História a architektúra gréckokatolíckych kostolov na Slovensku

Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu. Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17., 18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat. Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke.

Najznámejšie cerkvi u nás sú rozhodne drevené kostoly v okolí Bardejova. V okolí Bardejova a území severovýchodného Slovenska nájdeme prevažne drevené kostoly východného obradu. Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov.

Pojem cerkev či cerkva predstavuje gréckokatolícky alebo pravoslávny chrám.

Drevený kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove, zapísaný v UNESCO

Charakteristika drevených kostolov

Už ako samotný názov vypovedá, drevené kostoly boli postavené za použitia dreva ako stavebného materiálu. Cerkvi boli zvyčajne postavené nad dedinou, na vyššie postavených miestach. Súčasťou areálu bol cintorín, ktorý bol aj s kostolom obohnaný múrom. Vstup do areálu tvorila vstupná brána. Kostoly mali prevažne zrubový charakter, stáli na kamennej podmurovke, boli trojdielne (symbol Svätej Trojice).

Drevené kostoly boli umelecky stvárnené, vysoký dôraz sa kládol predovšetkým na výzdobu. Výzdoba sa koncentrovala v interiéri, ale aj exteriéri. Exteriér dopĺňala napríklad vyzdobená strešná krytina, rôzne geometrické ornamenty na jednotlivých častiach kostola, vyzdobené mohli byť aj dvere, okná, mreže, kríže a podobne. Práve ikonostas je dôležitým prvkom kostolov. Jeho výzdoba má byť bohatá a slávnostná. Účelom ikonostasu je oddelenie svätyne od lode. Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu.

Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev. Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.

Rozdelenie drevených kostolov

Naše drevené kostoly môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a tzv. raison d’être - teda dôvodu vzniku. Boli postavené ako drevené verzie kamenných stavieb z rovnakého obdobia (15. a 16. storočie) a svojim komunitám poskytovali dôstojné a vznešené priestory pre bohoslužby a slávnosti.

Ďalšiu skupinu drevených kostolov si stavali komunity, ktorých vierovyznanie sa odkláňalo od dominantnej rímskokatolíckej tradície. Tretia skupina kostolíkov na východnom a severnom Slovensku je len pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných. Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb.

Drevený kostolík v Tročanoch

Významné drevené kostoly na Slovensku

• Hervartov: Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi, postavený koncom 15. storočia. Odlišuje sa od ostatných cerkví východného obrazu. Kostol sa skladá z polygonálnej svätyne, lode, sakristie a veže. Bol vystavaný z červeného smreka. Súčasťou interiéru je oltár Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory z roku 1460 - 1470. Interiér dopĺňajú pozoruhodné maľby z roku 1665. Bol spolu s inými v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
• Frička: Drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela bol postavený v roku 1829. Stavba je trojpriestorová s dvoma vežami. Kostolu na západnej strane dominuje veža, kde sa nachádzajú tri zvony. Interiér je datovaný prevažne do 18. a 19. storočia. Maľba stropu svätyne pochádza z 20. storočia.
• Krivé: Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša bol postavený roku 1826 a nachádza sa nad obcou Krivé na jej západnej strane. Kostol v Krivom je trojpriestorový, so štvorcovou vežou, predĺženou loďou a polygonálnou apsidou. V interiéri kostola sa nachádzajú vzácne ikony datované do 16. storočia, namaľované technikou tempery na dreve. Celý ikonostas má 4 rady, na ktorých je zobrazený sv. Mikuláš, Hodigitria, Kristus Pantokrator a sv. Lukáš. Interiér kostola pochádza zo 17. až 19. storočia.
• Jedlinka: Drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky bol postavený v prvej polovici 18. storočia. Kostol je trojdielny a trojvežový. Zrubová stavba je z exteriéru obitá šindľom. V hlavnej chrámovej veži visia tri zvony. Interiér kostola pochádza zo 17. a 18. storočia. Nachádza sa tu jeden z najvzácnejších ikonostasov so zobrazením sv. Mikuláša, Hodegétrie či Krista Pantokratora. Nad kráľovskými dverami sa nachádza ikona Posledná večera. Ďalej sa tu nachádza oltár Panny Márie z 19. storočia. Zachovaný je aj kostolný inventár.
• Lukov: Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána bol pôvodne postavený v Poľsku a zasvätený inému patrónovi. Odtiaľ ho obyvatelia kúpili a previezli. O staršom pôvode a inom zasvätení chrámu hovorí nápis z roku 1654 na ikone Presvätej Bohorodičky. Kostol je trojdielny, trojvežový a stojí na kamennej podmurovke. Na západnej strane sa nachádza mohutná veža. Jednoduchá sedlová strecha je pokrytá šindľom. Interiéru kostola dominuje ikonostas, ktorého podstatná časť pochádza z 18. storočia. Zobrazenie Posledného súdu je zo 16. storočia a niektoré ďalšie ikony sú zo 17. storočia.
• Ladomirová: Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala bol postavený v roku 1742. Je zrubovej konštrukcie, trojdielny a trojvežový. Ikonostas pochádza z 18. storočia. Kostol v Ladomirovej bol značne poškodený v priebehu druhej sv. vojny a neskôr búrkou. Následne bol kostol opravený.
• Kožany: Kostol Stretnutia Pána so Simeonom bol postavený v druhej polovici 18. storočia. Trojdielnu stavbu tvorí oltárna miestnosť, loď a veža. Stojí na kamennej podmurovke a je prikrytý šindľovou strechou. Interiéru dominuje dvojdverový ikonostas z konca 17. a zo začiatku 18. storočia a vzácne nástenné maľby s výjavmi zo Starého a Nového zákona z konca 18. storočia. Vo svätyni sa nachádza oltár s ikonou Piety, ktorá pochádza z 19. storočia.
• Tročany: Drevený chrám východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu pochádza z konca 15. a začiatku 16. storočia. Patrí medzi najstaršie drevené chrámy východného obradu nielen na Slovensku, ale v celej karpatskej oblasti. Trojdielna zrubová stavba pozostáva z oltárnej časti, lode a veže. Strecha nad loďou je v tvare pyramídy, zakončená vežičkou. Ikonostas je zo 17. storočia a je zaradený medzi Národné kultúrne pamiatky. Za ikonostasom sa vo svätyni nachádza zdobený oltár s ikonou Snímania z kríža z 18. storočia a ikona sv. archanjela Michala nad žertveníkom. Kostol bol v roku 1968 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Vo viacerých kostoloch (Frička, Tročany, Kožany, Lukov, Jedlinka, Krivé, Ladomirová) sa pravidelne každú nedeľu a sviatky slúžia bohoslužby. Pre aktuálne informácie ohľadom bohoslužieb alebo otváracích hodín kostolov, prosím, kontaktujte príslušný farský úrad alebo jednotlivcov, ktorý kostol spravujú.

