Kostol Sedembolestnej Panny Márie vo Vajnoroch: História a Architektúra

Kostol Sedembolestnej Panny Márie je rímskokatolícky farský kostol v Bratislave, v mestskej časti Vajnory, v okrese Bratislava III. Je najstaršou stavbou v obci.

Kostol Sedembolestnej Panny Márie vo Vajnoroch

Založenie a Patrocínium

Kostol bol postavený v rokoch 1270 - 1278. Najprv bol zasvätený Panne Márii, potom uhorskému kráľovi sv. Ladislavovi. Od roku 1968 opäť Panne Márii, a to Sedembolestnej.

Architektonický Vývoj

Až do začiatku 19. storočia stál v obci Vajnory gotický kostol zo 14. storočia. Kostolík postavili niekedy v 14. storočí (staršie pramene uvádzajú roky 1270 - 79) ako jednoloďovú stavbu s predstavanou západnou vežou a pomerne dlhým polygonálnym presbytériom. Pôvodne bol zasvätený Panne Márii a toto patrocínium sa kostolíku prinavrátilo v roku 1968. Medzitým bol zasvätený sv. Ladislavovi.

Prestavby v 18. a 19. storočí

V 18. storočí kostol barokovo upravovali a prestavovali. K južnej strane objektu pristavali sakristiu, pod svätyňou vyhĺbili kryptu, ktorú však zaplavovala spodná voda a tak nebola používaná. Kostol bol predĺžený aj západným smerom až po úroveň veže, ktorá sa tak ocitla vtiahnutá do pôdorysu lode. Loď i svätyňa boli novo zaklenuté, pričom statika severnej steny gotickej lode bola zabezpečená opornými piliermi.

Začiatkom 19. storočia kostolík už nestačil kapacitne potrebám veriacich, keďže Vajnory v tej dobe mali cca 1 200 obyvateľov. Gotické presbytérium a baroková sakristia boli zbúrané a loď bola predĺžená východným smerom na cca dvojnásobok. Uzatvorili ju novým polygonálnym presbytériom. K nemu z južnej strany pristavali novú sakristiu.

Súčasný vzhľad

Kostol je jednoloďový, s polygonálne uzavretou svätyňou, ktorá je zaklenutá gotickou rebrovou klenbou so stredovekými svorníkmi. V roku 1771 bol kostol zväčšený výstavbou novej lode, ktorá je zaklenutá siedmimi poľami tzv. pruskej klenby. Veža s ihlancovou strechou má v hladkých polách trupu strieľne. Sanktuárium kostola je vyzdobené kompozíciami nástenných malieb - ornamentami vajnorských žien. Hlavný oltár pochádza z konca 19. storočia.

Archeologický Výskum v Roku 2007

Históriu kostola objasnil až archeologický výskum realizovaný v interiéri v súvislosti s inštaláciou podlahového kúrenia v roku 2007. Pred ním sa predpokladalo, že stavba môže mať až románsky pôvod v 13. storočí. Archeológovia odkryli vo východnej časti lode základy pôvodnej svätyne datované do spomínaného 14. storočia. Tieto objavy sú dnes prezentované. Pôdorys gotickej svätyne je vyznačený dlaždicami odlišnej farby (sčasti zakrytý lavicami) a priestor barokovej krypty je viditeľný cez dva zasklené priehľady.

Umelecké a Historické Pamiatky

Z pôvodného vybavenia stredovekého kostolíka sa zachovala plastika tzv. Vajnorskej Madony, vyrezanej z dubového dreva. Pochádza zo začiatku 14. storočia a našli ju na povale kostola v roku 1941. V kanonických vizitáciách sa spomína aj gotická krstiteľnica, ktorá sa však nezachovala.

Vajnorská Madona

Vajnorská Madona

Vzácnou relikviou, spätou s vajnorským kostolom, je Vajnorská Madonna - soška z dubového dreva zo zač. 14 storočia. V pravej ruke drží vladárske jablko, v ľavej Ježiška. Objavili ju na povale kostola sv. Ladislava v r. 1941, v r. 1943 -1967 stála na konzole lode kostola Klarisiek v Bratislave, dnes je v zbierkach Mestského múzea v Bratislave, replika na Miestnom úrade Vajnory.

Obnova a Rekonštrukcia

V kostole boli problémy s kúrením, vlhlo murivo, a tak padlo rozhodnutie inštalovať v ňom podlahové kúrenie, čo si vyžiadalo aj odkrytie podlahy. Keďže vajnorský kostol je národnou kultúrnou pamiatkou, pamiatkari požadovali, aby bol vykonaný aj archeologický prieskum. Pri ňom boli objavené základy pôvodného gotického chrámu a krypta, v múroch ktorej boli články gotickej klenby.

