Kostol svätého Ondreja má bohatú históriu a architektonický význam v rôznych obciach a mestách Slovenska. Tieto kostoly prešli rôznymi prestavbami a rekonštrukciami, ktoré ovplyvnili ich súčasný vzhľad. V tomto článku preskúmame históriu a architektúru niekoľkých Kostolov svätého Ondreja na Slovensku, ako aj históriu Ondrejského cintorína v Bratislave.
Kostol svätého Ondreja v Komárne
Dvojvežová Bazilika sv. Ondreja je najvýraznejšou stavbou Komárna. Obnova exteriéru prebehla pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu Nitra v rokoch 2008 až 2018, kedy získala dnešnú nádhernú bielu farbu. Práce sa začali reštaurátorskou obnovou sochárskej výzdoby hlavného priečelia, ktorá trvala štyri roky. Nasledovala postupná reštaurátorská a stavebná obnova všetkých štyroch fasád pod vedením akademického sochára Ondreja Csütörtökiho a neskôr Juraja Puškára.
Obnovu od začiatku finančne podporovalo Ministerstvo kultúry SR cez grantový projekt Obnovme si svoj dom, Trnavská arcidiecéza a aj vláda Maďarskej republiky poskytla značné finančné prostriedky k obnove tohoto sakrálneho objektu. Základný kameň prvého kostola v Komárne bol položený za vlády kniežaťa Gejzu v 10. storočí. Prvý kostol na tomto mieste dali postaviť jezuiti v rokoch 1674 - 1677. Na veži, ktorá bola zároveň aj strážnou vežou, stála dvojmetrová železná socha sv. Ondreja. Okolo kostola bol cintorín.
Na začiatku 18. storočia, keď bolo mesto v rozkvete, bolo podľa počtu obyvateľov štvrtým najväčším mestom v Uhorsku. Preto mestská rada rozhodla, že dá vybudovať nový, väčší kostol. V roku 1719 začali s projektovými prácami a v rokoch 1723 - 1934 výstavbu kostola dokončili. Časť kostola sa však v roku 1738, v dôsledku nekvalitnej výstavby zrútila. Základný kameň nového kostola znovu položili jezuiti v roku 1748 a stavba bola dokončená v roku 1756. Barokové fresky v ňom vytvoril Franz Anton Maulbertsch.
Počas silného zemetrasenia 28. júna 1763 bol kostol zničený. Následne bol v rokoch 1768 - 1771 obnovený a interiér vyzdobil freskami viedenský umelec Johann Lucas Kracker. Pokojné časy však netrvali dlho. V roku 1783 zasiahlo Komárno ďalšie zemetrasenie. Odvtedy na žiadosť obyvateľov mesta vyzváňa chrámový zvon každý deň o 15:00 na uzmierenie nebies. Ďalšou ranou pre kostol bol veľký požiar, ktorý 17. septembra 1848 zničil dve tretiny mesta.
Kostol sv. Ondreja horel tri dni. Sedem zvonov vo veži sa pritom roztavilo a odlomilo. Vďaka verejným darom bol kostol obnovený a 28. októbra 1860 znovu konsekrovaný. V roku 1896 podľa plánov Nándora Mikosa dostavali veže. Počas druhej svetovej vojny bol chrám znovu poškodený, hlavne jeho veže a okná. Po jej skončení bol opäť obnovený. Interiér kostola bol vymaľovaný v roku 1975. V rokoch 1990 - 1992 dostal kostol nový klobúk - strechu.
Dominanta mesta Komárno - farský Kostol sv. Ondreja bol 22. apríla 2018 povýšený na baziliku menšiu (Basilica minor). Má vynikajúcu akustiku a jedinečný organ v regióne z roku 1864. Ten pochádza z dielne majstra Carla Friedricha, vďaka čomu sa v bazilike organizujú hudobné a spevácke koncerty. Hlavný oltár vyhotovil viedenský majster Karl Petrus v rokoch 1855 - 1860. Oltárny obraz z roku 1865 znázorňuje svätého Ondreja. Pod kostolom je veľká krypta s asi 500 hrobovými miestami. Opravy v bazilike pokračujú a teraz prebieha reštaurovanie bočných kaplniek na pravej strane baziliky.
V Bazilike svätého Ondreja v Komárne zrekonštruovali presbytérium. Hlavný oltár baziliky bol prekrytý lešením od decembra 2021. Práce vo svätyni prebiehali pod vedením reštaurátora Juraja Puškára. Fresky zreštauroval Ján Hromada so svojím tímom. Po odstránení stavebného lešenia všetci veriaci s radosťou skonštatovali, že sa oplatilo čakať.
