Seminárny kostol svätého Antona Padovského v Košiciach: História a architektúra

Košice, metropola východného Slovenska, sú bohaté na históriu a vzácne sakrálne stavby. Mesto má viac ako 40 kostolov.

Druhý najstarší svätostánok v Košiciach je Seminárny kostol svätého Antona Padovského, známy aj ako Františkánsky kostol. Pôvodne to bol gotický chrám, ktorý v 14. storočí nechala postaviť rodina Perényiovcov, dnes má však barokovú fasádu.

Kostol svätého Antona Paduánskeho, známy aj ako Františkánsky či Seminárny kostol, je významný chrám v Košiciach s bohatou históriou siahajúcou do 14. storočia. Nachádza sa na Hlavnej ulici spolu s Františkánskym kláštorom a predstavuje zbarokizovanú stavbu pôvodne gotického chrámu. V súčasnosti je zasvätený sv. Antonovi Paduánskemu.

Chrám je známy taktiež ako Františkánsky kostol, ale aj ako Seminárny kostol, keďže vedľa neho bol zriadený kňazský seminár. Kostol dal postaviť rod Perényiovcov po požiari v roku 1333 a pôvodne bol zasvätený sv. Mikulášovi.

Seminárny kostol svätého Antona Padovského v Košiciach.

História

Podľa najstarších dokumentov rehoľníci františkánskeho rádu pôsobili v Košiciach už v roku 1405. Zakladateľom ich kostola je rodina Perényiovcov. Kláštor s kostolom sa stal obeťou veľkého požiaru mesta v roku 1556.

Už krátko po vystúpení Martina Luthera sa do Košíc dostali myšlienky reformácie, ktorej šírenie viedlo v roku 1551 k odchodu františkánov z mesta. Pri požiari mesta v roku 1556 kostol vyhorel.

V období šírenia reformácie v roku 1600 boli františkáni prinútení vzdialiť sa z Košíc a loď ich kostola sa stala armamentáriom, skladiskom zbraní. Rád františkánov tak v roku 1600 opustil Košice a poškodený kostol slúžil až do roku 1668 ako sklad zbraní. Na bohoslužby bola využívaná len uzavretá svätyňa chrámu a sakristia.

V rokoch 1597 - 1671, v období tureckého obsadenia Jágru bola svätyňa využívaná ako biskupská katedrála jágerskej diecézy. Keď Ferdinand III. premiestnil Turkami vyhnanú jágerskú kapitulu z Jasova do Košíc, boli františkáni v tom istom roku od 29. apríla prinútení odovzdať kanonikom na používanie svätyňu kostola. Sami si odbavovali liturgiu v kaplnke svätého Antona zriadenej v priestoroch dnešného seminára.

Okolo roku 1634 gróf Štefan Nyári, najvyšší vojenský tribún mesta, vyvinul snahy o návrat rehole františkánov do Košíc. Františkáni sa tak vrátili v roku 1651. V kostole užívali len kaplnku, ktorú zasvätili sv. Antonovi Paduánskemu.

V dôsledku nariadenia Leopolda I. v roku 1668 prestala loď kostola slúžiť ako vojenské sklady a keď sa jágerská kapitula premiestnila v roku 1671 do dómu svätej Alžbety vráteného katolíkom, františkáni preberajú do svojej opatery celý svoj kostol. Celý kostol využívali až od roku 1668, kedy bol sklad zbraní zrušený na príkaz cisára Leopolda I.

Počnúc rokom 1718 prešiel františkánsky kostol dôkladnou obnovou z dobročinnosti kráľa Karola III. a mesta Košíc. Vtedy dostal pôvodne gotický kostol loď v barokovom štýle. V rokoch 1718 - 1724 prebiehala rekonštrukcia, na ktorej sa podieľali staviteľ Tomáš Tornyossy a sochár Šimon Griming. Loď a fasáda kostola je odvtedy zbarokizovaná, upravená bola aj uličná fasáda kostola. Gotický sloh bol ponechaný len v pôvodnom presbytériu. Zachovali sa aj reliéfy pôvodnej gotickej brány.

Pri tejto obnove sa nad bránou kostola dostal na svetlo Božie, po obití omietky, prekrásny reliéf zobrazujúci ukrižovaného Krista. V roku 1760 pribudol nový hlavný oltár.

Kláštor a kostol sa stali dňa 25. apríla 1779 korisťou ohňa. Vtedy sa zničili i vežové hodiny a štyri zvony. Kostol v roku 1779 znovu vyhorel a ďalšia rekonštrukcia trvala štyri roky.

V roku 1787 rozpustil Jozef II. košický františkánsky rádový dom. Počas nej, v dôsledku rozpustenia žobravých reholí cisárom Jozefom II., bol kostol františkánom skonfiškovaný. Kráľovské nariadenie odovzdalo kostol a kláštor košickému biskupstvu založenému v roku 1804 na seminárne účely.

