Obdobie Pohanské
Slováci na dnešné svoje územie prišli približne v V. a VI. storočí. Historikovia tých dávnych čias v V. a VI. storočí spomínajú Slovanov ako národy europejské. Tak Prokop už r. píše o „cuncti Sclavorum populi“, totiž o všetkých národoch Slovanov. A Jordanis v VI. storočí spomína mních Chrabr runy, ako písmo starých Slovanov.Zjavy prirodné, premeny roka vnukovali im rozličné dojmy. Príroda obdarila ich veselou povahou a živou obraznosťou. Milovali spev, bájí, piesní svojich. Ale nad týmito polobožstvami tušili najvyššiu bytnosť. Milovali poriadok a čoskoro ustanovili si zákony. Tak už r. 894 mali pokoj s Franky.
Venedoch, pri Baltickom mori bydlivších, ostali bôžkovia s runovými nápismi. Pamiatky z týchto čias sú povesť o Čechovi, o Krokovi a jeho dcerach. Tak už v I-IV. storočí mali mená riek ako Brzava alebo Brezova, Pathissus = Potisie. R. vyslancovi Priskovi dali nápoj „médos“ menovaný, a r. tryzna, ktorú „stravou“ menujú.
Zvyky a obyčaje prešly do kresťanstva, ale tu obdržaly časom iný, kresťanský význam. Urobili Morenu, a jej veriaci smútia za ňou a príčinu jej smrti uvalujú na kresťanov. Morena bola za kresťanov, za sprievod k nejakému obradu ku pocte božstva.
Mapa Slovanskej Európy v 8. a 9. storočí
Veľkomoravská Ríša
Knieža Mojmír (asi 830-846 al. 870), ktorý sjednotil Čechov, Moravanov a Slovákov pod svoju berlu r. 855, tvorili sme s Čechmi jeden štát, jeden politický národ, po rozpadnutie ríše veľkomoravskej.
Keď knieža Privina okolo r. chrám v Nitre, dal sa v ňom i sám pokrstiť, a r. pánov, požiadaviek rimskej stolice, v duchu jej universalistickej zásady, nerozumejúc reči latinskej, prejavoval svoju nespokojnosť, tak že Rastislav r. požiadal réckeho cisára Michala III. o evanjelium.
Pôsobili vzácni apoštolovia a ich žiaci prví, Gorazd a Naum. Spisovali životy svatých, legendy, bohoslužobné piesne a iné. Bola sviatočnou rečou ľudu užívanou pri bohoslužbe, ktorej každý rozumel.
Z druhej polovice X. storočia pochádza Legenda o sv. mučedlníckom živote Václava a pritom posvieti i na históriu Čiech X. storočia. Je napísaný i doplnok tejto legendy, t. zv. Václava. Hospodine, pomiluj ny, ktorá složená bola ešte v IX. stor. pravdepodobne od biskupa sv. svatovojtešskou. Niet pochyby, že pieseň táto, ako spievaná bývala denne u sv. vysviacaní biskupov, pri slávnostiach a v bitvách, tak r. r. 1260 v bitve proti Maďarom u Kressenbrunnu, atď., rozličných príležitostiach, a to dlho i po páde ríše veľkomoravskej.
Na slovenskom území boly napísané koncom XI. storočia bývaly pri omši a niekoľko paššiových antifon. A kým sa národ zpamätal, skladal svoje duchovné plody rečou latinskou. Pamiatky sú životopis sv. Ludmily a sv. mnícha Kristiana, možno syna Boleslava I. Strachkvasa.
Píše veľmi kriticky, rozoznávajúc dobu báječnú, pohanskú, a historickú, kresťanskú. Kosmas prezradzuje ducha českého, národ svoj milujúceho. počínajúc XII. storočím. cestu jazyk československý i medziriadkovými, tak zv. glossovanými prekladmi. Takýto preklad je Žaltár glossovaný z konca XIII. storočia, Žaltár musejný, z počiatku XIV. storočia, Wittenbersky z druhej pol. XIV. storočia, Poděbradský z r. XIV. storočia. Na Slovensku takýchto glossovaných prekladov by sa malo najsť tiež viac.
