Hovoriť o pôste dnes nie je moderné. Toto slovo má pre mnohých ľudí akúsi pachuť, ktorá nie je práve príjemná. Preto používam radšej slovo odriekanie. Znie to pozitívnejšie.
Pozitívny zmysel odriekania môžeme vidieť ponajprv celkom ľudsky, veľmi psychologicky. My všetci sme stále znova nútení vzdať sa niečoho, čo by sme radi mali, čo nám je však nedostupné, alebo zakázané. Môžeme na to reagovať rôznym spôsobom. Môžeme byť smutní, či zlostní, môžeme sa pokúsiť o násilie, môžeme ignorovať zákony v nádeji, že nás nechytia, alebo môžeme aj celkom jednoducho prijať, čo nemožno zmeniť. Toto prijatie nie je vždy jednoduché. No aj tu nám môže veľmi pomôcť cvik.
Ak sa v bezvýznamnejších situáciách pokúšam vedome povedať O.K. No existuje ešte ďalšia cesta, ako dospieť k takémuto postoju. Môžem sa pokúsiť tu a tam a nakoniec pravidelne celkom vedome sa odriekať, aj keď k tomu nie som zrovna nútený. Pritom sa učím stále viac zvažovať dobrá, odlišovať potrebné od nepotrebného, dôležité od nepotrebného a nepotrebné od škodlivého. Ak potom využijem túto schopnosť rozlišovania na to, aby som si aj v duchovnej oblasti urobil jasno o tom, čo mi pomáha dostať sa ďalej a čo nie, čo mi pomáha a čo je skôr škodlivé, tak som pri tom veľa získal. Také odriekanie sa potom stáva dôležitým krokom na mojej ceste ku svätosti. Naučím sa vidieť veci Božími očami, upozorňovať sa na to, čo je z jeho hľadiska pre mňa dôležité, užitočné, alebo škodlivé.
„Pôst tela bráni hriechu,“ modlí sa cirkev v liturgii Pôstneho obdobia. Aj to je pozitívny zmysel môjho odriekania. Ak sa cvičím hovoriť veciam NIE, tak mi to pomáha, aj keď sa ku mne priblíži pokušenie. Ak som sa naučil odriekať, tak mi padne aj ľahšie, keď mi Boh vo svojej múdrosti uloží odriekanie. Taký pôst mi pomáha, keď raz vstúpi do môjho života bolesť a utrpenie, keď sa raz musím vzdať zdravia a šťastia. Boh vie, prečo je to pre mňa dobré. Odriekanie a pôst tak posilňujú môj vzťah k Bohu. Pomáhajú mi stále lepšie spoznávať stvoriteľskú Božiu vôľu a podriaďovať sa mu.
Ak potom ešte spoznám, že pôst a dobré skutky patria spolu, tak sa mi otvára ďalší pozitívny zmysel. Začnem sa tak postiť, odriekať si veci, aby iní tiež dostali svoje právo, aby menej ľudí trpelo. Tým sa tiež zasa raz vymaním zo svojho egoizmu. Vzťah k Bohu sa rozširuje stále viac na všetky jeho stvorenia.
Možno by som sa mal tiež pokúsiť moje odriekanie, môj pôst premeniť na cvendžiacu mincu. To, čo ušetrím na jedle, či na návšteve kina, na fajčení, alebo kdekoľvek inde, si odložím nabok a potom tieto peniaze použijem na dobré diela, ktoré chcem podporiť. Myslím si, že to by bolo - prinajmenšom v Božích očiach - viac, ako keď poukážem niečo zo ziskov a môjho nadbytku na konte nadáciám. Nebol by som potom trocha ako tá chudobná vdova, ktorá síce vhodila iba malú mincu do chrámovej pokladničky, ale takú, ktorú si efektívne ušetrila od úst? Prirodzene táto myšlienka mi nemá brániť v tom darovať niečo aj zo svojho nadbytku.
Na začiatku Pôstneho obdobia mal pápež Benedikt XVI. poslednú homíliu svojho pontifikátu. Pozorné čítanie slov Svätého Otca nám uľahčilo preniknúť do hĺbok jeho rozhodnutia opustiť Petrov stolec, aby sa v modlitbe stiahol do ticha. Pravý učeník neslúži sebe, alebo „verejnosti, ako povedal Benedikt XVI., ale Pánovi, „v jednoduchosti a veľkodušnosti: ‚ A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti’ (Mt 6,4.6.18). Naše svedectvo bude vždy o to účinnejšie, čím menej hľadáme vlastnú poctu a keď si budeme vedomí, že odmenou samotného spravodlivého Boha je byť s ním spojení - tu dolu na ceste viery a na konci života v pokoji a vo svetle stretnutia s ním z tváre do tváre vo večnosti: Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre.
