Čas dostáva najväčší význam, keď si uvedomíme to, čo hovorí Kazateľ v nasledujúcom verši: „Svoj čas má narodiť sa, svoj čas má zomrieť“ (Kaz 3, 2).
Ilustrácia z knihy Kazateľ
Zmysel života a svedectvo času
Pri počiatku života nikto nemyslí na jeho koniec. Pozeráme sa skôr na jeho naplnenie a chceme mu dať čo najdokonalejšiu náplň. Ale čím vyplniť čas svojho života? To je základná otázka o zmysle života. Kazateľ priznáva: „Boh to tak urobil, aby ľudia mali bázeň pred jeho zjavom“ (Kaz 3, 14).Čas je svedkom Božím a svedčí o svojom Tvorcovi. Hovorí, že všetko sa deje nielen v čase, ale aj v Bohu. Uvedomme si, že každý deň a každá chvíľa má svoju hodnotu iba vtedy, ak je naplnená Tým, ktorý dáva zmysel každej chvíli ľudského života. Bez Neho je život iba plytvaním tohto daru.
Carpe diem verzus kresťanský pohľad
Často sa stretávame s postojom k životu v duchu latinského motta: carpe diem - užívaj dňa, akoby bol tvoj posledný. Interpretácia môže byť rôzna, ale aj kresťan môže tieto slová zobrať vážne. Veď nie neprávom sa hovorí v ľudovej múdrosti: „Aký život, taká smrť.“ Žime každý deň nášho života, akoby bol naším posledným. Náplň nám do našich dní dáva ten, ktorého liturgia Cirkvi nazýva Pánom času a večnosti, Ježiš Kristus.5 Stoických Lekcií, Ktoré Okamžite Zlepšia Váš Život!
Sloboda a Božia vôľa
Niektorí hovoria, že Boh určuje každú jednu vec nášho života a nemôžeme zmeniť Jeho vôľu. Ak si takto predstavujeme Boha, tak je v skutočnosti malý. Ak náš život a tento svet majú len jedno riešenie, tak by bol Boh, v ktorého veríme, málo kreatívny a veľmi obmedzený. Dobrý Otec dáva deťom slobodu a načúva im, neurčuje všetko v ich živote. Nemáme pre Boha žiadnu novú informáciu, o ktorej by nevedel. Máme ale šancu kreatívne tvoriť a vyjadriť náš život a ovplyvniť život ľudí a komunity okolo nás.Často sme ale leniví a chceme, aby sa zmeny v našom živote diali formou zázrakov, epických modlitieb, výhier v lotérii. Predstavme si, že sme vo futbalovom tíme a máme skvelého Trénera. Môžeme za Ním prísť a povedať mu, ako chceme hrať a ako chceme prispieť k úspechu tímu. A dobrý Tréner to zvažuje, rozpráva sa s nami, snaží sa nám čo najviac vyjsť v ústrety, dáva nám spätnú väzbu a dáva nám na výber rôzne možnosti.
Modlitba a dôvera
V živote sa nám môže stať, že sa ocitneme v dvoch nesprávnych postojoch. Jedným je, že sa nemodlíme, lebo sa bojíme sklamania. Modlíme sa len za také veci, ktoré sa zdajú byť možné, čím Boha robíme malým bohom. Druhý postoj je, že si myslíme, že všetko, za čo sa budeme vytrvalo modliť, si „vymodlíme“. Boh nám musí všetko dať, vtedy si o sebe myslíme príliš veľa.Pavol vo svojich listoch píše aj o tom, že Boh nevypočul jeho modlitbu, ale Pavol z toho nie je zdeptaný. Jeho zápal v nasledovaní Krista nie je menší. Vie, že Božie zámery sú dobré a Bohu dôveruje. Modlitba nie je o tom, či získam od Boha maximum, ale je to dôvera, že Boh sa o mňa stará a vie lepšie ako ja.
Kedy a ako sa modliť
Nie je zbytočné pýtať sa, kedy sa treba modliť. Skúsenosť ukazuje, že keď sa človeku podarí mať presne stanovený čas a byť mu verný každý deň, začne kráčať pevne a s istotou po ceste modlitby. Človek, ktorý sa modlí, vie, že potrebuje každý deň stály čas na modlitbu. Najvhodnejší čas máme venovať tomu najdôležitejšiemu, a keďže nie je nič dôležitejšie ako Pán, ten najlepší čas máme využiť na stretnutie s Ním.Tajomstvo úspechu je byť verný stretnutiam každý deň. Modlitba je tiež uskutočnením Prvého prikázania lásky. Boh nám dovoľuje a dokonca nástojčivo prikazuje: „Mysli na mňa! Túž po mne! Teš sa na mňa! Miluj ma!“ Ten, ktorý stvoril celé Univerzum chce, aby sme Ho milovali. Človek dostal úžasnú možnosť a schopnosť milovať Boha. Láska k Bohu má svoje ťažisko v poslušnosti jeho Zákonu.
