Evanjelium prikázaného sviatku Nanebovstúpenia Pána jednoducho konštatuje, že „Ježiš bol vzatý do neba a zasadol po pravici Boha“ (Mk 16,15-20). Sväté písmo často vykladá Ježišovo vystúpenie do neba tak, že „zasadol po pravici Boha“. Robí tak evanjelista Marek (Mk 16,19), apoštol Pavol (Ef 1,20), sv.
Nanebovstúpenie Pána zdroj: wikimedia commons
História a vývoj sviatku
Slávenie sviatku Nanebovstúpenia je veľmi starobylé. Sv. Augustín († 430) neváha uznať, že tento sviatok má apoštolský pôvod (porov. List Januáriovi, č. 118). Ale popravde do konca 4. storočia nemáme nijaký historický dôkaz o jeho slávení ako samostatného sviatku.
Paschálne obdobie pôvodne trvalo päťdesiat dní a končilo sa v Nedeľu Päťdesiatnice. Pretože Písma spájajú zostúpenie Svätého Ducha so slávnym vystúpením nášho Pána do neba, až do polovice 4. storočia sa tajomstvo Nanebovstúpenia pripomínalo v Päťdesiatnicu. To je dôvod, prečo cirkevný historik Euzébius Cézarejský († 339) dosvedčuje, že svätá a slávna slávnosť Paschy sa končila po „období siedmich týždňov a spečaťovala sa veľkým sviatkom Päťdesiatnice, v ktorý sa podľa Svätých písiem udialo vystúpenie nášho Spasiteľa do neba a zostúpenie Svätého Ducha medzi ľudí“ (porov.
Na konci 4. storočia sa Nanebovstúpenie začalo sláviť ako samostatný sviatok, oddelene od Päťdesiatnice. V tom čase bolo paschálne obdobie skrátené na štyridsať dní v súlade s údajom zo Skutkov apoštolov. V tej dobe bolo ostatných desať dní pred Päťdesiatnicou venovaných očakávaniu Svätého Ducha (Sk 1, 14).
A tak okolo roku 380 nám Egeria, slávna španielska pútnička do Svätej zeme, rozpráva, že v Jeruzaleme sa Nanebovstúpenie pripomínalo ešte stále v Nedeľu Päťdesiatnice popoludní slávnostnou procesiou na Olivovú horu, „na miesto, odkiaľ náš Pán vystúpil do neba“. Pri tejto príležitosti sa „čítali niektoré pasáže z Písiem, spievali sa hymny, ktoré boli prerušované modlitbami, a zazneli aj patričné antifóny“ (porov. Egeria, Denník púte, kap.
Ale v Betleheme, podľa svedectva tej istej Egerie, slávili sväté Nanebovstúpenie už v štyridsiaty deň po Pasche, teda vo štvrtok šiesteho týždňa (tamže, kap. 42). Tam sa Nanebovstúpenie slávilo ako veľký sviatok, ktorému predchádzalo bdenie (lítia). A tak na konci 4.
Najstaršie homílie na sviatok Nanebovstúpenia, slávený už v štyridsiaty deň po Pasche, predniesli sv. Gregor Nysský († 394) a sv. Ján Zlatoústy († 407). Svätý Gregor nazýva tento deň, „v ktorý bol od nás vzatý Pán“, Spása a tým poukazuje na to, že vystúpením do svojej nebeskej slávy náš Pán dokončil dielo našej spásy (porov. Migne, Grécka patrológia, zv. 46, 689 - 690). A sv. Ján Zlatoústy rozpráva o tomto sviatku ako o dobre zabehnutom a všeobecnom (Ibid., zv. 50, 441 - 452).
Slávenie Nanebovstúpenia bolo vždy spojené s procesiou. V Jeruzaleme, ako dosvedčuje pútnička Egeria, veriaci kráčali v procesii na vrchol Olivovej hory. V sýrskej Antiochii ľud šiel v procesii k predmestského chrámu v Romanesia, kde sv. Ján Zlatoústy predniesol svoju slávnu homíliu Na Nanebovstúpenie nášho Pána.
Podľa svedectva cirkevného historika Socrata Scholastica (zomrel po roku 439), v Konštantínopole sa veriaci zvykli schádzať a sláviť tento sviatok v chráme v Elaea, hneď za mestským prístavom (porov. Socrates, Cirkevné dejiny VII, 26).