„Neprenechaj svoje dedičstvo hanbe, aby sa nám národy neposmievali. Prečo majú národy hovoriť: ‚Kde je ich Boh?’ Táto modlitba nám dáva zamyslieť sa nad tým, aký význam má kresťanské svedectvo viery a života každého jedného z nás a našich spoločenstiev pre tvár Cirkvi a ako sa občas znetvoruje. Myslím zvlášť na prečiny proti jednote Cirkvi, na rozkoly v tele Cirkvi.
Blahorečenie Titusa Zemana
Svätý Otec František prijal 27. februára na osobitnej audiencii prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, kardinála Angela Amata SDB. Prvý z nich potvrdzuje mučeníctvo Božieho služobníka Titusa Zemana, rehoľného kňaza Saleziánskej spoločnosti sv. Jána Bosca, ktorý sa narodil vo Vajnoroch 4. januára 1915 a tam aj zomrel na následky mučenia a väzenia 8. januára 1969. Správu publikovalo Tlačové stredisko Svätej stolice dnes na poludnie.
„Je to pre nás všetkých obrovský dar, že bude vyzdvihnutý na slávu oltára spolubrat, ktorý vyšiel spomedzi nás, obetoval svoj život, aby sprevádzal mladých bratov v ich povolaní. Súčasne reprezentuje množstvo ďalších veriacich v našej krajine, ktorí pre svoju vieru a z lásky k dušiam boli ochotní podstúpiť mnohé riziká a obety v dobe komunizmu. Pre nás bude inšpiráciou ako čeliť výzvam v našej dobe, ako svedčiť o Kristovi až do krajnosti a pomáhať mladým dôjsť k pravej slobode. Ďalšie dekréty publikované Kongregáciou pre kauzy svätých potvrdzujú hrdinský stupeň cností siedmich Božích služobníkov, medzi ktorými je aj ďalší salezián, Boží služobník Ottavio Ortiz Arrieta (1878-1958), biskup diecézy Chachapoyas v Peru, rodák z Limy.
Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch. V detstve býval často chorý. Po tom, ako sa v desiatich rokoch na príhovor Panny Márie Sedembolestnej náhle uzdravil, rozhodol sa stať sa kňazom. Dňa 6. augusta 1932 zložil prvé rehoľné sľuby ako salezián. Teológiu študoval v Ríme a v Chieri pri Turíne, kde bol aj vysvätený za kňaza 23. júna 1940.
Keď v r. 1946 komunisti žiadali odstránenie krížov zo školských tried, Titus sa ako profesor na gymnáziu v Trnave postavil proti: doplatil na to prepustením. V situácii kedy štátna moc v roku 1950 zatvorila všetky kláštory a rehoľníkov internovali, súdili, a ponižovali, Titus Zeman sa rozhodol zachraňovať mladé duchovné povolania. Na jeseň 1950 dvakrát tajne viedol mladých bohoslovcov cez rieku Moravu a cez Rakúsko do Talianska, aby tam mohli dokončiť štúdiá teológie a byť vysvätení za kňazov. Počas tretieho prechodu v apríli 1951 bol Titus Zeman spolu s takmer celou skupinou - v nej napr. Anton Srholec, či Andrej Dermek - zatknutý. Obvinili ich zo špionáže a velezrady. Prokurátor žiadal pre Titusa trest smrti, napokon dostal 25 rokov tvrdého väzenia bezpodmienečne so stratou občianskych práv.
Vo väzení prežil 13 dlhých rokov, bol ťažko mučený, zosmiešňovaný, ponižovaný. V Jáchymove musel manuálne drviť rádioaktívny urán. Viac ráz mu bolo odopreté prepustenie na amnestiu. V roku 1964 napokon režim Titusa podmienečne prepustil na slobodu, no stále bol trápený, sledovaný ŠtB, a robili na ňom aj medicínsky pokus. Zomrel 8. V r. 1991 ho rehabilitačný proces vyhlásil definitívne za nevinného. Saleziáni dona Bosca a Bratislavská arcidiecéza začali v roku 2010 proces jeho blahorečenia a pápež František 27. februára 2017 rozhodol, že Titus Zeman bude vyhlásený za nového slovenského blahoslaveného.
Konferencia - ako saleziánsky čítať život Titusa Zemana
Ateista herec Andrew Garfield a jeho vzťah k Ježišovi
Ateista herec A. Andrew Garfield prešiel dlhú cestu od natočenia „The Amazing Spiderman“. V najnovšom filme Silence (Ticho), Garfield hrá Sebastiána Rodrigueza - úloha, pre ktorú musel schudnúť 20 kíl. Pri príprave na úlohu si vykonal duchovné cvičenia sv. Ignáca a v tomto procese „sa zaľúbil“ do Ježiša. Garfield ostražito bdie, aby nepristál v nijakom náboženstve „napevno“, ako vysvetlil v interview so Stephenom Colbertom.
