Šošovicová polievka a vianočné tradície na Slovensku

Na Slovensku máme počas Štedrej večere odjakživa mnoho tradícií, ktoré dotvárajú atmosféru vianočných sviatkov a robia ich výnimočnými. Patrí k nim bohatý stôl s množstvom jedál. Ľudových tradícií máme veľa a ani vianočné sviatky nie sú výnimkou. Ľudia sa snažili správať k sebe pekne a robiť dobré skutky, pretože verili, že to ovplyvní ich dianie po celý ďalší rok.

Počas Vianoc si každá rodina a každý región udržiavajú zvyky, ktoré im rokmi prirástli k srdcu a nevedia si bez nich predstaviť tieto dni. Vo viere udržať si hojnosť po celý rok a zabezpečiť si zdravie zvykli naši predkovia už za čias roľníkov praktizovať rôzne rituály. Už počas adventného obdobia sa každý doma pripravuje na tento významný deň. Rozvoniavajú rôzne druhy koláčov ako medovníky, orechové rožky či linecké koláče, makové a rôzne orechové záviny. Kupujú sa darčeky a v obchodoch vidíme poriadny zhon, aby každý kúpil, čo potrebuje (a možno aj nepotrebuje).

Vrcholom je Štedrý deň, kedy v mnohých rodinách nechýba kapustnica, inde hrachová či šošovicová polievka a výnimkou nie je ani tá rybacia. Tradičné recepty sa dedia z generácie na generáciu. Každý si ich prispôsobuje na základe zvykov z detstva alebo zvykov z kraja, z ktorého pochádza. Mnohé recepty sú až nostalgicky prepojené so životmi rodiny a všetci jej členovia si nedokážu sviatky predstaviť bez obľúbenej polievky či smaženej ryby.

Tradičné slovenské vianočné polievky spájala a spája jedna vec. Ich základ tvoria suroviny, ktoré sú často skromné, ale univerzálne využiteľné alebo sú to plodiny a úroda, ktorá sa v minulosti dopestovala na každom gazdovskom dvore. Keby sme sa na polievky pozreli z geografického hľadiska našej krajiny, zistili by sme, že sú v nich celkom výrazné rozdiely.

Na západe Slovenska sa konzumuje najmä kapustnica. Niekde sa varí s hubami, niekde s údeným mäsom či klobásou a niekde sa do nej pridáva aj smotana. Bežne sa tiež pripravujú polievky z rôznych druhov strukovín, dokonca aj na kyslo a jedným z riešení je aj hŕstková polievka, kde sa spoja všetky strukoviny. Aj na severe sa pripravuje najmä kapustnica, ale v lokalitách, kde sú stále hlboko zakorenené náboženské pravidlá sa konzumuje bez kúska mäsa. Namiesto neho sa tam pridáva extra porcia húb alebo sušených sliviek.

Na východe je kyslá kapusta súčasťou vianočných tradícií. Ešte pred hlavným chodom sa podáva mačanka, čo je vlastne špecialita z kapustovej šťavy - tzv. jušky, ďalej sa do nej pridáva cibuľa, cesnak a huby. Zahusťuje sa smotanou alebo múkou a podáva sa s chlebom. Najviac rybacích polievok si užijú na juhu Slovenska. Skoro v každej domácnosti sa aspoň niektorý tip tradičnej polievky objaví na štedrovečernom stole.

Medzi tradičné jedlá patrí aj šošovicová polievka. „U nás je zvykom hojnosť. Desiatky druhov koláčov a niekoľko chodov počas večere. Začíname oblátkami s cesnakom, po ktorých prichádza na rad šošovicová polievka. Aj hlavný chod je tradičný - zemiakový a cibuľový šalát s rybím filé alebo lososom. To ‚medzi‘ je však trochu špecifické. Otec si priniesol z Komjatíc z čias svojho detstva do svojej vlastnej rodiny vianočné pupáky. Je to kysnutý koláč pomrvený a opečený na panvici s trochou tvarohu. Kysnuté koláče u nás jednoducho nemôžu chýbať. Tak ako ich cez rok mama robieva na sladko, cez vianočné sviatky sú skôr slané. Okrem pupákov nemôžu chýbať ani kysnuté kolieska potreté masťou a posypané soľou. O sladkosti však, samozrejme, u nás nie je núdza.

Večera sa začína oblátkami s medom a následne strúčikom cesnaku, ktorý sa zaje medom. Potom prichádzajú opekance s makom, špecialita, ktorá sa podáva iba počas štedrej večere. Nasleduje kapustnica s mäsom, klobásou a hríbmi, ďalší chod je kapor so šalátom a potom ovocie a koláče. Na Kysuciach sa neje nič mäsové, zvykom je hrachová polievka a potom ryba a šalát. V oblasti Levíc sa po oblátkach podáva halászlé. Hlavné jedlo tvorí pstruh s majonézovým šalátom. Na Orave je obľúbená kapustnica a hríbová mliečna polievka.