Najdený pochádza asi zo XIV. stor., ktorého preklad uvádzam: „stal se przemlova. sv. latinčinu, sú prirodzene zriedkavé. latinských spotvorene zoapan, maď. išpán), nádvornik, maď. atď. A zachovaly sa nám pamiatky rečové i v latinských listinách z 12. 13. storočia, v ktorých aspon názvy honov, lúk, potokov sú uvádzané rečou ľudu, slovenskou. toľko sa dozvedáme, že ľud náš žil duchovným životom, svoje si chránil, piesne duchovné i svetské. Také duchovné piesne, ako z druhej pol. XIII. storočia všemohúcí, atď. slovenského, po dnes akoby hymnou ľudu českého, pečať takejto starobylosti, nemáme. bola sídlom kniežacím, a tak povstať mohla nie dlho po páde ríše, „kliatých pohanov kresťania rúbajú“ jasne by svedčily o starobylosti, ešte v živej pamäti ľudu.
V Čechách môžeme hovoriť o prvom rozkvete poezie i prozy zábavnej i vedeckej. Dalimil v r. Líšce a čbánu. tvorené sú už i počiatočné dramatické hry, divadelne, ale i zvlášte sú spracúvané čiastky z ních, a nadovšetko komická hra Mastičkár, pastierske, ktoré prednášajú z dom do domu tak zv. jasličkári. univerzita, založená Karlom IV. r. 1348, národa, na právo zemské, synovi, v ktorej poučuje správnemu životu i obcovaniu v spoločnosti. IV. Milíč, pripravujúc tak pôdu Tomášovi ze Štítného, predchodcom reformácie v Čechách. Ako povedané, na Slovensku doba táto ostala nemou. Václava Bzeneckého z r. 1385, predlohy Vokabulára.
Na vysokú školu v Prahe chodili i Slováci. Od r. bližšie bolo. Budínsky rodák Mr. Brikcí bol okolo r. 1415 i rektorom pražskej university. študenti prinášali sebou nové idey, a možno ich i šírili písmom, zpracovávali. po ich duchovnej práci neostaly pre nás, starších čias, prepisované, boly známé a prepisované i na Slovensku, ako i rozličné bájky, žiakov i u nás. Ale národ v celku akoby bol býval umele uspávaný, duchom odumieral, pohromám, ktoré zničily všetky písomné pamiatky týchto čias, zaznamenalo i v tých dávných časoch, je prirodzené. Ale za to i na ich zámkoch museli byť pisári, kronikári, archivári, i kronikára dvorného. Ale v bojoch zmyzly všetky tieto vzácne veci bez stopy, predkov, život kultúrny, duchovný.
Logo Karlovej Univerzity
Husitizmus a Humanizmus
Husitizmus (XV. storočie) je český a viedol k reformácii českej. Husítstvom prebudil i ducha národného, očistil a rozšíril i jazyk český. Ján Hus bol zvolený prvý raz i za rektora univerzity. predávaniu odpustkov pritiahol si i hnev pápežov. Za kacíra, upálený bol dňa 6. júla r. 1415.Svojími Listy z Kostnice budil národného ducha. Mnohé postilly a výklady písma odôvodňovaly potrebu písma sv. XIV. storočia, tieto preklady a tak r. zv. pražská, božích, a české piesne onedlho zatlačily piesne latinské. Už okolo r. 1405 sostavil M. Ján Hus spevník, t. zv. Jistebníckom. historických spevov, poviedky, ožila i poezia tendenčná, satirická a alegorická, ako na pr. Pravdy a Lží o kněžské zboží a panování jich, a vyprávajú o ních. zvoje dojmy o Carihrade a Egypte. Žižka zas r. Václav Vlček z Čenova r. Naučení, kterak se mají šikovati jizdní, pěší i vozy. M. kniehy. II. složil Kroniku českú, ale pre husítstvo Čechom nepriaznivú.
Husitizmus na Slovensku pôsobilo hlavne národne buditeľsky. Keď r. Čechmi a Slovákmi staly sa hustejšími a vliv český na Slovensku stal sa silnejšim. nenapísal a nedal napísať inak slova, než česky. česky sa hovorilo i na kráľovskom dvore Zigmundovom, Ostrihome, Vyšehrade, a Trenčíne, od r. 1430 počnúc. A keď Ján Jiskra s českými vojaky r. Srbsku, prišli Česi v celom Uhorsku k veľkej úcte, kráľa Ladislava. Nitra, Šariš, Abauj, Zemplín, slovom na celé horné Uhorsko, totíž Slovensko, kráľovna Alžbeta, všeobecne kultúrne-historického, miesto latiny počala sa ozývať zas českoslovenčina, reč národa. služby božie odbavovaly v materinskej reči ľudu, v živej rečí národa, československú. Stavali chrámy i školy. sa i literatúra zvlášť teologicko-polemická, prepisované, Kronika Trojanska, Nový Zákon a iné, ale i rečou diplomatickou, katholíckí kňazi na Slovensku kázali československy a takto polemizovali s Husítmi. 1483 píše mestu Trnave československy, Štefan Zápoľa r. Rajec od r. Vladislavom a Maximilíanom na uhorskom sneme čítajú československy. rečou spisovnou, literárnou na Slovensku až po Štúra.