„Naskytol sa nám nádherný pohľad, a vďaka špecifickej metóde maľovania už aj tak obrovský priestor presbytéria vyzerá ešte vyšší a väčší, ako sme na to boli zvyknutí. Ďakujeme našim predkom, ktorí toto dielo vytvorili na Božiu slávu. Skutočne plní svoj účel,“ zdôraznil miestny farár a dekan Mons.
Kostol svätého Ondreja vo Vysokej pri Morave
Kostol svätého Ondreja sa nachádza v obci Vysoká pri Morave a má veľký kultúrno - historický význam. Pôvodne bol postavený v roku 1669 v barokovom štýle. Neskôr, v rokoch 1890-1892 bol prestavaný a rozšírený v historickom neorománskom duchu. Je to dvojloďová stavba, ktorej bočná loď je zakončená valenou lunetovou klenbou. Pôvodne to bola hlavná loď kostola. Hlavný priestor novej lode má rovný strop. Fasáda je historizujúca s neorománskymi prvkami a veža je zakončená vysokou ihlanovou strechou.
Interiér kostola je z čias jeho prestavby. Z pôvodného barokového kostola sa zachovali plastiky sv. Petra a sv. Pavla, ktoré sú umiestnené vo vstupnej časti kostola. Pochádzajú z roku 1695. Na fasáde kostola sú umiestnené kópie týchto plastík zo syntetického kameňa. Priestor ohrady kostola vymedzoval do roku 1832 pôvodný cintorín obce. Nachádza sa tu votívny stĺp z roku 1758 a votívny kríž z roku 1884. Pod krížom je situovaná pieta z roku 1832 so súsoším sv. Trojice z roku 1884. Postavená bola na pamäť cholery v roku 1831. Pieta bola v roku 1994 opravená.
Kostol svätého Ondreja v Papradne
Rímskokatolícky farský Kostol svätého Ondreja, apoštola v Papradne je postavený v štýle neskorého baroku z roku 1792. Je to jednoloďová jednovežová stavba postavená grófom M. Esterházim a je zasvätená svätému Ondrejovi, apoštolovi. Pôvodný drevený kostol bol postavený okolo roku 1700 a stál asi v 1.štvrtine dnešného cintorína. Zhorel v roku 1766. Ostal po ňom jeden zvon. Je pravdepodobné, že ich viac ani nebolo. Na zvone je nápis: „Neo nata et dicata sancto Andrae apostolo in usum Ecclesiae Papradnensis Anno 1711“.
Nový kostol bol posvätený v roku 1795. Stavba má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Prestavby prebehli v rokoch 1822 a 1928. Baroková fasáda je členená pilastrami a polkruhovo zakončenými oknami. Veža je zakončená barokovou cibuľovitou strechou. Do kostola sú štyri vchody: hlavný zo západnej, vedľajšie zo severnej a južnej a ešte jeden z južnej cez sakristiu.
Pri vchádzaní hlavným vchodom cez silné dvojkrídlové dvere, nedávno vyhotovené podľa vzoru starých dubových, sa dostávame do predsiene, ktorú domáci volajú „žebrovňa“. Ako vznikol tento názov, sú dve verzie. Jedna hovorí, že sa v tejto miestnosti zdržiavali žobráci. Iná verzia hovorí, že v tejto miestnosti sa určitý čas museli zdržiavať veľkí hriešnici. Boli to vraj slobodné matky, krivoprisahajúci svedkovia a iní. V predsieni bola za pôsobenia kaplána Antona Dubovického v roku 1974 vytvorená lurdská jaskyňa so sochou Panny Márie.
Na pravej strane pri dverách sú schody vedúce na chór a vežu k hodinám a zvonom. Predsieň od hlavnej lode kostola oddeľujú čiastočne presklenné dvere. Niektoré časti vnútorného zariadenia pochádzajú z pôvodného kostola. Loď chrámu po oboch stranách vypĺňajú dubové lavice, v ktorých môže nájsť miesto na sedenie okolo 160 ľudí. V hlavnej lodi pod chórom sú umiestnené dve masívne spovednice, po ľavej strane je socha svätého Antona s Ježiškom na rukách a socha svätej Terézie Ježišovej, po pravej strane je veľká socha Sedembolestnej Panny Márie.
