V sobotu 6. februára sa v bazilike minor v Ľutine stretol prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ s takmer sedemdesiatimi rehoľníkmi a rehoľnými sestrami. Zároveň sa na slávení Fatimskej soboty stretli kňazi a veriaci prešovského protopresbyterátu.
Program zakončenia Roka zasväteného života a Fatimskej soboty sa začal archijerejskou svätou liturgiou, ktorej hlavným slúžiacim bol prešovský arcibiskup a metropolita. Otec Ľubomír Petrík ohlásil homíliu, v ktorej zdôraznil, že duchovní, laici aj rehoľníci sú povolaní poznávať vo svojom živote plán lásky, ktorý Boh má s každým človekom.
Pretože evanjelium bolo o almužne, modlitbe a pôste, poukázal na súvislosť medzi týmito piliermi kresťanského života a evanjeliovými radami - medzi almužnou a chudobou, modlitbou a poslušnosťou a medzi pôstom a čistotou. Pripomenul potrebu obrátenia, ktoré je vždy návratom ku krstu, v ktorom sme boli uvedení do Otcovho domu, kde už máme svoje miesto.
Pozval prítomných v tomto Svätom roku milosrdenstva obnoviť horlivosť pri prijímaní sviatosti zmierenia a pokánia, lebo táto sviatosť umocňuje krst. Na konci liturgie vladyka Ján vyzval zasvätených k budovaniu rehoľného spoločenstva v ich komunitách. Povedal, že rehoľníci prijali duchovné, nadprirodzené manželstvo s Kristom. Poďakoval za službu všetkých zasvätených osôb v Cirkvi a vyjadril nádej na nové rehoľné povolania. Rehoľníci si potom obnovili svoje rehoľné sľuby.
Po liturgickom slávení P. Konštanc Miroslav Adam OP, rektor Pápežskej univerzity sv. Tomáša Akvinského v Ríme a profesor kánonického práva, predniesol prednášku na tému Teologický a právny rozmer rehoľného stavu (kán. 410 CCEO), v ktorej veľmi pútavo vysvetlil tieto rozmery. Povedal, že „krst je v skutočnosti jediné a najdôležitejšie zasvätenie, prechod zo smrti do života.
Profesia evanjeliových rád nie je zasvätením odlišným od krstného, ale ho umocňuje, radikalizuje, je zasvätením sa z nového a osobitného titulu.“ Predtým podrobne vysvetlil, že v Cirkvi existujú tri stavy - duchovný (klerický), laický a stav zasväteného života (rehoľný). Nemožno teda rehoľný stav pokladať za nejaký prechodný stav medzi duchovným a laickým stavom.
Zároveň poukázal na päť teologických aspektov rehoľného života - teocentrický, kristocentrický, ekleziálny, eschatologický a apoštolský. Po hodnotnej prednáške nasledovala zaujímavá diskusia a spoločný obed. Po obede sa ešte hosť z Ríma pracovne stretol s Metropolitným súdnym tribunálom a s prešovským arcibiskupom a metropolitom Jánom a podal im podrobný komentár k najnovším apoštolským listom vydaným motu proprio pápeža Františka „Mitis Iudex Dominus Iesus” a „Mitis et misericors Iesus“ o reforme kánonického procesu pre kauzy vyhlásenia nulity manželstva v Kódexe kanonického práva (CIC) a Kódexe kánonov východných cirkví (CCEO).
V Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku pôsobí 13 baziliánov (Rád sv. Bazila Veľkého - OSBM), 34 redemptoristov (Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa - CSsR), 53 baziliánok, z toho 35 v provincii so sídlom v Prešove a 18 vo viceprovincii so sídlom v Sečovciach (Rád sestier sv. Bazila Veľkého - OSBM), 60 služobníc (Kongregácia sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie - SSNPM) a 5 kontemplatívnych redemptoristiek (Rehoľa Najsvätejšieho Vykupiteľa - OSsR).
Svätého Jozefa nám Biblia opisuje v tom najlepšom svetle. Biblia nám o vlastnostiach sv. Jozefa veľa nehovorí. Dozvedáme sa z nej, že to bol „človek spravodlivý“ (Mt 1, 19). Učenci navrhli tri výklady, ako „bol Jozef spravodlivý“.