Film je príbehom kňazov jezuitov, ktorí stratili vieru v súvislosti s prenasledovaním v Japonsku. Vyvoláva hlboký dojem vidieť, ako také zlé okolnosti - keď kňazi strácajúci vieru - sa stanú katalyzátorom Garfieldovho novo nájdeného vzťahu s Ježišom. Bolo naozaj ľahké zamilovať sa do tejto osoby, zaľúbiť sa do Ježiša Krista. Skúsenosť, ktorej by som sa nechcel vzdať, ak by som si mohol voliť … by bola vykonať si tieto exercície. Prináša mi to toľko útechy, radosti a spokojnosti. Je to také pokorujúce, pretože mi to ukazuje, že môžeme venovať rok života na duchovnú premenu, na vrúcnu túžbu a vložiť túto túžbu do akcie, vytvoriť si vzťah s Kristom a s Bohom, môžete schudnúť 20 kíl, obetovať sa pre umenie, modliť sa denne, žiť celibát pol roka, prinášať všetky tieto obety v službe Bohu, v službe, o ktorej veríte, že vás k nej Boh povoláva a po všetkom tom odovzdaní srdca a duše, tej pokornej obete … tej poníženosti … niekto dokáže hodiť kameň a zapudiť to. Garfield opisuje exercície sv.
Hoci Andrew Garfield nevyznáva, že Ježiš je jeho Pán, je jasné, že ešte stále hľadá.
Financovanie potratových organizácií
Desať štátov Európy ohlásilo, že chce zozbierať najmenej 49 miliónov dolárov pre potratové organizácie ako „International Planned Parenthood Federation“ (IPPF) a „Marie Stopes International“ (MSI). Popri Nórsku, ktoré chce dať k dispozícii 10 miliónov dolárov na iniciatívu „She decides“ (Ona rozhoduje), sa chce na tom podieľať aj Holandsko, Luxembursko, Švédsko, Dánsko, Fínsko ale aj Austrália a africký ostrovný štát Kap Verde.
IPPF a MSI, dve veľké organizácie, ktorých sa rozhodnutie Trumpovej vlády týka, dostali v r. 2013 až 2015 vcelku asi 98 miliónov dolárov od vlády USA. Od r. Prieskum v USA koncom r. 2016 ukázal, že zreteľná väčšina Američanov stojí za výnosom prezidenta Trumpa. Až 84 percent sa vyslovilo proti financovaniu potratov v iných krajinách z daní USA.
Ernesto Cardenal a pápež František
Nikaragujský kňaz, odborník na teológiu oslobodenia a básnik Ernesto Cardenal (92) vidí v pápežovi Františkovi „skutočné prekvapenie pre svet“. „František vyvoláva vo Vatikáne revolúciu,“ povedal v stredu v Bonne. Oboch predchodcov pápeža - sv. Jána Pavla II. (1978-2005) a emeritného pápeža Benedikta XVI. (2005-2013) označil Cardenal ako „veľmi konzervatívnych“.
Cardenal vyslovil aj ostrú kritiku nikaragujského prezidenta Daniela Ortegu. V jeho vlasti už existuje „diktatúra rodiny Ortegovcov“. Z revolúcie už nič nezostalo, ako povedal bývalý minister kultúry. V sobotu dostane Cardenal čestný doktorát Univerzity vo Wuppertali. Súd v Nikarague zrušil nedávno rozsudok voči Cardenalovi, v ktorom mu uložili pokutu asi 750 000 eur. Tohto muža považujú za jednu z najpopulárnejších postáv Južnej Ameriky. Sám sa nazýva „sandinistom, marxistom a kresťanom“.
Pápež Ján Pavol II. mu v r. Za literárnu činnosť dostal v r. 1980 Cenu mieru nemeckého kníhkupectva a v r. 2012 Cenu španielskej kráľovnej Sofie za ibero-americkú literatúru. Kritici ho nazývajú „zakladateľom mystickej latinskoamerickej literatúry“, či jedným z „najoriginálnejších kresťanských mystikov 20. storočia“.
Uznanie homosexuálnych zväzkov a rodičovstva v Taliansku
V Taliansku boli prvý raz obaja partneri homosexuálneho zväzku oficiálne uznaní ako rodičia detí. Súd v Triente uznal u dvojičkách porodených náhradnou matkou v Kanade popri biologickom otcovi aj jeho partnera ako rodiča, ako informovali talianske médiá. „Rodičia sa definujú nielen génmi,“ dôvodil odvolací súd v Triente svoje rozhodnutie.