Na starom hlavnom drevenom oltári je v strede socha svätého Ondreja s krížom a víťaznou palmou, po stranách sú sochy svätého Jozefa a svätého Františka z Assisi, celkom navrchu je malá socha Panny Márie s Ježiškom. Oltár bol zreštaurovaný v roku 2016. Bočný oltár Nepoškvrneného Srdca Panny Márie je barokový z roku 1728, s rokokovou úpravou a novodobou ústrednou plastikou. Bočný oltár svätého Jozefa je barokový zo začiatku 18. storočia s novodobou úpravou.
Na dvoch bočných oltároch vpredu sú sochy Božského Srdca Ježišovho (pravá strana) a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie (ľavá strana). Priestory sú zaklenuté pruskými klenbami, ktoré zbiehajú medziklenbovými pásmi do nástenných konkávne zalomených pilierov. Na klenbe v lodi kostola je osem obrazov. V roku 1928 ich vytvoril akademický maliar Jozef Škorvánek, rodák z Veľkej Bytče. Je tu zobrazený svätý Ondrej, ako obkľúčený svojimi mučiteľmi víta kríž, na ktorom má zomrieť.
Na ďalších dvoch obrazoch sú svätí pustovníci Andrej-Svorad a Beňadik (patróni Nitrianskej diecézy, do ktorej farnosť patrila) na Skalke pri Trenčíne a sv. Cyril a Metod (patróni Žilinskej diecézy), ktorí vyučujú ľud. Nad chórom sú vyobrazení svätí Peter a Ondrej, ako ich Ježiš povoláva za apoštolov. Nad presbytériom je obraz Najsvätejšej Trojice, po bokoch a strede klaňajúci sa traja anjeli a štyria evanjelisti.
Na bočný stenách presbytéria je dvojica protikladných obrazov vyjadrujúcich dejiny spásy: Zvestovanie Panny Márie a na opačnej strane neposlušnosť našich prarodičov - vyhnanie Adama a Evy z raja. Na stenách v lodi kostola sú umiestnené olejomaľby, znázorňujúce 14 zastavení krížovej cesty. Na pilieroch po obvode kostola si možno všimnúť konsekračné kríže, miesta, na ktorých pri posviacke biskup pomazal steny kostola krizmou.
Presbytérium je od hlavnej lode oddelené nízkym kovovým ozdobným zábradlím. Za presbytériom vľavo je starobylá neskorobaroková kazateľnica z konca 18. storočia a nad ňou baldachýn so sochou svätého Vendelína, patróna stáda a úrody. Je na nej umiestnená drevená plastika svätého Ondreja zo starého dreveného kostola. V presbytériu sa po pravej strane nachádza aj kamenná neskorobaroková krstiteľnica z 18. storočia s drevenou plastikou svätého Jána Krstiteľa a Ježiša Krista pri krste v Jordáne a vchod do malej sakristie.
Nad vchodom do presbytéria je nápis: Pán môj a Boh môj. Na chóre sa nachádza nádherný píšťalový trojmanuálový, 56-registrový organ, jeden z najväčších na Slovensku. Bol inštalovaný v roku 1950. V marci v roku 1773 tu na fare pôsobil františkán Hugolín Gavlovič. Pred vstupom do kostola je po ľavej strane súsošie svätého Jána Nepomuckého, po pravej strane je mramorový kríž.
Zvonenia Kostola svätého Ondreja v Papradne
Po 1.svetovej vojne za finančnej pomoci amerických rodákov boli zakúpené dva zvony: jeden nesie meno svätý Ondrej (1921) a druhý svätý Cyril a Metod (1922). Ďalšie zvony sú pomenované Ján XXIII. (1963), Pax (1966) a svätý Peter a Pavol (1971).
| Meno zvona | Rok zakúpenia |
|---|---|
| Svätý Ondrej | 1921 |
| Svätý Cyril a Metod | 1922 |
| Ján XXIII. | 1963 |
| Pax | 1966 |
| Svätý Peter a Pavol | 1971 |
Kostol svätého Ondreja v Ondreji (Hôrka)
Už od poslednej štvrtiny 13. storočia stojí v Ondreji, časti obce Hôrka ranogotický Kostol sv. Ondreja. Kostol postavili na miernej vyvýšenine v obci po roku 1280 na základe povolenia od ostrihomského arcibiskupa Vladimíra, ktoré si vyžiadala skupina predstaviteľov nižšej šľachty. Do tej doby boli odkázaní na dochádzanie do Kostola sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku. Nový chrám sa stal jeho fíliou a v krátkej dobe dal aj nové meno celej dedine.
