Čakanie na svätú spoveď vôbec nebýva nudné, obzvlášť pred Vianocami. Ak sa chystáte na veľké adventné spovedanie, pripravte sa, že tam určite stretnete aj rozličné typy ľudí.
Typológia ľudí čakajúcich na spoveď
- Vyzvedač: U každého ochotného kajúcnika hľadá odpovede na najrozličnejšie otázky.
- Sťažovateľ: Ide o sťažujúci sa typ človeka, ktorý sa dokáže rozčuľovať z najrozličnejších dôvodov.
- Časomerač: Pri tomto milom type človeka určite na čas nezabudnete, pretože on ho detailne skúma.
- „Babky sediace v lavičke“: Ak ste práve prišli na rad, tak sa ešte predčasne netešte!
- Mama kajúcnica: Prichádza do priestorov kostola so sprievodom malého človiečika.
- „Prepáčte, postrážite mi miesto?“: Ktovie, čo musí práve riešiť tento typ človeka, ale zrejme v jeho prípade spoveď počká.
- Skrášľovač: Státie v rade je tiež skvelá príležitosť využiť čas a upraviť si svoj zovňajšok.
- Klebetník: Pre tento typ človeka je čakanie v rade na sv. spoveď výborná príležitosť na to, aby si tu „pokecal“.
- Cukríkový typ: Akurát pri státí v rade alebo aj počas sv. omše príde na neho akútne kašľanie. Čo v tej chvíli najlepšie zaberie? Predsa mentolový cukrík!
- Modliaci sa človek: V rukách drží ruženec alebo sa len tak teší z prítomnosti nebeského Ocka.
Až budete v Adventnom období stáť medzi ľuďmi a čakať na predvianočné spovedanie, možno tiež spozorujete niektorý typ z vymenovaného zoznamu. Svätá spoveď nesie v sebe obrovskú milosť. Buďme vďační za túto milosť, že sa vôbec máme kam ísť vyspovedať!
Osobná spoveď Ivany Molnárovej
„Je to kniha pre každého, kto cíti, že je čas zmeny. Osobná spoveď oceňovanej slovenskej manažérky rúca mnohé zaužívané tabu. A ukazuje ženám i mužom bez ohľadu na vek, vzdelanie či sociálny status, že chyba nie je prehra, manželstvo nie je povinnosť a úspech neznamená napĺňať predstavy okolia.
Dvadsiaty prvý titul vychádzajúci pod hlavičkou Aktuality.sk nie je „iba“ skutočným príbehom slovenskej ženy, ktorá sa presadila v mužskom svete, stratila skvelú prácu, rozviedla sa a narazila na dekády neriešené traumy. Ukazuje cestu z pomyselného dna cez osudové nehody, ktoré autorku prinútili zastaviť sa.
Ivana Molnárová nie je iba známe a rešpektované meno v slovenskej manažérskej komunite. Je autorkou výnimočne úprimnej výpovede o tom, čo znamená naraziť, padnúť a vstať. Otvorene píše o manželstve bez lásky, rozvode aj budovaní nového vzťahu. O živote v mužskom svete, terapiách, sexualite i znovunájdení potlačenej ženskosti.
Súčasťou jej knižného príbehu je sumár praktických rád a krokov, ako na to. Jej jazyk je priamočiary, jej snaha pomôcť iným pri hľadaní vlastnej cesty autentická.
Bonusom osobného príbehu sú konkrétne odporúčania nielen pre jednotlivcov rozhodnutých zmeniť svoj život, ale aj lídrov a líderky, ktoré chcú zmeniť svoj prístup k ľuďom.
Mala štyri roky, keď jej brat - dvojča dostal uprostred noci prvý epileptický záchvat, rodičia odišli do nemocnice a ona zostala doma úplne sama. Už ako dieťa dospela a uverila, že nie je hodná lásky. V škole ju prezývali slepúch. Do manželstva vkĺzla ako mladá žena s nízkym sebavedomím. V práci mala povesť nekompromisnej workoholičky. Až firemný audit odhalil to, ako ju vníma okolie: „Tvrdá. Neprístupná. Chýba jej empatia.“ Hoci zmenila prístup k ľuďom a získala prestížne ocenenie Manažér roka, prišla o prácu definujúcu jej identitu.
