Život Svätého Matúša
Za čias Krista Pána vládli nad Židmi v Palestíne Rimania, ktorým museli platiť dane od všetkého svojho majetku. Pri Genezaretskom jazere ležalo bohaté obchodné mesto Kafarnaum, cez ktoré viedli obchodné cesty do vnútra zeme a žilo tu mnoho obchodníkov, ktorí svoj tovar vykladali, kupovali a predávali. Preto bola v tomto obchodnom meste známa mýtna rímska stanica.Dôchodky z nej mal v prenájme Žid menom Levi, syn Alfeov, narodený v Káne Galilejskej, kde Spasiteľ vykonal prvý zázrak. Židia nenávideli všetkých výbercov daní a mýta ako utláčateľov, Rimanov, ktorým dane a mýto patrili; lebo títo mýtnici právo vyberania daní a mýta draho prenajímali a preto veľmi utláčali a klamali židovských obchodníkov a od ľudu vydierali nespravodlivým spôsobom veľké dane. A Židia prezývali týchto nenávidených dráčov verejnými hriešnikmi alebo «publikánmi» (vyvrheľmi).Aj mýtnika pri Genezaretskom jazere, Leviho, považovali Židia za zlodeja a utláčateľa Božieho ľudu. Ale mýtnik Levi, syn Alfeov, nepatril k nenapraviteľným hriešnikom. On počul horlivú reč Jána Krstiteľa, Spasiteľovho predchodcu a zaumienil si, že sa polepší. V druhom roku svojho učiteľského úradu prišiel Pán Ježiš do mesta Kafarnaum a uzdravil tam po porážke trpiaceho človeka, i riekol mu: «Dúfaj synu, odpúšťajú sa ti tvoje hriechy!» Keď to počuli učitelia židovského zákona, pohoršili sa a riekli: «Tento sa rúha.» Pán Ježiš ich pokarhal: «Prečo myslíte zlé veci vo svojich srdciach? Čo je ľahšie riecť: odpúšťajú sa ti tvoje hriechy, alebo riecť: vstaň a choď?! Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy, nuž hovorí k trpiacemu po porážke: «Vstaň, vezmi svoju posteľ a iď do svojho domu!» A uzdravený nemocný vstal a išiel domov.Keď to videli zástupy Židov, veľmi sa báli a zvelebovali Boha, ktorý dal takú moc Pánu Ježišovi. O tomto zázraku a o mnohých iných počul i mýtnik Levi, ktorý vyberal clo z nákladných lodí a vozov pri neďalekom Genezaretskom jazere. A keď neskôr láskavý Spasiteľ pri brehu Genezaretského jazera vyučoval zástupy ľudu, ktorý ho nasledoval, uzrel mýtnika Leviho pod šiatrom pri stolíku a riekol mu: «Nasleduj Ma!» A Levi sotva počul tieto láskavé slová divotvorného Učiteľa, ktorý odpúšťa hriechy, vstal od svojho výnosného úradu a išiel za chudobným Ježišom, a stal sa Jeho horlivým učeníkom a nevrátil sa nikdy viac k svojmu hriešnemu zamestnaniu.Áno, odložil aj svoje meno, ktoré ako mýtnik nosil, a od toho času sa volal Matúš. Toto skoré obrátenie verejného hriešnika svedčí o veľkej moci Božej milosti, ale i o povahe horlivého učeníka a apoštola, ktorý hneď nasledoval volanie Božej milosti Božej a s milosťou Božou ako horlivý apoštol až do svojej mučeníckej smrti účinkoval. Sv. Matúš bol siedmym mužom, ako to dosvedčujú sv. evanjelisti Marek a Lukáš, ktorých Spasiteľ k apoštolskému úradu povolal; on sám seba kladie vo svojom evanjeliu v pokore na neskoršie miesto.Nikdy nezabúda na to, kým bol, a keď uvádza vo svojom evanjeliu mená apoštolov, seba nazýva mýtnikom (Mt 10,3). Po svojom povolaní za Spasiteľovho učeníka je Matúš celý bez seba od radosti a vďačnosti, že sa stal účastným takej veľkej milosti. Dal pripraviť vo svojom dome veľké hody Pánu Kristovi a spoluučeníkom, ku ktorým i mnohých mýtnikov pozval; to preto pozval tých hriešnikov, aby aj oni poznali učenie Ježiša Krista a aby sa obrátili.Keď to zbadali židovskí farizeji a zákonníci, pohoršili sa nad tým a riekli k Jeho učeníkovi: «Prečo s publikánmi (vyvrheľmi) a hriešnikmi je a pije váš majster?» A Ježiš