Kresťanstvo a jeho ztelesnenie v organickej skutočnosti katolíckej Cirkvi stálo vždy v strede ľudskej pozornosti. Ako Cirkev vznikla a sa vyvíjala, ako rástol jej náukový systém a formoval jej svetonáhľad, ako pôsobil na ňu svet, uprostred ktorého stála a ako pôsobila ona na ten svet, ako víťazila a ako podliehala v boji, kedy sa tešila a kedy rmútila, ktorí boli jej hrdinovia a ktorí zradcovia, napádatelia a zastáncovia, čo znamenala pre človečenstvo, spoločnosť, mravnosť, kultúru, pre jednotlivé národy a štáty, ako ich viedla po ceste ku večnej spáse, čím prispela k povzneseniu a zušľachteniu ich zemského života: to boly otázky, na ktoré sa snažila dať odpoveď všetko registrujúca história každej doby, cirkevná i profánna.
V kresťanskom staroveku malo cirkevné dejepisectvo ráz chronologický. Dejepisci zaznamenávali jednotlivé udalosti iba v časovom poradí a sucho, bez poukazu na vnútorný súvis. No, i pri tom suchom opise Cirkev v ich dielach javí sa ako mohutná ustanovizeň ľudského spasenia, ako mystické telo Kristovo, kresťanstvo v nich vystupuje ako náboženstvo a organizácia, ako vnútorný zažitok, ale aj vonkajšie stvárnenie - Cirkev.
V stredoveku cirkevné dejiny splývajú s profánnymi a majú ráz prevážne chronologický, ako v staroveku. Pre nekritičnosť tej doby vniká do nich veľa nepravdivého, naivného a vybájeného. Humanizmus a renesancia 15. storočia vnáša do cirk. dejín kritičnosť. Dejepisci siahajú k historickým prameňom, ktoré vynálezom kníhtlačiarstva stávajú sa prístupnejšími, a kritickým rozborom vylučujú z dejín to, čo v nich bolo legendárne.
Najcharakteristickejšou vlastnosťou moderného dejepisectva cirkevného je vari objektívnosť, vecnosť. Historik má sa snažiť podať minulosť v neochvejnej láske ku Pravde, bez stranníctva a predpojatosti, s prísnym kritickým rozborom prameňov, bez toho, aby už apriórne chcel pôsobiť apologetický.
Pri týchto zásadách, by bolo úplne pomýlené, keby cirkevný historik apologetický poukazoval len na skvelé stránky cirkevnej minulosti a neodvážil sa opísať aj poklesky tých dejateľov cirkevných, u ktorých boží prvok Cirkvi nebol v najpovolanejších rukách. Keď sa svetlo i tôňa rozdelí, pravda lepšie vynikne a čitateľovi sa stáva prijateľnejšou.
Ďalšou úlohou cirkevných dejín je pripravovať cestu Únii, sjednoteniu celého kresťanstva. Kresťanstvo kedysi jednotné je rozdelené. Východné kresťanstvo rozkolníctvom, západné reformáciou. A rozdrobeným kresťanstvom európskym rozdrobuje sa i ostatný svet, ktorý svoje kultúrne a náboženské zamerenie dostáva z Europy.
Aké úlohy majú všeobecné cirkevné dejiny, také majú aj cirkevné dejiny jednotlivých národov. Prísne objektívnym podaním svojej cirkevnej minulosti dávame svojmu katolíckemu životu pevný podklad, ktorý neotrasie nijaké odhalenie a usvedčovanie z nejakej nepravdy. Triezvy pohľad na cirkevnú minulosť bez konfesionálnej podráždenosti a zbytočného obviňovania dobre poslúži kresťanskej únii, ktorej túžbu aj u nás iste prechováva v srdci každý kresťan dobrej vôle.
Medzi významných hrdinov stredoveku patrí aj Majster Pavol z Levoče, ktorého meno sa zachovalo vďaka jeho rozsiahlej tvorbe.
