Ktoré cirkvi uznáva Rímskokatolícka cirkev na Slovensku?

Rímskokatolícka cirkev má na Slovensku hlboké korene a rozsiahlu štruktúru. Diecézy sa delia na dekanáty a tie zas na farnosti. Na Slovensku pôsobí viac ako tisíc farností rímskokatolíckej cirkvi.

Predstaviteľom cirkvi v obci je farár alebo správca farnosti, na čele diecézy stojí biskup a na čele arcidiecézy arcibiskup. Najvyšším predstaviteľom katolíckej cirkvi je rímsky biskup, pápež, sídliaci v Ríme.

Kňazom rímskokatolíckej cirkvi sa môže stať slobodný, pokrstený muž po ukončení šesťročného vysokoškolského štúdia katolíckej teológie a po prijatí sviatosti kňazstva. Vysvätiť kňaza môže len biskup katolíckej cirkvi. Kňazov po vysvätení viaže celibát, čo znamená, že nevstupujú do manželstva.

Základným prameňom poznania a viery je pre rímskokatolícke náboženstvo Biblia alebo Sväté Písmo a Tradícia - pravdy viery odovzdávané ústnym podaním. Katolícka cirkev sa v záležitostiach cirkevného života riadi cirkevným právom, ktoré je ustanovené v Kódexe kánonického práva. Na základe Kódexu kánonického práva rozhoduje v jednotlivých cirkevno - právnych kauzách cirkevný súd.

Cirkev vyznáva a verí, že je jeden Boh, v ktorom sú tri božské osoby: Otec, Syn - Ježiš Kristus, Duch Svätý. Rímskokatolícka cirkev verí v odpustenie hriechov pri svätej spovedi, ktorou veriaci vyznáva a ľutuje svoje hriechy. Eucharistia - veriaci veria v prítomnosť Ježiša vo sviatostnom chlebe a víne. Konsekráciou sa mení chlieb na Telo a víno na Krv Ježiša. Premenený chlieb a víno prijímajú katolíci v stave milosti po svätej spovedi. Rímskokatolícka cirkev verí v posmrtný, večný život a vzkriesenie.

Manželstvo je sviatosť, rozvod manželstva a spolužitie s iným partnerom je ťažkým previnením. Možná je iba odluka manželov, pričom manželský zväzok pretrváva, kým obaja manželia žijú.

Rímskokatolícka cirkev má na Slovensku svoje cirkevné materské školy, základné školy, spojené stredné školy, gymnáziá, stredné školy, vysoké školy a kňazské semináre. Vo všetkých základných a stredných školách sa povinne vyučuje predmet náboženská výchova v alternatíve s etickou výchovou.

Na Slovensku vysiela kresťanské rádio Lumen, pravidelne je v predaji niekoľko kresťanských časopisov a týždenník Katolícke noviny. Existuje kresťanské kníhkupectvo a vydavateľstvo Spolok Svätého Vojtecha, ktorého predajne sú rozmiestnené po celom Slovensku, a rovnako známy Lúč.

V každej obci sa nachádza kostol, v mestách je zvyčajne viac ako jeden kostol. Bohoslužby, sväté omše, sa konajú každý deň. Nedeľa sa považuje za sviatok a veriaci katolíckej cirkvi majú povinnosť zúčastniť sa svätej omše. Okrem nedele je niekoľko prikázaných sviatkov, kedy sú veriaci povinní zúčastniť sa bohoslužieb. Najväčším kresťanským sviatkom je Veľká noc, pri ktorej sa pripomína ukrižovanie Ježiša Krista.

Veriaci katolíckej cirkvi svoju vieru viditeľne praktizujú. Veľa ľudí prichádza do kostolov a zhromažďuje sa na pútnických miestach, kde sa pravidelne konajú púte. Takýmito pútnickými miestami sú na Slovensku napr. Šaštín, Topoľčianky, Topoľčany alebo Nitra.

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne je významným pútnickým miestom na Slovensku.

Štát uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované. Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, definuje cirkev alebo náboženskú spoločnosť ako dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Všetky cirkvi a náboženské spoločnosti majú pred zákonom rovnaké postavenie. Cirkvi a náboženské spoločnosti sú právnické osoby a môžu sa vzájomne združovať, utvárať komunity, rehole, spoločnosti a obdobné spoločenstvá. Štát môže s cirkvami a náboženskými spoločnosťami uzatvárať zmluvy o vzájomnej spolupráci.

