Kresťanské sviatky v Nemecku: Tradícia a súčasnosť

Svätá Rímska ríša bola kolískou protestantizmu a bojiskom kresťanskej teológie. Dnes sa dajú tieto kresťanské korene len ťažko prehliadnuť. Štátne sviatky, vychádzajúce zo sviatkov katolíkov a protestantov, predstavujú každoročne dlhoočakávané voľné dni, a nejde len o Vianoce a Veľkú noc.

Všadeprítomnosť štíhlych kostolných veží, krížov a sôch svätých je však v tomto prípade klamlivá - kostoly totiž zívajú prázdnotou. Usudzujúc z prudkého poklesu návštevnosti kostolov, Nemecko nie je veľmi kresťanské.

Podiel náboženstiev v Nemecku v roku 2020

Kresťanstvo v Nemecku: Štatistiky a realita

Zhruba 48,4 milióna Nemcov sa považuje za kresťanov, či už katolíkov, protestantov, ortodoxných alebo prístupných akejkoľvek kresťanskej denominácii. A to je takmer 60 percent všetkého nemeckého obyvateľstva. Väčšina nemeckých kresťanov je registrovaných ako katolíci (23,6 milióna) alebo ako protestanti (21,9 milióna).

Protestantská cirkev má korene v luteránstve a ďalších denomináciach, ktoré sa objavili ako huby po daždi počas náboženského reformačného hnutia v 16. storočí. Čo však čísla neukazujú je to, či členovia cirkví svoju kresťanskú vieru aj praktizujú, alebo len jednoducho zachovávajú tradíciu. Podľa Nemeckej biskupskej konferencie navštevuje bohoslužbu v nedeľu iba 10 percent katolíkov. U protestantov sú to iba 3 percentá.

Financovanie cirkvi a jej majetok

Právo cirkví vyberať defacto členské príspevky formou cirkevnej dane pochádza z roku 1919, kedy Weimarská republika týmto zaviedla opatrenie k prerátavaniu finančných následkov odluky cirkvi od štátu. V súčasnosti je hodnota tejto dane stanovená na 9 percent z príjmu veriaceho, ktorý zarába viac ako je štátom uzákonený minimálny príjem. Z týchto peňazí sa udržujú v chode farnosti, platia sa cirkevní zamestnanci, zabezpečuje sa každodenná starostlivosť a iné náležitosti.

Podľa odhadu cirkevného kritika Carstena Frerka, ktorého údaje často citujú nemecké médiá, dve cirkvi vlastnia prinajmenšom 830.000 hektárov (8.300 štvorcových kilometrov) pozemkov. Samotné cirkvi uverejnili údaje o desiatkach tisícok budov, ktoré vlastnia ešte okrem minimálne 14.100 protestantských a 10.800 katolíckych kostolov.

Ak berieme do úvahy ešte budovy, v ktorých cirkvi plnia svoje poslanie v rámci zdravotníckej starostlivosti, výchovy, vzdelávania a charitatívnej práce, spravuje Katolícka cirkev ešte navyše 66.000 objektov a protestanti ďalších 50.000. Ba čo viac, cirkvi dostávajú príspevky zo štátnych fondov ako kompenzáciu za majetkové straty, ktoré sa datujú spätne až na začiatok 19. storočia, kedy Napoleon skoncoval so Svätou Rímskou ríšou.

Vplyv cirkvi na spoločnosť

Ďalším dôvodom, prečo sa katolícke aj protestantské záujmy v nemeckej spoločnosti tak zviditeľňujú je to, že predstavitelia týchto cirkví majú zaistené miesta v dozorných radách najrozličnejších organizácií po celej krajine.

Okrem toho majú cirkvi napríklad aj právo hlasovať v rade pre verejné vysielanie, od celonárodného ARD a ZDF, až po regionálne WDR a medzinárodnú DeutscheWelle (DW), ktoré dostávajú prostriedky zo štátnych fondov. Jednou z úloh členov týchto rád je aj pomoc pri výbere generálneho riaditeľa. Vzhľadom na nespočítateľné množstvo dozorných rád v Nemecku je absolútne nemožné presne vyčísliť, koľko miest v týchto radách zaberajú cirkvi.

Pre členov nemeckého parlamentu zasa nie je nič zvláštne, keď ich pozvú do Ústrednej katolíckej komisie (ZDK) alebo na Synodu nemeckej evanjelickej cirkvi (EKD), kde vystupuje ako súkromná osoba a nie ako predstaviteľ svojej strany. Títo jedinci sa nachádzajú medzi stovkami laikov, ktorí pomáhajú zostavovať a riadiť cirkevnú agendu.

Viera a presvedčenie

Keď sa v prieskume agentúry INSA v roku 2017 pýtali Nemcov, či veria v zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, len 52 percent katolíkov a 48 percent protestantov odpovedalo kladne. Výskumný inštitút Emnid sa kresťanov ešte navyše pýtal, či veria v Boha.

Všetky spomínané prieskumy jasne dokazujú, že Nemecko nie je krajinou, v ktorej by ľudia, hlásiaci sa ku kresťanstvu svoju vieru aj aktívne prežívali. Toto vyvoláva otázku, do akej miery využívajú katolícka a protestantské cirkvi svoje vplyvné pozície v spoločnosti, aby konali v záujme svojich „kombinovaných“ 45 miliónov členov.

