Ján 19, 17 - 20: „17I niesol si sám kríž a šiel na miesto, ktoré sa menovalo Lebečné miesto a po hebrejsky Golgota. 18Tam Ho ukrižovali a iných dvoch s Ním, z jednej aj z druhej strany, a v prostriedku Ježiša. 19Pilát napísal aj nápis a dal vyvesiť na kríž. A napísané bolo: Ježiš Nazaretský, kráľ židovský.
Milí bratia a milé sestry! Sion - vrch prísľubu nového neba a novej zeme. V srdci sa vyberme na Golgotu. Golgota je vrchom pominuteľnosti a smrti - smrti, ktorá vedie do života.
Golgota (lat. Calvaria) je hebrejský názov vrchu, či pahorku, na ktorom bol ukrižovaný Pán Ježiš. V preklade znamená Lebka. Nie preto, že by sa tam azda povaľovali lebky z predošlých popráv. To by bolo z hľadiska židovských pohrebných zvykov nemysliteľné. Názov vrchu súvisel s tým, že pahorok mal tvar lebky.
Nová zmluva naznačuje, že toto miesto sa nachádzalo za mestskou bránou, blízko Jeruzalema v lokalite, ktorou sa chodievalo. V Židom 13, 12 čítame: „Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud vlastnou krvou, trpel za bránou.“ Toto miesto bolo zďaleka viditeľné.
Podľa prieskumov miesta Ježišovej smrti sa tam v Jeho dobe nachádzal opustený kameňolom z kráľovských čias. Na mieste bývalého kameňolomu boli zo západnej strany vytesané do skalných schodov súkromné hroby, kým od východu sa týčil skalný útes „Lebka” - Golgota. Medzi nimi sa nachádzali záhrady.
Ján 20, 15: „I riekol jej Ježiš: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Z toho sa usudzuje, že Golgota sa nachádzala v blízkosti mestských hradieb. Vykopávky preukázali, že medzi západnými hradbami Jeruzalema a pahorkom Golgota ležala iba úzka kotlina. Ježišova krížová cesta od budovy vladára k mestským hradbám nebola veľmi široká a - zdá sa - že na Golgotu sa šlo najkratšou cestou.
V 3. storočí spomína miesto ukrižovania cirkevný otec Origenes. Odvolávajúc sa na staršiu židovskú tradíciu tvrdí, že Spasiteľov kríž bol vztýčený nad lebkou (hrobom) prvého človeka - Adama. V Novej zmluve čítame, že pri smrti Pána Ježiša - nového Adama (1. Korintským 15, 45) „sa zem triasla a skaly sa pukali“ (Matúš 27, 51).
Skalná hora Golgota bola neskôr zabudovaná do vnútra Baziliky Božieho hrobu, v ktorej sa dodnes nachádza. V súčasnosti zo skalnej hory Golgoty zostal asi 7 m dlhý, 3 m široký a 4, 80 m vysoký kus skaly.
Podľa už spomenutej tradície bol Ježišov kríž bol vztýčený nad hrobom prvého človeka - Adama: Turisti a pútnici v Jeruzaleme v Bazilike Božieho hrobu si môžu všimnúť pod Golgotou kaplnku Adama a v nej skalu puknutú zhora nadol. Táto skalná puklina sa ťahá z hornej časti Golgoty od päty Spasiteľovho kríža, až do jej spodnej časti, do kaplnky prvého človeka - Adama.
Keď sprievodcovia vysvetľujú symboliku tejto puknutej skaly, hovoria, že cez túto puklinu stekala krv nášho Pána Ježiša Krista sem, do hrobu prvého človeka - Adama, na jeho lebku, ako znamenie vykúpenia celého ľudstva. (Nejdeme hodnotiť historickú pravdivosť tejto výpovede; zaujímavá je skôr ako pomoc pri porozumení súvislostí SZ a NZ).
Evanjeliá neopisujú detailne hrôzy ukrižovania. O Golgote stroho konštatujú: „Tam Ho ukrižovali“ (Ján 19, 18). Vskutku, Novej zmluve nejde o popis utrpenia, ale predovšetkým o posolstvo.
Kríž považujeme pevný základ všetkých článkov našej viery. Kríž Golgoty je kľúč, lebo hovorí o takej smrti, ktorá vedie do života. Ján 11, 25 - 26n: (Ježiš riekol): „Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa.