Majster Pavol z Levoče
Často sa umelec označoval tým, z ktorého mesta pochádzal alebo v akom meste vytvoril svoje dielo, ktorým sa preslávil. Preto mal Majster Pavol prívlastok „z Levoče“. Jeho celé meno nepoznáme, pretože v tých časoch nebolo dôležité.
Jeho tvorba zahŕňa:
- Oltár chrámu svätého Jakuba
- Súsošie sv. Juraja v kaplnke sv. Juraja
- Plastiky skrine oltára sv. Jánov vytvorené v roku 1520
- Hlavný oltár pre farský kostol Panny Márie v Banskej Bystrici (zhorel v roku 1761)
- Hlavný oltár pre Kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote
- Madona z hlavného oltára v Ľubici
- Sv. Margita z hlavného oltára v Mlynici
- Postavy Kalvárie v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi
- Sochy hlavného oltára v Lipanoch a v Hrabušiciach
Oltár chrámu svätého Jakuba
Toto dielo je autorovým najznámejším a najvýznamnejším. Je to najväčší neskorogotický krídlový oltár na svete s výškou 18,62 m a šírkou 6 m. Má jednotnú výtvarnú koncepciu v spojení architektonickej, sochárskej a maliarskej zložky. Vznikal za účasti viacerých spoluautorov a dielenských spolupracovníkov po etapách niekoľko rokov.
V diele sú zobrazené nasledovné náboženské/biblické výjavy:
- Posledná večera
- Osem tabuľových obrazov Kristovho umučenia
- Na vnútorných stranách pohyblivých krídel:
- Rozoslanie apoštolov
- Sťatie sv. Jakuba
- Ján Evanjelista na Pathme
- Umučenie sv. Jána
Posledná večera
Obraz poslednej večere zobrazuje moment vyrieknutia Ježišovej vety „Jeden z vás ma zradí“ a následné zmätenie a obhajovanie sa prítomných apoštolov.
Diela iných umelcov zachytávajúce moment Poslednej večere
Asi najväčší rozdiel medzi týmto a Da Vinciho obrazom, je v zobrazení postáv. Nie sú tam výrazné detaily. Ježiš a apoštoli sedia okolo okrúhleho stola. Taktiež som si všimla, že všetky postavy až na Ježiša a jeho zradcu sú namaľované z profilu. Tak isto ako na obraze Da Vinciho je zobrazené, ako sa Ježiš dotýka rukou s apoštolom Jánom (ale zároveň sa diskutuje či to nie je jeho údajná manželka Mária Magdaléna ).
Rozdiel medzi týmto dielom a Da Vinciho dielom je v tom, že tento obraz nie je farebný. Tak isto ako aj v prvom diele, aj v tomto sedia za okrúhlym stolom. V tomto obraze je pri Ježišovi zobrazený Ján (podobá sa na ženu). V Da Vinciho obraze sú za postavami tiež tri okná.
Toto dielo sa už začína oveľa viac podobať na obraz Leonarda Da Vinciho. Detaily sú oproti dielam pred tým lepšie zobrazené a postavy sú namaľované reálnejšie.
| Výjav | Popis |
|---|---|
| Posledná večera | Ježiš oznamuje, že jeden z apoštolov ho zradí. |
| Kristovo umučenie | Súbor ôsmich obrazov zobrazujúcich udalosti od Getsemanskej záhrady po Ukrižovanie. |
| Rozoslanie apoštolov | Apoštoli sú poslaní šíriť evanjelium. |
| Sťatie sv. Jakuba | Svätý Jakub je popravený. |
| Ján Evanjelista na Pathme | Ján Evanjelista píše Zjavenie na ostrove Patmos. |
| Umučenie sv. Jána | Svätý Ján prežíva mučenícku smrť. |
Detail oltára Majstra Pavla z Levoče
Dôležitosť viery, trpezlivosti a služby
Každý miestny zbor sa skladá z rôznorodej skupiny ľudí, ktorí boli radikálne premenení Božou mocou prostredníctvom osoby a diela Ježiša Krista. Títo rôznorodí ľudia nemajú dôvod žiť a pracovať spolu, nehovoriac o tom, aby sa starali jeden o druhého - a predsa sa rozhodli žiť spolu v láske a jednote na chválu a slávu Pánovho mena. Zdravé miestne zbory sú mocným a príťažlivým svedectvom pre pozorujúci svet.