A v tej prázdnote si musela položiť otázku, ktorá bolela najviac: Kto som, keď už nie som líderkou firmy?
„Najväčšia odvaha nie je nikdy nezlyhať, ale vedieť sa postaviť čelom k pádu. S otvoreným srdcom a ochotou učiť sa,“ zdôrazňuje autorka úprimnej spovede pod názvom Kto som, keď sa nik nepozerá.
Spoveď Miloša Schmiedbergera o Ivete Bartošovej
Bývalý dvorný fotograf a manažér Ivety Bartošovej Miloš Schmiedberger (75) zažil obdobie jej najväčšej slávy. V rozhovore pre český Expres prehovoril o ich spolupráci, ktorá trvala viac než desať rokov.
Prečo v roku 1991 ukončil s Ivetou spoluprácu? ,,Robili sme pre ňu prvé aj posledné v našej agentúre, ale s jej narastajúcimi úspechmi stúpalo aj jej sebavedomie, ktorého mala viac než dosť, čo sa postupne prejavilo na jej správaní. Láďa Štaidl bol tvrdý manažér a ona s postupom času nechcela pristúpiť na jeho požiadavky, pretože si myslela, že ona sama vie najlepšie, čo je pre jej kariéru správne. Začala si jednoducho robiť, čo uznala za vhodné, a pomaly začala podliehať náhodným a neprofesionálnym názorom kadekoho. Prestala brať vážne rady Láďu Štaidla, ktorý vždy presne vedel, kedy a kam ju presadiť," povedal Schmiedberger.
A bol aj mimoriadne konkrétny. ,,Mali sme dva naplánované koncerty na okraji Prahy s presným harmonogramom. O tretej bola v pláne zvuková skúška, na ktorú sa Iveta nedostavila. Prišla až tesne pred začiatkom koncertu a zmyslela si, že začne skúšať. Povedal som jej, že to nejde, pretože organizátori už otvorili sálu a už tam začali chodiť prví fanúšikovia. Ona tam stropila neuveriteľnú scénu, vletela do šatne a zabuchla sa tam. Ja som ju opakovane žiadal, nech otvorí, že musíme začať. Potom som sa pre ňu vrátil a ona tam už nebola, skrátka odišla preč bez udania dôvodu. Hľadali sme ju tri štyri dni a ja som mal z toho riadny malér," pokračoval.
Fanúšikom to vysvetlili tak, že stratila hlas a nemôže vystúpiť. Následne sa stretol so Štaidlom, kde mu otvorene povedal, že pracovať s ňou je nad jeho sily a končí. Štaidl tak ostal jej jediným manažérom. ,,Chcel jej vybudovať tú najlepšiu kariéru. Mal obrovský manažérsky talent, bez neho by taký úspech nedosiahla."
Bývalý dvorný fotograf a manažér Ivety Bartošovej Miloš Schmiedberger.
Kedy Ivetu naposledy videl? ,,V mojom ateliéri. Prišla za mnou s tým, že by chcela znovu urobiť program ako bolo Radio Luxembourg a že by sa chcela vrátiť späť v plnej sile. Dohodli sme sa na novom fotení. Za dva dni prišla, urobili sme krásnu sériu nových fotografií s tým, že pripravím program, akým spôsobom budeme pokračovať ďalej, ale bohužiaľ, komunikácia sa obmedzila až sa úplne prerušila a nakoniec som sa dozvedel, že skočila pod vlak," povedal.
Čo ju podľa neho dohnalo k samovražde? ,,To je otázka, na ktorú si netrúfam odpovedať. Myslím si, že mala svoje veľké osobné sny o svojom súkromnom živote. Tužila po veľkej láske a partnerovi, ktorý ju bude milovať a podporovať, a to si myslím, že bol ten zásadný problém. Aj keby jej partneri dali tú najväčšiu lásku, nebolo by to všetko, čo si ona vo svojich myšlienkach predstavovala."
Dokument Textári a Martin Sarvaš
Slovenská televízia odvysielala v nedeľu 9. februára o 20.10 h na Dvojke šiestu epizódu unikátneho dokumentárneho cyklu Textári, ktorý odhaľuje tvorivé procesy a životné príbehy najvýznamnejších textárov slovenskej hudobnej scény.