Keď premýšľame o Golgote nejde iba o informácie zo zemepisu, dejín či archeológie, ale predovšetkým o posolstvo Kristovho kríža. Raz vraj jeden chlapec stretol biskupa, ktorému visel na krku kríž.
Kríž je samým srdcom kresťanstva, stredobodom viery, fundamentom našej nádeje, inšpiráciou pre našu lásku. V Novej zmluve z Matúšovho a Markovho evanjelia tretina, z Lukášovho štvrtina a z Jánovho celá polovica sa zaoberajú Veľkým týždňom. Ježišovi … veľmi záleží na tom, aby povedal, že to, čo sa stane na kríži, nie je nezmyselné utrpenie.
Všetko smeruje k tomu, aby mohlo byť vyslovené: Kristovo telo za teba vydané. V apoštolskom vierovyznaní sa prechádza od Ježišovho narodenia z Márie Panny rovno k slovám, že Ježiš trpel pod Pontským Pilátom a bol ukrižovaný. Určite to nie je preto, že by nebolo dôležité, čo Ježiš robil, ale preto, že všetko dostáva svetlo z kríža. Kríž je kľúč.
Kríž je kľúč, ktorým sa otvára prístup smerom nahor, k Bohu; k pochopeniu, kto Boh je. Nie je ďaleko, zostupuje dolu, do našej biedy, dolu, do ľudskej zloby, preráža si cestu k nám cez utrpenie, plače s nami. Ylva Eggehornová napísala báseň Žiadny iný boh nemá rany. „Iba Boh, v ktorého veríme, bol zranený; Jeho tvár svedčí o tvojej bolesti, ktorú On každý deň berie do seba. On, ktorý je Svetlo, vchádza do našej tmy“.
Kríž je kľúčom, ktorým sa otvára smerom dovnútra dom nášho vlastného života. V ňom je tak veľa toho, čo je zamknuté. Potácame sa dokola vo svojich problémoch. Uzatvárame sa do trpkostí a sklamaní, do závisti a sebaľutovania. Pri kríži - u Ježiša nájdeme všetko, čoho sa bojíme a nad čím vzdycháme. Možno sa cítime opustení - presne tak ako Ježiš. Bojíme sa urážok, znevažujúcich slov, pohŕdavých posmeškov - aj toto musel Ježiš podstúpiť. Bojíme sa, že bude spochybnené naše úsilie - Ježiš bol tiež spochybňovaný. Bojíme sa bolestí, smrti - je však uzdravujúce, že môžeme byť pod krížom a hovoriť s Ježišom o všetkom, čo nás tak veľmi ťaží. On berie našu vinu a dáva nám svoj pokoj.
Kríž je kľúč, ktorým sa otvára cesta aj smerom von, k druhým. Na kríži vystiera Ježiš k nám svoje ruky. Nikdy nezatvorené náručie Jeho lásky nás večne k Nemu tiahne. Pri kríži stretávame jedni druhých a smieme žasnúť nad tým, ako sme milovaní. Bolo by nevýslovnou škodou, keby sme Mu neotvorili, keby sme stratili kľúč.
Golgota je síce vrchom smrti, no smrti ktorá vedie do života.
S použitím: P. Roman E. Ragowski: Mystika vrchov (vyd. SVD, Nitra 1991); Adolf Novotný: Biblický slovník (vyd. Kalich, Praha 1956, heslo: Golgota); Gerhard Lohfink: Ježišov posledný deň (vyd. Martin Šefranko, evanjelický a. v. 1. 2.
Bazilika Božieho hrobu, Jerusalem, Israel
Vývoj a história evanjelickej cirkvi na Slovensku
Na novovek určuje viacero udalostí, ktoré okolo r. kníhtlače a tým ohromný rozvoj poznania. pápeža Júliusa II. sv. Petra v Ríme r. 1502 a stavbou nového chrámu sv. financie. Tento chrám sa už staval v novom slohu: renesančnom. prispel kritický pohľad Dr. Martina Luthera na stav kresťanstva. pri Moháči r. nielen knihy, ale aj ľudí iného presvedčenia. predovšetkým do lokalít, bohatých na rudy. univerzitách. ani nebolo treba stavať mnoho kostolov. Pressburg - ako sa v 16. st. Uhorska a stal sa korunovačným mestom.