Podľa aktuálneho zoznamu cirkví a náboženských spoločností, ktoré na základe zákona alebo na základe súhlasu štátu pôsobia na území Slovenskej republiky, patrí medzi ne aj Rímskokatolícka cirkev. Medzi ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti patria:

  • Apoštolská cirkev na Slovensku
  • Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike
  • Cirkev adventistov siedmeho dňa, Slovenské združenie
  • Cirkev bratská v Slovenskej republike
  • Cirkev československá husitská na Slovensku
  • Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku
  • Evanjelická cirkev metodistická, Slovenská oblasť
  • Gréckokatolícka cirkev v Slovenskej republike
  • Kresťanské zbory na Slovensku
  • Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike
  • Pravoslávna cirkev na Slovensku
  • Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku
  • Starokatolícka cirkev na Slovensku
  • Ústredný zväz Židovských náboženských obcí v Slovenskej republike

Rímskokatolícka teológia je systém doktrín spolu s jednotlivými dogmami, ktorý vyvinula a zastáva Rímskokatolícka cirkev. Tento systém sa zakladá na dvoch axiómach: (1) vzájomnej závislosti prírody a milosti; a (2) vzájomnom prepojení Krista a cirkvi.

Podľa rímskokatolíckej teológie sú príroda a milosť podľa Božieho zámeru vzájomne závislé. Príroda dokáže prijímať a prenášať milosť a milosť sa musí konkrétne odovzdávať pomocou prírody. Napríklad: voda (z oblasti prírody) dokáže prijímať a prenášať milosť, keď sa po posvätení katolíckym biskupom používa na krst. Táto sviatosť (z oblasti milosti) očisťuje nemluvňa od dedičného hriechu, regeneruje ho a pripája ho ku Kristovi a jeho cirkvi.

Vtelenie je spôsob, podľa ktorého Boh stvoril svet tak, že milosť a príroda sú od seba vzájomne závislé. Tento princíp vtelenia sa prejavuje dvojako. Prvým prejavom je vtelenie Božieho Syna ako Ježiša Krista, ktorý sprostredkoval milosť prírode. Druhým prejavom je rímskokatolícka cirkev, ktorá ako predĺženie a pokračovanie Krista milosť prírode sprostredkúva naďalej. Podľa toho rímskokatolícka cirkev koná ako ďalšia (alebo druhá) Kristova osoba a pôsobí ako prostredník medzi prírodou a milosťou. Príroda, otvorená milosti, prijíma milosť sprostredkovanú cirkvou. Milosť, ktorá musí byť hmatateľná a konkrétna, sa odovzdáva prvkami prírody, ktoré posvätila cirkev.

Toto vzájomné prepojenie Krista a cirkvi je druhým základom katolíckej teológie. Rímskokatolícka teológia stojí na týchto dvoch základoch. Obzvlášť protestantská teológia nesúhlasí s týmito axiómami a má vlastné reformačné princípy, zhrnuté v piatich solas: jedine Písmo, jedine Kristus, jedine milosťou, jedine vierou, jedine Bohu sláva. Napriek tomu má rímskokatolícka teológia mnoho spoločných znakov s ostatnými dvoma tradíciami, východnou ortodoxiou a protestantizmom, keďže je tradíciou v rámci širšieho kresťanstva.

Spoločné znaky kresťanskej teológie:

  1. Božie zjavenie: Boh sa zjavuje aj všeobecne (napr. cez stvorenie a ľudské svedomie), aj špeciálne.
  2. Osoba Ježiša Krista: Syn sa vtelil ako Ježiš Kristus, ktorý sa počal zo Svätého Ducha a narodil z panny Márie.
  3. Osoba a dielo Svätého Ducha: Svätého Ducha uctievame spolu s Otcom a Synom.
  4. Sláva a skazenosť ľudských bytostí: Boh stvoril ľudské bytosti ako vrchol svojho stvorenia. Ako nositelia jeho obrazu sú komplexnými osobami s materiálnou zložkou (telo) a nemateriálnou zložkou (duša alebo duch). Adam a Eva upadli do hriechu a do hriechu bola uvrhnutá celá ľudská rasa.
  5. Záchranu iniciuje Boh: Božia iniciatíva pri záchrane sa sústreďuje na Ježiša Krista a jeho smrť ukrižovaním ako obeť zmierenia za ľudský hriech. Po tom, čo pre nás získal spasenie, Ježiš na tretí deň vstal z mŕtvych a neskôr vystúpil do neba, odkiaľ poslal Svätého Ducha. Božia iniciatíva pri uplatňovaní záchrany sa sústreďuje na Božie mocné činy: vyvolenie, povolanie ľudí k sebe, milostivé vedenie k pokániu a viere a iné.
  6. Spoločenstvo viery: Cirkev charakterizujú štyri vlastnosti: jednota (jednotnosť), svätosť (čistota), katolicita (všeobecnosť) a apoštolicita (spojenie s apoštolmi).
  7. Živá nádej: Kresťania majú osobnú nádej, že uniknú večnému trestu a budú mať večný život.