V období napoleonských vojen kostol slúžil ako sklad potravín. V roku 1810 je kostol vojenským hospodárskym skladom. Na intervenciu biskupa Ondreja Szabóa sa v roku 1818 vyprázdňuje a po nutných opravách sa vracia k pôvodnému využitiu.

Počas napoleonských vojen využívala objekty armáda ako sklad. Armáda opustila kláštor v roku 1815.

V roku 1839 bola veža zvýšená o dve siahy. V 19. storočí, počas rekonštrukcie Dómu sv. Alžbety, slúžil kostol ako košický farský chrám. Pri poslednej renovácii dómu svätej Alžbety bol kostol v rokoch 1877 až 1896 biskupskou katedrálou.

Kňažský seminár fungoval až do roku 1950, kedy bol v rámci komunistických represií proti katolíckej cirkvi zrušený. Cirkvi sa kláštorné budovy vrátili až v roku 1992, pričom došlo k obnoveniu seminára.

Dejiny františkánskeho kostola v Košiciach siahajú až do 14. storočia, veľkú časť jeho stredovekej podoby však zmazala baroková prestavba v 18.

Architektúra a Interiér

Kostol stojí na južnej strane kláštora. Orientácia kostola je tradičná. Hlavný oltár je orientovaný na východ. Jedna loď chrámu je doplnená o sedem postranných kaplniek (štyri na južnej a tri na severnej strane) a gotický uzáver presbytéria.

Architektonické Zaujímavosti: Kostol postavili koncom 13. storočia talianski majstri, ktorí postavili aj košickú katedrálu. Pre nezhody s košickým magistrátom nechali kostol v Košiciach nedokončený a odišli do Barce, kde sa zapojili do stavby kostola.

Pôvodne gotický kostol prešiel barokovou prestavbou. To sa prejavuje aj na priečelí, kde sa zachovalo niekoľko gotických reliéfov, prvý zobrazuje ukrižovanie Krista. Ďalej sú to sochy sv. Františka, sv. Antona Paduánskeho, sv. Kláry a sv. Margaréty. Najvyššie je uložená kamenná plastika Blahoslavenej Matky s anjelmi.

Trojosové priečelie je ukončené trojuholníkovým tympanónom, ktorý je zdobený neskôr zhotovenými volútami. Po stranách sa nachádzajú pilastre, ktoré členia priečelie až do výšky tympanónu a podopierajú krepové kladie. Vo výklenku nad vstupom vpravo sa nachádza socha sv. Antona Paduánskeho, vľavo je socha sv. Františka. Na bočných volútových ukončeniach štítu sa nachádzajú sochy sv. Kláry (na južnej strane) a sv. Margity.

Veža nie je predstavaná za západnej strane lode chrámu, ako to býva zvykom, nevstupuje sa teda dnu cez ňu, ale týči sa až vzadu nad sakristiou. Táto kostolná architektúra je charakteristická iba pre františkánov a dominikánov. Veža má štvorcový pôdorys. Je pristavaná k severnému múru svätyne podľa zvyklostí kostolov žobravých rádov. Má šesť podlaží. Bola budovaná v dvoch etapách a po štvrté podlažie bola vystavaná už v 14.

Gotické prvky: Gotické okná sú lomené a majú jednoduché členenie. V presbytériu sú doplnené o jednoduché vitráže. Okná boli rozmerovo redukované a okno nad oltárom má len polovičnú výšku. Presbytérium, ako jediná časť chrámu, je ponechané gotické. Je pretiahnuté a ukončené je troma stenami osemstena. Zaklenuté je gotickou hviezdicovou rebrovou klenbou.

V stene uzáveru presbytéria je neskorogotické pastofórium v podobe polkruhovej niky, ktorá je vložená do obdĺžnikového obrazca.

Barokové prvky: Barokové postranné kaplnky sú otvorené do hlavného priestoru. Pôvodná loď bola vyššia približne o 3 až 4 metre. V 18. storočí bola rekonštruovaná a zbarokizovaná. Boli pristavané postranné kaplnky, ktoré sa na loď napájajú arkádami. Loď je pomerne úzka a je zaklenutá valenou klenbou s lunetami dosadajúcou do priebežnej rímsy. Iluzívne maľby však pripomínajú rebrá krížovej klenby. Arkády sú zdôraznené pilastrami s korintskými hlavicami.

Rozmerovo je tento chrám druhý najdlhší na Slovensku (61,5 m) po Katedrále sv. Zariadenie kostola pochádza z 18. storočia.

