Každodenne čelí Biblia veľkej paľbe kritiky, však odoláva. Odolala aj tzv. literárnej kritike 18. a 19. storočia. Jedinečnosť Biblie spočíva v jej posolstve. Okrem zjavných vyhlásení však obsahuje aj „záhady a tajomstvá“. Všetko, čo je stvorené, či vzniklo, má svoj počiatok. Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem. Tu sa „oddeľuje“ večnosť od času. Ježiš Kristus pri svojom krátkom pobyte na zemi naplnil do poslednej bodky proroctvá.
AKO VYKLADAT PÍSMO | Hermeneutika, exegéza a eizegéza | Pochopenie Biblie EP 01
Význam Starého Zákona
Kritici často spochybňujú dôveryhodnosť Starého zákona. Jazykov, zasvätil svoj život štúdiu Starého zákona. Potom porovnal všetky dostupné verzie a rukopisy. V Starom zákone. v Starom zákone. V dobe písania židovských biblických textov museli dodržiavať veľmi prísne pravidlá. opatrení, aby sa uistili, že každá kópia je identická z originálom. spočítali verše, len aby zabránili vynechaniu jedinej čiarky či bodky.
Archeologické dôkazy
Ako vyhlásil F. G. Kenyon, je archeológia. Asi okolo roku 2065 pred Kr. tvrdí kniha Genezis. Rovnako je presný aj spôsob ich skazy. archeológ S. H. Horn odhalili, že v danom meste boli naozaj dva rôzne chrámy. poskytujúcich dôležité dobové poznatky. starých biblických miest ako Megiddo, Jeruzalem, Lachíš, Gaza a pod. naozaj používali dávno pred vznikom Izraelského kráľovstva.
Mojžiš a Pentateuch
Kráľov 10:14 nie sú vôbec prehnané. Ako príklad používa cenu otrokov (napr. mohol dostať ostatné knihy priamo od Boha, mohol dostať spätne aj Genezis. Podobne hovorili aj apoštoli (napr. Cti svojho otca i svoju mať,... Majú Mojžiša a prorokov, nech tých počúvajú! Lebo Mojžiš píše ... vyhladím pamiatku Amalechovu zpod nebies. toto sú ich pochody podľa ich východísk. všetkým starším Izraelovým. i skutkoch“. celého zákona, ktorý ti prikázal Mojžiš, môj služobník. Rovnako tak Jozua (8:31, 23:6), 1. Kráľov (2:3), 2. Malachiáš (4:4).
Biblické proroctvá a ich význam
Príkladom je hneď prvý verš knihy. To je hodnota p na štyri desatinné miesta. o náhodu, alebo Mojžiš naschvál zakomponoval dané číslo do tohto verša - p bolo v tej dobe známe. vylúčené, oba verše vytvárajú pár s rovnakým posolstvom. vytvárajú pár a neexistuje k nim podobná konštanta. bolo e neznáme.
Interpretácia Biblie
Duchu musíme aj jednotlivé časti vykladať. Napr. súvislotiach, tak musíme tieto príbehy aj historicky chápať. pravdu, ide o skutočných ľudí v skutočnom čase. potvrdzuje svojimi slovami aj Ježiš Kristus. skutočné historické osoby.
Boh a stvorenie
Všetko, čo je stvorené, či vzniklo, má svoj počiatok. JHVH, niekedy tlmočené ako Jahve, Jehovah). pradávna veci, ktoré sa ešte nestali...“ (Iz 46:10). obmezeniam, ktoré sa vzťahujú na hmotu, rýchlosť, gravitáciu ani čas. Možno sa cítime zabudnutí či opustení. nás nikto nemiluje - opak je však pravdou. Sme výsledok Božieho stvorenia. Bara sa užíva len vzťahom na Boha; len On dokáže stvoriť (bara). resp. vo verši 1 ide o svorenie hmoty. nového, čo ešte nebolo. Pred veršom 1 nebolo nič, len Boh. číslo od slova El alebo Eloah. - je použité viac ako 2500-krát. - označenie Večného, Všemohúceho a Nadprirodzeného bytia. označenie viacerých bytostí. v množnom čísle. slov je v hebrejčine viac. obloha, nebesá, ovzdušie, ale aj vesmírny priestor, vrátane hviezd. hovorí, že Boh stvoril nebesia, teda hmotu. len o jednu z miliárd galaxií. (ešte pred stvorením zeme) je stvorené nebo a nebeský anjeli. som zakladal zem? Oznám, akže znáš rozum? Alebo kto roztiahol po nej šnúru? vesmír) a Zem (celú planétu). 2:1). tak skoro nezistíme.