stav, ktorý volali kompromisným katolicizmom. - r. Počas 16. st. tlak zvyšovali. 16. st. sa začali boje proti nekatolíkom. S Rudolfom II. sa začínalo 17. povstaní a vojen. povstanie Štefana Bocskaya r. - teda po 23. protestantom. kam dochádzali aj evanjelici z Bratislavy, tu bola iná situácia. r. 1562 už začala protireformácia. A tak 8. Simeon Heuchelin. K trom nemeckým kňazom r. dome, ktorý stál na Hlavnom námestí, pri radnici. Po Rudolfovi II. Habsburský stolec zasadol Ferdinand II. /+1637/. vojenské úspechy boli nesmierne. znamenal, že r. väčšine, keďže katolícka menšina mala ešte dva kostoly. to však iba do r. vypuklo stavovské povstanie, ktoré sa r. nestačil. protestantov s katolíkmi, najmä Viedenského mieru z r. 1606 napísala r. ktoré sa postavili do cesty, ale nakoniec 31. postaviť ". A tak 19. mája 1636, na sviatok sv. položili základný kameň. a všetky rodiny dávali veľkorysé dary - ako dokazujú záznamy. Vzápätí však na viac ako mesiac palatín Pálfy stavbu zastavil. úspech u chorého kráľa Ferdinanda II., ktorý vo februári zomrel. rýchlo pokročili v stavbe. zborom sa upokojil až počas snemu 21. keď si nový kráľ Ferdinand III. bude potrebovať. Takže stavba pokračovala aj počas snemu. kostolné okná. u nás. Renesancia tvorila pre ľudí. sa Služieb Božích mohlo zúčastniť čo najviac veriacich. fasády. kostolov. to bol program reformácie, preto bolo potrebné mnoho svetla. Autor architektúry nie je známy. Windisch, ktorý v októbri r. a v nasledujúcom roku 18. a senior Jozua Wegelin vykonal poďakovanie za hotové dielo. sv. V 40. - dary cirkevníkov. bol organ, oltár a ďalší mobiliár kostola. ako bol Samuel Capricornus a Johann Kusser. Segnera, vzdelanca zo Sv. v roku 1648. a Linecký mier zaisťoval rovnaké práva obom konfesiám. Segner to využil. jeseň r. aj s vežou. zvonoviny hodil hrsť strieborniakov, aby mali strieborný zvuk. na vežu a na Vianoce sa po prvý raz ozvali evanjelické zvony.
Hneď po viedenskom mieri, teda presne 2. povolenie zriadiť partikulárnu školu. Chceli gymnázium. ktorým sa stal David Kilger i diakona, ktorí 2. svoju činnosť. Zároveň s nemeckou, zriadili aj maďarskú. za kostolom. Andreja Segnera. v ktorom aj uviedli komédiu na počesť kráľa Leopolda I. učiteľa školy Rehlina. pre učiteľov a ich byty. Budovu gymnázia vysvätili 30. novembra 1656. na averze. ešte aj začiatkom 20. storočia. Škola mala svoju knižnicu. Po odobratí a zatvorení školy r. trojpodlažná. Ale už o 10 rokov, v r. dvorové krídlo a nadstavili ju o jedno poschodie. Mierové rokovania, ktoré Bethlen podpísal r. nakoniec aj Linecký mier r. Ale na tróne už od r. chcel mať Regnum Marianum a radšej krajinu mŕtvu ako kacírsku. dlhého panovania sa mu to aj podarilo. nástupca Petra Pázmána arcibiskup Juraj Szelepčényi - Slepčiansky. najmä Nádasdyovcov a za nimi Pálfyovci, Forgáčovci, Keglevičovci. Na prešporskom sneme r. za zachovanie legitímnych práv a náboženskú slobodu. Ale s Turkami znova vypukla vojna r. na kráľovej strane. Ako sa museli čudovať, keď r. nielen rozsiahle územia, ale i peniaze. pretavila do Weselényho sprisahania význačných osobností. František I. Po Weselényiho odboji a poprave účastníkov sprisahania r. stiahli z boja. a komplikácií pri stavbe druhého bratislavského kostola.
