História obce Bernolákovo: Od prvých zmienok po súčasnosť

Chotár obce Bernolákovo bol osídlený už oddávna, čo dokazujú archeologické nálezy z rôznych historických období. Najstaršie sú mezolitické nálezy z obdobia tardenosienu, potom sa tu našlo laténske sídlisko, rímskobarbarské sídlisko, slovanské žiarové pohrebisko a staromaďarské pohrebisko. Hroby pochádzajú z 10. až 11. storočia.

Obec sa prvýkrát spomína v roku 1245 ako Curty pri obchôdzke chotára dediny Nyék (dnes Čierna Voda), potom v roku 1271 kráľ Štefan V. povýšil listinou Ivankovho syna Miklósa, jobagióna Bratislavského hradu, medzi kráľovských servientov. Na začiatku 14. storočia bola obec majetkom Matúša Čáka. Neskôr dedinu vlastnilo viacero zemianskych rodín, čo vyvolávalo neustále sváry a spory. V dobových listinách sa spomínajú aj samostatné obce Kürt a Német Kürt.

Zemepáni a majetkové pomery

Od roku 1491 sa obec spomína ako majetok hradného panstva Šintava, tak sa tu stala zemepánom rodina Kanizsaiovcov, potom grófi zo Svätého Jura a Pezinka, od roku 1511 kráľovský zástupca a sudca István Henzelfy (Petroczi) a od roku 1525 Thurzovci, ktorí v Uhorsku zastávali najvyššie krajinské funkcie. V čase ich panstva aj v Mostovej sa rozšírilo učenie protestantskej cirkvi, ktorého Thurzovci boli zástancovia. R. 1553 v súpise medzi zemepánmi obce sa spomína Mihály Mérey, Gáspár Serédy a Lukács Keresztés. Neskôr zemepánom v obci bol aj Ferenc Platthy, tajomník a radca Stanislava Thurzu. V neskorších rokoch tu vlastnili majetky András Báthori, majiteľ panstva Pajštún, rodiny Levánskych a Dobrovodzkych.

Mostová v roku 1624 prešla do majetku Esterháziovcov, sídliacich v meste Galanta. Tí ale jedno zo sídiel rodu v Šintave preniesli do obce Čeklís (dnes Bernolákovo). V obci Kürth sa stal v polovici 17. storočia zemepánom Lörinc Széchenyi, brat győrského biskupa, ktorý zanedlho odovzdal majetok synovi Mártonovi a jeho manželke Anne Márii Sándor (Szlávnicai). Z roku 1664 sa zachoval súpis tureckých vyberčanov daní, ktorí meno obce zapísali ako Kürd. Podľa nich tu žilo 8 rodín platiacich dane vo výške 3910 akče. To skutočne nebolo veľa a tak sa zdá, že za tureckých výbojov dedina spustla a až neskôr ju dosídlili Esterházyovci.

V roku 1715 sa medzi miestnymi zemepánmi stále spomína György Mórocz, r. 1785 tu hospodáril už József Mórocz. V tom čase tu spísali Esterházyovci dohodu s Gáspárom Farkasom a jeho manželkou Magdolnou Balogh, r. 1737 po Baloghovej smrti s Miklósom Bencsikom a jeho manželkou Teréziou Hartvigh. Rozvoj obce v 18. storočí dokazuje stavba nového kostola, školy, zariadenie cintorína okolo kostola a tunajší mlyn.

V roku 1817 sa čeklísky veľkostatok rozdelil na tri časti, Mostová pripadla k panstvu Tallós (dnes Tomášikovo). V naďalej sa rozvíjajúcej obci bol postavený majer tallóšského panstva s maštalmi a sýpkou, ďalej v obci vystavili robotnícku ubytovňu, byt hájneho zveriny, byt hájneho, byt kolára, byty čeľadníkov oproti kostolu. V roku 1828 tu bolo 159 domov a 1139 obyvateľov.