Účasť je najzákladnejším spôsobom, ako sa členovia zboru navzájom budujú. Je to najzrejmejší spôsob, ako preukázať oddanosť telu. Nemôžete budovať druhých, ak sa s nimi pravidelne a verne nestretávate. Drahý člen zboru, zborové zhromaždenia nie sú o tebe alebo o tvojom pohodlí.
Zamyslite sa nad Pavlovými slovami o Tychikovi, ktorého: „som k vám poslal, aby ste o nás vedeli a aby potešil vaše srdcia“ (Kol 4:8). Prečo posiela svojho priateľa? Aby povzbudil Kolosanov. Povzbudzujúci člen chváli, odporúča, vyzdvihuje, ďakuje, utešuje, nalieha, podporuje a dáva komplimenty ostatným členom. Často si myslíme, že povzbudzovanie je len pochvala, ako divák v hľadisku. Okrem toho povzbudenie nie je obyčajné lichotenie. Nie je to len byť milý alebo hovoriť ľuďom to, čo chcú počuť. Skutočné povzbudenie je čestné a úprimné. Pochváli tých, ktorí dobre slúžia, a tiež povzbudí tých, ktorí zápasia na ceste s Pánom. Takýto druh člena je pre telo veľkým požehnaním.
Zbory sú plné hriešnych ľudí, čo znamená, že členovia zboru hrešia jeden proti druhému. Konfrontujúci člen je opakom klebetníka a ohovárača. Poslúcha príkaz Písma, aby konfrontoval a obnovoval ľudí, ktorí žijú v hriechu (Mt 18:15-18; Ga 6:1-2). To, čo motivuje konfrontujúceho člena, nie je len to, že ho niečí hriech urazil, ale to, že Pán je urazený hriechom - najmä hriechom, ktorý nie je vyriešený a je ponechaný, aby hnil a rástol (1Kor 5).
Máme povinnosť modliť sa jeden za druhého. Najlepší členovia cirkvi sú oddaní modlitbe. Naučili sa spoliehať na Boha, preto si vysoko cenia modlitbu k nemu. Modliaci sa členovia sa zvyčajne naučia menej hovoriť s ľuďmi a viac s Bohom o ľuďoch. Sú to neospevovaní hrdinov zboru.
Účasť je potrebná, ale členovia by mali robiť viac než len zúčastňovať sa. Mali by slúžiť a konať „dielo služby“ (Ef 4:12). Veľkým povzbudením je vedomie, že v tíme nie ste jediní. Veľká útecha prichádza z vedomia, že máte ďalších členov tímu, ktorí s vami bojujú a povzbudzujú vás na ceste.
Trpezlivosť je životne dôležitá, a to tak pre jednotlivých veriacich, ako aj pre zbor ako celok. Koniec koncov, kresťanský život nie je šprint, ale maratón. To všetko znamená, že sa musíme naučiť znášať slabosti a nedostatky toho druhého. Musíme sa naučiť odpúšťať bez zášti a učiť sa navzájom so všetkou trpezlivosťou. Trpezlivý člen milosrdne znáša zlyhania iných ľudí. Uvedomuje si, že žiadny zbor nie je dokonalý - a v dôsledku toho je radostne trpezlivý.
Drahí členovia zboru, usilujte sa o tieto vlastnosti vo svojom živote a povzbudzujte ich u ostatných. Modlite sa za seba aj za druhých. Modlite sa, aby ste budovali zbor ako verní a trpezliví členovia, ktorí navštevujú, povzbudzujú, konfrontujú, modlia sa a slúžia.
tags: #krestansky #hrdinovia #kedysi #a #dnes