Každý kút Slovenska si však predsa len zachováva isté rovnaké zvyky, ktoré neodmysliteľne patria k 24. Väčšina rodín začína večeru jedením oblátok, spôsob je však dosť odlišný. Niektorí si ich vychutnajú s medom, niektorí s cesnakom a iní bez neho. Hlavným chodom je zväčša ryba - kapor, pstruh alebo filé - s majonézovým šalátom, inde to môžu byť vyprážané rezne so šalátom a po novom sa často pripravuje aj losos.

Šupiny z kapra alebo niekde priamo peniaze sa tradične vkladajú pod obrus počas štedrej večere, aby bol v domácnosti vždy dostatok peňazí a počas roka aby aj nejaké pribudli. Niektorí si zvyknú šupinu odložiť dopeňaženky pre šťastie, aby sa peniaze rozmnožili. Krájanie jablka je veľmi častým rituálom pri večeraní. Vezme sa náhodné jablko a prekrojí sa priečne na polovicu. Pokiaľ sa uprostred nachádzala hviezda, pre rodinu to predstavovalo šťastie a zdravie.

Ďalším zaujímavým zvykom na strednom Slovensku je sfúknutie sviečky - ak dym stúpa nahor, bude daný človek zdravý. Stále sa zachováva aj tradícia nechať jeden tanier na stole navyše pre náhodného hosťa. Medzi tradície patrí zviazanie stola reťazou, aby bola rodina stále pohromade.

„Štedrý deň sa u nás nesie ruka v ruke s hladovkou. Jasné, že si to potom večer niekoľkonásobne vynahradíme. Večera u nás sa začína modlitbou, po ktorej ide gazda svätenou vodou a vetvičkou zo stromu posvätiť dom. Vojde do každej z izieb a urobí vo vzduchu znak kríža. Hlava rodiny je teda u nás jediným členom, ktorý môže počas štedrej večere vstať od stola. Takže mama má večer hody, obsluhuje otec. Keď pripravujeme stôl, nesmieme zabudnúť na nachystanie jedného miesta navyše. Je to znak, že síce sme rodina, ale s radosťou k sebe prichýlime niekoho ďalšieho, kto by potreboval pohostiť. Keby niekto zaklopal na naše dvere, môže si rovno sadnúť za stôl. Na večeru jedávame kapustnicu so smotanou, sušenými dubákmi a s vyvarenou údenou rybou. Hlavný chod tvorí zemiakový šalát s domácou majonézou. Keď tak spomínam na iné zvyky, naša rodina má zrejme veľkú túžbu po peniazoch. Na stole mávame v miske s jačmeňom a cesnakom zahrabané mince - aby sme mali v rodine hojnosť. Pod obrus je zvykom dávať zas bankovky - aby sme mali v rodine hojnosť. Otec to už minulý rok s vyberaním peňazí vzdal a ide s dobou.

Na východe dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého sa vzdávajú akejkoľvek zábavy, nepodávajú sa ťažké jedlá a venuje sa čas modlitbe. Samotná večera sa začína malým príhovorom, modlitbou a poďakovaním. Ako prvé sa je oblátka s medom, potom chlieb a soľ. Pred hlavným chodom sa podáva kapustnica s klobásou a hríbmi. Potom pirohy s bryndzou, hrachová polievka, ryba a šalát a následne lokše s makom. Cesnakom namočeným do medu hlavná gazdiná spravila krížik na čelo každému pri stole. Počas večere sa nesmie odchádzať od stola; snažia sa spolu posedieť čo najdlhšie, keďže si vychutnávajú jedinečnú atmosféru.

V pravoslávnych rodinách, ktoré žijú prevažne na východe Slovenska, sa oslavujú Vianoce až 6. januára. Aj tu je zvykom jesť cesnak s oblátkou a medom, pirohy s kapustou aj kapustnicu s hubami. Niektorí veria na rôzne povery a dodržiavajú rôzne zvyky, iné rodiny iba jednoducho povečerajú a rozbalia si spoločne darčeky.

Či už ste typ, ktorý má rád tradície, alebo nie, Vianoce patria k najkrajším sviatkom v ročnom období, keď celý svet po bláznivom zhone na chvíľku stíchne, rodina spoločne zasadne za jeden stôl a v pokojnom duchu spoločne povečerajú. Zvyky a tradície pri štedrovečernom stole sú naozaj mnohoraké a všetky by sa nám tu určite nezmestili.

Iný kraj, iný mrav. Toto tvrdenie platí aj na Vianoce a týka sa tak zvykov a tradícií, ako aj vianočného menu. Tradičné vianočné polievky majú v našej histórii veľký význam a dodnes ich pripravujeme v každej rodine inak. Nie je výnimkou, že sa dnes často experimentuje s pôvodnou receptúrou a zamieňajú sa niektoré jej suroviny za modernejšie alternatívy.