na začiatku r. a škôl, vyhnať kňazov. Arcibiskup Selepčéni žiadal kľúče od kostolov a školy. stráž. neúspešne, školu ubránili ženy. Hnev a nenávisť Selepčéniho sprvu nemala úspech. budovy dostať násilím. 10. im kľúče. 24. apríl bol v Prešporku dňom volieb do mestskej rady. - teda asi 320 ľudí. 3. reverzy. 17. loretánskej so sviečkou - predtucha, že prichádza deň D. 18. júla ráno o 5. Zeleným domom, pred radnicou, ďalší obsadili ulicu ku ev. postavili sa na Obilný trh - k dnešnému uršulínskemu kostolu. do lýcea. odmenu dal peniaze, ktoré našli ako oferu v kostole. kladivami a čakanmi rozbili dvere oboch kostolov. Osud kňazov vo v trnavskom väzení bol stále neistý. 31. júla žiadali, aby ich prepustili, že odídu z Uhorska. 4. augusta o 3. Uhorsko. Mesto bolo stále plné vojakov. Na 9. vysviacku - aby sa evanjelikom kostoly nevrátili. neboli. Dostal meno sv. Margarety. V r. Snem, ktorý r. aj evanjelické stavy primäť k spoločnému boju proti Turkom. kňazov, nezostalo kráľovi nič iné, iba uzákoniť určité ústupky. z Viedenského mieru. tohto obdobia u nás. teda spolu okolo 50.
prestupovali ku katolicizmu, bolo ozaj ťažké postaviť kostol. vyhnaní. väčšinu z nich koncom 19. a začiatkom 20. st. prestavali. sezóny a z dreva. netrvácnym, horľavým. gotické kostoly. odobratých kostolov, Leopold I. a jezuiti boli neoblomní. vrátenie kostolov. - V prvom rade otvoriť školu a to sa stalo už 7. boli vyhnani. - postaviť nové kostoly, bolo najvážnejšou úlohou. prispel s radosťou tým, čo vedel. prenasledovania sa už 27. júla konali prvé Služby Božie. však, teda už 29. šarvátky kvôli kostolom, ktoré od r. Veličenstvom postaviť kostol na vlastné náklady. A vtedy museli Bratislavčania pochopiť, že kostoly im už nevrátia. umierajúcim, ani krstiť, ani pochovávať A tak v nedeľu 27. dome. kde dnes stojí Trojičný kostol. Služby Božie za každého počasia. kostol, pretože jeseň a sychravé počasie sa blížili. mieste na Panenskej ul. a k dnešnej fare hrázdený s tehlovou výpňou. - pretože výška strechy nesmela prevýšiť okolitú zástavu. asi 1200 ľudí. a k tomu ešte ľudia z predmestí, od počiatku bol primalý. ďalší významní vedci, či kňazi. súčasťou fary a dodnes je v suteréne domu na Panenskej č. na mládeži, na jej vzdelaní záležalo. Preto už 7. po Šopronskom sneme v nájomnom dome na Hummelovej ul. tak ako Služby božie vo vnútri hradieb, zakázala i školu.
Evanjelické lýceum v Bratislave
nepriateľstvá sem postupne vypudili evanjelikov z mesta. grófka K. S. Eibeswald - Starhembergová už 1. decembra 1682. zbor kúpil aj ďalšie domy pre školu. R. množstvo ľudí. povolali r. 1714 z Bystrice za rektora M. výborne podarilo. mala aj alumneum pre chudobných študentov. osvietenským vplyvom Jozefa II. žiadostiam evanjelikov na stavbu nového kostola. sa počítal na 5000 a nedal sa zväčšiť. Povolenie prišlo 24. byť výstavný. kostola nadviazal na architektúru kostola sv. radnici, ktorý v r. 1672 odobrali. zistíme, že oba majú štvorosové priečelie a bočných 5 osí. S prvým plánom M. na konvente nesúhlasili, bolo ho treba preriešiť. M. oltárom a dvoma poschodiami chórov. tým vznikol priestor mimoriadnych akustických kvalít. Tretí, monumentálny organ postavila r. G. Rhodesa. Základný kameň položili už 26. júna 1774. M. ich drevenými zádveriami. obe strany od hlavných vstupov. M. baroka. Ani modlitebňa slovensko - maďarského zboru nestačila. - maďarský zbor svoj - dnešný Malý kostol podľa plánov M. a Barkóczyho dokázal veľkú morálnu silu. I. vybudovať aj novú budovu školy. II. sa 2. júna 1783 získalo povolenie na stavbu školy. sa začala zbierka. na Konventnej ul č. 15 a podľa plánov M. novej. priestrannými učebňami. oknami obrátenými na juh. lýcea. O schopnostiach M. dokončená za necelých 5 mesiacov, už 22. októbra 1783. 19. st. doby.