Vraj už vedel o Božom pôvode dieťaťa, a preto odmieta prijať matku, keďže spravodlivosť mu nedovoľuje prijať to, čo mu nepatrí. Významové spresnenie nám ponúka neľahká syntax gréckeho verša Mt 1, 19, o čom svedčia aj odlišnosti v prekladoch. Dôvodom prepustenia je jednak Jozefova spravodlivosť a jednak neochota verejne prepierať Máriin prípad na súde.
Biblický výraz spravodlivý (grécky dikaios) tak zostáva pri Jozefovi zámerne dvojznačný. Jozef je spravodlivý tým, že chce preukázať lojalitu a láskavosť Márii, ale aj tým, že musí splniť požiadavku zákona. Výraz spravodlivý je mimochodom Matúšov obľúbený biblický pojem, použije ho ešte 16-krát v evanjeliu, čím dosahuje popri siedmich výrazoch spravodlivosť prvenstvo v jeho použití v rámci 27 spisov Nového zákona.
Tu vidno, že text je už teologickým spracovaním tradície o problematickom tehotenstve Panny Márie a nie očitým svedectvom udalosti, ktorú Jozef prežíva. Bol to druhý obrad tradičného židovského manželstva, takzvané odvedenie, po aramejsky nišuin. Tento spravodlivý otec sa o dieťa a matku zodpovedne stará. Jozefov a Máriin vzťah nebol úplne bežný.
Pri prvom obrade kiddušin sa spisovala totiž manželská zmluva a ženích dával otcovi nevesty veno - takzvaný mohar - ako náhradu za ekonomickú stratu, ktorú utrpel rodinný klan nevesty jej odchodom (porov. Gn 24, 53; Oz 3, 2). Druhý omnoho závažnejší údaj je, že Mária je v druhom stave bez zásluhy Jozefa. Jej muž mal v patriarchálnej spoločnosti nad svojou ženou úplnú právomoc.
Striktné právo v Deuteronómiu (porov. Dt 22, 22 - 24) hrozilo v takýchto prípadoch trestom smrti, od ktorého sa v čase Ježiša už upúšťalo (porov. Už právna kazuistika textu v Dt 22, 23 - 34 skúmala okolnosti, či došlo k cudzoložstvu v meste alebo na odľahlom mieste, kde žene nemal kto pomôcť. Jozef musí svoj manželský problém riešiť. Riešením je rozvod s Máriou, čiže prepustenie manželky.
Sv. Jozefa poznáme ako pracovitého, pokorného či obetavého a poslušného. Je ideálom dobrého človeka. Hoci bežne Písmo netají negatívne stránky biblických svätcov, príkladom sú sv. Peter, sv. Jeho život určite nepatril medzi najľahšie. Zdá sa však, že každý kríž a každú výzvu, ktoré mu Boh pripravil, prijal s poslušnosťou a bez reptania.
Evanjelium podľa Matúša to spája dva razy s jeho uvažovaním. Jozef nestráca hlavu pri riešení prípadu Panny Márie a tiež sa nechcel bezhlavo po návrate z Egypta s rodinou usadiť v Betleheme, kde vládol krutý Herodes Archelaus (4 pred Kr. A potom to bola Jozefova viera ochotná konať Božiu vôľu.
Je ideálnym poslucháčom Božieho slova ako spravodlivý Noe. Takéto postavy „bez názoru“ svet nemá veľmi rád. Niektorí sa pri propagovaní jeho vzoru smejú, lebo považujú jeho život za príliš pasívny a nudný. Treba však dodať, že Matúšovo evanjelium v kapitole 1 - 2 prezentuje nielen Jozefa bez slov, ale úplne ticho je tu aj Mária.
Kto je svätý Jozef? | SPOZNAJ SVÄTÝCH
Tí najbližší pri dieťati sú totálne ticho, Mária ako starostlivá matka je vždy s dieťaťom a otec rodiny uvažuje, rieši, uteká, bojí sa a napokon sa odoberie a usadí v Nazarete (porov. Vždy však stojí pri Márii a Ježišovi, okrem jedného prípadu, nad ktorým sa čudoval i Benedikt XVI. v prológu diela Ježiš Nazaretský (s. 98): keď vstúpili mudrci do domu v Mt 2, 11, je tam iba matka a dieťa.