Modlitba Otčenáš
Modlitba ako život nového srdca
KKC hovorí: „Modlitba je životom nového srdca. Musí nás oživovať v každej chvíli. Inak zabudneme na toho, ktorý je náš Život a naše Všetko." Modliť sa je vždy možné; čas kresťana je časom vzkrieseného Krista, ktorý „je s nami po všetky dni“ (Mt 28, 20), nech aké by boli búrky. Náš čas je v rukách Božích. Aj pri chôdzi alebo na osamotenej prechádzke je možné často a vrúcne sa modliť. Možno sa modliť v dielni, počas nákupov, pri predaji, aj pri kuchynskej práci.Modlitba a okolnosti života
Keď sa modlíme, nemôžeme nechať bez povšimnutia život a okolnosti, ktoré žijeme, akoby to boli dva vzájomne si cudzie svety. V Lukášovom evanjeliu (Lk 4,38-44) vidíme názorne riešenie, ako má náš život vstúpiť do modlitby. Príklad prosby apoštola Petra za jeho chorú svokru nás poučuje o tom, ako máme zachádzať so svojou roztržitosťou. Všetky tieto veci môžu byť strávené a spracovane jedine s pomocou Božou, preto práve oni patria do modlitby, patria pred Božiu tvár.Veľkou výhodou ustavičnej modlitby je skutočnosť, že hneď ako problémy vznikajú, môžeme ich odovzdávať Bohu. Tak ako nám to radí práve apoštol Peter: „Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará“.
Za akých okolností sa máme modliť?
- Modlitba je prameňom sily a zárukou úspechu vo vážnych chvíľach a rozhodnutiach.
- Modlitba je nevyhnutná v utrpení.
- Potrebujeme sa modliť pri prenasledovaní a v nebezpečenstve.
Každý druh evanjelizácie začína modlitbou a od modlitby úplne závisí. Apoštolát sa rodí z modlitby a k modlitbe znovu vedie.
Nočná modlitba
Keď povieme „nočný život“, prídu nám na myseľ zábavné podniky, ale noc má iné poslanie. Slovenské príslovie hovorí: „Noc má svoju moc!“ Platí to v zlom, ale platí to aj v dobrom. Platí to aj pre naše modlitby. Noc nie je len miestom hriechu, ale aj miestom lásky. Noc je časom, v ktorom prestávame pracovať a odovzdávame sa v láske manželovi, manželke alebo samotnému Bohu.Čo Pavol získal z nočnej modlitby:
- Poznanie Božej vôle.
- Odvahu pri hlásaní Slova.
- Vedomie Božej blízkosti a Božej moci.
- Poznanie, že mnoho ľudí ho potrebuje.
Kde a ako sa modliť
Slovo Božie aj príklad Božích ľudí nám ukazuje, ako je možné sa modliť:- Na otvorenom priestranstve ako napríklad na lúke.
- Na vrchu.
- Na pustom mieste.
- V uzavretej miestnosti.
- V chráme.
- Doma.
| Miesto modlitby | Biblický odkaz |
|---|---|
| Lúka | Mt 14,19 |
| Vrch | Mt 14,23 |
| Pusté miesto | Mk 1,35 |
| Izba | Mt 6,6 |
| Chrám | Mk 11,17; Sk 3,1 |
| Dom | Sk 1,14 |
Mnoho ľudí sa pýta, kedy má ísť na spoveď. Robiť veci naplno je umenie. A ľúbiť naplno ešte väčšie. Odvážiť sa žiť v prítomnosti. Odvážiť sa dívať sa svet svojimi vlastnými očami. Robiť veci v slobode. Žiť naplno!
Žiť radosť
Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa! (Filipanom 4:4) Smútok je zákerná vec, ak je ho priveľa. Sám o sebe nie je zlý, Ježiš sám verejne prejavoval smútok. Boh od nás chce, aby sme žili radosť. Dokonca aj Kazateľ hovorí, že pre ľudí neexistuje iná možnosť, ako žiť, ak len nie radovať sa.Všetko má svoj čas
Celá tretia kapitola Kazateľa hovorí o tom, že všetko má svoj čas. To znamená, že bude čas aj na to, aby sa všetko vo vašich životoch dalo do poriadku. A najmä, aký dôvod máme byť smutný? Vďaka obete, ktorú za nás položil Ježiš na kríži, vďaka Jeho dočasnej smrti môžeme žiť. Vďaka Jeho poslednému výdychu sa mi môžeme každé ráno nadýchnuť. Spomeňte si na všetky krásne momenty vo vašom živote.MILOVAŤ ZNAMENÁ ZMENIŤ CELÝ SVET V MOMENTE. Láska môže zmeniť celý svet v momente. Silné slová? Celý svet. A jediné, čo skutočne stačí je milovať. Nič viac tento svet nepotrebuje. Milovať samých seba, a týmto spôsobom dokážeme milovať ostatných.
