Výraz "Kriste, ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho" má hlboký význam v kontexte biblických textov a kresťanskej tradície. Tento článok sa zameriava na rozbor tohto výrazu, jeho pôvod a význam v Starom a Novom zákone.
Melchizedech v Starom Zákone
Melchizedech, tajomný kráľ Salema a kňaz najvyššieho Boha, sa v Starom Zákone spomína v knihe Genezis (Gn 14, 18-20) a v Žalme 110,4. Jeho meno sa prekladá ako "kráľ spravodlivosti" a "kráľ Pokoja". Podľa Genezis 14, Melchizedech priniesol chlieb a víno a požehnal Abraháma. Bol totiž kňazom najvyššieho Boha.
Melchizedech tohto Boha pozná ako „Stvoriteľa neba a zeme“ (Gn 14,19), ktorého chrámom je celý svet. Jemu prináša ako obetu najušľachtilejšie dary zeme, chlieb a víno, a to predtým, ako ich ponúkne hosťovi Abrahámovi na posilnenie pri návrate z víťazného vojenského ťaženia.
Na oboch starozákonných miestach sa vyzdvihuje jeho kňazstvo. Podľa Gn 14 bol totiž „kňazom Najvyššieho Boha“ (ide o hebrejské mená El, teda Boh, a Eljon, teda Najvyšší, čo sú mená pôvodne kanaánskych božstiev, ktoré ale Hebreji začali používať aj na označenie jediného pravého Boha), teda asi toho istého Boha (hoci možno v zmysle henoteizmu, teda ako najvyššieho spomedzi iných božstiev podľa pohanského chápania), ktorého si uctieval aj Abrahám, a ktorý sa neskôr v Izraeli uctieval pod menom Jahve.
Ako kňaz a kráľ Melchizedech v sebe spája obe svätenia, ktoré boli neskôr rozdelené medzi Áronových a Dávidových potomkov. V skutočnosti boli jeruzalemskí králi z Dávidovej dynastie považovaní stále za najvyšších kňazov Izraela, ale prakticky vykonával úlohu najvyššieho kňaza veľkňaz z Áronovho rodu, fakticky bol ale len zástupcom kráľa ako najvyššieho kňaza, či najvyššej autority národa.
Tak je Melchizedech, „svätý pohan“, predobrazom Ježiša Krista, a jeho obetné dary, chlieb a víno, sú predobrazom novej obety, ktorá sa bude prinášať od východu slnka až po jeho západ (por. Mal 1,11).
Melchizedech prináša chlieb a víno Abrahámovi
Žalm 110
Žalm 110 je "kráľovský" a súčasne "mesiášsky" žalm. Podľa nadpisu ide o jeden z tzv. „dávidovských žalmov“. Oslavuje judského alebo izraelského kráľa a jeho kráľovstvo. Z hľadiska literárnych druhov sú kráľovské žalmy rôznorodé. Máme tu veštby (orákulá) v prospech kráľa (Ž 2 a 110), prosby za kráľa (Ž 20, 61, 72, 84), vďakyvzdávanie za kráľa (Ž 21), modlitby kráľa (Ž 18, 28, 63, 101), jeden kráľovský žalm pre sprievod (Ž 132), jeden kráľovský hymnus (Ž 144), ba aj jednu pieseň pre svadbu princa (Ž 45).
Práve vďaka svojej mesiášskej myšlienke je Ž 110 najcitovanejším žalmom v Novom zákone (List Hebrejom ho priamo či nepriamo cituje 12x, ide o verše 1 a 4 - por. Hebr 1,3.13; 8,1; 10,12.13; 12,2; 5,6.10; 6,17.20; 7,17.21; inde v Novom Zákone nachádzame ďalších 18 citácií tohto žalmu alebo alúzií, t.j. odvolávok naň (ide o verše 1, 4 a 5); cituje ho dokonca aj sám Pán Ježiš - por. Mt 22,44; Mk 12,36; Lk 20,42-43). Citácia z tohto žalmu (v. 1c: Seď po mojej pravici) je súčasťou apoštolského Kréda („sedí po pravici Otca“).
Žalm 110 bol pravdepodobne starobylým korunovačným hymnom, ktorý sa spieval pri nástupe každého nového Dávidovho následníka na trón. Novému kráľovi z Dávidovej línie pripomína jeho vznešenú kňazskú úlohu, ktorá (ako sme to videli vyššie) siaha až k samotnému veľkému Melchizedechovi. Slová tohto hymnu sú hyperbolou, ak ich vzťahujeme na prirodzených Dávidových synov, ale v súvislosti s Ježišom Kristom naberajú svoj plný potenciál a zmysel. On je skutočne “splodený” Bohom ako “rosa”, ktorá sa tvorí skôr, než začína “deň” (teda pred úsvitom stvorenstva). On je kňaz “naveky” v najhlbšom zmysle slova, pretože nikdy neumiera.
Žalm - Ž 110, 1. 2. 3. 4:
Pán povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.“
Moc tvojho žezla rozšíri Pán zo Siona: panuj uprostred svojich nepriateľov.