Teórie o veku Zeme
Otázka, kedy nastal počiatok, ako sú teda Zem a vesmír staré? Rôzne predpoklady však ponúkajú rôzne závery. Naturalizmus a evolúcia. Boh. Teistická evolúcia. Teória starej Zeme alebo progresívny kreacionizmus. tohto názoru sú vesmír aj Zem staré niekoľko miliárd rokov. jednotlivých priaznivcov teórie líšia. k šiestim dňom stvorenia (Gen 1:3-31). Teória mladej Zeme. staré rádovo niekoľko tisíc rokov. robil presne to, čo Biblia v Genezis 1-2 hovorí, že robil. verili, že Zem je mladšia ako 10 000 rokov. dospelý. Rovnako tak vegetácia a živočíchy. ale na druhej je stará. sa to javí. by zem mala miliardy rokov. množstvo blata a iných naplavením (asi 27 miliard ton). a desiatky iných parametrov, ktoré poukazujú na mladší vek zeme. nerastov či fosílií, je pomocou rádioaktívnych izotopov. dávajú dôkaz, že horniny môžu mať milióny rokov. keďže je známy polčas rozpadu. považujú. Navyše rôznymi metódami nameráme rôzne hodnoty. Napr. metódy od 0,5-2,8 miliónov rokov. udáva, že sa tak stalo niekedy pred 21 miliónmi rokov. populárna metóda dátovania, tzv. predpokladov, ktoré nie sú práve najistejšie (napr. v atmosfére dnes aj v minulosti). Ďaľším paradoxom sú rôzne datovania. 12 000 rokov. 16 000 rokov. Takýchto rozporov je ale viac. nachádza v diamantoch (ich vek sa odhaduje na 1-3 miliardy rokov). 60 000 rokov. mali byť staré milióny rokov.
Svetlo a tma
Priepasťou, a Duch Boží sa oživujúci vznášal nad vodami. samotný príchod človeka. Zatiaľ je však zem neladná a pustá. tvar, formu. usporiadanú a obývanú. a prestáva byť pustá. Tma, chosek, naznačuje temnotu, resp. absenciu svetla. len nad priepasťou. A táto priepasť je naplnená vodou. svojom vnútri priepasť, hlbinu naplnenú vodou, ktorá je obklopená tmou. vodou sa vznáša, resp. prináša poriadok (Žalm 104:30). dialo je uvedený v Žalme 104 a 106:5-9. ako rúchom. Vznášať, rachaph, znamená aj: jemný, trásť sa, chvieť, pulzovať. a pustá a tma bola nad priepasťou...“. Autorstvo tejto myšlienky pripísal holandskému teológovi 17. stor. Episkopiovi. a vesmíru. vzbura a pád (Ez 28:11-19, Iz 14:12-15), ktorý postihol celé stvorenie. všetko živé náhle zahynulo, dôsledkom tejto katastrofy sú fosílie. neladná a pustá (Gen 1:2, Iz 24:1, Jer 4:23-26). dokonalého vo svojich cestách. Božím anjelom, neskôr sa však povýšil a zhrešil. ktoré neskôr cituje Kristus a aj apoštoli na Jeho osobu. následkom Luciferovho hriechu. opisuje chaotickú, zničenú zem, ktoré je neladná a pustá. priniesol Boží súd.
Stvorenie a tvorenie
Že sa pred veršom 2 niečo odohralo. hebrejských slov bara a asah. znamená spraviť, učiniť, vykonať. Rozlišovanie medzi stvoriť (bara) a učiniť (asah) je však problematické. s rovnakou vecou používa raz jedno a raz druhé slovo. človeka a o verš neskôr už čítame, že ho Boh stvoril (bara). obe slová, čo vylučuje možnosť, že by si protirečili. Adama. Rovnaký dualizmus nájdeme aj v prípade ľudstva, napr. aj tvoril (bara). prázdnota zeme bola len dočasný stavom, kým nebola zem zaplnená. pokračoval vo svojom diele ďalej. prostredníctvom niekoho iného (Lucifera). ešte pred pádom Adama. ktorý ju ale parodoxne popiera, pretože odmieta možnosť globálnej potopy. existovať, keďže zem bola neladná a pustá. A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo. Boh sa aj vyjadruje, vyjadruje svoju vôľu. ešte predtým, ako sú stvorené slnko a mesiac. svetlo. Boh bude tým svetlom. svetlom priamo Boh?) už v 1. verš. prípade o niečo podobné? a noci vo verši päť. čítali, že neforemná zem je obklopená tmou. 4:6). Hovorí Izaiáš o niečom podobnom? Jeho charkter je vlnový alebo časticový? bola v minulosti odlišná? V roku 1906 dostal J.J. z charakteristík kvantovej mechaniky. správajú ako častice len ak ich niekto „pozoruje“. nepozoruje“, dokážu byť na viacerých miestach zároveň, tzv. svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy. je mimo neho. dobrým a zlým. prideľuje rozdielne postavenie v čase a priestore. pologuli deň, svetlo, na druhej je noc, tma. zaujímavú vec. Aj tma, temnota môže byť hmotná. svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň. a svetlo, sa začnú na zemi striedať deň a noc. už vo verši 1, teraz len začína na zem prenikať svetlo. s Danielom 8:26. toľko trvalo kým sa zem otočí okolo svojej osi. všeobecnosti existujú tri výklady. rokov. jednotlivé fázy stvorenia vyvíjajú a formujú. odohralo celé dielo stvorenia. Niečo podobné sa dá vyčítať aj v Exoduse 20:11. okrem Hozeáša 6:2 a Zachariáša 14:7-8. pravidlo, keďže z textu je jasné, že nejde o 24 hodinové dni. autorov, ktorí považujú deň za 24 hodinový deň (napr. (napr. Klement Alexandrijský, Origenes, Augustín).
