Kresťanstvo, duša a Biblia: Hľadanie definície

Čo sa teda chápe pod pojmom duša? Duša nie je čisto náboženský pojem. Operujú s ňou aj rôzne filozofické smery, okultizmus, parapsychológia, ezoterika, šamanizmu, či hnutia NewAge. Duša je najčastejšie (mimo vedecké kruhy) popisovaná dualisticky, teda ako nehmotná podstata nášho bytia oddelená od tela.Je nositeľom mentálnych schopností ako rozum - myslenie (utváranie pojmov, logických záverov, úsudkov), vedomie, slobodná vôľa (schopnosť rozhodovať sa), pociťovanie, charakter, túžby, emócie, sebareflexia atď. Samozrejme ako veda postupuje v poznávaní ľudského tela, génov či fungovania mozgu (hlavne vďaka kognitívnej neurovede), prevádzajú sa postupne tieto vlastnosti z duše na telo.

Pojem duše vznikol v dobe, keď ľudia ani len netušili, ako ľudské telo funguje a dokonca aj niekoľko storočí neskôr sa stále domnievali, že centrum inteligencie je v srdci. Pojem duša sa v angličtine najčastejšie popisuje slovom soul. Často je zamieňaná aj za pojem spirit, ktorý je trochu obšírnejší a dá sa použiť významovo aj v ponímaní ghost (duch) či v metafyzickom chápaní ako vedomie, či osobnosť.

Delenie človeka na telo, dušu a ducha

Niektorí kresťania pojmy soul a spirit významovo úplne oddeľujú a tvrdia, že človek sa skladá z troch substancií (tzv. trichotomické delenie) - Soma (telo - body), Psyche (duša - soul) a Pneuma (duch - spirit). Takéto delenie zastával napríklad aj Martin Luther a vychádza napríklad z Biblickej prvého listu Tesaloničanom 5:23 či Listu Hebrejom 4:12. V tomto prípade je duch to, čo má spojenie s Bohom. Je to to, čo Boh stvoril a dal nám pri vdýchnutí do hliny. Ducha nemáme šancu poznať priamo.Jedinou cestou je čítanie svätého písma. Duša je niečo ako filter medzi telom a duchom. Robí rozhodnutia, myslí a je pod vplyvom vonkajších faktorov (napríklad aj Satana). Iba poznaním pravdy z Biblie sa môže duša priblížiť duchu a zistiť skutočnú pravdu. Duch je teda to, čo nás vedie správnym smerom, je to intuícia a sprostredkovanie poznania Boha vierou. Zástancovia tejto hypotézy často chápu túto trojicu podľa známeho výroku "Človek je duch, má dušu a žije v tele".

Trichotomické delenie človeka

Toto trichotomické delenie človeka však nie je uznávané veľkou časťou kresťanov. Svätý Augustín či Ján Kalvín delili človeka na rozdiel od Luthera dichotomicky, to jest na telo a duchovnú časť, ktorá môže byť nazvaná dušou alebo duchom. Netreba si však pliesť dichotomický dualizmus podľa kresťanských teológov s gréckym dualizmom tela a mysle. V gréckom dualizme sú telo a myseľ v konflikte a myseľ sa chce od tela oslobodiť. V kresťanstve ide o dualizmus harmonický.Starozákonný pojem duše (vychádzajúci z prekladu hebrejského slova nefeš) je pravdepodobne iba nesprávnym chápaním toho, čo sa píše v Biblii. V preklade tohto slova ide skôr o "dych" popisujúci ŽIVOT a nie o mylný dualistický pohľad telo-duša. Moderné chápanie nesmrteľnej duše podľa odborníkov nemá v hebrejskej verzii podporu a nikto ju tak vtedy nechápal. Celý tento pojem pochádza skôr z chápania duše podľa gréckej filozofie. Až v Novej zmluve sa začalo na rovnaký anglický pojem soul používať grécke slovo psyché, ktoré ma však iný význam než nefeš.

Ako chápu náboženskí veriaci dušu najčastejšie dnes?

