Žijeme v období uctievania konzumu a v krajine, kde nejestvuje formálne spojenie medzi štátom a akýmkoľvek svetonázorom či náboženstvami. Aj v dnešnom svete sú ľudia hladní po Bohu, túžia po duchovne.
Kresťanská viera a skúsenosť nadobúdajú vo svete konkrétnu podobu a v súčasnosti je pojem „učeníctvo“ jedným z najčastejšie používaných slov v kresťanskom slovníku.
Pápež František vidí súčasnú pandémiu ako skúšku celého ľudstva a ako výzvu pre vieru, pričom zdôrazňuje potrebu pokánia, súcitu a nádeje. Hovorí o dôležitosti spolupráce, zmysle pre zodpovednosť a pre obetovanie sa. Pápež tiež pripisuje pandémiu poškodzovaniu prírody, čo zodpovedá „ekologickej teológii“ jeho pontifikátu.
Kardinál Raymond Burke napísal list o situácii s koronavírusom a označil ho ako „zákerný“. Zdôraznil, že v boji proti zlu koronavírusu je najúčinnejšou zbraňou vzťah s Kristom skrze svätú omšu, modlitbu, pokánie, pobožnosti a adoráciu.
Kardinál Robert Sarah napísal, že modlitba je prameňom radosti a pokoja, pretože nás spája s Bohom, s tým, ktorý je naša sila. Zdôrazňuje, že pre svätého Pavla je radosť znakom kresťana a že bez modlitby niet skutočnej radosti.
Vatikán povolil kňazom vo všetkých postihnutých oblastiach možnosť kolektívneho rozhrešenia kvôli pandémii koronavírusu. Odpustenie hriechov, ktoré kňaz vyslovuje zástupne za Ježiša Krista, je normálne možné iba po ústnom vyznaní hriechov pri osobnej spovedi.
Učeníctvo a nasledovanie Krista
Ježiš činil učeníkov a kresťanské učeníctvo vyrastá z tejto historickej pôdy, ale je špecificky formované Ježišom. Učeníctvo Ježiša Krista je nevyhnutne spojené s porozumením Ježišovi samotnému.
V súčasnosti je pojem „učeníctvo“ jedným z najčastejšie používaných slov v kresťanskom slovníku, avšak keď zoškriabeme jeho moderný lesklý povrch, zistíme, že ani tu nechýba dávka neistoty a zmätku. Preto sa musíme intenzívnejšie zahľadieť na korene a vybudovať medzi nami pravé bratstvo.
Kresťanstvo a kultúra
Kultúra je podstatná, pretože je to vlastne humánne prostredie, v ktorom žijeme. Nejde len o úzky okruh umenia, toto prostredie zahŕňa hodnoty spoločnosti - morálne, náboženské aj estetické. A tým nás formuje, respektíve deformuje.
Slovenská kultúra je tak ako ostatné kultúry na Západe vo fáze neskorej modernity, alebo post-modernity, ktoré charakterizuje zabúdanie na Boha, agresívny kultúrny a čoraz viac aj politický sekularizmus. Potrebujeme re-evanielizovať Európu a síce obnovou katolíckeho života v rodinách a následným vytváraním autentických kreatívnych komunít, ktoré sa neobmedzia iba na sekulárnu slušnosť, ale ktoré budú vyžarovať autentické svetlo Evanjelia.
Cirkev a spoločnosť
Súčasná Cirkev čelí úplne novým výzvam, preto potrebuje ešte oveľa viac svedčiť. Pápež František hovorí, aby sme nerobili len kresťanské podujatia, ale vnášali radosť evanjelia do svetských podujatí.
V krajine, kde nejestvuje formálne spojenie medzi štátom a akýmkoľvek svetonázorom či náboženstvami, by sa mohlo zdať, že baviť sa o vzťahu teológie a politiky je zbytočné alebo prinajmenšom trúfalé. Ak je v krajine dosť praktizujúcich kresťanov alebo aspoň tých, ktorí berú vážne stanoviská cirkvi, čo je ešte prípad Slovenska, potom teologická reflexia problémov, na ktorej konci sú verejné vyhlásenia či kázne, sa odráža aj v spoločnosti.
Výzvy pre kresťanov v súčasnosti
Mnohí súčasní kresťania, hľadiac na povolanie činiť učeníkov v súčasnom post-kresťanskom svete, sa museli pozrieť kriticky aj na dnešnú cirkev. Ako je možné, že kresťanstvo dnešných ľudí je ortodoxné a pritom tak netransformujúce ľudský život? Prečo sa naše cirkvi ponášajú skôr na kvalitne fungujúce organizácie, ktoré dobre zapadli do okolitej kultúry, namiesto toho, aby si zachovali svoju jedinečnosť, odlišnosť od okolia, aby boli spoločenstvo budujúcim, cirkev rozširujúcim spoločenstvom, posilňovaným samotným Svätým Duchom, o ktorom hovoril Ježiš?
Preto je naliehavou úlohou v cirkevnom prostredí pomôcť dozrieť nielen kresťanom, ale celej spoločnosti, aby sme zostali demokratickou krajinou Západu a boli schopní ako jednotlivci či spoločenstvo robiť zodpovedné rozhodnutia, za ktoré sa v budúcnosti nebudeme hanbiť. Krajinou, ktorá bude rešpektovať kresťanstvo ako náboženskú, kultúrnu a štátotvornú silu pri zachovaní autonómie štátu a cirkví, tak ako ju poznáme z ústavy, zo zmlúv a z medzinárodných dokumentov.
Všetci odpovedzte ´áno´! Tak budem môcť každého postaviť na jeho miesto, ktoré Matka pripravila.
tags: #sucasna #kultura #a #krestansky #zivot