnú vežu nazývanú aj “Červená veža.“ O jej súčasnú renesančnú podobu sa v r. 1628 zaslúžil prešovský staviteľ Martin Lindner.

Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1556 zhoreli aj zvony Dómu sv. Alžbety. Košický delolejár František Illenfeld vyhotovil z ich pozostatkov v roku 1557 až 168 cm vysoký a 5 ton vážiaci zvon sv. Urbana, patróna vinohradníkov.

V 19. stor. boli po obvode veže pristavané nákupné stánky. Kvôli neestetickosti boli na rozkaz mestskej rady odstránené a neskôr nahradené arkádami. Arkáda okolo prízemia Urbanovej veže pochádza z r. 1912.

Vážny požiar v r. 1966 zničil zvon i strechu veže. Majstri Východoslovenských železiarní odliali v r. 1996 ako dar Dómu sv. Alžbety nový a identický zvon, ktorý opäť zaujal svoje stabilné miesto v Urbanovej veži.

Františkánsky kostol

Po Dominikánskom kostole je to druhý najstarší kostol v Košiciach. Jeho oficiálny názov je Seminárny kostol sv. Antona Paduánskeho, ale známy je aj pod názvom Františkánsky kostol. Oproti Dómu sv. Alžbety je dlhší o viac než osem metrov.

Dátum začiatku výstavby chrámu na tomto mieste nie je známy. Vieme len toľko, že tu stál kostol, ktorý vyhorel a v roku v roku 1333 dali súčasnú stavbu v gotickom štýle na z ruín starého chrámu postaviť páni z Perína, čiže Peréniovci (Perényi). Výstavbu dokončili až v roku 1405.

Rok 1556 bol pre Košice katastrofický v tom zmysle, že pri požiari vyhorelo takmer celé centrum včítane Dómu sv. Alžbety, Urbanovej veže, ale aj Kostola sv. Mikuláša. Ten na rozdiel od iných stavieb ostal neopravený a zriadili v ňom vojenský sklad.

V rokoch 1600 až 1640 sa počas reformácie dostal do vlastníctva protestantov, v roku 1640 sa vrátil katolíckej františkánskej reholi. Napriek tomu, že šlo o veľmi poškodený chrám, dostalo sa mu mimoriadnej pozornosti.

V rokoch 1650 až 1671 totiž Jáger dobyli a držali tureckí dobyvatelia a jágerský biskup sa premiestnil so svojim úradom do Košíc. Z pôvodného kostola sv. Mikuláša bola opravená iba svätyňa (v danom čase uzatvorená a oddelená od lode chrámu). Práve v tejto svätyni slúžil biskup svoje omše, teda v rokoch 1650 až 1671 bol kostol v pozícii katedrály.

Rekonštrukčné práce sa konali v rokoch 1718 až 1724 a získal terajšiu barokovú podobu. V roku 1778 ho však postihol ďalší požiar, pri ktorom sa roztavili štyri zvony aj vežové hodiny.

I keď kostol pôvodne postavili ako gotický, prešiel barokovou prestavbou. To sa prejavuje aj na priečelí, kde sa však zachovalo niekoľko gotických reliéfov. Prvý zobrazuje ukrižovania Pána. Ďalej sú to sochy sv. Františka, sv. Antona Paduánskeho, sv. Kláry a sv. Margaréty. Najvyššie je uložená kamenná plastika Blahoslavenej Matky s anjelmi.

Pri vstupe dovnútra návštevníka zaujme barokový interiér, ktorý pochádza z rokov 1760 až 1770. Výnimočne vysoké sú sochy na oltári. Sv. Peter a sv. Pavol majú vyše troch metrov. Pre oltár je celkovo typické veľkolepé stvárnenie netypickou rokovou konštrukciou s baldachýnom a postavou sv. Karola Bartolomejského. Oltárny obraz namaľoval viedenský maliar Michal Unterberger. Zobrazuje Pannu Máriu s dieťaťom Ježišom a so sv. Antonom Paduánskym.

Kostol Najsvätejšej Trojice

Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach je nádherná ranobaroková sakrálna stavba, ktorá je známa aj pod názvami Premonštrátsky kostol, Jezuitský kostol, Univerzitný kostol alebo Rákociho kostol. Pomenovanie dostal Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach po troch košických mučeníkoch - jezuitoch Marekovi Križinovi, Melicherovi Grodeckému a Štefanovi Pongrácovi, ktorých v roku 1619 v Kráľovskom dome umučili hajdúsi Juraja I.

Stavbu financovala Žofia Báthoryová (Bátoriová), manželka Juraja II. Spočiatku patril jezuitom, od roku 1671 jezuitskému rádu a od roku 1811 premonštrátom (premonštrátskemu rádu). Pri kostole bola v roku 1657 založená prvá košická univerzita.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach má zachovanú pôvodnú jezuitskú výzdobu, ktorá vytvára úchvatnú ilúziu priestoru. Dominantou je hlavný oltár od Jozefa Peskyho z roku 1854, ktorý zobrazuje Nanebovzatie Panny Márie (pôvodne s motívom svätej Trojice). Pozadie tvorí iluzívna maľba od košického profesora Erazma Schrottu (Schotta) z roku 1796 (resp. Na severnom múre svätyne sa nachádza drevený epitaf Františka I. Rákócziho z roku 1676.

Bočné oltáre, štallá vo svätyni a rezbami zdobené lavice pochádzajú z ranobarokového obdobia poslednej štvrtiny 17. V krypte, ktorá mala pôvodne slúžiť ako pohrebisko rodiny Rákociovcov, odpočívajú kňažná Žofia Báthoryová a jej syn František I.

Patrí medzi najkrajšie chrámy v Košiciach vďaka bohatej histórii spätnej s jezuitmi, univerzitou a dramatickými lokálnymi udalosťami - najmä mučením troch kňazov v roku 1619.

Kaplnka sv. Michala v Košiciach

tags: #kresleny #kosicky #kostol