Letnice v Nemecku

Letnice sú dôležitým kresťanským sviatkom, ale mnohí nepoznajú ich význam. Mnohí využívajú predĺžený letničný víkend na výlety do prírody, krátku dovolenku, ako aj na stretnutia s priateľmi a športové slávnosti. Letnice sa preto považujú za "narodeniny Cirkvi".

Dni Letníc nasladujú po 50 dňoch po veľkonočných sviatkoch. Termín Letnice je odvodený od gréckeho slova "pentekosté", čo znamená päťdesiaty. Do 4. storočia sa na Letnice slávilo aj Nanebovstúpenie Krista.

Päťdesiatnica má pravdepodobne pôvod v židovskom sviatku Šavuot, ktorý bol oslavou prvej úrody v roku. Pri tejto príležitosti prichádzalo do Jeruzalema mnoho pútnikov. Podľa biblického spisu sa nad zhromaždenými veriacimi prehnal vietor a oni mohli kázať v cudzích jazykoch: boli naplnení Duchom Svätým, ktorý ich povzbudzoval a posilňoval pri ohlasovaní Dobrej zvesti.

V mnohých prípadoch stojí biela holubica ako symbol Ducha Svätého, a teda aj Letníc. V biblickom príbehu o Letniciach holubice nehrajú žiadnu úlohu, ale namiesto nich sa spomínajú plamene a oheň. Letničný vôl, podobne ako pivoňky, odkazuje na ročné obdobie: na Letnice vyháňali poľnohospodári po dlhej zime čiastočne vyzdobený dobytok späť na pastviny.

Kresťanské cirkvi slávia Letnice oveľa menej bohoslužbami ako Vianoce alebo Veľkú noc. Hoci Biely pondelok sám o sebe nemá žiadny význam, zachováva sa niekoľko zvykov, ktoré sa vzťahujú aj na nasledujúce dni. Na mnohých miestach sa zvyky, ktoré sú charakteristické pre Bielu sobotu, aj tak rozšírili na pondelok.

Štátne sviatky v Nemecku

V Nemecku sa rozlišujú štátne, cirkevné sviatky a pamätné dni. Nie všetky z horespomínaných sú ale dni pracovného pokoja a niektoré sú dokonca voľné dni len v niektorých spolkových republikách a nie v celom Nemecku. Tak, ako u nás sú pamätné dni pracovné dni a teda voľno od práce si nedoprajeme. Ale štátne sviatky a cirkevné sviatky sú prevažne dni pracovného pokoja.

V Nemecku sú všetky štátne nemecké sviatky taktiež nepracovnými dňami, ale pozor, nie všetky celonárodne. Platiace pre celé Nemecko - Nový rok 1.1., Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, Sviatok práce 1.5., Nanebovstúpenie Pána, Turíčny pondelok (Zoslanie Ducha Svätého) , Deň nemeckej jednoty 3.10., 1. sviatok vianočný 25.12., 2. sviatok vianočný 26.12.

V niektorých republikách Nemecka si užijú pracujúci až 13 dní voľna do roka, vo väčšine to ale vychádza na 9 - 11 dní. Ak tu pracujete v čase štátneho sviatku alebo nedele a teda ste touto úzkou skupinou ľudí, máte nárok na náhradné voľno podľa zákonníka.

Upozornenie: na rozdiel od Slovenska, kde zoznam sviatkov platí celoštátne, v Nemecku sa veľa z nich oslavuje len v niektorých spolkových krajinách. Celoštátnych je však ani nie polovica, presnejšie 9. Vďaka čomu ich je v každej spolkovej krajine v skutočnosti len 9 až 13 (najčastejšie 9 až 11). Je to preto, že si ich každá spolková krajina určuje samostatne s jedinou výnimku. Je ňou Deň zjednotenia Nemecka, ktorý sa oslavuje 3. októbra. Pomerne veľa sviatkov má pohyblivý dátum.

Počas sviatkov v SRN očakávajte zatvorené obchody alebo obmedzené otváracie hodiny. Otvorené môžu byť napríklad gastro prevádzky. Okrem oficiálnych sviatkov, môžu mať kratšie otváracie hodiny, alebo môžu byť zatvorené banky a obchody aj na Štedrý deň, teda 24. decembra.

Špeciálne sviatky v niektorých spolkových krajinách:

• 8. marec - Medzinárodný deň žien (Frauentag) - oslavujú ho v Berlíne.
• 8. máj - Deň oslobodenia (Tag der Befreiung) - tento štátny sviatok sa oslavuje v Berlíne. Bol zavedený v roku 2020, na 75. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Opäť sa bude sláviť v roku 2030 pri príležitosti jeho 85. výročia.

Prehľad sviatkov v Nemecku

Táto tabuľka uvádza sviatky, ktoré sa oslavujú v celom Nemecku, pokiaľ nie je uvedená poznámka, že sa sviatok oslavuje len v niektorých spolkových krajinách.

tags: #krestansky #sviatok #po #nemecky