Vďačnosť kňazom
Chcela by som vám, kňaz, povedať jedno veľké ĎAKUJEM. Za všetko, čo robíte - to očiam viditeľné, ale aj to, čo sa skrýva v slovku „povolaný“. Ďakujem za vaše „áno, Pane.“ Za to, že môžem vďaka vaším rukám prijať Pána. Ďakujem za kázne, ktoré povzbudia, dodajú síl a dajú odpovede na vypovedané, ale aj hlboko skryté otázky. Za každé slovo na svätej spovedi, ktoré síce mohlo zo začiatku zraniť moju pýchu, no potom si spätne uvedomím, že slová upozornenia boli pravdivé. Ďakujem za možnosť svätej spovede.Boh sa neuspokojil s priemernosťou života
Boh stvoril svet pre úžasný zámer. Stvoril nás pre raj a večný život. Boh sa neuspokojil s tým, čo videl v tomto svete. Boh dal všetko. Dal to najcennejšie. Svojho syna, Ježiša Krista, ktorý zomrel za naše hriechy aby tento svet už viac nežil v otroctve. Boh mal túžbu. Nepochybne máš aj ty svoje túžby a ciele. No otázkou je, čo si ochotný za ne zaplatiť? Ak by sa Boh uspokojil iba s priemernosťou, ako by sme dopadli? Aká by bola naša budúcnosť?Komunitné rozpoznávanie Božej vôle
Konflikt nie je narušením vzťahov, ale podmienkou rastu vo vzťahoch. V prvotnej Cirkvi nastal prvý veľký spor a apoštoli sa rozhodli pre komunitné hľadanie riešenia. R.oku 49 sa zišli v Jeruzaleme na koncile a problém riešili. Všimnime si však metódu, ako to robili. Máme totiž dnes možnosť uvažovať o tzv. komunitnom riešení problémov. Dnešné evanjelium i prvé čítanie hovoria spoločne presne o tejto téme.V Skutkoch apoštoli záver svojho jednania scharakterizovali takto: „Lebo Duch Svätý a my sme usúdili..." Teda v hre, pri hľadaní riešenia bol prítomný hlavne Duch Svätý. Ježiš v evanjeliu tiež poznamenáva, že nám pošle Ducha Svätého, ktorý nás naučí všetko. A k tomu pridáva, že nám dáva i svoj pokoj. Ide o pokoj, ktorý je výsledkom správneho vyriešenia komunitného problému.
Ako spoznávať hlas a vôľu Ducha Svätého?
Jezuita John Toner hovorí o piatich predpokladoch, ktoré sú k tomu nevyhnutné:- Túžba každého člena komunity plniť Božiu vôľu, nech je akákoľvek.
- Dôvera každého člena v Boha a k sebe navzájom.
- Ochota venovať všetok svoj čas a energiu, ktorá je potrebná na to, aby sa dosiahlo správne rozhodnutie.
- Ignaciánska „indiferencia".
- Sloboda od predsudkov.
Sviatok apoštolov Petra a Pavla
Každá nedeľa je slávnosťou a oslavou vzkrieseného Ježiša Krista, ktorý je prítomný vo svojej cirkvi. Dnešná nedeľa je naviac aj sviatkom apoštolov Petra a Pavla. Naša cirkev vedome stojí na apoštolskom základe, ako to vyznáva aj Nicejské krédo. Dnes sa práve zo slov SZ Kazateľa chceme duchovne učiť a povzbudiť v duchovnej službe Pánovi a Jeho cirkvi. Táto služba má svoje typické znaky a prejavy.
Apoštolovia Peter a Pavol
Tak, ako o samotnom Ježišovi platí, že je dôležité a vzrušujúce poznať udalosti Jeho vtelenia a narodenie, ale nestačilo by to, ak by sme nepoznali aj Jeho skutky a učenie. Podobne to platí aj o živote apoštolov. U Petra i Pavla bolo dôležité ich povolanie a ich následná poslušnosť tomuto povolaniu. Apoštolovia sa preto vyznačovali aj rovnkou vierou a dôverou v Ježiša. Aj v našom osobnom živote máme vidieť to isté Božie vedenie a konanie, ktoré nie je náhodilé. Je založené na Božej vernosti, na Bohom danom slove tomuto svetu.Za darom života každého človeka smieme a máme vidieť Božiu vôľu a dar milosti. Ale platí to aj o smrti človeka! Toto slovo platí nielen o práci na poliach a v záhradách, ale aj o duchovnej službe v cirkvi a v cirkevnom zbore. Raz príde aj čas zberu úrody.