zahanbil bezočivých namyslených obhájcov židovského zákona, keď im riekol: «Nepotrebujú zdraví lekára, ale nemocní. Iďte a učte sa, čo je: Milosrdenstvo chcem a nie obety! Lebo neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.»Toto bolo dobré ponaučenie pre pyšných a pretvarujúcich sa farizejov, ktorí s opovrhnutím pozerali na svojich blížnych a vo svojej pyšnej nadutosti sa nestýkali ani s tými, ktorých mohli otcovským napomenutím od záhuby zachrániť a svoju lásku k blížnym im tak preukázať. Po hostine Matúš viac neopustil Pána Ježiša Krista a mnohí zo stolujúcich hriešnikov prijali učenie Božie.A milosť Božia účinkovala neprestajne v horlivom učeníkovi Matúšovi po jeho povolaní. Verne sprevádzal Ježiša Krista na všetkých učiteľských cestách, počúval z Jeho úst slová večného života, a bol svedkom premnohých divov a zázrakov, ktoré Spasiteľ činil; áno bol očitým svedkom Jeho utrpenia a smrti, slávneho Zmŕtvychvstania a Nanebovstúpenia. Po Nanebovstúpení Pána Ježiša Krista prijal i sv. apoštol Matúš Ducha Svätého v turíčny deň. A ohlasoval sv. Evanjelium s inými sv. apoštolmi, ako rozprávajú cirkevný dejepisec Eusébius a sv. Epifanes, najprv v Jeruzaleme až do roku 42. a vo Sv. Zemi, a dokazoval Židom, že Ježiš Kristus, ktorého ukrižovali, je jediný a pravý Mesiáš, ktorého proroci predpovedali, a nebál sa vysokých židovských kňazov, ani najvyššej rady, ktorí to prísno zakazovali ohlasovať.
Pôvod a Autorstvo Matúšovho Evanjelia
Skôr, než sa sv. apoštolovia rozišli do širokého sveta, aby všetkým národom ohlasovali sv. Evanjelium, ako im to nebeský učiteľ Ježiš Kristus naložil, napísal sv. Matúš okolo roku 42. v sýrsko-chaldejskej reči, ktorej väčšina Židov v Palestíne toho času rozumela a hovorila, ako prvý z apoštolov svoje evanjelium. Ježiš Kristus sám nič nepísal, ani svojim učeníkom a apoštolom nerozkázal, aby to, čo On učil a konal, napísali; lež aby to ohlasovali. A rozširovali Jeho učenie jedine živým slovom.Keď však medzi Židmi a pohanmi povstali mnohé cirkevné kresťanské obce, chytili niektorí apoštoli a učeníci do ruky pero, a napísali veriacim dejiny života a čiastočne učenie Pána Ježiša Krista. Svätí spisovatelia boli k tomu nútení z rozličných príčin. Kresťania, ktorí sa vzdali židovstva v Palestíne, požiadali sv. Matúša, aby im opísal život a skutky a učenie Spasiteľa. A on prvý napísal svoje evanjelium (t. j. blahozvesť), v ktorom dokazoval najmä, že sa na Pánu Ježišovi vyplnili všetky proroctvá Starého Zákona.Neskôr preložil sv. Matúš svoj spis zo sýrsko-chaldejskej (aramejskej) reči do gréčtiny, alebo to bol sv. apoštol Jakub Mladší, ako to podáva ústne podanie (Apoštolská tradícia), a síce pre kresťanov zo židovstva a pohanstva pochádzajúcich, ktorí hovorili po grécky. Tak napísal neskôr i učeník sv. Ján Marek, ktorý prišiel do Ríma so svätým Pavlom (okolo roku 60 po Kristu Pánu) ku sv. Petrovi, na žiadosť rímskych kresťanov pod vedením sv. Petra svoje evanjelium v gréckom jazyku, ktorým všetci vzdelanejší obyvatelia v rímskom štáte hovorili; neskôr bolo jeho evanjelium preložené do latinčiny.Sv. Lukáš, učeník sv. Pavla, napísal svoje evanjelium (okolo rokov 59 - 62), aby nepravé zvesti, ktoré sa o Pánu Ježišovi šírili, potlačil a veriacich utvrdil v tom, čo im bolo jasným vyučovaním vštepené. Sv. apoštola Jána žiadali biskupi Ázie, aby im zostavil svedectvo o božskom pôvode a o božstve Ježiša Krista proti bludom Cerintha a Ebiona; a tak vzniklo jeho evanjelium. Takto boli vznikli štyri sv. Evanjelia, ktoré sa do našich čias