Slávnostnosť tohto sviatku značne zväčšili inšpirovaní hymnografi, ktorých mená sú nám väčšinou neznáme. Najstarší hymnus - Narodil si sa, Bože náš - sa pôvodne spieval v Päťdesiatnicu. Ale niekedy v 5. Autor tropára pre tento sviatok je neznámy, no kondák sa pripisuje sv. Romanovi Sladkopevcovi, známemu hymnografovi 6. storočia.
Existujú dva kánony pre slávenie utierne sviatku. Prvý skomponoval sv. Ján Damaský († 749), slávny hymnograf Monastiera sv. Sábu pri Jeruzaleme. Druhý sa pripisuje mníchovi známeho monastiera Studion v Konštantínopole sv.
Benjamin West, Nanebovstúpenie zdroj: wikimedia commons, Denver Art Museum
Teologický význam Nanebovstúpenia
Liturgické hymny pre sviatok Nanebovstúpenia sú inšpirované Svätým písmom a kázňami významných cirkevných Otcov. Podrobne opisujú nielen Nanebovstúpenie a oslávenie nášho Pána s jeho ľudskou prirodzenosťou v nebi, ale aj naše vlastné oslávenie spolu s Ježišom. Svojím slávnym nanebovstúpením náš Pán Ježiš Kristus dokončil dielo nášho vykúpenia a znovu otvoril brány neba celému ľudskému pokoleniu, ako to dosvedčuje sv.
Náš Pán a Spasiteľ, aj keď vystúpil do neba a sedí po Otcovej pravici, na nás nezabudol. Ako povedal, pripravuje nám „miesto v dome svojho Otca“ (porov. Jn 14, 2 - 3). A prisľúbil, že nám pošle Svätého Ducha, ktorý nás osvieti a zavedie do nášho nebeského príbytku pripraveného Kristom.
Nanebovstúpenie je:
- Odmena za utrpenie: 33 rokov Pánovho života, od jaslí až po kríž, bolo nepretržitou reťazou utrpenia, nenávisti a prenasledovania. Preto ho odmieňa Otec tak kráľovsky v Nebesiach: sedí po pravici Božej.
- Ponížený Ježiš je povýšený: Zostúpil z Neba na zem, z lona Boha Otca do lona Panny, ležal v maštali, v jasliach a po tridsiatich rokoch sa ponosuje: „Vtáci majú hniezda a vlci brlohy, len Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ A najviac sa uponížil na kríži, kde zomrel so zločincami. Ale kto sa ponižuje, toho Boh povýši!
- Poslušný Ježiš dostáva neobmedzenú moc: Pretože bola Jeho poslušnosť neobmedzená, dostáva neohraničenú moc v Nebi. Už tu na zemi mal moc liečiť chorých, kriesiť mŕtvych, rozkazovať búrkam a vetrom; akú moc mu dal Otec teraz, keď sa vrátil k Nemu poslušný až na kríž?
Sviatok Nanebovstúpenia sa slávi v štyridsiaty deň po Nedeli Paschy, pretože v Písme čítame, že po svojom slávnom zmŕtvychvstaní sa Ježiš počas „štyridsiatich dní“ zjavoval svojim učeníkom a rozprával im o „Božom kráľovstve“. Náš Pán po tom, ako svojim učeníkom pripomenul, aby neopúšťali Jeruzalem do príchodu Svätého Ducha, ktorého zoslanie prisľúbil, „zdvihol ruky a požehnal ich.
V Skutkoch apoštolov čítame, že učeníci hľadeli, ako sa Ježiš Kristus vznášal, ale potom „oblak im ho vzal spred očí“ (Sk 1, 9). Doslova sa naplnilo prisľúbenie, ktoré dal Ježiš Židom, že uvidia „Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým“ (Jn 6, 62).
Svedectvo o Kristovom slávnom výstupe do neba sa nachádza nielen v Písme, ale podopierajú ho aj historické pamiatky. Podľa svedectva Euzébia Cézarejského († 339) svätá Helena, matka cisára Konštantína, „vztýčila majestátnu stavbu na Olivovej hore na pamiatku nanebovstúpenia Toho, ktorý je Spasiteľom ľudstva, keď postavila posvätný chrám na samom vrchole hory“ (Euzébius, Život Konštantína, zv. III, kap.
Ďalej máme svedectvo sv. Cyrila Jeruzalemského († 386), ktorý vo svojich katechézach uvádza Olivovú horu na svedectvo o Nanebovstúpení nášho Pána, keď hovorí: „Z neba zostúpil na zem v Betleheme, ale do neba vystúpil z Olivovej hory. Olivová hora stojí do dnešného dňa a ukazuje očiam veriacich toho, ktorý vystúpil na oblaku. Toto je nebeská brána jeho nanebovstúpenia“ (Katechézy XIV, 23).