Vzhľadom na slabšiu ekonomickú silu miestnej kopijníckej šľachty nový kostol vznikol zrejme svojpomocne a bez účasti majstrov zo stavebnej huty pri cistercitskom kláštore v Spišskom Štiavniku. V období reformácie rešiel na dlhšiu dobu chrám do rúk evanjelikov a katolíkom sa vrátil až koncom 17. storočia. V tejto dobe sa spomína ako stavba s dreveným stropom v lodi a murovanou klenbou v presbytériu. Súčasťou vybavenia boli okrem povodnej kamennej krstiteľnice aj tri podľa všetkého gotické oltáre.
Vo vizitácii z roku 1732 sa jedinýkrát pri kostole spomína Kaplnka sv. V prvej tretine 19. storočia sa stav objektu výrazne zhoršil, čo viedlo veriacich k rozhodnutiu pristúpiť k rozsiahlej oprave. Tá sa uskutočnila v roku 1827, pričom došlo k zbúraniu pôvodného presbytéria a jeho nahradeniu väčšou svätyňou s polkruhovým pôdorysom. Z gotickej stavby sa zachovala spodná časť veže a zrejme aj väčšia časť múrov lode. Tá bola novo zaklenutá murovanou klenbou. Priestor kostola rozšírili aj bočné prístavby, miesto pre Boží hrob a tiež tribúna v západnej časti lode.
V súčasnosti chrám slúži ako farský kostol miestnej farnosti. Zo stredovekej stavby sa okrem hrubej stavby veže a lode zachovala predovšetkým kamenná románskogotická krstiteľnica, ktorá pôvodne umiestnená pri stene či pilieri. Táto krstiteľnica je navyše nezvyčajná, keďže pochádza z čias, kedy kostol bol filiálkou Spišského Štvrtku a filiálky nemávali právo krstiť.
Kostol svätého Ondreja v Krásne nad Kysucou a Jozef Hanula
Jozef Hanula, významný maliar, zanechal svoj odkaz aj v Kostole sv. Ondreja v Krásne nad Kysucou. Jozef Hanula, významný maliar, zanechal svoj odkaz aj v Kostole sv. Ondreja v Krásne nad Kysucou. Hanula sa narodil 06. marca 1863 v obci Lúčka na Strednom Sliači. namaľoval portrét cisára Františka Jozefa I. v životnej veľkosti. konzervačných prácach v Spišskej Kapitule. Jozefa Škultétyho a iných. realizoval odhadom na základe 70 objednávok. i v obci Čierne. Vsi, kde je i pochovaný. národnú kultúrnu pamiatku namaľoval Jozef Hanula v Krásne nad Kysucou. Vznik nástennej maľby je datovaný približne do roku 1930. Kristovi Kráľovi" a nachádza sa v interiéri Kostola sv. pre kňaza a hlavný oltár). Ježiš Kristus, ktorého obklopuje osem svätých. Na ľavej strane sú to: sv. sv. Konštantín, respektíve Cyril, sv. Metod a sv. Jozef. rozpoznávame nasledovných svätých: sv. Ján Nepomucký, sv. Václav, sv. sv.
Ondrejský cintorín v Bratislave
Na území dnešnej Bratislavy sa od praveku narodilo nespočetné množstvo generácií, ktoré zákonite museli aj umrieť, tak história pohrebísk je rovnako stará, ako sídlo samé. Pohrebné miesta vznikali a zanikali, uvoľňovali priestory iným funkciám. Do pohrebníctva výrazne zasiahli aj reformy Jozefa II. (1780 - 1790) vykázaním cintorínov na okraj mesta. Tie, čo sa zachovali, sú dnes opäť súčasťou širšieho centra.
K najstarším zachovaným bratislavským cintorínom patrí Ondrejský cintorín. Založený bol približne v rokoch 1781 - 1784 a slúžil obyvateľom východných predmestí. Pri prechádzke jeho alejami nám mená na pomníkoch odhalia kus histórie a identity mesta. Väčšina dodnes zachovaných náhrobných pomníkom patrí váženým a významným mešťanom a umelcom.