Revolučné roky a prírodné katastrofy

Udalosti maďarskej revolúcie 1848/49 sa Mostovej dotkli len okrajov, vojská pripochodovali najbližšie k okraju chotára obce. Po peredskej bitke niekoľko potulujúcich sa talianskych vojakov násilím vtrhlo do tunajšej rímskokatolíckej fary a od farára Zsubrinskyho žiadali cenné predmety. Dušpastierovi dokonca surovo ublížili, ale miestni obyvatelia násilníkov z obce vyhnali. Elek Fényes r. 1831 o obci píše: „ Hidas-Kürth, maďarská dedina v Bratislavskej župe, pri vodách Dudváhu, na juh od Diószegu (dnes Sládkovičovo) na 1 ¼ míle. Obýva ju 1132 katolíkov. Má katolícky parochiálny kostol, rozsiahly úrodný chotár, pekný les, veľa lúk. Zemepán: gr. Mihály Eszterházy. P.p.

Samozrejme aj Mostovú postihovali rôzne prírodné katastrofy (požiare, povodne, zemetrasenia)a morové nákazy, ktoré aj v 19. storočí neboli nijakou raritou. Povodne značne decimovali snahu poľnohospodárov, preto r. 1885 bola založená Vážska pravobrežná odvodňovacia spoločnosť, ktorá aj po viacerých reorganizáciách organizovala práce pri regulácii Váhu a Dudváhu a tým pomáhala miestnym roľníkom. R. 1895 bola založená Mostovská parnomlynská akciová spoločnosť, r. 1904 vzniklo miestne Úverové družstvo, r. 1905 Spotrebné družstvo. Prudký rozvoj zaznamenal aj spoločensko-kultúrny život, napr. v dome Junáckeho spolku boli pravidelne poriadané bály a hrávali sa tu aj divadelné hry.

20. storočie a súčasnosť

Sľubný rozvoj obce prerušilo vypuknutie I. svetovej vojny. Po r. 1919 sa Hidaskürt stal súčasťou novovzniknutej I. ČSR a jeho meno bolo poslovenčené na Mostová Kerť. Chotár obce bol čiastočne rozparcelovaný a časť odtrhnutá, kde spolu s časťami chotárov Takšoňu a Galanty vznikla kolonistická obec Štefánikov (dnes Javorinka). Časť esterházyovského majetku kúpil ich bývalý právny poradca Dr. Štefan Papánek. Boli tu založené rôzne strany a spolky - Kresťanská sociálna strana, Maďarská ľudová strana, Komunistická strana, Sociálne demokratická strana a Agrárna strana. R. 1925 tu začalo pôsobiť potrebné družstvo HANZA so sídlom v Galante, Západoslovenský hospodársky spolok a Slovenský kultúrny spolok Maďarov. V rokoch 1931-1932 bola Mostová Kerť elektrifikovaná.

V obci sa usadili štyri slovenské rodiny, ktoré neskôr splynuli s miestnym maďarským obyvateľstvom. R. 1926 bol zvolený prvý veliteľ Dobrovoľného hasičského družstva. R. 1924 bolo založené futbalové mužstvo a r. 1927 miestny športový klub, ale dlhodobo je medzi miestnym obyvateľstvom najobľúbenejším športom futbal. Nespokojní poľnohospodárski robotníci tu štrajkovali v rokoch 1922, 1928 a 1938. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku a kvôli vojnovým časom hospodársky upadala. Na bojiskách II. svetovej vojny padlo 31 miestnych občanov. Sovietske vojská do obce vpochodovali 31. marca 1945.

Po skončení II. svetovej vojny sa obec stala opäť súčasťou Československa. Aj Mostovej (meno obce bolo v tom období poslovenčené) sa dotkli nešťastné udalosti zbavovania občianskych práv obyvateľov maďarskej národnosti a následne odsunu časti obyvateľov na nútené práce do Čiech a násilného vysťahovania do Maďarska. Na ich miesto sa prisťahovalo niekoľko slovenských rodín z Maďarska. Situácia sa ukľudnila po r. 1948. R. 1949 bol založený miestny ŠM a r. 1950 aj JRD. Tu väčšina obyvateľov Mostovej našla pracovné miesta, ale oba podniky v budúcich desaťročiach prešli veľkými zmenami, podobne ako obec.