Vo štvrtok 9. mája oslávi celý kresťanský svet Nanebovstúpenia Pána. Tento prikázaný sviatok slávime na 40-ty deň po Veľkej noci a desať dní pred Turícami - Zoslaním Ducha Svätého. Udalosť Pánovho nanebovstúpenia sa hlboko vryla do pamäti prvých učeníkov.
Svedectvo o nej nachádzame najmä v Lukášovom evanjeliu a Skutkoch apoštolov. Pán Ježiš v štyridsiaty deň po zmŕtvychvstaní vyviedol svojich učeníkov na Olivovú horu až k Betánii, a ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba (Lk 24, 50-51).
O slávení sviatku Nanebovstúpenia Pána máme písomné správy už od 4. storočia; sv. Augustín spomína, že v jeho časoch bol už všeobecne rozšírený. Takisto o ňom nájdeme zmienku u sv. Jána Zlatoústeho a sv. Gregora Naziánzskeho.
Nanebovstúpenie Pána je pevnou súčasťou Nicejsko-carihradského vyznanie viery a píše sa o ňom aj v Peregrinatio Aetheriae z 5. V Katolíckej cirkvi je to prikázaný sviatok; na niektorých miestach vo svete sa však jeho slávenie z pastoračných dôvodov môže konať aj v nasledujúcu nedeľu: k tomuto rozhodnutiu pristúpili niektoré biskupské konferencie po tom, čo daný sviatok v rozličných krajinách vypadol zo zoznamu štátnych sviatkov.
Ako zaujímavosť možno spomenúť, že deň Nanebovstúpenia Pána majú ako štátny sviatok stále napríklad v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, na Islande, v Luxembursku, Nórsku, Holandsku, Švédsku i Švajčiarsku.
„Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha.“(Mk 16,19)
Tým, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, dokázal, že je on Boh, následne, že je to pravda, čo on učil. Zmŕtvychvstanie Kristovo je základnou pravdou kresťansko-katolíckej viery. Vykúpil nás od zatratenia, vydobyl nám právo na kráľovstvo nebeské, listinu nášho dedičstva Svojou vlastnou krvou napísal na kríž a Jeho Nanebovstúpenie bolo zlatou pečaťou na tejto listine.
Veľký piatok, Veľká nedeľa, deň Nanebovstúpenia, to je životopis Pána Ježiša. Na utrpenie nasledovala smrť; Zmŕtvychvstanie zvíťazilo nad smrťou a slávu Zmŕtvychvstania zavŕšilo Nanebovstúpenie.
Tak sa svedčilo, tak to malo byť, aby ten Ježiš, ktorý napriek svojej božskej dôstojnosti sa narodil v biednej maštali: sídlil na tróne nad hviezdami v Nebi; aby Ten, ktorý visel medzi lotrami, sedel po pravici Boha Otca všemohúceho.
Túto svoju vieru vyznávame vo „Verím v Boha“ v šiestom článku: „Vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho.“
Po svojom Zmŕtvychvstaní zostal Pán Ježiš ešte štyridsať dní na zemi, aby sa apoštolovia istejšie presvedčili, že Ježiš vstal z mŕtvych. Mnohokrát sa zjavil medzi nimi, jedol a pil, zhováral sa s nimi, ukázal im Svoje rany. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi. Dal im moc odpúšťať hriechy. Prikázal im, aby išli do celého sveta a ohlasovali jeho Zmŕtvychvstanie.
V štyridsiaty deň sa lúčil so Svojimi apoštolmi. Zišla sa už vtedy celá skupina veriacich. Bola s nimi Preblahoslavená Panna Maria, sedemdesiatdva učeníkov a nasledovatelia Kristovi, mohlo ich byť okolo stodvadsať.
Deň Nanebovstúpenia Pána bol sviatkom na zemi, lež bol aj sviatkom v Nebi. Z predpeklia vyslobodené duše sa pridružili k na Nebo vystupujúcemu Pánovi.
Ako tomu máme rozumieť? Boh vo Svojej podstate a prirodzenosti je len jeden. Tento jeden Boh v jednom a v tom istom čase je všadeprítomný, Svojou podstatou naplňuje nebo, zem i všetko. On nemôže zostúpiť ani na zem, ved je tu, nemôže vystúpiť ani na Nebo, lebo veď je i tam.