cintorína na rohu Konventnej a Lýcejnej ulice. č. 13 postavili od augusta r. umierneného neorenesančného výrazu s výraznou rímsou. všetkých národností z celého Uhorska. príležitosťou sa ukázalo milénium. Konvent r. o stavbu budovy. nevyhnutnosť zväčšiť budovu. novostavbu, keďže zbor mal pozemok na Palisádach. štát stavbu podporí finančne. A tak zbor 9. ktorý stavbu dokončil v roku milénia - teda 20. učiteľov a riaditeľa, ako i byty pre dvoch školníkov. reprezentatívnym schodišťom, ktoré z budovy vytvára palác. spoločné obedy študentov a neskôr, r. sa ukázala potreba omnoho viac internátnych miest. 7. Tolstého ul. s lýceom a do septembra nasledujúceho roka ho dokončil. kombinuje neorenesančné prvky. ľudová škola, ktorá zabezpečila elementárne vyučovanie. keď r. blumentálska škola na Fazuľovej ul., postavená r. r. 1882 na Konventnej 11 hneď vedľa II. Farský úrad. Kittlera. V rovnakom racionálnom duchu vytvoril Ferdinand Kittler r. nám. pri starej tržnici pasážou kruhového pôdorysu.
cirkvi. Cirkev mala vždy v prvom pláne lásku k deťom. cirkvi- už od r. pôsobil M. Bel, od r. dome rohu na Panenskej a Lýcejnej ul., r. V 19. Ondreja Samuela Rojka. budovu. Po r. - hoci väčšina lekárov boli evanjelici. chorých prísne zakázaná. Na tento cieľ rozhodli nemocnicu r. v rokoch 1810 a 1811. sa stal od r. 1827 dom na ul. Panenskej - Palisád. Úvahy o novej nemocnici dostali reálnu podobu, keď 21. 7. Tu sa r. stavbe novej budovy diakoniského domova a nemocnice. 20. st. r. 1906 mali v úmysle položiť základný kameň. A to už r. navštevovali chudobných. Čísla sú nevýslovné. dokázala, že stavba diakoniského domu sa stala nevyhnutnosťou. boli priaznivé až - v r. viedenského architekta Júliusa Schmidta. funkcie - do Bradlanskej ul. umiestnil sirotínec. detailami. Kvalita nemocnice získala veľkú slávu, takže už r. cintorínom Starého mesta. stojí kostol sv. Trojice. a ďalší významní evanjelici.
Evanjelický cintorín na Kozej ulici
škôl a nájomné domy. Cintorín na Kozej bráne otvorili r. ďalšie parcely. R. Ignác Feigler ml. požiadavkám 19. st., preto dostala neogotický výraz. Janko Jesenský, Dr. Gutherová - Mayerová a mnohí ďalší. 19. Na Palisádach č. postavil r. a byty. CH. - Luthera, Melanchtona, ale aj bratislavských - M. Bela, J. a i. Strohá funkcionalistická architektúra získala dôstojnosť. podlažie, čím vznikol terasový priestor. nového, väčšieho kostola. ulici dával možnosti postaviť cirkevný areál. v r. obe konfesie na Slovensku. Harminc vyhral súťaž na stavbu kostola. k priečeliu. M. M. Vstup do kostola z Bernolákovej ul. budov a zvonenie z jedinej evanjelickej veže. na ktorých sa rozšíril Šteinov pivovar. je novostavba EBF na Machnáči z r. 1996. škôlku na sídlisku Machnáč. EBF de evanjelického centra na Konventnú, z rozhodnutia gen. sa realizovala budova na Machnáči. projektu na premene škôlky na nové poslanie pracoval Ing. arch. prepracoval Ing. arch. Ján Bahna. jedálňou, internátom a aulou, ktorá má aj poslanie kostola. pre teologickú mládež. Akokoľvek schopný autor je arch. na vysokoškolské priestory. možnostiach investorov, za ktorej dielo vznikalo. renesančné kostoly, po r. artikulárne a nakoniec pred 230 rokmi klasicistické, predtolerančné. Architektúra, ktorú postavili už bez obmedzení v 20. st. Prof. Ing. arch.
tags: #krestansky #tabor #legionarska