Dvojičky sa narodili pred 6 rokmi z náhradnej matky v Kanade, kde obaja partneri boli zaregistrovaní ako homosexuálny zväzok a rodičia. V Taliansku príslušná radnica regiónu Trentino-Južné Tirolsko odmietla uznať kanadské dokumenty a zapísať partnera biologického otca do rodného listu. V Taliansku sú homosexuálne zväzky oficiálne uznané od augusta 2016. Návrh zákona s možnosťou adoptovať dieťa partnera, stroskotal na odpore politikov aj cirkvi. Kritici rozsudku trientského súdu v tom vidia zavedenie adopcie nevlastného dieťaťa zadnými dvierkami.
Zákaz modlenia na škole v Nemecku
Gymnázium v nemeckom Wuppertali zakázalo moslimským žiakom „provokujúce modlenie“ v priestoroch školy. Informoval o tom „Focus“. Podľa správy viacerí moslimskí žiaci si vo verejných priestoroch školy rozvinuli koberčeky a na toaletách konali tzv. „rituálne umývanie“. Vedenie gymnázia to zakázalo a poukázalo na to, že toto sa od nedávna stále viac praktizuje.
Mestská správa Düsseldorfu prejavila pre postup školy pochopenie: „Zákaz modlenia provokačným spôsobom vo verejnej škole má napomáhať pokojné spolužitie a zabezpečiť pokoj na škole.“ Podľa médií učitelia a žiaci sa cítili konaním moslimov stále viac stiesnení.
Následky týždenných jaslí v NDR
„Mnohé deti v bývalej Nemeckej demokratickej republike (NDR) strávili detstvo v týždňových jasliach často s ďalekosiahlymi následkami. Výsledky výskumu poukazujúce na poškodenie vývoja detí NDR potláčala. „NDR zaviedla už v 50. rokoch zrovnoprávnenie žien a tým prakticky šesťdňový pracovný týždeň aj pre matky, čo sa stalo problémom nielen pre osamelé matky. Začalo sa veľké budovanie materských škôlok a týždňových jaslí a sprevádzala ho masívna reklamná kampaň. Do polovice 60. V polovici 50. rokov začala východoberlínska Humboldtova univerzita prvý vedecký výskum o vývoji detí v jasliach v NDR. Zdokumentoval sa vývoj vyše 1700 detí do troch rokov, „aj 440 detí z týždňových jaslí“.
Skúmalo sa ako sa deti orientujú v priestore, ako sa hýbu, sledoval sa vývoj reči a sociálneho správania. Výsledky ukázali závažné nedostatky u detí z týždňových jaslí. No tieto výsledky neskôr takmer úplne zmizli z vedeckej literatúry. Až do 80. rokov sa potláčala teória naviazanosti detí - „že každé dieťa má vrodenú potrebu intenzívnej, emocionálnej blízkosti a bez nej sa nemôže optimálne rozvíjať. Od polovice 60. rokov však reklamu na týždenné jasle zreteľne obmedzili. Pritom neboli rodičia NDR „bez srdca“, ale „moderné ženy, ktoré sa nechceli už vopred vzdať miesta v spoločnosti, a chodili - na rozdiel od Západu - celkom samozrejme pracovať“. „A dúfalo sa aj v optimálne šance vývoja pre dieťa, zvyšok bola ideológia,“ ako uviedol rozhlas.
Teologické zblíženie katolíkov a luteránov
Kardinál Gerhard L. Müller vidí šance ďalšieho teologického zblíženia katolíkov a luteránov. Najzávažnejší je dogmatický protiklad chápania cirkvi, ako povedal na konferencii v stredu na Univerzite Gregoriana v Ríme. Müller zdôraznil, že Cirkev je aj v katolíckom chápaní iba nástrojom spásy. Sprostredkovateľom je tak ako pre protestantov sám Kristus. Naopak cirkev sa ani z evanjelickej strany nemusí zdať druhoradá. To je „individualistické zúženie“ pôvodného Lutherovho chápania.
Na tejto ceste by mohol pomôcť podľa kardinála evanjelický teológ Dietrich Bonhoeffer. Nacistami popravený protivník nacizmu navrhol vo väzení víziu budúcej formy cirkvi bez štátnych privilégií po boku chudobných a prenasledovaných. Kardinálova prednáška mala názov: „Luther a sviatosti.
Kardinál Müller sa postavil proti zľahčovaniu rozdielov medzi katolíkmi a luteránmi: „Nesmieme si to uľahčovať. Rozdiely v otázkach pravdy, náuky a sviatostí sa nesmú zredukovať na formulky ...
tags: #krestansky #obciansky #zvaz #zwingli