Keď nám teda viera o jednom Bohu predkladá, že vystúpil na nebesia, tomu tak treba rozumieť, že druhá božská osoba, človekom učinený Ježiš zostúpil do lona Márie Panny, že človek Ježiš vystúpil na nebesia; Boh Ježiš i vtedy bol prítomný v Nebi, keď žil na zemi, Boh Ježiš i teraz je prítomný na zemi, keď v ľudskej podobe vystúpil na nebesá.
Pán Kristus, kráľ Neba zo Svojho nebeského trónu zostúpiac na zem, dal sa do zápasu s diablom, na Golgote ho premohol a po tomto skvelom víťazstve i Jeho ľudské telo a duša vystúpila na nebesia, sťa kráľ panuje nad anjelmi a svätými, sťa sudca posúdi nás každého po smrti osobitne, pri konci sveta všetkých pospolu.
Áno, Vykupiteľ Bohočlovek nás po smrti posúdi a ak budeme hodní Jeho milostivého súdu, i my sa staneme spoluobčanmi Svätých a domácimi Ježišovými (porov. Ef 2,19).
Zdá sa mi, akoby som videl jeden rebrík o Nebo oprený, ktorým Pán Ježiš vystúpil na nebesia. Tento rebrík má 33 šteblíkov, to je tých 33 rokov, ktoré Pán Ježiš v mnohom trápení, pote, v bôľoch a mukách strávil na zemi.
Na vrchole rebríka vidno nápis: ,.Takto sa dostane človek do Neba.“ Na spodok rebríka sú však vyryté sú slová sv. Petra Apoštola: „Kristus trpel za nás, vám zanechajúc príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje.“
Apoštoli a ostatní, ktorí hovorili o Božej „pravici“, vedeli, že používajú metaforu, antropomorfizmus (pripisujú Bohu ľudskú vlastnosť, v tomto prípade „pravú ruku“). Sedenie po pravici pozemského kráľa bolo miestom moci a cti. Ten, kto toto miesto zastával, konal v mene kráľa a mal právo na rovnakú úctu ako kráľ.
Veľký sviatok Kristovho nanebovstúpenia, ktorý sa slávi v štyridsiaty deň po Pasche, je vlastne dvojnásobným sviatkom. V prvom rade je to slávenie pamiatky Kristovho nanebovstúpenia, ako ho slávili apoštoli a ako je zaznamenané vo Svätom písme: „Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Tento sviatok si všíma aj to, čo bolo neviditeľné: Kristus tróni po Otcovej pravici.
Naše slávenie ďalej rozlišuje ďalší aspekt tajomstva. Na jednej strane večné Božie Slovo bolo vždy po Otcovej pravici so Svätým Duchom v božstve. Božie Slovo, vtelené v lone Panny, bolo v rovnakom čase s Otcom v jeho božstve. Vtelením je Kristus teraz bohočlovekom, ktorý priniesol svoju zbožštenú ľudskú prirodzenosť do slávy Otca.
„Naša prirodzenosť, ktorá kedysi padla, bola povýšená nad anjelov a nad ľudské chápanie usadená na Boží trón. „Majestát Toho, ktorý sa stal chudobným v tele, bol vyzdvihnutý nad nebesia a naša padlá prirodzenosť bola poctená tým, že sedí s Otcom.
Božie Slovo, skutočne vtelené v Ježišovi, Synovi Márie, je neoddeliteľne spojené s našou ľudskou prirodzenosťou. Táto nová a jedinečná skutočnosť je vyjadrená v ikone sviatku. Trón večnej Trojice sa často zobrazuje ako tri sústredné kruhy. Uprostred nich je, vyvýšený anjelmi, Kristus vo svojom človečenstve.
Sviatok Kristovho nanebovstúpenia je teda aj oslávením našej ľudskej prirodzenosti a spečatením Kristovej služby na zemi. V Kristovi teraz naše človečenstvo sedí po Otcovej pravici, ale v skutočnom zmysle Kristus nie je osamelý.
Jeho človečenstvo v nebesiach je len prvým z mnohých ľudí, ktorí budú oslávení spolu s ním. Svätý Pavol to opisuje obrazom z poľnohospodárskeho prostredia: Kristus je prvým z úrody a my máme byť zvyškom úrody!
„Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.