Dovolím si naznačiť riešenie: je za tým rukopis zručného literáta a evanjelistu. Prvé evanjelium približuje narodenie Ježiša z perspektívy sv. Jozefa a práve tu z dôvodu naratívnej stratégie Jozefa nespomenie, keďže v stati o mudrcoch (porov. Mt 2, 1 - 12) a o zabíjaní neviniatok (porov. Jozef je v prvej línii ako hlavný hrdina iba vtedy, keď musí konať, čo sa udeje po Mt 2, 11 o dva verše ďalej v Mt 2, 13.
Hoci v Lukášovom evanjeliu Panna Mária prehovára a dokonca aj iní hovoria o nej samotnej, Jozef aj tu mlčí, no má tu nové črty. V neposlednom rade je to muž tvrdej roboty, je tesárom (porov. Mt 13, 55). Grécky výraz tektón voľne označoval nielen robotníka s drevom na stavbách, ale už sv. Justín toto remeslo v 2. Jozefov vzor akoby posilňuje výrok: tam, kde je základným Božím dorozumievacím jazykom ticho, všetko ostatné je len nevydarený preklad.
Sv. Je to najmä univerzálny vzor kresťana načrtnutý v Matúšovom evanjeliu. Jozef je tam v podstate prvým kresťanom, ak je kresťanom ten, čo prijíma Ježiša a Pannu Máriu do svojho života a kráča s nimi životom. Zároveň má tento vzor i cenný ekumenický rozmer, ktorý môže obohatiť i protestantských bratov a sestry.
Už 150 rokov je patrónom celej Cirkvi. Prečo práve on? Bol to pápež sv. Pius IX., pápež dogiem o Nepoškvrnenom počatí (1854) a o pápežskej neomylnosti (1870), ktorý v búrlivých časoch pre Cirkev najmä v Taliansku vyhlásil v roku 1870 sv. Po Panne Márii je práve on najbližší Ježišovi; jemu sa dostalo výsady Ježiša ľudsky a duchovne vychovávať a viesť.
Popri Márii vnímanej ako Matke a prvotine Cirkvi má svoje opodstatnenie ekleziologický súvis aj pri sv. Uctieva sa okrem iného aj ako patrón dobrej smrti. O Jozefovej smrti sa však z Písma nedozvedáme. O jeho smrti nie sú žiadne historické záznamy.
Naposledy o ňom hovorí Lukášovo evanjelium, keď v rámci veľkonočnej púte do Jeruzalema nájde s Máriou dvanásťročného Ježiša v chráme (porov. A keďže Jánovo evanjelium teologicky spracúva prítomnosť Márie na začiatku činnosti Ježiša v Káne a na konci ju pod krížom Ježiš dáva do opatery milovanému učeníkovi (porov.
V náboženskej tradícii sa neskôr ujala myšlienka, že Ježiš s Máriou boli pri jeho smrti. Bola za ňou i duchovná túžba veriacich, ktorí ako Jozef chceli mať priamy vzťah s Ježišom a jeho matkou pri smrti. Svätý Hieronym uvažoval v 5. storočí dokonca o pochovaní a hrobe Jozefa za potokom Cedron v Getsemanskej záhrade, ku ktorému sa vraj Ježiš odišiel modliť po Poslednej večeri.
Apokryf z 5. stor. po Kr. v koptských a arabských prekladoch Dejiny tesára Jozefa voľne uvažuje, že Jozef sa obáva smrti a je zarmútený, že urobil málo dobra. S týmto vedomím vraj Jozef zomrel. Za apokryfom nemožno nevidieť fikciu duchovného diela. Daný apokryf sa stal veľmi obľúbeným v 17. storočí, keď mnohé katolícke skupiny začali pestovať úctu k sv.
Postupne sv. Jozef získal úlohu patróna dobrej smrti. Iný inšpiratívny biblický príklad dobrej smrti uvádza Lukáš v opise Ježišovej smrti v evanjeliu (porov. Lk 23, 34. 46) a Štefanovej smrti v Skutkoch apoštolov (porov. Ako vhodne prežívať aktuálny Rok sv. Ako chcel Svätý Otec František, má to byť v častejšej modlitbe k sv.
Pre pápeža i pre veľkú mystičku sv. Teréziu Avilskú bol sv. Jozef privilegovaný svätý, keďže Terézia zakúšala blaho vypočutých modlitieb na základe jeho príhovoru.
tags: #komentar #tomasa #akvinskeho #na #evanjelium #podla