Kresťansky orientovaný existencializmus: Charakteristika

Kresťansky orientovaný existencializmus je filozofický smer, ktorý spája existencialistické myšlienky s kresťanskou vierou. Skúma ľudskú existenciu, slobodu, zodpovednosť a zmysel života v kontexte kresťanského pohľadu na svet.

Axiológia a hodnoty

Problém hodnôt je starý ako dejiny myslenia. Od nepamäti v ľudskej spoločnosti rezonuje hľadanie a zdôvodnenie motívov vedúcich k hodnotovým postojom vyplývajúcich z psychofyziologickej štruktúry osobnosti, identifikácie a zdôvodnenia hodnôt a na noeticko-ontologickú povahu hodnôt. Teda „večné hľadanie" rozdielu medzi správnym a nesprávnym, spravodlivým a nespravodlivým. Vznik, fungovanie a premenu hodnôt objasňuje samostatná filozofická disciplína, axiológia. Jej základy položil Nicolai Hartmann, ktorý po prvý raz použil pojem axiológia pre určenie hodnôt. Pojem hodnota zaviedol do filozofie Hermanna R. Lotze. Lotze zaviedol pojem hodnoty ako toho, čo má význam, platnosť iba pre subjekt, pričom hodnota nieje produktom ľubovôle subjektu: hodnota je objektívna ako všeobecne platná forma chcenia a správania sa.Medzi základné funkcie hodnôt môžeme zaradiť:* Hodnoty ako stavebné kamene kultúry.* Funkcie hodnôt ako súčasti vytvárania obsahu sociálnych vzťahov.* Hodnoty ako jeden z definičných vzťahov osobnosti.* Hodnoty ako zdroj motivácie správania.* Hodnoty ako súčasť identifikátorov skupiny či etnika, spoločenstva alebo inštitúcií.* Hodnoty ako zdroj sociálnej a kultúrnej súdržnosti.* Hodnoty ako zdroj charakteristiky rozvrstvenia a hierarchizácie spoločnosti.* Hodnoty ako atribút morálky.

Hodnoty a normy

Hodnoty a normy vytvárajú hodnotový a normatívny poriadok spoločnosti. Bez tohto poriadku by sa ľudská spoločnosť rozpadla na atomizujúce sociálne jednotky, čo by v konečnej fáze vyústilo do omnium bellum contra omnes. Hodnoty aj normy sa vyznačujú vzťažnosťou k určitému cieľu alebo účelu. Ale len hodnoty, ktoré udávajú historický a sociálny smer. Normy tento smer uvádzajú do života. Hodnoty obsahujú vzory sociálneho správania a preto sú obsahovo ideálne. Je preto zrejme nemožné absolútne obsahovo postihnúť jednotlivé hodnotové tvary. Zrejme preto je väčšina noriem obsahuje negatívne vymedzenie správania, prostredníctvom modalít príkazov, resp.

Kresťanský existencializmus

M. Schelera a N. Hartmanna možno označiť za najvýznamnejších predstaviteľov axiológie. Obaja vychádzajú zo zásady časovo neobmedzene platných hodnôt. „Hodnoty sú pôvodné esencie, nezávislé od akéhokoľvek myslenia a tvorby. Nemožno ich tvoriť, ani ničiť, možno ich len odhaľovať.... Poznávanie hodnôt sa deje prostredníctvom citu, ktorý sa zvykne nazývať dobrým alebo zlým svedomím." Scheler dospel k názoru, že hodnoty sú takými obsahmi, ktoré nemožno racionálne postihnúť. Ich poznanie sa uskutočňuje v cítení, záľube, odmietaní, v poznaní súvislostí a stupňov hodnôt -čiže v mravnom poznaní. Schelerova axiológia je personalistická, každá realizácia hodnoty sa uskutočňuje v osobnom akte. Personalizmus je tiež základom axiológie N. Hartmanna. Hartmann analyzuje pojmy subjekt a osobnosť a dospieva k názoru, že nejde o identické pojmy. Podľa Hartmanna, subjekt je predpokladom osobnosti. Subjekt je ontologická kategória, čiže má svoj vnútorný svet, stojaci v určitom vzťahu k vonkajšiemu svetu. Osobnosť je axiologická kategória, pretože svojimi aktmi je predpokladom a tvorcom hodnôt.Hodnotenie je akt poznávací, gnozeologický. Preto Hartmann odmieta Schelerovu hierarchiu osobností. Úroveň osobnosti je priamo úmerná od úrovne subjektu. Národ, štát a ľudstvo nemajú subjekt a nemôžu byť ani osobnosťami. Vedomie hodnôt a zodpovednosti sa vždy spája len s jednotlivcom. Hartmannov axiologický personalizmus sa týka len ľudskej osobnosti, ktorá tvorí prostredníka medzi realitou a hodnotami.Základom morálky, podľa Hartmanna, nie sú príkazy, zákazy, normy, pravidlá ale hodnoty. To je dôvod, prečo etika musí byť budovaná na axiológii. Axiológia vychádza z nepochybných fenoménov mravného života, nie na predpokladoch, ktoré sú nášmu poznaniu dané. Človek nemôže hodnoty ľubovoľne vytvárať, či dokonca rušiť. Hodnoty sú nezávisle dané bez ohľadu na ich poznanie, či akceptáciu zo strany ľudstva. Filozofická etika je maieutikou mravného vedomia. M. Scheler a N. Hartmann vo filozofických úvahách dospeli k názoru o nemennosti hodnôt. Tézu o nemennosti hodnôt rozvinul W. Windelband, podľa ktorého skutočnosť, že jedna hodnota nastupuje na miesto inej neimplikuje jej prehodnotenie. Hodnota zostáva obsahovo nemenná, mení sa len naše stanovisko k nej. Podmienkou existencie hodnôt je ich sociálna funkcia a kontinuitnosť sociálneho vývoja. Hodnoty vytvára človek, hodnota neexistuje mimo spoločnosti a spoločnosť neexistuje bez hodnôt. Každá generácia preveruje hodnoty, a buď ich ratifikuje alebo odmietne. Odmietnutie hodnôt však spôsobuje diskontinuitu vo vzťahu k minulosti.Príkladom diskonituity hodnôt môžu byť zavedenie „nového spoločenského poriadku" s nástupom totalitných režimov. Príkladom je radikálne obmedzenie liberálneho chápania práv a slobôd, stigmatizácia cirkvi v Rusku po uchopení moci boľševikmi. Táto diskontinuita hodnôt sa prejavila aj v Taliansku po nástupe fašizmu a najmarkantnejšie v Nemecku po nástupe nacionálneho socializmu (výsledkom bolo v praxi rasové zákonodarstvo, štátom riadený program eutanázie a eugeniky). Samostatnú pozornosť si zaslúži antisemitizmus, ktorý prežíva dodnes bez ohľadu na štátny režim. Hodnoty vznikajú v procese socializácie. Aké hodnoty človek prijme a stotožní sa s nimi, je určujúcim znakom jeho osobnosti. Pôsobí ako zdroj motivácie a správania, určuje akým človek je. To aké hodnoty človek prijme závisí od rôznych socializačných mediátorov. Socializačnými mediátormi sú napr. rodina, šlola, kultúrne vplyvy a pod.