Ján Zlatoústy, keď hovorí o nanebovstúpenom Kristovi, používa množné číslo: „vystúpili sme do neba“. Ak vystúpila do neba „prvotina“, vystúpil aj zvyšok úrody. „My, ktorí sme sa zdali byť nehodní zeme, sme teraz vyzdvihnutí do neba.
„Kristus vystúpil do neba a s Kristom vystúpilo aj naše telo. … Úžasné! Pozri sa znova, ako Kristus vyzdvihol Cirkev. Akoby ju dvíhal nejakým motorom, vyzdvihol ju do obrovskej výšky a posadil ju na trón. Veď kde je Hlava, tam je aj telo. Medzi Hlavou a telom nie je nijaký interval oddelenia.
Každoročne sa sviatok Nanebovstúpenia Pána slávi na štyridsiaty deň po Veľkonočnej nedeli (Pasche), a preto vždy pripadá na štvrtok. Kým rímskokatolíci a gréckokatolíci v našom regióne už tento sviatok oslávili (10. mája), v pravoslávnej cirkvi sa Voznesenije Isusa Christa bude sláviť najbližší štvrtok (17.
„Nanebovstúpenie (Voznesenije) Isusa Christa je jedným z Hospodskych sviatkov, na ktorý Isus už vopred pripravoval svojich apoštolov, keď im zdôrazňoval, že príde čas, kedy bude musieť od nich odísť a nechať ich na tomto svete.
A aj keď Isus opustil svojich apoštolov fyzicky, dal im prísľub, že bude s nimi po všetky dni až do konca sveta. Nanebovstúpením odišiel Isus k svojmu Otcovi a vyprosil zostúpenie Ducha Svätého na apoštolov, ktoré sa uskutočnilo na päťdesiaty deň po Veľkej noci. Týmto zostúpením Svätého Ducha sa završuje cyklus nášho spasenia,“ vysvetľuje otec Ján Sovič, duchovný správca pravoslávnej cirkevnej obce vo Svidníku.
Nanebovstúpenie Pána je posledným zjavením sa Krista apoštolom po svojom zmŕtvychvstaní, kedy bol vyzdvihnutý v oblaku do neba. Nanebovstúpenie Krista sa udialo štyridsať dní po jeho zmŕtvychvstaní, keď bol s apoštolmi na Olivovom vrchu. Nanebovstúpenie poukazuje na Kristovo triumfujúce božstvo.
Bohoslužobné texty večierne a utierne synteticky predstavujú celý Kristov plán spásy od jeho poníženia vo vtelení a utrpení, cez vzkriesenie až po prísľub zostúpenia Svätého Ducha a druhého Kristovho príchodu.
Ikona Nanebovstúpenia zobrazuje v hornej časti Krista v nebeskom majestáte ako Pantokratora - Vševládcu obklopeného anjelmi, toto vyobrazenie zároveň poukazuje na jeho slávny návrat, keď „sa vráti jedného dňa takým istým spôsobom“. Dole sú zobrazení apoštoli s Máriou, ktorá je v postoji modlitby.
Mozaika zobrazujúca Nanebovstúpenie Pána, dielo sa nachádza v rímskych katakombách Vigna Charaviglio.
Nachádza sa v rímskych katakombách Vigna Charaviglio, ktoré sú súčasťou komplexu katakomb sv. Vznik výtvarného diela sa datuje na prelom 4. a 5. Ide o obdobie medzi pontifikátmi dvoch pápežov: Damaza (366 - 384) a Inocenta I. Postava Krista zachytená z profilu má oblečenú tuniku. Po stranách tohto výjavu sú zachytené ešte dve postavy s výrazom prekvapenia. Po štyridsať dní od vzkriesenia zjavoval sa Pán učeníkom. Cirkev oslavovala tieto dni radosti spolu s apoštolmi a oslavuje ich radostne podnes. Ale dnes sa Spasiteľ vracia k svojmu Otcovi do Neba. Opúšťa apoštolov, zem a Cirkev zháša veľkonočnú sviecu, ktorá predstavovala Kristovo Zmŕtvychvstanie. Apoštoli smutne pozerali za vznášajúcim sa Majstrom, ale Cirkev nesmúti, lebo si je vedomá, že oblak, ktorý ho zatienil, jej nemôže Krista vziať. Vie, že dnešný sviatok je Ježišovým oslávením. A preto sa aj my tešíme dnešnému dňu.
Aký je význam a dôležitosť nanebovstúpenia Ježiša Krista?
tags: #nanebovstupenie #pana #sviatok