Rozdiely v teológii

Rímskokatolícka teológia sa zásadne líši od ostatných dvoch tradícií, najmä od protestantskej teológie. Koreňom týchto rozdielov je vzájomná závislosť prírody a milosti a vzájomné prepojenia Krista a cirkvi, teda dve axiómy, ktoré protestantizmus spochybňuje.

1. Božie zjavenie a jeho interpretácia:

Podľa rímskeho katolicizmu sa autoritatívne zjavenie od Boha skladá z dvoch úzko spojených zložiek: Písma a Tradície.

  • Písmo je Božie Slovo, inšpirované Svätým Duchom a napísané ľudskými autormi. Hoci pri Novej zmluve sa rímskokatolícka Biblia a protestantská Biblia zhodujú, pri Starej zmluve sa ich zloženie líši. Protestantská Stará zmluva má 39 kníh, pričom katolícka Stará zmluva má ešte 7 ďalších: Tobiáš, Judita, Kniha múdrosti, Kniha Sirachovcova, Baruch a 1. a 2. Makabejská a taktiež dodatočné oddiely v Ester a Danielovi. Tieto knihy, zvané Apokryfy, neboli súčasťou Biblie Ježiša a apoštolov.
  • Tradícia, je učenie ktoré Ježiš odovzdal ústne svojim učeníkom, ktorí ho potom ústne odovzdali svojim následníkom, biskupom. Túto Tradíciu udržiava Učiteľský úrad alebo Magistérium rímskokatolíckej cirkvi, ktorý na jej základe občas vyhlasuje doktríny (napr. nepoškvrnené počatie Panny Márie a jej telesné nanebovzatie).
  • Interpretácia Božieho zjavenia je podľa rímskeho katolicizmu zodpovednosťou cirkevnej hierarchie. Magistérium, ktoré tvoria pápež a biskupi, poskytuje cirkvi autoritatívnu interpretáciu Písma a Tradície. Preto sa musí každá katolícka interpretácia zhodovať s oficiálnou interpretáciou Magistéria.

2. Mariológia:

Podľa rímskeho katolicizmu sa mariológia skladá z viacerých základných prvkov. Pred stvorením sveta Boh naplánoval, že vteleniu jeho Syna bude predchádzať súhlas ženy, ktorá bola predurčená stať sa jeho matkou. Aby táto dôležitá žena so svojou predurčenou úlohou súhlasila, musela byť dobre pripravená. Preto rímsky katolicizmus uplatňuje nepoškvrnené počatie Márie: pri počatí bola „uchránená od akejkoľvek poškvrny dedičného hriechu“ (Pius IX, Ineffabilis Deus, 8. december 1854). Keďže bola počatá bez hriechu, narodila sa bez hriechu a celý život žila bez hriechu.

  • Máriina bezhriešnosť sa prejavila jej večným panenstvom - ostala pannou celý život.

Katolícka teológia navyše pripisuje Márii výnimočnú úlohu v cirkvi. Pri ukrižovaní jej Syna trpela spolu s ním a súhlasila s jeho obeťou na kríži. Ježiš ako jeden so svojich posledných činov poveril Máriu byť matkou všetkých kresťanov. Po Ježišovom nanebovstúpení sa Mária modlila, aby pomohla ustanoviť cirkev. Preto je pre cirkev, ktorej je matkou, vzorom v poslušnosti, viere, utrpení a nádeji. Vzhľadom na jej bezhriešnosť rímskokatolícka teológia vyznáva Máriino telesné nanebovzatie. Mária bola „po zavŕšení svojho pozemského života s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy“ (Pius XII, Munificentissimus Deus, 1.

  • Táto vysoká mariológia sa jasne prejavuje titulmi, ktorými ju Cirkev oslovuje: Orodovnica, Ochrankyňa, Pomocnica a Prostrednica. Cirkev je jej špeciálnym spôsobom oddaná. Neuctieva ju - to patrí jedine Bohu - ale taktiež si ju len nectí ako všetkých svätých.
  • Protestantská teológia vďačne uznáva Máriu ako matku Ježiša Krista, oceňuje jej mimoriadny príklad viery a poslušnosti a nazýva ju „blahoslavenou“ (Lk 1:48) pre Božie mocné konanie v nej a cez ňu.