Pôvodne gotický kostol bol v tomto období kompletne prestavaný a práve v tom čase bola do kostola vstavaná aj krypta, pri ktorej stavbe sa využili aj gotické klenbové rebrá. Vzhľadom na tieto nálezy bol zámer projektu pamiatkovej obnovy chrámu zmenený tak, že staršia architektúra - pôdorys pôvodného kostola - je prezentovaná farebným odlíšením v dlažbe a krypta je presvetlená dvoma presklenými svetlíkmi. Kostol stihli zrenovovať ešte vlani pred Vianocami a prvá svätá omša bola polnočná.

Exteriér obnovili v roku 1998 a o desať rokov neskôr v interiéri inštalovali podlahové kúrenie. Michal Slivka z Katedry archeológie UK vďaka tomu dostal možnosť vykonať archeologický výskum a ako sám spomínal, najzaujímavejšia bola preňho teória, či podzemie neukrýva starší, ako gotický základ kostola. Nepriamo tomu nasvedčoval dokument o vizitácii z roku 1781. Vizitátori zapísali, že výstavba krypty kostola nedodržala predpísané pravidlá krýpt a cintorínov a nehodí sa na pochovávanie, pretože vždy je preplnená vodou. Dno krypty bolo príliš hlboko. To sa dalo vysvetliť aj tým, že stavitelia využili existenciu staršej stavby a tú zakomponovali do novej. Nestalo sa. Stala sa len chyba, ktorá spôsobila, že podzemie kostola sa nikdy nevyužívalo.

Opevnenie a Bašta

Pozeral som bežne dostupnú pamiatkársku literatúru o kostoloch v Bratislave. Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy[1], nič, Dejiny Bratislavy[2], nič, Umenie Bratislavy[3]nič, niečo málo Súpis pamiatok na Slovensku. To je rýchle hodnotenie toho, keď sa chcete dozvedieť viac o vojenskej histórii vajnorského kostola. Vojenskej! Pokiaľ sa potrebujete niečo dozvedieť o zachovalej bašte so strieľňami. V princípe sa nedozviete nič. Len na wikipédii niekto označil baštu ako karner (stavba menších rozmerov určená na uchovávanie kostí zosnulých), dovolím si pochybovať o tom, že tomuto účelu niekedy slúžila. Prečo? Pretože tie strieľne veľa napovedajú.

Nestor pamiatkarskej literatúry v Československu Jaroslav Herout rozlišuje tieto druhy strieľní (otvorov pre palné zbrane): zámkové, štrbinové, nohavicové, ústupkové, cimbúrie[4]. Ak teda pripustíme, že žiaden kreatívny murár, alebo nostalgický architekt sa zhodou okolností nevybúril na kruhovej stavbe, máme pred sebou baštu so zámkovou strieľňou pre pušku (dlhú palnú zbraň). Prečo jej však ani historici, ani pamiatkári, ani iní autori nevenovali pozornosť? Neviem. Možno o nej píšu kronikári. Žiaľ, do archívov sa nedostanem. Nedostatok času, zamestnanie, rodina, iné povinnosti.

O opevnení, o múre, o bašte, ani slovo. Môžeme teda dedukovať. Kostol je zo 14. storočia. Osmanskú okupáciu ukončil Karlovický mier z roku 1699. Počas spomínaného archeologického výskumu sa našli strieborné uhorské mince Leopolda I. z roku 1680. K jednej z najvýznamnejších bitiek medzi Uhorskými vojskami a Osmanskou armádou na území Slovenska došlo v roku 1652 pri Veľkých Vozokanoch a Turci pri Viedni zlyhali v roku 1683. Mnohé teda naznačuje, že bašta a opevnenie kostola by mohli byť z polovice 17. storočia. Možno aj áno, ale odpoveď musia dať odborníci. Ak kostol opevňovali v čase reálneho nebezpečenstva, tak to bolo v období tureckých vojen a určite tak urobili pred ich koncom.

Vajnory (zdroj: Ľ. Veľa prezradí vlastivedná monografiaV časoch diktatúry proletariátu to bolo ako módna vlna. Vychádzali historické monografie o mestách, mestských častiach, dedinách. Ak sa neopravovali, tak sa aspoň o nich písalo. Takto sa písalo o Vajnoroch:

Okrem rôznych chotárnych sporov zhubne doliehali na vajnorských poddaných aj neustále nepokoje a vojny, ktoré v 16. storočí výrazne zhoršovali postavenie poddanského obyvateľstva na celom Slovensku. Najskôr to boli boje po moháčskej katastrofe medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským o uprázdnený uhorský trón. Ani jeden z uchádzačov o uhorskú korunu nedbal na turecké nebezpečenstvo, ktoré hrozilo Uhorsku a išiel len za svojimi osobnými záujmami. Turci sa dostali až na južné Slovensko a stali sa bezprostrednou hrozbou i obyvateľstvu priľahlých oblastí. Habsburgovci, ktorí z bojov o uhorské kráľovstvo, i keď občas veľmi oklieštené, vyšli víťazne, považovali Slovensko iba za predsunutú protitureckú baštu a vôbec sa nesnažili o jeho hospodársky rozvoj a konsolidáciu pomerov. Viac ako jeden a pol storočia žil slovenský ľud v susedstve Turkov, trpel ich častými nájazdami a znášal bremeno protitureckej obrany. Udržiavanie protitureckých pevností si vyžadovalo finančné náklad a prácu poddaných. Uhorský snem odhlasoval tzv. labor gratuitus (prácu zdarma) na opevňovacích prácach, čo sa týkalo všetkých poddaných v Uhorsku.