Postmoderna a prehodnotenie hodnôt

V súčasnej postmodernej dobe, v ktorej sa zrútila dôvera k tradičným inštitúciám, ktoré boli v modernite pevným bodom, nazýva Lyotard ako koniec veľkých rozprávaní. Výsledkom je, že nemožno vznášať absolútne objektívne pravdy všeobjímajúcich príbehov ospravedlňujúcich určitý stav spoločnosti. Nástup postmoderny znamená zrútenie pevného axiologického systému spoločnosti. Hodnoty sa relativizujú, žiadnu hodnotu nemožno vyhlásiť za absolútnu. Ľudia si môžu vybrať medzi rôznymi spôsobmi života. To vedie podľa Zygmunda Baumanna k tekutej modernite. Gilles Lipovetsky považuje za typickú pre postmodernú spoločnosť hodnotu slobody. Vtom sa zhoduje s filozofmi moderny. Zatiaľ čo oni chápu slobodu predovšetkým v politickom kontexte, garantovanú najmä slobodou slova, Lipovetsky chápe slobodu extenzívne. V jeho chápaní sloboda znamená absolútne právo nie len slobody slova, ale aj slobody výberu, čím a kým chce človek byť.

Hodnoty v práve

Pozitívne právo a právne normy majú sa od ostatných noriem odlišujú predovšetkým ich vynútiteľnosťou štátnou mocou prostredníctvom sankcií. Sankcionovanosť a vynútiteľnosť ako vlastnosti právnej normy vyplývajú z charakteru právnej normy, ktorá vyjadruje určitý partikulárny záujem. Patronáž štátu sa prejavuje tým, že právne normy vytvára, zabezpečuje ich dodržiavanie, prostredníctvom sankcionovania a vynucovania. Už Aristotelés rozlišoval medzi prirodzeným a pozitívnym právom. Prirodzené právo chápal ako prejav zákonov svetového poriadku, nezávislého na ľudskej ľubovôle. Opakom sú Hobbesove názory, ktoré redukujú právo na prospech. Podľa Hobbesa „zákon nie je normou spravodlivosti, ale príkazom toho, kto má najvyššiu moc, a chce týmto spôsobom určovať správanie spoločnosti."| Autor | Názor na právo || :------------- | :------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- || Aristoteles | Rozlišoval medzi prirodzeným a pozitívnym právom, pričom prirodzené právo chápal ako prejav zákonov svetového poriadku, nezávislého na ľudskej ľubovôle. || Thomas Hobbes | Redukoval právo na prospech, pričom zákon vnímal ako príkaz toho, kto má najvyššiu moc. || John Locke | Stotožňoval prirodzený stav so slobodou a postuloval nepoškodzovanie iného na živote, zdraví, slobode alebo majetku. || Baruch Spinoza | Vyjadril prirodzené právo každého človeka ako právo siahajúce tak ďaleko ako ľudská vôľa a moc. |

tags: #krestansky #orientovany #existencionalizmus