zachovali a tvoria podstatnú časť Sv. Písma, Nového Zákona.Podľa svedectiev Papiáša (asi r. 75-150), Antimarcionovského prológu (r. 160-180), Ireneja (= r. 202), Origena (= r. 254) a Euzébia (= okolo r. 202) apoštol Matúš napísal dnešné prvé kánonické evanjelium pre Židov v hebrejskej (t. j. aramejskej) reči. No podľa výsledkov moderného bádania dnešné Matúšovo evanjelium nie je prekladom z aramejčiny. Ide o priame spracovanie tradíciou ustáleného, už v gréčtine jestvujúceho materiálu; teda už pôvodina bola napísaná po grécky.Keďže nemožno s istotou určiť bezprostredného autora tohto evanjelia, treba sa uspokojiť s niektorými jeho črtami, vyvodenými zo samého textu. Je isté, že autorom evanjelia je po grécky hovoriaci kresťan židovského pôvodu, ktorý píše pre kresťanov zo židovstva v Sýrii alebo v Palestíne. Pritom však je Matúšovo evanjelium uchránené od judaistického partikularizmu, prísneho tradicionalizmu a legalizmu. Cieľom evanjelia je posilniť kresťanské obce v diskusiách so Židmi, utvrdiť ich vo viere v Ježiša Krista - Mesiáša a podať smernice pre život ich spoločenstva podľa Ježišovho učenia. Matúšovo evanjelium je teda evanjelium cirkevného spoločenstva, evanjelium Cirkvi. Jeho vznik sa kladie do obdobia okolo r.Hlavným prameňom Matúšovho evanjelia je podľa všetkého Markovo evanjelium. No na rozdiel od Lukáša evanjelista Matúš prevzal od Marka takmer všetok materiál (vynechal iba Mk 1, 21-28.35-38; 4, 26-29; 8, 22-26; 12, 41-44; 14, 51-52) a vcelku zachoval postup a rozvrh statí Markovho evanjelia. Čo má navyše, je zväčša materiál, ktorý spolu s Lukášom prevzal pravdepodobne z tzv. prameňa logií, čiže Ježišových výrokov (napr. reč na vrchu, modlitba Pána a podobenstvá), a jeho osobitný materiál, ktorý prebral z tradície; pre Marka a Lukáša bol tento materiál nedostupný.Matúš všetky tieto rôznorodé zložky zaradil do historického a zemepisného rámca a tematicky ich usporiadal do troch etáp podľa Markovho vzoru: účinkovanie Ježiša v Galilei, cesta do Jeruzalema a Ježišovo utrpenie a smrť.Teologický Význam Evanjelia
Evanjelista Matúš predstavuje Ježiša ako Abrahámovho potomka, prisľúbeného Mesiáša, ktorého náboženskí vodcovia židovského národa už hneď na začiatku zavrhli a prenasledovali, kým hriešnici a pohania ho prijali (porov. 1, 1.17.22 n.; 8, 11 n.; 23, 34-39). Ako dôkaz, že Ježiš je prisľúbený Mesiáš, Matúš cituje Starý zákon (porov. napr. 1, 22n.; 2, 15.23; 4, 14; 8, 17). Miesto Izraela v dejinách spásy zaujala Cirkev ako pravý Boží ľud, pozostávajúci zo Židov i pohanov, postavená na skale, ktorou je Peter (porov. 22, 1-14; 21, 43; 27, 42; 23, 38; 16, 13-20). Ježiš je Syn živého Boha (porov. 16, 16; 11, 25-27), definitívny zákonodarca a učiteľ.Evanjelista to osobitne vyzdvihuje najmä v záverečnej formule (porov. 7, 28; 11, 1; 13, 53; 19, 1; 26, 1) piatich Ježišových veľkých rečí: reč na vrchu (hl. 5-7), reč pri vyslaní Dvanástich (9, 35-11, 1), reč o nebeskom kráľovstve (hl. 13), reč o správnom poriadku v cirkevnom spoločenstve (18, 1-35), reč proti farizejom a zákonníkom (hl. 23) a reč o posledných veciach (hl. 24-25). Najväčším Božím príkazom je prikázanie lásky (porov. 22, 34-40), ktoré prikazuje milovať nielen blížnych, ale aj nepriateľov (porov. 5, 43-48); toto základné prikázanie má ústredné miesto aj v reči na vrchu (porov. 7, 12; pozri aj 18, 23-35 a 19, 19).Ekleziologický záujem evanjelistu sa prejavuje najmä v stati o Petrovom primáte v Cirkvi, o ktorom sa hovorí iba v Matúšovom evanjeliu (porov. 16, 18 n.). Ježišovým zmŕtvychvstaním sa všetkým ľudom otvorila cesta spásy: všetci sa majú stať Ježišovými učeníkmi a deťmi nebeského Otca (porov. 28, 19).Ďalšia Misia a Smrť Svätého Matúša