3. Cirkev a jej sviatosti:

Na základe vzájomnej závislosti prírody a milosti a vzájomného prepojenia Krista a cirkvi o sebe rímskokatolícka cirkev tvrdí, že je jedinou Kristovou cirkvou.

  • V štrukturálnom jadre cirkvi je pápež, ktorý je nasledovníkom Petra a Vikárom alebo zástupcom Krista, spolu s biskupmi, ktorí tvoria cirkevnú hierarchiu.
  • Krst udeľuje milosť cez posvätenú vodu, ktorá očisťuje ľudí od dedičného hriechu, regeneruje ich a pripája ich k cirkvi. Birmovka udeľuje milosť cez posvätený olej a kladenie biskupových rúk, čím udeľuje plnosť Svätého Ducha, takže veriaci sú zmocnení k misii. Eucharistia, ktorá je „prameň a vrchol celého kresťanského života“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, par.
  • Katolíkom, ktorí spáchajú smrteľný hriech (t. j. ohavné, protibožské, plánované porušenie Desiatich prikázaní ako napr. úkladná vražda), zmierenie udeľuje milosť cez určité znaky a dobré skutky a tým veriacich zbavuje hriechu a obnovuje ich stav záchrany. Ľuďom trpiacim vážnou chorobou a umierajúcim pomazanie chorých prináša milosť cez posvätený olej, aby sa uzdravili alebo pripravili na smrť. Posvätenie kňazstva udeľuje milosť kladením biskupových rúk, čím sa muži ordinujú za kňazov.

4. Záchrana:

Rímskokatolícka cirkev cez svojich sedem sviatostí a cez konanie v Kristovom mene prenáša Božiu priazeň pre spásu. Milosť napĺňa ich príjemcov, premieňa ich charakter, aby si mohli konaním zaslúžiť večný život. Sviatosti sú účinné ex opere operato, teda udeľujú milosť už len tým, že sa prijímajú.

  • Toto naplnenie milosťou cez sviatosti je v katolíckom vnímaní záchrany kľúčové. Keď sa krstí nemluvňa, prežíva pôvodné ospravedlnenie, ktoré je nezaslúžené. V procese záchrany dotyčný spolupracuje s Božou milosťou, ktorou bol naplnený, aby konal dobré skutky a zaslúžil si večný život. Ak dosiahne koniec života v stave milosti, bude nakoniec zachránený, hoci pravdepodobne nie hneď. Pre poškvrnenie hriechom musí byť očistený od svojich nedostatkov.
  • Protestantská teológia odmieta myšlienku katolíckej teológie, že ospravedlnenie „nie je iba odpustením hriechov, ale aj posvätením a obnovením vnútorného človeka [regenerácia]“ (Tridentský koncil, Dekrét o ospravodlivení, hl. 7 [1547]). Protestantská doktrína namiesto toho tvrdí, že ospravedlnenie je Božie vyhlásenie, že hriešni ľudia nie sú vinní, ale spravodliví. Toto právne vyhlásenie sa nezakladá na ich dobrých skutkoch, ktorými by si zaslúžili spravodlivosť, ale na Kristovej spravodlivosti, ktorá im je udelená či pripísaná.

Rímskokatolícku teológiu charakterizujú aj spoločné znaky, aj rozdiely v teológii v porovnaní s ostatnými dvoma prúdmi kresťanstva, východnou ortodoxiou a protestantizmom. Čo sa týka odlišností od protestantskej teológie, katolícka teológia sa zakladá na dvoch princípoch, vzájomnej závislosti milosti a prírody a vzájomnom prepojení Krista a cirkvi. Na týchto základoch sú postavené katolícke doktríny Božieho zjavenia a jeho interpretácie, mariológie, cirkvi a jej sviatostí a záchrany.

Sviatok Dátum
Nový rok 1.1.
Zjavenie Pána (Traja králi) 6.1.
Štvrtok 40. deň po Veľkej noci
Sv. Cyril a Metod 29.6.
Nanebovzatie Panny Márie 15.8.
Všetkých svätých 1.11.
Nepoškvrnené počatie Panny Márie 8.12.
Narodenie Pána (Vianoce) 25.12.
Všetky nedele Každú nedeľu

Rozdiely medzi katolíckou Bibliou a protestantskou Bibliou

tags: #ktore #cirkvi #uznava #rimskokatolicka