V šiestej epizóde dokumentárneho cyklu si diváci mohli pozrieť príbeh Martina Sarvaša, ktorý je známy svojím výrazným rebelantským rukopisom, v ktorom sa spája poézia, irónia a silné myšlienky. Martina Sarvaša netreba hudobným fanúšikom príliš predstavovať.
Ako dvorný textár a manažér legendárnej kapely Tublatanka dal slovenskému rocku nezabudnuteľné hity ako „Pravda víťazí“, „Dnes“ či „Žeravé znamenie osudu“.
Dokument Textári priblížil divákom nielen Sarvašove začiatky, keď ako mladý chalan s rebelskou dušou vstúpil do sveta hudby, ale aj jeho cestu cez turbulentné obdobie 80. rokov, keď sa texty museli skrývať za metafory, aby prešli cenzúrou. Ako sám hovorí: „Museli sme byť takí provokatívni, aby sme neboli provokatívni“.
V dokumente nechýbajú archívne zábery, výpovede hudobníkov a blízkych spolupracovníkov, ktorí odhaľujú, aký bol Martin Sarvaš nielen ako textár, ale aj ako človek.
Ako manažér robil Sarvaš pre Tublatanku veľa. "Martin hral v tej skupine obrovskú rolu. Jednak bol textár, jednak bol aj manažér, on bol plnohodnotnou súčasťou celého toho diania, tých našich koncertov," uviedol bývalý člen Tublatanky Pavol Horváth.
"Aby to žilo, bol som ochotný urobiť všetko. Nosiť bedne, vybavovať, chodiť. Toto bol môj chleba. Keď sa ľudia v eufórii vyhrabali na pódium, tak sme to proste museli prečistiť," pousmial sa vo VIDEU pri spomienkach Sarvaš.
Sledujte pohľad do života a tvorby Martina Sarvaša, ktorého tvorba ovplyvnila celé generácie a dodnes je synonymom kvalitného slovenského textárstva.
Kauza Huawei v Českej republike
Zamestnanci českej pobočky čínskej telekomunikačnej spoločnosti Huawei údajne zhromažďujú citlivé dáta o ľuďoch, s ktorými vedú obchodné rokovania. Získané informácie tiež diskutujú s ľuďmi z čínskeho veľvyslanectva. Českému rozhlasu - Radiožurnál to povedali bývalí zamestnanci firmy.
Dvaja bývalí manažéri Huawei v Česku údajne museli do interného systému vypĺňať napríklad údaje o súkromných záujmoch klienta, počte jeho detí alebo o jeho finančnej situácii. Prístup k informáciám je podľa nich riadený výhradne z centrály firmy v Číne.
Iný manažér uviedol, že mal zistiť informácie o štátnych úradníkoch, ktorých potom firma pozvala na konferenciu alebo pracovnú cestu do Číny. "Vždy boli vytipovaní úradníci na úrovni riaditeľ oddelenia alebo zástupca. Interne som bol potom úkolovaný tak, že mám do interného dokumentu doplniť osobné údaje o človeku alebo skupine, ktorá by mala ísť na referenčnú návštevu.
Získané informácie riešili zamestnanci firmy aj na interných poradách s ľuďmi z čínskej ambasády. Huawei tvrdí, že všetka činnosť a konanie zamestnancov sa riadi európskymi a českými pravidlami GDPR. Navyše ich podľa firmy dopĺňajú interné smernice, ktoré vylučujú akékoľvek nepatričné nakladanie s osobnými údajmi.
Podľa rozhlasu ale o podobnej praxi vedia aj civilisti a vojenská rozviedka. Západné krajiny, vrátane Českej republiky, riešia zapojenie Huawei do komunikačnej infraštruktúry. Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť v decembri označil technológie Huawei a ďalšie čínske firmy ZTE za bezpečnostné riziko.
Varovanie sa týkalo systémov zaradených do takzvanej kritickej informačnej infraštruktúry. Niektoré štátne inštitúcie potom obmedzili používanie produktov firiem a napríklad Generálne finančné riaditeľstvo dokonca vyradilo Huawei z tendra za viac ako 19 miliónov eur na portál Moje daně. Tender následne zrušilo.