V západných náboženstvách ako nefyzickú (nemateriálnu) časť ľudskej bytosti, ktorá je zodpovedná za vedomie a slobodné rozhodovanie. Čiže tú podstatnejšiu. Škótsky spisovateľ George McDonald to opísal takto "Nemáte dušu. Vy STE duša. A máte telo." Duša chápaná kresťanmi je vo všeobecnosti nesmrteľná a obsahujú ju zo všetkých živých tvorov iba ľudia. Na konci bude Bohom súdená a podľa súdu bude jej ďalším osudom buď večný pobyt v nebi alebo v pekle. Ale aj tu sa v rámci denominácií názor trochu mení. Ortodoxní kresťania ju berú ako nesmrteľnú iba za odmenu a Tomáš Akvinský napríklad prisudzoval dušu aj zvieratám, avšak nie nesmrteľnú. Svedkovia Jehovovi sa odkazujú na časť Biblie (konkrétne knihu Ezechiel 18:4), ktorá vraví, že "Duša, ktorá zhreší, zomrie." a teda veria, že duša nie je nesmrteľná.Dokonca aj protestanti sa v názore na smrteľnosť duše delia na tých, čo zastávajú prevažne názor Kalvína, že duša je po smrti vedomá a tých, ktorý podľa vzoru Luthera tvrdia, že duša je po smrti tela až do doby posledného súdu v nevedomom stave. V Judaizme neexistuje len jeden pojem pre dušu. Židovský ezoterický smer Kabala sa venuje duši podrobnejšie a rozdeľuje ju do viacerých pojmov: Nephesh (Nefeš - majú len ľudia a vstupuje do tela pri narodení), Ruach, Neshamah, Chayah a Yechidah a každá súvisí s inou vlastnosťou osobnosti alebo má inú funkciu. Kabala dokonca učí o reinkarnácii. Tóra napríklad v náväznosti na košer jedná zakazuje Izraelitom konzumovať krv vtákov a cicavcov, lebo to je miesto, kde sa nachádza ich duša.

Kabala - Strom života

V hinduizme rovnako existujú duše. Nebesá a peklo sú dokonca niekoľkonásobné. Hinduisti ich volajú svety svetla a tmy a na základe karmy sa dostanú buď do večného sveta alebo do dočasného, v ktorom sa po čase musia vrátiť na svet novým zrodením (inkarnáciou do nového tela). Podľa Džinistov každá živá bytosť od baktérie či rastliny až po človeka obsahuje dušu. Táto duša nie len že nemá koniec, ale nemá ani počiatok, je teda nestvorená. Táto duša je buď vyslobodená z kolobehu života (Mókša) alebo je v jednom zo štyroch stavov v cykle reinkarnácií (ľudská bytosť, iná živá bytosť, nebo, peklo).Niektoré východné náboženstvá prisudzujú dušu dokonca aj neživým predmetom. Šintoisti sú tým dokonalým príkladom. Duch Kami je obsiahnutý úplne vo všetkom. Budhizmus pôvodne hlásaný Siddhártom Guatamom (Budhom) je filozoficko-náboženský smer, ktorý neverí vo večnú dušu či nejaké "ja". Okrem Nirvány je totiž všetko vrátane nášho sveta len ilúzia. Reinkarnácia v pôvodnom budhizme je chápaná ináč než v hinduizme či NewAge smeroch. Najčastejšie sa pri reinkarnácii považuje vedomie za to, čo sa prenáša. Niektoré smery budhizmu vravia, že je to okamžitý prenos, tibetský budhizmus tomuto procesu dáva čas až do 49 dní. Toto nové vedomie nie je ani plne identické ani úplne rozdielne od predošlého (Budha vravel: Ak zhasnete sviečku a znova ju zapálite, je tento plameň ten istý ako predtým?). V budhistickom smere Zen praktizovanom hlavne v Japonsku sa názor na reinkarnáciu rozchádza - niektorí ju akceptujú, iní nie. Moderný budhizmus sa tiež začína stavať skepticky k myšlienke reinkarnácie.Aj ďalšie náboženstvá a sekty pokladajú dušu za istú súčasť našich tiel. Scientológia hovorí o nesmrteľných dušiach - thetanoch - ktoré už existujú bilióny rokov (áno dobre čítate - dlhšie než vesmír) a chcú sa oslobodiť z uzavretia v telách obmedzovaných engramami a na to slúžia dianetické techniky popisované Hubbardom. Desiatky New-age hnutí majú svoje vlastné spirituálne vysvetlenia toho, čo je duša a čo sa s ňou stane po smrti tela. Niektorí dokonca tvrdia, že duše po smrti pokračujú vo svojej existencii v extraterestriálnych svetoch na vzdialených planétach.Ďalej sa budem venovať prevažne tej verzii duše, ktorá je najčastejšie prezentovaná západnými náboženstvami a filozofickými smermi. Tej duši, ktorá je vedomá, dokáže komunikovať s ľuďmi v zjaveniach a ktorá si dokáže užívať či trpieť v zaslúženom živote po smrti.