Gréckokatolícky chrám sv. apoštolov Petra a Pavla v Jakubanoch

Gréckokatolícky chrám sv. apoštolov Petra a Pavla v Jakubanoch

Chrám sv. Gréckokatolícky chrám sv. apoštolov Petra a Pavla je postavený v secesnom štýle, inšpirovaný byzantskými a románskymi prvkami a tiež slohom Modern. Autorom projektu je Ján Bobula ml.. Chrám má pôdorys gréckeho kríža, nad štvorcom kríženia je veľká kupola na pendentívoch, ktorá je v exteriéri zdôraznená vencom trojhranných atikových štítov. Dĺžka chrámu je 34 m a šírka 23 m. Základy chrámu sa položili v roku 1904. Stavba začala za pôsobenia kňaza o. Alexandra Kriška a dokončená za o. Michala Michaliča v roku 1911. Stavba chrámu bola veľmi finančne náročná. Veriaci predávali dobytok, aby tak mohli podporiť výstavbu chrámu, v ktorom sa budú modliť a prinášať Bohu vďaku a chválu.

Chrám je svojou architektúrou veľmi ojedinelý, avšak výrazne podobný stojí v maďarskom Debrecíne. Hovorí sa, že debrecínsky gréckokatolícky kňaz sa dozvedel o stavbe výnimočného chrámu v Jakubanoch, bol sa na stavbu pozrieť a dohodol sa s inžiniermi na výstavbe podobného chrámu vo svojej farnosti. Veža chrámu je v dolnej časti štvorhranná a približne v strede sa stáva oktogonálnou. Má výšku 50 metrov a na jej vrchol vedie 120 schodov. Vo veži sú štyri zvony. Dva z roku 1921, jeden z roku 1791 a malý je bez textu. Dva väčšie boli vyrobené v Chomutove v Čechách a menší v Prešove. Najväčší zvon nesie meno sv. Petra a Pavla, stredný zvon má meno sv. Bočná kaplnka v chráme je zasvätená Matke Ustavičnej pomoci. Slúži sa v nej sv.

Chrám je ojedinelou stavbou svojho druhu v celej strednej Európe.

Kaplnka v Jakubanoch

Za obcou, v časti, ktorú domáci označujú slovným spojením „vyše sela“, stojí murovaná kaplnka. Táto kaplnka od svojho vzniku až do dnešných dní prešla zložitým obdobím. Kaplnka bola naplnením sna jedného veľmi zbožného muža, ktorý túžil po sebe zanechať práve takýto objekt. Tým mužom bol Štefan Beskyd, a hoci je to veľmi zvláštne, o jeho zbožnosti svedčí aj jeho prezývka. Jeho obľúbenou piesňou, ktorú si často spieval, bola cherubínska pieseň, preto mu začali v obci hovoriť „Charumija“. Tento muž pôvodne plánoval túto kaplnku postaviť pod vrchom Kečera, kde vlastnil pozemok. Ako prvé priviezol na tento pozemok kamene, ktoré zložil na jeho okraji. Keď však prišiel ráno opäť na tento pozemok, navozené kamene boli premiestnené na iný pozemok, vzdialený od jeho približne 0,5 km, bližšie k obci. Kmene teda opäť previezol na svoj pozemok, ale tie na nasledujúci deň opäť našiel na cudzom pozemku. Nahneval sa, kto mu takto robí napriek a kamene previezol späť.