Boli spevnené cesty, ktoré sa takto stali bezprašnými. Tak sa zlepšilo spojenie obce s okolíim. Rozbiehala sa v rámci individuálnej bytovej výstavby hlavne 50. Rokoch stavba mnohých súkromných domov a tak v Mostovej dokonca vznikli úplne nové ulice. R. 1967 bola odovzdaná do užívania nová dvanásťtriedna základná škola s vyučovacím jazykom maďarským. Miestny Štátny majetok bol pričlenený k hospodárstvu ŠM v Košútoch, tu v 70. rokoch. Začiatkom 80. Rokov bolo JRD Košúty delimitované do Semenárskeho štátneho majetku v Sládkovičove a ako kompenzácia bol ŠM v Mostovej delimitovaný JRD Červená hviezda Mostová, ktoré už vtedy spoločne hospodárilo aj v chotároch obcí Čierny Brod, Čierna Voda, Tomášikovo a Vozokany. Ale sídlo tohto spoločného JRD bolo v Mostovej.

R. 1984 bol do užívania odovzdaný obecný vodovod, ktorým je Mostová zásobovaná pitnou vodou zo studne pri obci Jelka. V rokoch 1983-1984 bolo postavené miestne OVZ, kde dnes ordinuje jeden praktický lekár, detská lekárka, zubný lekár a gynekológ. November 1989 ukončil dlhé obdobie vlády komunistickej strany a začalo sa s demokratizačnými zmenami spoločnosti. Tie priniesli mnoho pozitívneho, možno vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru, súkromne podnikať, bola zrušená cenzúra tlače. Ale na druhej strane je akútny nedostatok financií, podobne aj pracovných miest, Slovensko sa ocitlo v ťažkej hospodárskej kríze. Samozrejme, že sa odzrkadľuje aj v každodennom živote Mostovčanov.

Ku koncu roku 1989 a r. 1990 dochádza k rozpadu tunajšieho poľnohospodárskeho gigantu. Osamostatňujú sa poľnohospodárske družstvá v obciach Čierny Brod, Čierna Voda, Tomášikovo, Vozokany a Mostová. Tak vznikli menšie výborné hospodárske celky a aj žiaľ menej životaschopné. Teda niet divu, že PD Mostová je od r. 1992 v konkurze. Pôdu ktorú toto družstvo prenajímalo, sa postupne rozpalcelováva pre SHR a združenia ako PVOZ SHR a AKT-naturál. V rokoch 1993-1995 bola obec komplexne plynofikovaná. Dnešné neľahké obdobie bude potrebné prekonať usilovanou prácou a pri dobrom vedení obce sa to Mostovčanom určite podarí.

Zaujímavý je vývoj počtu obyvateľstva v obci. R. 1869 tu žilo 1484 obyvateľov, do r. 1880 sa ich počet zvýšil na 1555 a do r. 1900 až na 1661. Ale do r. 1921 sa ich počet znížil na 1606, čo môžeme pripísať práve skončenej vojne a vzniku I. ČSR, s ktorou viacerí miestni obyvatelia nesúhlasili a odsťahovali sa. Do r. 1940 sa počet tunajších obyvateľov zvýšil na 1698, ale do r. 1948 sa ich počet znížil na 1533, dôsledok rušného desaťročia.

Evanjelický chrám Boží v Bernolákove

V ťažkých vojnových rokoch sa evanjelici, vtedy ešte filiálneho zboru v Bernolákove, kam patrila aj Ivanka pri Dunaji, rozhodli postaviť si vlastný chrám. Služby Božie vtedy ešte chodili vykonávať do domácností kapláni z Bratislavy, alebo študenti teológie. Po 2. svetovej vojne (21.XI.1945) boli pridelení k cirkevnému zboru v Bratislave - Rači. Prvým farárom bol vtedy Bohumil Kadlečík. Základný kameň bol posvätený 14. IX.1947 a do konca roka stála hrubá stavba aj so strechou.

Rýchle tempo budovania zabrzdili: nedostatok materiálu, finančných prostriedkov, aj zmena spoločenského systému. Uplynuli dva roky, kým sa mohlo v stavbe pokračovať. Vďaka pomoci cirkevných zborov, čiastočne aj štátu bolo možné až 19.X.1952 v ešte len čiastočne vybavenom chráme konať prvé Služby Božie. Trvalo ďalších 5 rokov kým bol chrám dokončený a primerane vystrojený. Stalo sa tak za pôsobenia farára Jána Michalku, profesora teológie, dekana bohosloveckej fakulty a neskoršieho generálneho biskupa našej cirkvi. Chrámové zvony daroval cirkevný prezident hessensko-nasauskej cirkvi v Nemecku, biskup Dr. Martin Niemöller. Sú pomenované menami: Martin a Ján. Od roku 1959 prevzal všestrannú starostlivosť o cirkevný zbor farár, tiež profesor na bohosloveckej fakulte, Július Janko.

