V Brezne môžeme navštíviť viaceré zaujímavé sakrálne pamiatky, medzi ktoré patrí Kostol povýšenia Svätého kríža - Kaplnka Svätého kríža, rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie, evanjelický kostol, piaristický kláštor či synagóga, ktorú v roku 2015 kompletne zrekonštruovali.
Námestie v Brezne
Kostol Povýšenia Svätého Kríža - Kaplnka Svätého Kríža
Na severovýchodnej strane mesta, pod Dúbravkou - na "Bráničke", bol postavený v rokoch 1517-1519 ako jednoloďový kostol s polygonálne ukončenou svätyňou kostol Povýšenia Svätého Kríža s Kaplnkou sv. Kríža. Zo severnej strany k nej bola pristavaná sakristia, sprístupnená lomeným neskorogotickým portálom.
Len svätyňa so sakristiou sa zachovali z neskorogotického Kostola Sv. kríža na cintoríne v Brezne (na Bráničke). Na východnom štrbinovom okne sa zachovala pôvodná kovaná mreža. Stredoveké prvky sa zachovali aj na severnej sakristii zaklenutej valenou klenbou - ide o úzke okno s lomeným oblúkom, v ktorom je osadená gotická železná mreža.
V roku 1746 dali piaristi pod svätyňou vymurovať kryptu, do ktorej pochovávali členov piaristického rádu. Na železných dverách krypty je nápis: "Bud' že jsme živí, buď že umírame. Paně sme!"
Pôvodne farský chrám v roku 1779 vyhorel a poškodená stavba bola až na svätyňu zbúraná. Neskorogotickej stavbe sa stal osudným rozsiahly požiar mesta 9. apríla 1779, kedy zhorelo až 113 domov i samotný kostol, ktorého loď mal plochý drevený strop. 30. mája 1783 rektor piaristického kláštora oznámil, že banskobystrický biskup nesúhlasí so zbúraním svätyne zhoreného kostola, ale žiada, aby bola premenená na kaplnku.
So zbúraním presbytéria nesúhlasil prvý banskobystrický biskup František Berchtold, ktorý v roku 1783 požiadal, aby sa zmenilo na kaplnku. Veriaci žiadosti napokon vyhoveli, a tak zamurovali víťazný oblúk do podoby nového západného priečelia.
Z kostola teda ostala len kaplnka sv. Kríža. Z kostola, ktorý zasiahol požiar koncom 18. storočia, zostala len kaplnka sv. Kríža. V súčasnosti už má opäť status kostola s pôvodným patrocíniom. Opravami prešiel objekt v rokoch 1908,1967 a 2001. Národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 1963.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Bol v poradí druhým postaveným kostolom v Brezne. Prvý, drevený kostol, postavený na námestí zhorel pri veľkom požiari v roku 1517.
Po požiari v Brezne v roku 1779 zhorel kostol na "Bráničke" a s ním zanikol aj miestny cintorín, nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti kostola. V roku 1780 magistrát mesta rozhodol o vybudovaní nového kostola, nakoľko predchádzajúci bol zničený pri požiari. O rok neskôr odkúpilo mesto pozemky na Dúbravke, kde zriadilo nový cintorín. Kostol bol postavený z príspevku mesta, občanov a miest horného Uhorska.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza vedľa budovy radnice. Architektonicky zaujímavému námestiu M. R. Štefánika v Brezne dominuje rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v rokoch 1782 - 1792 po rozsiahlom požiari mesta. Pôvodne bol dnes už farský kostol postavený ako jednoloďová stavba v barokovom štýle, neskôr k nemu sa rozhodlo aj o dobudovaní veže. Kostol bol postavený medzi rokmi 1781 - 1785, staviteľom bol Peter Grosmann. Veža bola pristavaná v rokoch 1792 - 1793.
Jednoloďová budova s neskorobarokovými prvkami bola postavená v rokoch 1781 - 1785 podľa staviteľa Petra Grosmanna. Kostol má jednoloďový pôdorys a interiér v barokovom poňatí s nikami a prehýbanými stenami. Južná fasáda s predstavanou vežou má vo vstupnom portáli pôvodné kované dvere. V interiéri sa zachoval pôvodný neskorobarokový mobiliár.
Vnútro kostola ozdobil akademický maliar Andor Dutits šiestimi maľbami v al secco štýle. Vo svätyni je obraz svätého Štefana, prvého kráľa v Uhorsku a svätého Ladislava. V lodi je obraz Narodenia Pána - obraz pokoja, radosti a obraz Golgoty. Pri vchode naľavo je obraz kráľa Ľudovíta Veľkého, povyšujúceho osadu Brezna do radu miest, dávajúc mu právo voliť si richtára a kňaza.