Pri vstupe dovnútra zaujme barokový interiér z rokov 1760 až 1770. Výnimočne vysoké sú sochy na oltári. Sv. Peter a sv. Pavol majú vyše troch metrov. Pre oltár je typické veľkolepé stvárnenie netypickou rokovou konštrukciou s baldachýnom a postavou sv. Karola Bartolomejského. Oltárny obraz namaľoval viedenský maliar Michal Unterberger. Zobrazuje Pannu Máriu s dieťaťom Ježišom a so sv. Antonom Paduánskym.

Hlavná loď je zdobená maľbami od viedenského maliara Wretlunda, na ktorých je vyobrazené Korunovanie Panny Márie, Krst Krista a štyria cirkevní otcovia. Hlavný rokokový oltár z roku 1760 je zdobený obrazom od rakúskeho maliara Michaela Angela Unterbergera, na ktorom je vyobrazená Panna Mária s Ježiškom a so sv. Antonom Paduánskym. Po stranách sa nachádzajú sochy sv. Na klenbe svätyne nad oltárom je zobrazený sv.

V chrámovej lodi sa nachádza sedem bočných kaplniek s oltármi sv. Petra z Alkantaru, Panny Márie, Svätej Rodiny, Lourdskej Panny, sv. Vendelína, sv. Jána Nepomuckého a sv. kríža. V bočných kaplnkách na južnej a severnej strane sa nachádza sedem vedľajších oltárov z 18. storočia.

Oltár sv. Petra z Alcantary je doplnený sochami sv. Štefana a Ladislava s anjelmi a obrazom sv. Petra. Barokový oltár Svätej rodiny je doplnený sochami sv. Štefana, Ladislava, Rozálie a neznámej svätice. Nachádza sa tu aj oltár Sedembolestnej Panny Márie a neskorobarokový oltár sv. Kríža.

Oltár Panny Márie baldachýnového typu so sochou Boha Otca a oválnym obrazom uprostred bol vytvorený v období rokoka. Rovnako aj oltár sv. Františka z Assisi, v ktorého strede je obraz od Deéda z roku 1941 a vo vrchole oltára je umiestnený barokový obraz sv. Margity. Oltár sv.

Nad hlavným portálom je gotický reliéf s námetom Veľkej Kalvárie zo 14. storočia vkomponovaný do barokového baldachýnu. Reliéf pôvodnej gotickej brány svojou kvalitou spracovania predstihuje aj reliéfy Dómu sv. Alžbety. Zobrazuje Spasiteľa, dvoch lotrov a mučiace nástroje v tvare písmena T. Pri podnoží kríža sa vľavo nachádzajú postavy troch Márií. Na pravej strane je vyobrazený sv. Počas výskumu, ktorý organizoval Slovenský pamiatkový ústav v rokoch 1980 - 1981 boli odkryté dva bočné reliéfy s námetom Bičovania a Korunovania Krista a bočný vstupný portál na južnej strane lode, ktorý bol zamurovaný už v 17.

V kostole je niekoľko náhrobkov.

Krypty

V minulosti mal kostol tri väčšie a viacej menších krýpt. Prvá bola zriadená pod svätyňou. Do tejto krypty bol v roku 1660 pochovaný jágerský biskup Benedikt Kišdy. Krypta s mramorovou rakvou J. Renaud a jeho syna, vyzdobená sochami štyroch anjelov s vojenskými trofejami a krypta generála J. G. Sterdhala (1740). Krypty C. G. Engelharta (1767), Ch. J. Schweyera (1767), G. Megyeriho (1662), F. Flachenfelda (1758).

Druhá veľká krypta bola uprostred lode, zriadená v roku 1723. Tretia veľká krypta bola tiež v lodi, pod takzvanou loretánskou kaplnkou.

Menšie krypty pre jednotlivcov vykopali a vybudovali v rôznych častiach. Takouto kryptou je hrobka generála Jozefa Renauda (†1736) a jeho syna Jána Renauda (†1765) v kaplnke svätého Jána Nepomuckého. Pri oltári nepoškvrnenej Panny Márie je miesto odpočinku generála Gotfrieda Jána Sternthala. Pri bráne odpočíva Ferdinand Flachenfeld, hornouhorský vrchný poštmajster (†1758). V krypte pod podlahou svätyne je pochovaný jágerský biskup Benedikt Kisdy (1660).

Podľa zápisnice z cirkevnej vizitácie z roku 1808, mal tento kostol iba jednu používateľnú kryptu, a aj do tejto sa pochovávalo veľmi zriedkavo. Podľa matriky úmrtí pochovali do krypty seminárneho kostola ako posledného grófa Augustína Dessewffyho 15. februára 1855.

Františkánsky kostol má veľa zhodných rysov s Dómom sv. Alžbety. Táto stavba vznikala v tom istom čase, ako dóm, teda z konca 14. storočia. Mnohé gotické detaily, ktoré sa na kostole zachovali dodnes, tomu nasvedčujú.

tags: #seminarny #kostol #kosice #publikacia