Počas uplynulého desaťročia, od roku 1997, okrem bežnej starostlivosti o chrám, prebiehali rôzne opravy a úpravy. Od elektroinštalácie chrámu počnúc, cez elektrifikáciu zvonov, prístupový chodník k chrámu, oprava strechy, výmena klampiarskych prvkov, končiac zakúpením terajšieho nového el. V roku 2006, vďaka štedrému a ochotnému darcovi, ktorý vzal na seba investorské a organizačné zabezpečenie všetkých prác, ba aj sám odpracoval veľa hodín, sa udiala veľká premena.

Baptistický zbor v Bratislave a Bernolákove

Jeho geografická poloha v hlavnom meste Slovenska určila mnohé charakteristické črty jeho vývoja. Ďalším charakteristickým znakom bolo rôznorodé národnostné zloženie. Poloha na hranici štátov a historické zmeny spojené s prevratnými politickými udalosťami 20. storočia spôsobili aj veľký a častý pohyb členstva v rokoch 1914-1918, 1939, 1945, ale aj 1968 a 1990-1991. Spolu s tým sa menilo aj národnostné zloženie zboru, ktorý sa z prevažne nemeckého a neskôr nemecko-maďarsko-slovenského, zmenil postupne na takmer čisto slovenský zbor.

Bratislavský baptistický zbor mal za celú dobu svojej existencie svoje čestné miesto v rodine bratislavských protestantských cirkví, najmä pre jeho živú ekumenickú spoluprácu i pre bratské vzťahy najmä s Apoštolskou cirkvou, Cirkvou Bratskou, Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania, Evanjelickou cirkvou metodistickou, Reformovanou kreťanskou cirkvou, Kresťanskými zbormi, ale aj inými cirkvami. Začiatky zborového spoločenstva boli síce už v roku 1886, ale prvé krsty sa uskutočnili až v nasledujúcom roku. Prvým kazateľom sa stal priekopník baptistickej práce na Slovensku i v Čechách - August Meereis, pôvodom z Volýnska. Po jeho odchode do USA v roku 1898 sa práce ujíma Josef Bauer a za jeho viac ako 15 ročného pôsobenia dosiahol zbor veľkého duchovného rozkvetu. Zhromažďovacia miestnosť na Zelenej ulici bývala vždy preplnená. Bol misijne horlivým služobníkom a dobrým organizátorom.

Do roku 1912, za 25 rokov existencie zboru, bolo pokrstených v zbore vyše 100 ľudí, ale evidovaných členov bolo len 35, okrem detí. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 odišiel z Bratislavy - Prešporku a zbor počas vojnových rokov prežíval svoje kritické roky. Duchovným otcom v tých časoch bol Šimon Hirschmann. Po skončení vojny a vzniku ČSR prichádza do Bratislavy z Liptovského Mikuláša Karol Vaculík a začína svoju prácu s veľkým oduševnením. Zhromaždenia sa konali v škole na Karpatskej ulici. Už v prvých rokoch rozvinul širokú evanjelizačnú a sociálnu prácu. Založil charitatívny spolok „Záchrana“ a v rámci jeho činnosti pomáhal, kde bolo treba. Okrem toho organizoval rôzne náboženské i zdravotno-osvetové prednášky.

Už v prvých rokoch svojho pôsobenia prevzal Karol Vaculík aj redakciu celocirkevného časopisu ROZSIEVAČ a stal sa iniciátorom vydania zborového spevníka / Jasavý chválospev /. V priebehu necelého roka sa podarilo zboru pod jeho vedením zrekonštruovať zakúpený objekt na Vysokej ulici a slávnostné otvorenie novej modlitebne sa konalo 22.mája 1922. V priebehu rokov 1926-1930 prebral kazateľské miesto Dr. Josef Hovorka, absolvent pražského teologického seminára. Po jeho odchode do civilného zamestnania sa opäť vrátil na čelo zboru Karol Vaculík a slúžil verne až do odchodu do dôchodku v r. 1947 resp. až do svojej smrti v r. 1958.