Dnešný Ondrejský cintorín je ohraničený ulicami Karadžičová, Mlynské nivy, Ulica 29. augusta a Poľná. Patronícium sv. Ondreja malo v súvislosti s pochovávaním v Prešporku dlhú tradíciu, spomínanú už začiatkom 14. storočia. Ondrejské cintoríny sa nachádzali v širšom okolí tejto lokality už skôr, prvý pri Kostole sv. Alžbety medzi Špitálskou a Hollého ulicou. Neskôr sa na ploche medzi Dunajskou, Špitálskou a Rajskou nachádzal lazaretský cintorín, uvádzaný aj ako nový Ondrejský cintorín s rozlohou 1618 štvorcových siah.
Na plánoch Bratislavy z roku 1780 sa ešte nenachádza, ale na ďalších z rokov 1820 a 1848 je vidno rozširovanie Ondrejského cintorína. Túto rozlohu si zachoval až do 60.-70. rokov 20. storočia, kedy sa na ploche približne 6 hektárov nachádzalo asi 15 000 hrobových miest. Na cintoríne odpočívajú vedľa seba obyvatelia starého Prešporka aj neskoršej Bratislavy bez ohľadu na ich bývalý stav či spoločenské postavenie, bez ohľadu na ich význam či úspech v živote. O niektorých sa možno dočítať kusé informácie na náhrobkoch, spomienky na iných dávno upadli do zabudnutia. Mená ako Pálffy, Esterházy, Feigler, Ortvay, Manderla, Palugyay, Justi, Kozics, Werner, Ludwig, Marshall, Riegele, Lafranconi, Albrecht, bratislavský „Robinson“ Karl Jetting, Majsch, Tido Gašpar, J. E.
Dnešnú podobu a rozlohu získal cintorín zredukovaním plochy kvôli rozširovaniu komunikácie Karadžičova a transformáciou cintorína na park. Realizácii prác predchádzali prieskum a inventarizácia zelene a historicko-umelecký prieskum, na základe ktorých sa obnovila a zrevitalizovala zeleň a zaevidovalo sa 531 najhodnotnejších náhrobkov z hľadiska umelecko-historického, 160 osobností z hľadiska spoločensko-historického, vyše 40 náhrobkov bolo zapísaných do zoznamu hnuteľných kultúrnych pamiatok a 9 hrobov významných osobností pribudlo k dvom už skôr vyhláseným za nehnuteľné kultúrne pamiatky.
Na území cintorína sa nachádza gréckokatolícky Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža, ktorý od roku 2008 slúži ako katedrála Bratislavskej eparchie. Postavili ho v roku 1861 podľa projektu I. Feiglera ml. a pôvodne to bola Kaplnka svätého Ondreja latinského obradu, gréckokatolícka cirkev ho používa od r. 1972. Autorom mnohých náhrobkov na cintoríne je sochár A. Rigele.
Architektonické prevedenie jednotlivých hrobov, krýpt a náhrobkov je odlišné. Bratislavský cintorín sv. Ondreja sa používal od roku 1784 a dvakrát ho rozšírili. Dňa 13. mája 1859 položili na cintoríne základný kameň pre výstavbu kaplnky Povýšenia sv. Kríža a dňa 14. septembra 1860 (na sviatok Povýšenia sv. Kríža) bol sakrálny objekt konsekrovaný.
Projekt pôvodnej kaplnky Povýšenia sv. Kríža vypracoval bratislavský architekt Ignác Feigler ml. Išlo o jednoloďový priestor s apsidou, zaklenutou konchou. Obdĺžniková loď sakrálneho objektu má plochý strop a steny členené slepými arkádami. Hlavné priečelie kostola Povýšenia sv. Kríža (teraz do ulice 29. Sakrálny objekt pôvodne slúžil ako cintorínska kaplnka. Od roku 1972 je v správe gréckokatolíckej cirkvi (po generálnej oprave a úprave podľa požiadaviek byzantského obradu). Obnovený kostol Povýšenia sv. Kríža posvätil 29.
Ikona s relikviami svätého Kríža PánovhoV predsieni chrámu je v nike umiestnená Ikona Ukrižovania Nášho Pána Ježiša Krista. Jej autorkou je Angelika Birošová-Nedoroščíková z Prešova. Ide o ručne písanú pozlátenú ikonu na plátne a dreve, vyhotovenú vaječnou temperou podľa tradičnej ikonopiseckej techniky. Na drevenom ráme po bokoch ikony a v jej hornej časti sú zobrazení traja šestoro krídli anjeli. V spodnej časti dreveného rámu sú uložené pravé relikvie sv. Kríža. Ikona bola inštalovaná počas odpustovej slávnosti Sviatku Povýšenia úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom v septembri r. 2008. K verejnej úcte býva vystavená každý rok na chrámový sviatok (14.