Ďalším bremenom, ktoré hospodársky ničilo dediny, bolo vydržiavanie žoldnierskych vojsk. Už len prechody týchto vojsk boli spojené s plienením, ktoré sa často vyrovnávalo tureckým nájazdom. O veľmi ťažkom a neutešenom položení vajnorského obyvateľstva v 16. storočí svedčí list, ktorý richtár a prísažní adresujú v mene obce priamo panovníkovi a prosia, aby od nich nežiadal nové naturálne dávky, pretože pre veľkú biedu nie sú schopní ich plniť. V osade táborilo v polovici 16. storočia španielske vojsko, ktoré ju celkom vydrancovalo, takže bratislavská mestská rada musela vydať 350 zlatých na vydržiavanie vajnorského farára. V tom čase sa vajnorskí poddaní zúčastňovali aj na opevňovaní bratislavského Podhradia a stavaní násypov, pričom používali drevo z vlastných lesov. Roku 1578 znovu ubytovali vo Vajnoroch protiturecké žoldnierske vojsko. František Esterházy písal bratislavskej mestskej rade, že je potrebné umiestniť vojsko v obci i napriek tomu, že vzniknú „menšie“ škody. Cez Vajnory často prechádzali aj žoldnierske vojská, čo sa nikdy neobišlo bez drancovania[6].

Blahoslavený Titus Zeman

Muž smutno-veselého úsmevu ukrývajúceho nádej aj porozumenie. Tak akosi vyzerá portrétna fotografia s číslom 024858 z policajného spisu. Titus Zeman, kňaz, salezián, v pondelok 27. februára 2017 Svätý Otec František (Papa Francesco) schválil dekrét o jeho mučeníctve. 30. septembra 2017 v Bratislave vyhlásený za blahoslaveného. Kňaz, rodák z Vajnor, povýšený na prvý stupeň svätosti, to je význam slova „blahoslavený“. Dnes má pomník v životnej veľkosti pred kostolom.

Svätá aj dobrodružná povaha v jednej osobe. Ostal verný svojmu presvedčeniu, v 50.-tych rokoch 20. storočia tri krát zorganizoval ilegálny prechod bohoslovcov z komunistického Československa do Ríma. V apríli roku 1951 zatknutý a za velezradu odsúdený na 25 rokov väzenia. Týraný, mučený, ponižovaný, v roku 1964 podmienečne prepustený na slobodu. V roku 1969 zomrel. Rehabilitovaný v roku 1991.

Myslím, že mestská časť Vajnory urobila správny čin keď svojmu rodákovi Titusovi Zemanovi postavila pomník. Bezpochyby to je človek, na ktorého sa môžeme pozerať s úctou.

Pomník Titusa Zemana vo Vajnoroch

V roku 2010 boli do krypty kostola premiestnené pozostatky vajnorského rodáka Titusa Zemana. Tento saleziánsky kňaz bol pôvodne pochovaný na miestnom cintoríne a v súvislosti s prebiehajúcim procesom blahorečenia boli jeho pozostatky exhumované a po preskúmaní uložené do krypty.

Súčasný život farnosti

Centrom - nielen farského života, ale i samotnej mestskej časti - je Kostol Sedembolestnej Panny Márie. Neveľká farnosť podľa duchovného otca zachováva vernosť katolíckej tradícii prejavenej v úcte k Oltárnej sviatosti a láske k Panne Márii. Pri chráme stojí Farský klub bl. Titusa Zemana. V ňom či v oratóriu pri fare sa stretávajú miništranti, mladí i manželia.

Vo farnosti sú i skauti, ktorí roznášajú betlehemské svetlo či koledujú, a dlhú tradíciu má ružencové bratstvo. Navyše je i celé spoločenstvo navzájom modlitbovo prepojené. Vo farnosti na okraji Bratislavy má veľkú úctu i svätý pápež Ján Pavol II., ktorý práve počas svojej návštevy ČSFR na letisku vo Vajnoroch pobozkal slovenskú zem. Po zosnulom pápežovi je pomenovaný zbor, ktorý onedlho oslávi 30. narodeniny i cirkevná základná škola s materskou školou.

Prehľad Významných Rokov a Udalostí

Referencie

1. Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy, Bagin, A., Krajči, J., spolok sv. Vojtecha v Trnave, 1988
2. Dejiny Bratislavy, Obzor Bratislava, 1982
3. Umenie Bratislavy, Holčík, Š., Rusina, I., Tatran Bratislava, 1987
4. Staletí kolem nás, Herout, J., Orbis Praha, 1961, str.

tags: #kostol #sedembolestnej #panny #marie #vajnory