Súčasťou svätyne je murovaná stĺpová architektúra hlavného oltára Nanebovzatia Panny Márie. Bočné oltáre sú zasvätené Božskému srdcu a Srdcu Ježišovmu. V konche nad svätyňou možno obdivovať výjav Korunovania Panny Márie, ikonograficky nadväzujúci na obraz hlavného oltára. Na klenbe lode sa nachádza výjav Zvestovania, doplnený svätcami Starého a Nového zákona, ako aj ženskými postavami zo Starého zákona. V kostole sa denne konajú bohoslužby a je považovaný za NKP.
Evanjelický Kostol
Evanjelický kostol a. v. patrí medzi prvé kostoly na Slovensku, ktoré sa začali stavať po vydaní tolerančného patentu Jozefa II v roku 1781, ktorý povoľoval stavať protestantské chrámy mimo hlavných ulíc, bez veže a presbystéria. K vysväteniu kostola došlo v roku 1787. Do jeho dejín sa významným spôsobom zapísal Ján Chalupku, za ktorého účinkovania bol kostol obnovený a zväčšený po požiari a dostavaná bola i empora, kazateľnica a nový oltár. Významným pre kostol bolo 100. výročia jeho vysvätenia, kedy bol zakúpený nový trojmanuálový orgán so 42 registrami.
Evanjelický kostol v Brezne
Piaristický Kláštor
Okrem dvoch kostolov sa na námestí M. R. Štefánika nachádza i kláštor piaristov s kaplnkou. Tento objekt bol postavený v rokoch 1694 - 1713. Dvojkrídlová trojpodlažná budova s kláštornými chodbami je v takmer celom rozsahu podpivničená a v jej severozápadnej časti možno nájsť kláštornú kaplnku Panny Márie. Priestory sú prevažne zaklenuté valenými klenbami so styčnými lunetami. Pri obnovení kaplnky v roku 196 inštalovali na neogotický oltár neskorogotickú drevenú plychromovanú plstiku Panny Márie. Tá pochádza z farského kostola vypáleného Dóciovcami v roku 1517 a pred požiarom v roku 1779 bola súčasťou hlavného oltára vyhoreného kostola Na Bráničke. Súčasťou týchto priestorov bola i priestranná záhrada.
Piaristický kláštor v Brezne
Kaplnka Sv. Kríža, Na Bráničke
V prípade kaplnky sv. Kríža, Na Bráničke išlo pôvodne o rímskokatolícky kostol Blahoslavenej Panny Márie postavený v rokoch 1517 - 1519. V poradí išlo vôbec o druhý kostol postavený v Brezne. Zaujímavosťou je, že v roku 1746 dali piaristi pod jeho svätyňou vymurovať kryptu, do ktorej pochovávali členov piaristického rádu. Nad vchodom do krypty bol uvedený nápis: „Buď že jsme živí, buď že umíráme, Páně jsme.“ Okolo kostola sa rozprestieral cintorín a najneskôr v roku 1578 tu vznikol hradobný múr, z ktorého sa zachoval len stavebne upravený južný úsek oválneho pôdorysu. Za pozornosť ešte stojí, že v interiéri na oltárnej menze je klasicistické súsošie Kalvárie zo začiatku 19. storočia.
Židovská Synagóga
Židovská synagóga je najmladšou sakrálnou stavbou na území mesta. História tejto stavby je spojená s rokom 1859, kedy sa podarilo 3 židovským rodinám usadiť v Brezne a od tohto času sa datuje formovanie a vznik židovskej komunity v meste. V r. 1863 získal predstaviteľ ich cirkevného zboru Móric Fried pozemok na pochovávanie zomrelých a v r. 1870 bolo založené ŽNO. Prvé bohoslužby slúžili v Tesákovskom dome, kde jedna z miestností bola určená ako modlitebňa. Do r. 1900 vzrástol počet cirkevníkov a priestory modlitebne nepostačovali. Valné zhromaždenie preto 17. 01. 1900 odsúhlasilo odpredaj starej budovy a výstavbu novej.
Zaujímavosťou je, že situovanie stavby rešpektovalo niekoľko pravidiel. Jedným z nepísaných bolo, že v blízkosti katolíckej stavby nesmela byť postavená iná sakrálna stavba. Práve preto je synagóga postavená pomerne ďaleko od ostatných kresťanských pamiatok. Z predsiene synagógy sa vystupuje schodiskom vpravo i vľavo na galériu - zhromaždovací priestor pre ženy, ktorá je podopretá 4 liatinovými stĺpmi hlavnej lode. Koniec hl. lode prechádza na východnej stane do polkruhovitého výklenku - priestoru pre kňaza a umiestnenie Tóry.