Odkiaľ sa myšlienka duše nabrala?

My ľudia (a badať to hlavne u detí) sme od prírody inštinktivnými dualistami. Táto vlastnosť nám je prirodzená a je zodpovedná za našu predispozíciu inklinovať k náboženstvám. Ako uvádza Richard Dawkins vo svojej knihe Boží blud, máme vďaka vrodenému dualizmu tendenciu veriť, že existuje duša, ktorá obýva telo, ale nie je jeho integrálnou súčasťou. Ľudia si tiež pôvodne nevedeli vysvetliť sny a prežitky v nich a preto sa na svet pozerali dualisticky. Mysleli, že oddelené časti ich bytostí prežívajú počas spánku iné príbehy, astrálne cestujú po svete a týmto si zdôvodňovali existenciu duše.Podobné pocity opustenia tela a prežívanie zážitkov mimo telo sú typické pri vplyve istých drog. Rovnako ako pri zážitkoch blízkych smrti je to stav mozgu mimo normálneho bdenia. Tieto stavy sú pre nás mätúce, no sny už dnes iba málo kultúr chápe ako ozajstné astránle putovanie duše svetom - snívanie je bežná každodenná skúsenosť každého človeka. A z viery v separátnu dušu vznikla samozrejme aj viera v duchov, čo sú vlastne viditeľné prejavy duší zosnulých. Tieto predstavy prešli k polyteizmu a neskôr k monoteizmu.Pôvodné náboženstvo, z ktorého sa tieto myšlienky ohľadne duší vyvinuli, sa volalo animizmus. Je to náboženská viera, ktorá dnes už nejestvuje a meno jej bolo priradené až neskôr. Pokladaná sa za najstarší známy typ viery, z myšlienok ktorej vychádzajú aj dnešné náboženstvá. Za živé sa v ňom pokladali aj skaly, voda či dokonca ľudské výrobky. Všetko naokolo bolo živé a zasluhovalo si úctu.

Aká je funkcia duše?