V r. 1948 a na začiatku politicky rušných päťdesiatych rokov prevzal kazateľskú službu v zbore i v rámci Slovenska, mladý a nadšený Michal Kešjar a slúžil verne až do svojho uväznenia. Necelý rok slúžil zboru Milan Šramo a v r. 1952 prišiel mladý absolvent pražského teologického seminára Pavol Kondač. V týchto rokoch politického útlaku a zastrašovania pomáhali verne mladému kazateľovi aj Ondrej Betko st. V roku 1962 sa uskutočnila výmena kazateľov. Po asanácii modlitebne na Vysokej ulici v r. 1976 zbor zakúpil od Ev.a.v. cirkvi kostolík na Palisádach - Kozej bráne a po jeho úprave sa tu začali bohoslužby dňa 7. Po odchode Daniela Šalinga do dôchodku v r. 1982 prichádza za kazateľa známy evanjelista Ján Kriška. Dňa 29. Po jeho odchode do dôchodku si zbor zvolil v roku 1991 za kazateľa br. Dr. Jozefa Kulačíka.

Po revolúcii a páde totalitného režimu sa všestranne rozvinula činnosť zboru. Viacerí členovia zboru prešli pracovať na plný úväzok do kresťanských organizácií, ako TWR, Nová nádej, Detská misia a iné. Zbor sa snažil vyjsť spomedzi múrov kostola prostredníctvom organizovania detských táborov, koncertov, stanovej misie v roku 1997 v Petržalke. Jej výsledkom bolo založenie detského klubu Kaspian, ktorý funguje dodnes. Nová situácia po revolúcii, priniesla aj nové duchovné prúdy, dôrazy, možnosť zakladania nových cirkevných zborov. Zbor nebol dostatočne pripravený na novú situáciu a preto proces vzniku a zakladania nových zborov na začiatku 90. rokov bol spojený aj s určitými nedorozumeniami a spormi. Tie sa však postupne upokojili a Pán požehnal a rozmnožil prácu v Bratislave a obrátil aj zlé veci na dobré.

Zo zboru na Palisádach tak v priebehu rokov 1990-1992 vznikli osamostatnením pôvodných misijných staníc zbory Bernolákovo a Bratislava-Podunajské Biskupice a zbor BJB Viera. Väčšia skupina pôvodných členov zboru sa podieľala aj na založení nového kresťanského spoločenstva pod názvom Modrý kríž. Kazateľ zboru Jozef Kulačík bol v roku 1996 zvolený aj za tajomníka Rady BJB v SR. Tieto dve funkcie vykonával paralelne až do začiatku roku 2001. Zbor si v máji 2001 zvolil za kazateľa Dr. Jána Szőllősa, ktorý bol od roku 1999 druhým kazateľom zboru. V roku 2011 si zbor za ďalšieho kazateľa zvolil Ing.

Pri celkovom pohľade na prácu bratislavského zboru hrali významnú úlohu nielen kazatelia, duchovne obdarení laickí pracovníci, ale aj zborové zložky: sesterský krúžok, detská besiedka dorast, mládež a hudobné a spevácke skupiny. Mimoriadne postavenie v zborovej práci má tzv. „veľký“ spevokol, ktorý od r. 1955 do roku 2011 viedol a dirigoval Vojtech Paulen. Za jeho vedenia dosiahol tento zmiešaný zbor pomerne vysokú úroveň a slúžil pravidelne nielen na zhromaždeniach, slávnostiach a celocirkevných konferenciách, ale aj na rôznych ekumenických podujatiach v Bratislave a Prahe, ale aj na kongresoch EBF vo Viedni v r. 1969 a Budapešti v r. 1993. Od decembra 2011 vedie spevokol Slávo Kráľ. Na tradíciu spevu nadväzoval mládežnícky spevokol, ktorý pod vedením S. Kráľa nacvičil niekoľko úspešných muzikálov (napr. 2018 - 2022 Daniel C.

Vývoj počtu obyvateľov Bernolákova

Vývoj počtu obyvateľov v obci je zaujímavý. Nasledujúca tabuľka zobrazuje zmeny v počte obyvateľov v priebehu rokov:

tags: #krestansky #zbor #v #bernolakove