Niekoľko zaujímavých tipov by sme vám chceli dať aj my a možno vás inšpirujeme k tomu, aby ste si Vianoce užili aj trochu s inou chuťou, ako tomu bolo po minulé roky. Kto má rád hrach, ten istotne neodolá vianočnej hrachovej polievke. Je dokonale hustá a sýta a prekvapí vás výraznou zelenou farbou, hoci budete potrebovať sušený hrach. Ďalším tipom na chutnú polievku je sviatočná hríbová polievka štedračka a tá vám pripraví zážitok z tradičných chutí v trochu inom prevedení. Odporúčame najmä výraznejšie orestovať kúsky zeleniny na masle tak, aby boli chrumkavejšie a hnedšie. Chuťový návrat ku koreňom vám pripraví tradičná kapustnica s klobásou a údeným mäsom, ktorej sa jednoducho nedá prejesť. Hoci pozostáva z tradičných surovín, stále je veľká šanca, že vás dokáže príjemne prekvapiť. A kto nekonzumuje mäso, ten si istotne rád uvarí sviatočnú polievku z hlivy ustricovej.

Symbolom vianočných sviatkov je ryba. Ak preferujete kapra, vyskúšajte krémovú kapriu polievku. Maslo a smotana je dodávajú neopakovateľnú lahodnú chuť a všetko podčiarkuje bobkový list, guľôčky korenia a čerstvá petržlenová vňať. Rybací vývar a mäso z kapra budete potrebovať aj na rybaciu polievku s hríbmi. Naservírovaná v sviatočných tanieroch bude pôsobiť ako pochúťka z kráľovskej hostiny. Opäť, ani v tomto prípade nechýba maslo a smotana, ale výbornú chuť polievke dodávajú sušené hríby.

Ak si niekto ráno kýchol, mohol sa dožiť vysokého veku. Koláče museli byť upečené ešte pred východom slnka a čerstvo opraná bielizeň nemohla v daný deň visieť, pretože verili, že ten, komu patrila, by rýchlo zomrel. Bez ozdobeného stromčeka si dnes už nevieme predstaviť Vianoce, no nie vždy stál na podlahe, ako to poznáme dnes. Kedysi sa v rámci vianočných obradov piekol chlieb, posúchy a mnohé koláče z kysnutého cesta. Pečivo znamenalo hojnosť po celý rok a predovšetkým každý sa mal poriadne a dosýta najesť. V katolíckych rodinách sa mäso mohlo jesť až po polnoci a v evanjelických sa zase varila kapustnica s klobásou či údeným mäsom. Modlitba patrí k štedrovečernej večeri takmer v každej rodine, aby sa poďakovalo za bohatý stôl a možnosť byť spolu v pokojnom duchu.

Tradíciou bolo, že sa rozkrojil kus pečiva zo pšeničnej múky a žitného chleba, obložila sa ním čepeľ noža a na Troch kráľov sa skontrolovala. Ktorá strana čepele zhrdzavela, z tej úrody mal byť ďalší rok nedostatok. Pre slobodné dievčatá sa lialo do vody žeravé olovo a z toho potom vyčítali svoju budúcnosť. Hádzanie topánky patrilo taktiež k tradíciám vianočných sviatkov. Slobodné dievčatá hádzali topánku k dverám - ak špička topánky smerovala k dverám, znamenalo to, že dievča sa do roka vydá, ak to však bolo naopak, zostalo rok slobodné. Zvykom bolo aj napísať si mená chlapcov na lístočky a od Lucie každý deň spáliť jedno meno až do Vianoc, kým nezostane posledné. Po večeri sa vzali kosti a dievča ich hodilo za chrbát.

Bývalo zvykom piecť z vody a múky figúrky domácich a hospodárskych zvierat. Tie potom hospodár zavesil nad chliev, stajňu, kurín i psiu búdu, aby zvieratá v novom roku dobre prospievali. Táto obyčaj pretrváva dodnes v podobe vykrajovaného pečiva rôznych tvarov, ktoré poznáme všetci. Krásnou tradíciou bolo spievanie koledníkov pod oknami. Pripravili si vianočné piesne a domáci ich za to obdarovali. Spievať chodili zväčša obecní sluhovia alebo pastieri. Zvykom bol aj príchod betlehemcov do domu, čo sa zachovalo z čias stredoveku počas cirkevných hier.

Hoci v Biblii o tom nie je zmienka, dátum 24. december, keď oslavujeme narodenie Ježiša Krista, sa odvíja od 25. Orechy a cesnak chýbajú počas Vianoc na máloktorom stole a niektorí zachovávajú tradíciu hádzania orechov do kútov izieb, aby hojnosť a štedrosť počas Vianoc prevládala a zachovala sa aj počas celého roka. Cesnak je okrem iného výborný zdroj vitamínov a s tým spojené je aj jeho miesto na stole - aby celej rodine zabezpečil zdravie počas roka. Pred hlavnou večerou prichádza prípitok s pohárikom alkoholu. Peknou tradíciou bol zákaz vyhadzovania zvyškov jedál, ktorú by sme vlastne mohli dodržiavať celý rok.

Panujú aj u vás niektoré z netradičných tradícií počas týchto vianočných dní?

Štedrovečerná večera na Slovensku

Šošovicová polievka

tags: #vyznam #sosovicova #polievka #na #vianoce