Stavba prestala slúžiť svojmu pôvodnému účelu po deportácii Židov v r. 1942. Neskôr bola používaná len ako skladovací priestor. V r. 1972 bola zapísaná do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok. V súčasnosti tu prebieha postupná obnova budovy a organizujú sa v nej rôzne výstavy a podujatia.
Na námestí M. R. Štefánik vedľa kostola je umiestnená historická budova mestskej radnice, ktorá bola vybudovaná v roku 1771 prestavbou staršej budovy. Nešťastným pre osud tejto stavby bol však rok 1779, kedy radnicu, ako aj ďalšie budovy v Brezne, zachvátil požiar. V priebehu nasledujúceho roka ju však zrekonštruovali, vďaka čomu nadobudla svoju súčasnú podobu. Bývalá radnica je dnes sídlom Horehronského múzea a možno si tu prezrieť stálu expozíciu zameranú na život a kultúru ľudu žijúceho na Horehroní.
Ďalšia expozícia Horehronského múzea venovaná histórii mesta a jeho okolia sa nachádza v najstaršom zachovanom objekte meštianskej architektúry v Brezne zo 16. storočí, ktorým je dom č. 13. Nachádza sa rovnako na námestí. Myšlienka založiť múzeum v Brezne vyvstala medzi miestnou inteligenciou už v 50. rokoch 20. storočia. Iniciatíva vychádzala v najväčšej miere od Ladislava Bartka, ktorý bol podporovaný pedagogickými pracovníkmi strednej školy v meste. V súčasnosti má múzeum regionálnu pôsobnosť a prostredníctvom svojich zbierok poskytuje návštevníkom obraz o dejinách a kultúre okresov Brezno a Banská Bystrica.
Okrem prehliadky jednotlivých expozícií obsahuje ponuka múzeá možnosť objednať si vyučovaciu hodinu priamo v jeho priestoroch, ktorá sa bude venovať jednej z 13 problematík.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza vedľa budovy radnice. Architektonicky zaujímavému námestiu M. R. Štefánika v Brezne dominuje rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v rokoch 1782 - 1792 po rozsiahlom požiari mesta. Pôvodne bol dnes už farský kostol postavený ako jednoloďová stavba v barokovom štýle, neskôr k nemu sa rozhodlo aj o dobudovaní veže.
Mesto Brezno sa stalo v minulosti rodiskom významných slovenských dejateľov, spisovateľov či iných významných osobností. Ako evanjelickí farári pôsobili v Brezne Ján Kuzmány (otec Karola Kuzmányho), Ján Chalupka či Martin Rázus. Medzi najznámejších spisovateľov, ktorí pôsobili v Brezne, patria Ján Chalupka či Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský.
Najväčším archeologickým nálezom, ktorý bol objavený v Brezne, je 14 bronzových náramníc a dve bronzové šálky, datované do obdobia 1250 - 700 pred Kr. Boli náhodne nájdené r. 1953
Osídlenie mesta Brezno spadá do najstarších čias. O bohatstve a význame tohto regiónu nám podávajú informácie archeologicky cenné objavy bronzových depotov. Osídlenie a rozvoj mesta pokračovali v priebehu storočí. V roku 1380 uhorský kráľ Ľudovít I. udelil mestu Brezno mestské privilégiá. V roku 1517 bolo mesto napadnuté a vypálené hradnými pánmi Ľupčianskeho hradu Dóciovcami. V roku 1779 postihol mesto veľký požiar, pri ktorom zhorelo 113 domov, kostol na Dúbravke, fara, radnica, hostinec, pivovar a tri zo štyroch brán mestského opevnenia. V priebehu 19. storočia bola vybudovaná železnica, ktorá podnietila hospodársky rozvoj regiónu. Banícka ťažba postupne strácala na význame. Brezno sa rozvíjalo najmä vďaka poľnohospodárstvu a remeslám. Na takmer polstoročie sa Brezno stalo priemyselným centrom Horehronia.
Najznámejšou postavou breznianskej histórie je Bombura, ktorému legendy pripisujú zásluhu na záchrane mesta pred Turkami. Za zásluhy bol Bombura umiestnený na erb mesta Brezno v podobe ozbrojeného rytiera. Breznianskeho hrdinu pripomínajú aj Bomburove slávnosti, ktoré patria k tradičným podujatiam Brezna.
Mestská veža (zvonica) v Brezne
Článok poskytuje prehľad histórie a významu rímskokatolíckeho kostola v Brezne, zdôrazňujúc jeho architektonické prvky, historické udalosti a dôležitosť v kultúrnom dedičstve mesta.