Odo dňa tvojho narodenia patrí ti vláda v posvätnej nádhere. Splodil som ťa ako rosu pred východom zornice.
Pán prisahal a nebude ľutovať: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“
R.: Kriste, ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.
List Hebrejom
V Novom Zákone sa Melchizedech spomína v Liste Hebrejom (Hebr 5,6.10; 6.20, ale osobitne v Hebr 7,1-19). Tento list zdôrazňuje, že Ježiš Kristus je kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho, a nie podľa Áronovho kňazstva. Autor listu Hebrejom argumentuje, že Melchizedechovo kňazstvo je vyššie ako kňazstvo Léviho, pretože Abrahám, praotec Léviho, dal Melchizedechovi desiatok.
Bratia, Melchizedech, kráľ Salema, kňaz najvyššieho Boha, vyšiel v ústrety Abrahámovi, ktorý sa vracal z porážky kráľov, a požehnal ho. A Abrahám mu odovzdal desiatok zo všetkého. Jeho meno sa prekladá najprv ako kráľ spravodlivosti, ale potom aj kráľ Salema, čo znamená kráľ Pokoja. Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, ani jeho dni nemajú začiatku, ani jeho život nemá konca. A toto je ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz podobný Melchizedechovi, ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života.
Keďže sa v texte Gn 14, 18-20 v súvislosti s darmi chleba a vína nehovorí priamo o obeti (chlieb a víno mohli slúžiť len za pokrm pri „kráľovskom pohostení“ Abraháma, ako aj sodomského kráľa Beru, zo strany Melchizedecha ako miestneho hostiteľa, na ktorého území sa stretli dve vzácne „delegácie“), List Hebrejom a celá novozákonná tradícia v týchto daroch, a v Melchizedchovom geste prinášania týchto darov, videla predobraz Kristovej eucharistickej obety, ktorá teda nadviazala nie na krvavé áronovské obety, ale na túto predizraelskú nekrvavú obetu prinesenú tajomným kňazom Najvyššieho Boha (v tomto tajomnom kňazovi rôzne kresťanské mystické výklady videli samého Krista, ktorý sa stretáva s Abrahámom).
Ježiš Kristus ako Veľkňaz
Význam pre Kresťanov
Pre kresťanov má výraz "Kriste, ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho" hlboký význam. Ježiš Kristus je vnímaný ako dokonalý kňaz, ktorý priniesol dokonalú obetu za hriechy ľudstva. Jeho kňazstvo je večné a nepretržité, a preto je Ježiš Kristus jediným prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi.
V Novom zákone je súslednosť slovies “vziať”, “vzdávať vďaky” (alebo “požehnať”), “lámať” a “dávať” takmer technickým postupom, ktorý označuje vysluhovanie Eucharistie alebo jej predobrazov. Eucharistia je úžasnou tradíciou Cirkvi par excellence, je “novou zmluvou”. Ako rád poznamenáva Dr. Scott Hahn, “nová zmluva” (či “nový zákon”) nie je na prvom mieste zbierkou 27 posvätných kníh. Je to predovšetkým liturgický akt, obradné slávenie chleba a vína, ktoré sa premieňajú na Ježišovo telo a krv. 27 kníh “Nového zákona” sa tak označuje len preto, lebo súvisia s vysluhovaním Eucharistie. Práve ony sa čítajú pri každom obnovovaní “novej zmluvy”.
Je pozoruhodné, že Ježiš svoje eucharistické telo a krv identifikuje ako samotnú novú zmluvu. Tak sa plnia proroctvá z Iz 42, 6 a 49, 8, že “Pánov služobník” sa stane zmluvou. Môžeme si spomenúť, že v starovekom ponímaní bola zmluva v podstate prijatím do rodiny skrze prísahu.
Na druhej strane, ak by bola Eucharistia iba symbolom, nebol by na vysluhovanie potrebný kňaz.
Kristus ako Bohočlovek obnovil zväzok medzi Bohom a ľudským rodom a stal sa jediným prostredníkom medzi Bohom a ľudstvom (porov. 1 Tim 2, 5). Vystúpil do neba vo svojej ľudskej prirodzenosti a bol zjavený ako Orodovník za nás pred Božou tvárou (porov. Hebr 9, 24). Kristus je večný kňaz „podľa radu Melchizedechovho“. To znamená, že Kristus „sa ním [kňazom] nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode [od Árona], ale mocou nezničiteľného života“ (Hebr 7, 16), pretože prostredníctvo v ňom je dokonalé a trvalé. Keď Kristus priniesol seba samého ako obetu zmierenia na kríži, bol zároveň kňazom i obetou. To preto je jeho obeta, prinesená raz a navždy, dokonalá (porov.
Záver
Výraz "Kriste, ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho" je kľúčový pre pochopenie Ježišovho kňazstva a jeho významu pre kresťanov. Melchizedech je predobrazom Ježiša Krista, ktorý priniesol dokonalú obetu a stal sa večným kňazom pre všetkých veriacich.