Zo Sv. Zeme odišiel sv. Matúš do východných krajín a ohlasoval tam Židom a pohanom sv. Evanjelium. Precestoval pri mnohých nebezpečenstvách a utrpeniach Perziu, Partskú ríšu, Indiu, Arábiu a napokon zem Senaar v Etiópii, ktorá hraničí s Horným Egyptom. Svätý Klement z Alexandrie (v Dolnom Egypte) rozpráva, že sv. Matúš na svojich apoštolských cestách viedol ten najprísnejší život. Jeho pokrmom boli rastliny, korienky a divé ovocie; mäso a ryby nikdy nejedol, víno nikdy nepil. Celé dni ohlasoval učenie Božieho Syna a väčšiu časť noci strávil na modlitbách.S požehnaným úspechom ohlasoval vo vymenovaných krajinách ukrižovaného Spasiteľa a jeho slová pôsobili mohutne na ľudské srdcia a mysle, lebo boli podporované svätosťou jeho života a divmi, ktorými ho dobrotivý Boh pred očami neveriacich oslavoval. Niektorí starovekí dejepisci hovoria, že sv. Matúš sa v krajine Sennar (Etiópia), stretol v hlavnom meste Naddaber s dvoma čarodejníkmi, ktorí sa volali Zaros a Arfaxad a títo mali veľký vplyv na ľud. Sv. Matúš odhalil ich klamstvá a od toho času radi počúvali pohania jeho horlivé slová o Spasiteľovi a o Jeho učení.V tomto meste vzkriesil sv. apoštol k životu i dcéru kráľa Egypta, ktorý potom aj s celým domom a obyvateľmi mesta prijal sv. učenie a dal sa pokrstiť. Jedného dňa kázal sv. apoštol pred celým kráľovským dvorom a veľkým zástupom ľudu o prednostiach a vznešenosti panenskej čistoty a chytil za srdcia poslucháčov tak dojímavo, že najstaršia dcéra kráľa Egypa, menom Ifigénia, hneď sa odhodlala, že sa ako panna Bohu posvätí. A pridali sa k nej i mnohé vznešené panny z mesta Naddaber a žili s ňou bohumilý kláštorný život v meste, v ktorom predtým hnusné pohanské nemravné pomery panovali. A horlivým účinkovaním sv. Matúša prekvitala krásne sv. Cirkev v krajine Etiópia.Tak účinkoval sv. apoštol 23 rokov v tých východných krajinách, keď sa priblížil čas, v ktorom mal od Boha obsiahnuť odplatu za svoju apoštolskú prácu. Kresťanský kráľ Egypus v sennaarskom meste Naddaber zomrel a jeho brat Hyrtakus nastúpil na trón. Aby sa mohol na uchvátenom tróne istejšie udržať, chcel si vziať za manželku bratovu najstaršiu dcéru Ifigéniu, ktorá žila ako mníška. Zbožná panna, ktorá zložila slávny sľub večnej panenskej čistoty a svoj život venovala Božej službe, nechcela zasadnúť na otcovský trón, ktorý jej patril, ani podať ruku svojmu strýkovi. Panovačný Hyrtakus sa dal k sebe povolať sv. Matúša, aby Ifigéniu, ktorá ho ako učiteľa vo všetkom poslúchala, nahovoril k manželskému zväzku. Sv. apoštol povedal kráľovi, že sa v tej veci porozpráva s Ifigéniou a jej rozhodnutie, že mu čo najskôr mu oznámi.
Kompletný príbeh Matúšovho evanjelia, ako ste ho ešte nikdy nevideli
Zhrnutie
* Svätý Matúš, pôvodným menom Lévi, bol mýtnikom, ktorého Ježiš povolal za svojho apoštola.* Je tradične považovaný za autora prvého evanjelia, ktoré napísal pre Židov v aramejskej reči.* Matúšovo evanjelium zdôrazňuje Ježišovo naplnenie proroctiev Starého Zákona a jeho úlohu ako Mesiáša.* Po Nanebovstúpení Ježiša Krista hlásal svätý Matúš evanjelium vo východných krajinách, kde nakoniec zomrel mučeníckou smrťou.| Evanjelista | Pôvodné meno | Povolanie | Cieľová skupina | Dôraz v evanjeliu |
|---|---|---|---|---|
| Svätý Matúš | Levi | Mýtnik | Židia | Ježiš ako Mesiáš, naplnenie proroctiev |
tags: #ktory #evanjelista #napisal #prvy #evanjelium