Súčasne skoro s humanizmom v Češku, v druhej polovici XV. storočia, rozvíja sa Lutherovej reformácie na Slovensku a siaha až do konca XVII. storočia. Práve tým prichodí k prevahe záujem čiste národný, kultúrny a literárny. českého písemníctva, radikálnejšie hľadanie dákehosi uspokojenia, obracajú pohľad svoj na potreby kultúrne národa a usilujú sa vyhoveť im, spoločnosť bratov a sestár, Poděbrad vykázal miesto. Tu založil spoločnosť Bratr Řehoř, náboženskú, dostane sa na rozhodujúce miesto ku koncu XV. storočia. Pražský, bakalárskej, číta spisy teologické staršie i novšie, cestuje na Východ, aby hľadal pôvodnú cirkev, bratrskej zmiernená bola. Stal sa biskupom r. 1500 a usadil sa v Ml. Boleslave, hancionál Písně chvál božských (r. dětinské. Vydal i nový zákon ku koncu svojho života, pôvodných prác, sa vlastne proti Lutherovi a hlásal prednosť Jednoty Bratrskej, Spise o obnovení cirkve svaté, O původu Jednoty bratrské. Zomrel koncom r. 1528.
Ján Blahoslav, narodený v Přerove na Morave r. študoval ešte v Kráľovci a v Basilei, ho Jednota vysielala i ku vznešeným osobám ako posla, Jednoty, osadil sa v Ivančiciach a založil tam tiež kníhtlačiareň, tajomníctvo Jednoty, aby pozoroval, čo sa píše o Jednote a čo by jej bolo prospešné, mužom veľkým, geniálnym, pomáhať literárne, cesty. Povznáša k vysokej dokonalosti spisovný jazyk svoj, Summu, alebo krátku historiu svojej cirkve, Kancionál bratrský (r. druhých vyznaní, bratrskú k sostaveniu a vydaniu Biblie kralickej. 1571 shrnuté v Grammatiku, o vlastnostiach jazyka českého, 2. o metaforách, 3. o prejímaní slov cudzich, 4. enallage, t. j. o figurách menších, 6. výber pekných výrazov a prísloví českých, 7. zvláštnostiach jazyka českého, štilistikou jazyka českého, než mluvnicou, sostavil theoriu rečníctva, rhetoriku, v ktorej 1. ku kázaniu, 2. 3. vyznačuje chyby prednášky, elokúcie, a 4. tých chýb. Zomrel r. 1571, vážnosť, a ktorý zanechal hlboké stopy i v českom písomníctve, jeho preklad Nového zákona povzbudil členov Jednoty k vydaniu biblie. Pán Ján st. hebrejčine. Biblia táto vyšla r. tlačená je v Králiciach, nazýva sa bibliou Králickou, zprávy jej sa týkajúce, bedlive opatrované boby, smysel dejepisecký, píše o udalostiach svojej doby i o pôvode Jednoty.
Bílek kňaz bratrský napísal životopis Jána Augustu, druhým, napísal ako dejiny tohoto rodu Život p. Viléma a p. Rožmberka, z Budova, precestoval skoro celú západnú Europu, r. Turci dotazuje o náboženstve. Vrátiac sa domov, r. tretej čiastke dokazuje pravdu viery kresťanskej, spoliehajúc na svoj vysoký vek a zásluhy, ale jednako bol uväznený a popravený 21. r. 1621. Martin Kuthen r. podáva historické dáta, národopis, a prekladateľ priložil k nej dejiny a opis Čiech a Prahy, mnohými rytinami vydaná bola r. 1554, složil Kalendár historický r. ňom udalosti české a mnohé dáta o pomeroch, kultúrnych a literárnych. storočia menuje sa dobou Veleslavínskou, klasikov a dejepis a r. Lupáča prednášal dejepis, rokov vydal množstvo kníh, sám ich prekladajúc alebo upravujúc, spomenie nejakú pozoruhodnú udalosť z dejín všeobecných a českých, obecnú a mestskú vo vlasti, a obhajuje svoj národ proti niektorým krivým úsudkom, Slovníky, z nich dva abecedné a dva vecné, potom dva výbory frás, výrazov z Terentia a Plauta a z Cicera, Kroniku Moskovskú, a kultúre národnej, upravoval bedlive čo do formy a dbal veľmi i obsahu, z Hájku, ktorho výpočty hvezdárske na pr. o komete r. vedecké diela po latinsky, jinak bilináŕ velmi užitečný v ktorom užíva ľudové názvy bylín, o mapovanie a tria...