Obloha a vody
Nech je obloha medzi vodami a nech delí vody od vôd! ktoré sú na zemi a ktoré sú nad zemou, atmosferické vody, mraky. nimi vzniká obloha. ktoré spôsobuje kondenzáciu vody, ktorá následne stúpa do atmosféry. oblohou. A bolo tak. zase bránila vzniku silnejšieho vetra či klasickému dažďovému cyklu. planéte by rástla tropická vegetácia, zavlažovaná prízemnou rosou. života. Ľudský život by bol teda podstatne dlhší ako dnes. takáto prikrývka potrebným zdrojom vody pre prípadnú celosvetovú potopu. oblohu nebom. A bol večer, a bolo ráno, druhý deň. oblakmi, v našom ponímaní by sme to nazvali atmosféra. chápaní sa tento priestor označuje ako tzv. prvé nebo. obloha“). dobré“. a ten nemá nikto rád, ani Boh. 1:10). priestore hovorí Biblia zaujímavé veci. roztiahol nebeskú oblohu, silnú ako liate zrkadlo. (9:8). 3:12) a jedného dňa budú zvinuté ako plášť (Zj 6:14, Žid 1:12, Iz 34:4). rozmere). Na tento vyšší svet naráža aj Pavol v 2. (viacrozmerný svet) sú večné. časového rozmeru, ďalších šesť rozmerov, ktoré sú pre nás nepozorovateľné.
Súš a vegetácia
Sušina! A bolo tak. 38:8-11 Žalm 33:7, 95:5, 104:6-10, Jer 5:22). podzemných rezervoárov a podobne. oddelená atmosferická voda (predchádzajúci deň). vzniká súš) a časť zostupuje (tak vznikajú morské dná). prostedníctvom ktorej Boh vykonal toto dielo. deň). morami. A Bôh videl, že je to dobré. morami. A Boh je s týmto dielom spokojný. ochladzovaní zväčšuje svoj objem. voda nezamŕza od dna (čo by zničilo všetok vodný život) ale od povrchu. jeho semä, na zemi. A bolo tak. iniciuje vznik vegetácie. tak prikázal Boh. na scénu vstupuje aj informácia.
Kristovi nasledovníci
Pavol jasne hovorí, že pred týmto konečným zavŕšením kráľovstva (ktoré môže nazvať „kráľovstvo Kristovo a Božie“, Ef 5:5) existuje prítomné kráľovstvo. Kristov ľud sú tí, ktorých Boh „povolal z temnoty do svojho predivného svetla“ (1Pt 2:9). Táto skupina zodpovedá ľuďom, ktorých „vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna“ (Kol 1:13). Sú to aj tí, ktorí sa nazývajú „cudzincami a pútnikmi“ (1Pt 2:11). A ich čas v tomto veku medzi dvoma Kristovými príchodmi sa nazýva pobytom „v cudzine“ (1Pt 1:17). O tejto skupine ľudí sa hovorí, že majú svoju „vlasť… v nebesiach“ (Flp 3:20) oproti tým, ktorí „myslia iba na to, čo je pozemské“ (Flp 3:19). Počas tohto obdobia sú sami „cudzincami a pútnikmi“. To znamená, že ich „občianstvo je v nebi“ a nie v prvom rade alebo hlavne či rozhodujúco v tomto svete. Kým nepríde Kristus, vrtochy a krehká existencia pozemských národov nezodpovedajú nezničiteľnému kráľovstvu Krista a jeho ľudu. Nemajú žiadnu nevyhnutnú súvislosť. Kristov „svätý národ“ nie. Je to prakticky to isté, ako keď Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Pavol teda hovorí, že zbrane nášho boja nie sú „telesné“ (sarkika), ale sú skôr „mocné od Boha“ (dunata tō theō). Pavol pripúšťa, že kresťania zdieľajú s nekresťanmi v tomto svete bežné fyzické telá a iné ľudské a kultúrne spoločné črty (jedlo, oblečenie, jazyk, spoločenské štruktúry atď.).
Záver
AKO VYKLADAT PÍSMO | Hermeneutika, exegéza a eizegéza | Pochopenie Biblie EP 01
Biblia je komplexné dielo, ktoré si vyžaduje hlboké štúdium a pochopenie. Jej posolstvo je nadčasové a relevantné pre život každého človeka. Bez ohľadu na to, aké teórie a interpretácie existujú, Biblia zostáva základným zdrojom viery a nádeje pre milióny ľudí na celom svete.