Finančné prostriedky vyzbierané na odpustových slávnostiach by však na výstavbu tejto kaplnky nestačili aj preto, lebo v tom období sa v Jakubanoch staval aj chrám. S výstavbou kaplnky sa začalo v roku 1906. Po ukončení výstavby bolo potrebné doplniť interiér kaplnky, Štefan Beskyd dlho premýšľal, kde získa obrazy do tejto novovybudovanej kaplnky. Raz sa mu v noci sníval sen, v ktorom mu bolo povedané, v ktorom obchode má obrazy kúpiť. Šiel teda do mesta Stará Ľubovňa, a ako mu bolo povedané vo sne našiel obrazy, ktorých tvar presne zapadol do interiéru kaplnky. Na čelnej strane sú tri obrazy. Centrálny zobrazuje Najsvätejšiu Trojicu, na ľavej strane je obraz Narodenia Presvätej Bohorodičky a na prevej strane je obraz Zosnutia Presvätej Bohorodičky. V kaplnke sú aj ďalšie obrazy na bočných stenách.

Kaplnka bola posvätená v roku 1910 a zasvätená je Zosnutiu Presvätej Bohorodičky. Po Prešovskom sobore v roku 1950 vtedajšia štátna moc násilne priraďovala gréckokatolíkov k pravoslávnej cirkvi, nesmeli jakubianski gréckokatolícki veriaci vstupovať do chrámu. Na bohoslužbách sa vtedy stretávali práve pri kaplnke. Táto kaplnka sa stal akýmsi symbolom vernosti jakubianskych veriacich gréckokatolíckej cirkvi. Podobnú úlohu zohrala kaplnka aj v roku 1968, keď bola činnosť gréckokatolíckej cirkvi obnovená. Prví najodhodlanejší veriaci sa opäť stretli pri kaplnke, aby sa domáhali svojej náboženskej slobody, návratu ku gréckokatolíckej cirkvi ale predovšetkým, aby im bola vrátená „ich cerkov“. Tu, pri kaplnke, bola opäť niekoľko nedieľ slúžená bohoslužba. V jednu nedeľu vykročili v procesii od kaplnky veriaci spolu s otcom Edmundom Gulovichom ku chrámu. Hoci sa im v nasledujúcich týždňoch podarilo slúžiť liturgie v chráme, v obci nastali roztržky, ktoré sa kompetentní rozhodli riešiť zákazom slúženia liturgií v chráme. Trvalo ešte tri roky, kým sa situácia upokojila natoľko, aby sa v obci mohli gréckokatolícke bohoslužby konať v chráme. Pre nezhody, ktoré v obci v tomto období boli, nebolo možné ani slúženie liturgií pri kaplnke. Ľudia nemohli verejne kaplnku navštevovať, ani vykonávať procesie k nej. Kaplnka začala chátrať.

Situácia sa začala meniť až po tzv. K obnove kaplnky došlo v roku 1993 na podnet prešovského biskupa, vladyku Jána Hirku Dr.h.c. V súčasnosti je kaplnka udržiavaná a veriacimi navštevovaná. Pravidelne sa pri nej konajú odpustové slávnosti na sviatok narodenia Bohorodičky, teda 8. septembra. Veriaci v sprievode putujú k tejto kaplnke, aby sa tu zúčastnili slávnostnej sv.

Gréckokatolícky chrám sv. Kozmu a Damiána v Svetliciach

Obec Svetlice, Okr. Gréckokatolícky chrám sv. Kozmu a Damiána. Kostol bol postavený v barokovom slohu v 60.-tých rokoch 18.storočia. Murovaný derivát drevených troj priestorových kostolov lemkovského typu s presbytériom, centrálnou vežou a priestorom pod vežou - babincom. V osi presbytéria je pristavaná malá, polkruhovo zakončená sakristia. Troj priestorovosť akcentuje aj vonkajšok stavby, v ktorom prevláda masívna veža s barokovou laternovou baňou. Priestory chrámu okrem sakristie sú kryté krížovými klenbami. Vnútorné zariadenie je pseudogotické a pochádza z roku 1867. Pôvodné nástenné a stropné maľby boli od Ľ. Jarača z roku 1907. Zvonica pred chrámom je zo začiatku 19. storočia.

Významnou cirkevnou udalosťou v živote obce boli tri biskupské návštevy. V roku 1788 navštívil svetlický chrám biskup Dr.

Prehľad drevených kostolov

Táto tabuľka poskytuje základný prehľad o niektorých z najvýznamnejších drevených kostolov na východnom Slovensku, ich umiestnení a roku výstavby.

Gréckokatolícky kostol v Seniakovciach

Až do roku 1956 stál v obci románskogotický kostolík Gréckokatolíckej cirkvi zasvätený Sv. krížu z 13. storočia. V uvedenom roku sa ho miestni veriaci rozhodli zbúrať s tým, že na jeho mieste postavia nový chrám.

tags: #greckokatolicka #cirkev #kostol