Humanizmus
Humanizmus nenasýtenosť žiadostive sa ohliada nazpät na súladnosť, harmoniu, krásu starého sveta. Ožíva túžba po znovuzrodení, po novom obsahu duchov. Výtvarného umenia menujeme renaissancou, v literatúre sa nazýva humanizmom a dokonalou krásou antickou. Umelcov, vzorom sa stane Aristoteles, Cicero, Vergilius a Livius, ich napodobením, obohacuje, Italii, ktorú cestu zvečnil a ospieval v českej básni, ktorú po celej Európe mal sberateľov, ako skutočné staroklasické diela, latinizujúcim prúdom, českým. Bol mistrom univerzity pražskej a poznal sa i s Bohuslavom z Lobkovíc, národu svojmu! A skutočne preložil do českej reči spisy sv. znajúc i literatúru staršú svojho predmetu, podal spis opravdove vedecký, ml. z Rabštejna, prepošt vyšehradský r. svojej, umrel v 29. roku svojom, redaktorom diel staroklasických, nemčiny a slovančiny, ktorý r. Symphonum, naučenie mudrcuo přirozených, Zrcadlo múdrosti sv, školské drama, Farragines (smes, sbierka), složil Kroniku o bouři pražské r. uvádza celé listy a listiny, ale bez zvláštnejšieho historického nadania, ktorom vykladá historiu dvoch pamätných rokov v Čechách 1546 - 1547, zákonov a rečník snemový napísal Diarium snemu r. sa veľkej obľube v 16. a 17. staroboleslavským, nemôžu sa odvolávať na ňu a ju zavrhujú. V líčení českého humanizmu zašli sme už ďalej do hĺbky XVI. storočím a prechodí hlboko i do XVII. tu niť vyprávania o literárnych pomeroch v Čechách a pohliadneme na Slovensko. Málo je i toho, čo by sme o humanizme na Slovensku mohli zaznamenať, k mužom národne smýšľajúcim, prebudiac národ, to zas humanizmus hľadel udusiť a postupne i udusil, vyučil rečtine a latine, a iní, zdokonaliť i v tureckej a reckej reči, československy a aj držal takúto reč pred veľkým shromaždením, kníh. znak toho, že tento myšlienkový prúd neprešiel bez stopy po nad Slovensko. Ján Sambucus narodený v Trnave r. Maximiliana II. a iných. Pokračoval v Bonfiniho diele Historia Hungariae. Rakovský z Rakovca v Turci nar. 1537, místrom svobodných umení a napísal rozličné básne latinské, študoval v Prahe, r. kanovník, potom biskup Nitriansky a kráľovský radca (1542 - 1587), mužom, básnikom a historikom, zvlášte dejepiscom práv uhorských, kráľov uhorských a r. Hungariae, bližšieho vzťahu k svojmu národu.
Upálenie Jána Husa
Školské sestry svätého Františka v Prahe v súčasnosti už priamo ako učiteľky nepôsobia. Mladým ľuďom sa venujú inak a minulý školský rok bol pre ne z tohto pohľadu výnimočný. Prioritou fungovania spoločenstva školských sestier je budovanie vzájomných vzťahov.
„Poňatie nášho domova mládeže je penziónové. Ide o jediný takýto model v Českej republike a možno aj na svete. Dom je určený pre dievčatá bez ohľadu na ich zázemie. O obyvateľov domova sa uplynulý školský rok starali tri sestry - jedna ako vedúca výchovy a pedagogička voľného času, ďalšie dve ako prevádzkové pedagogičky. Sestry sa usilujú o to, aby sa mládež presvedčila, že všetky prekážky sa dajú prekonať s Božou pomocou.
tags: #krestansky #dom #mladeze #sv #ludmily