Aký stav, vedomosti, skúsenosti, názory má duša pri oddelení od tela nikto nevie presne odpovedať. Väčšina ezoterikov a náboženských veriacich vraví, že skúsenosti z nášho prežitého života sa prenesú s dušou ďalej. Katolíci s tým musia samozrejme súhlasiť, lebo ako ináč by pri poslednom súde, kedy Ježiš zostúpi z nebies, bolo možné súdiť živých i mŕtvych, keď sa už mŕtvym rozložili mozgy. A v mozgoch sa nachádza všetko podstatné.Pamäť je asi najrozpracovanejšou problematikou kognitívnej psychológie a dnes ju už len nevzdelanec môže tvrdiť, že je nezávislá na mozgu. Vieme, že spomienky sa ukladajú v mozgu. Vďaka moderným technológiám monitorovania dokážeme snímať spôsoby vytvárania spomienok v mozgu. Vieme, že ak sa určitá konkrétna časť mozgu poškodí, prichádzame o konkrétne spomienky a čím viac sa poškodí, tým viac nám ich chýba. Sú teda tieto spomienky záhadným spôsobom prenesené do duše po smrti? Sú aj chybné spomienky, ktoré sú pre nás tak typické tiež prenesené a duša s nimi žije vo svojom svete alebo ich koriguje?Ak si duša berie vedomie, znalosti a schopnosti od tela v stave keď zomrie telo, tak čo si vezme dieťa, ktoré zomrelo tesne po narodení? Ostane "nevedomím" dieťaťom naveky? Celú večnosť? Sú veriaci ktorí tvrdia, že duša je pred narodením vedomá a dokonca si vyberá, do ktorej rodiny sa narodí. Títo ľudia sa nezamyslia ani na sekundu nad absurditou tohto tvrdenia. To akože si nejaká duša bola vedome schopná vybrať rodinu s otcom tyranom, ktorý mláti a znásilňuje starších súrodencov? A ak je duša kompletne vyvinutá, tak načo je jej telo? Načo je mozog a kto nás vlastne riadi - duša, či mozog? Ako prebiehajú výmeny informácii a rozhodovania medzi hmotným mozgom a nehmotnou dušou? Ako interaguje niečo bez hmoty a energie? Dualisti nevedia dokonca ani popísať, čo to "nefyzický" znamená. To nikto niky nevysvetlil. Nás vytvárajú a formujú naše zážitky a spomienky, naše interakcie s okolím a skúsenosti. Ak to vytrhneme, nie sme to my. Je teda duša bez toho, čo obsahuje mozog ešte naša duša? Ak nie, tak za čo ju má Boh súdiť? V oboch prípadoch - či už duša je závislá na našich spomienkach v mozgu alebo nie - nastávajú otázky, ktoré sa nedajú logicky zdôvodniť.A čo človek, ktorý trpí psychickou chorobou? Napríklad má táto duša tiež túto poruchu? Prenášajú sa všetky kognitívne schopnosti a schopnosti vnímania jedinca na dušu? Potom by bolo nebo plné bytostí s neurologickými deficitmi. Sú ľudia s afáziou (poruchou reči) aj v nebi neschopní plynule komunikovať? Majú schizofrenici aj v nebi problémy s koncentráciou, paranoickými predstavami a bludnými myšlienkami? Alebo je snáď duša iba blokovaná chorobami mozgu a musí pracovať s telom chudáka, ktorého dostala od šéfa príkazom (príkladom pre pochopenie by mohlo byť hranie na rozladenej gitare)? Potom však naše konanie nemôže byť hodnotené posledným Božím súdom či karmickým hodnotením východných náboženstiev, lebo mozog sa hodnotiť nebude a duša zabrániť psychopatickému konaniu tiež nemohla.Kresťania (a hlavne mormóni) väčšinou reagujú, že sa do neba dostanete v stave, aký si želáte. Môžem si teda želať IQ 500 a tehličky na vypracovanom virtuálnom tele bez cvičenia? A budem to potom ešte ja? Julia Sweeney vo svojej show "Letting go of God" rozprávala príbeh, kedy sa dvoch mormonskych misionárov opýtala, či sa do neba dostane človek s plastikou nosa v stave pred plastikou alebo po plastike. Alebo či sa jej vráti odobratá maternica, ktorá jej vôbec nechýba. Odišli bez odpovede. Nejakú obdobu tela (hoci sa nevie či hmotnú alebo nehmotnú) však pre nás pán Boh má - aspoň tak sa to dá vyčítať z viacerých veršov Biblie.A čo sex duší v nebi? Tiež by ma zaujímalo, načo je moslimským teroristom 72 panien, ak by sex nebol možný? Ako si rozdelia tie panny na večnosť? Existuje aj duševná forma dopamínu, serotonínu a rozličných hormónov, ktoré umožnia duši si tento sex užiť?Ak neexistuje v nebi zlo a smútok (napríklad nad tým, že iná milujúca osoba musí trpieť v pekle), tak to znamená, že Boh odobral duši isté vlastnosti a schopnosti? Potom to nie je duša toho človeka ale iná bytosť. Koncept slobodnej vôle robí hlavne kresťanom veľký problém, pretože je nezlúčiteľný s konceptom neba bez zla. Dokonca aj slobodná vôľa sa v našom modernom chápaní stáva len ilúziou (ako som uviedol v nedávnom blogu o deterministickom chápaní slobodnej vôle). Takže tieto medzery v poznaní sa zaplňujú a v súčasnosti sa duša s námahou drží už iba ťažšie definovateľných pojmov ako napríklad vedomie, ktoré sa doposiaľ nedokázalo medicínsky, fyzikálne, filozoficky či psychologicky dostatočne presne popísať. ZATIAĽ. Ide o známu "dušu medzier". Čomu nerozumieme, tam strčíme dušu.Niektorí dnešní kresťania (v USA údajne až 50%) tvrdia, že aj zvieratá majú dušu. Asi aby mohli nasľubovať svojim deťom, že ich mazlíčkovia sa s nimi častom stretnú v nebi. Pojem duše u zvierat je u teológov nejednotný. Ak by zvieratá nemali dušu, ako potom vysvetliť, že niektoré primáty dokážu mať vlastnosti, ktoré sa štandardne pripisujú ľudskej duši, ako napríklad rozhodovanie, empatia, altruizmus...