Čas plakať i čas smiať sa
Často sme tieto slová v našom spoločenstve vnímali v duchu slov apoštola Pavla: „Plačte s plačúcimi a radujte sa s radujúcimi“ (R 12, 15). Spoločenstvo cirkvi i cirkevného zboru iste vie o hodnote tejto skúsenosti. Pán Boh je s nami vždy. V radosti i v plači. V živote veriacich majú svoj veľký význam aj ďalšie slová o čase, ktorý je vždy Božím časom.Najväčším darom pre nás po Pánu Bohu sú pre nás naše rodiny. Sú to najskôr naši rodičia a potom manželskí partneri. Dieťa rado objíma svojich milujúcich rodičov, a rodičia svoje deti. Ale príde čas, keď je rodičovská láska a rodičovské objatie nahradené inou hodonotou. Hodnotou manželskej lásky a manželkého objatia. Oboje je veľkým Božím darom.
Apoštolská a duchovná služba vedie k tomu, aby ľudia poznali to, čo je dôležité nájsť a získať v živote ako poklad, skrytý na poli, alebo ako vzácnu perlu. Treba ho počuť, priajať a naplniť tak, ako keď stál Mojžiš pred faraónom. Ako apoštolovia, ktorí neraz museli svedičť pred synedriom, alebo tými, ktorí mali moc. Ale je aj čas mlčania! Nie vždy vidí človek výsledky svojej služby a duchovnej práce. Dokonca niekedy môže aj pochybovať, či to, či ono malo a má zmysel.Tam, kde je život vnímaný a chápaný ako služba Bohu, kde platí apoštolské slovo: „Viac sluší poslúchať Boha, ako ľudí“, tam napokon smieme mať nádej požehnania, zmysluplnosti a večnosti.
Prvá adventná kázeň 2020
„Nauč nás rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca“ (Ž 90,12) - to je téma prvej adventnej kázne pápežského kazateľa kardinála Raniera Cantalamessu OFM Cap, ktorú predniesol v piatok 4. decembra v Aule Pavla VI. vo Vatikáne. Tohtoročnému adventnému cyklu dal páter Raniero Cantalamessa názov „Pandémia: príležitosti meditovať o niektorých večných pravdách“.Večné pravdy, nad ktorými chceme uvažovať sú: po prvé to, že všetci sme smrteľní a „nemáme tu dolu trvalý príbytok“; po druhé, že život veriaceho sa nekončí smrťou, pretože nás očakáva večný život; po tretie, že nie sme osamotení na malej lodi našej planéty, pretože „Slovo sa stalo telom a prišlo prebývať medzi nami“. Prvá z týchto právd je predmetom skúsenosti, ďalšie dve sú predmetom viery a nádeje.
„Memento mori!“ Začíname meditujúc dnes nad prvou z týchto „večných maxím“: nad smrťou. Trapistickí mnísi si to zvolili za motto svojho rádu a píšu ho na miestach prechodu kláštorom. O smrti sa dá hovoriť dvoma odlišnými spôsobmi: buď v kerygmatickom pohľade, alebo v pohľade sapienciálnom.Práve týmto druhým spôsobom sa hovorí o smrti v Starom zákone a osobitne v sapienciálnych, múdroslovných knihách: «Nauč nás rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca», prosí Boha žalmista (Ž 90,12). Takýto spôsob pohľadu na smrť sa nekončí Starým zákonom, ale pokračuje aj v Kristovom Evanjeliu. Spomeňme si na jeho napomenutie: «Bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny» (Mt 25,13).
V škole „sestry smrti“
Sapienciálne uvažovanie nad smrťou si zachováva, po Kristovi, tú istú funkciu, akú má zákon po príchode milosti. Aj on slúži na chránenie lásky a milosti. Niet lepšieho bodu, kam sa postaviť, aby sme videli svet, seba samých a všetky udalosti v ich pravde, než je bod smrti. Vtedy všetko nadobúda správne miesto.Je tu bod, z ktorého môžeme pozorovať tento obrovský obraz a dešifrovať jeho význam. Je ním „koniec“, čiže smrť, za ktorou hneď nasleduje Boží súd (porov. Hebr. 9,27). Pri pohľade odtiaľto všetko naberá svoju správnu hodnotu. Smrť je koncom všetkých rozdielov a nespravodlivostí, ktoré existujú medzi ľuďmi.
Hľadieť na život z pozorovacieho bodu smrti dodáva neobyčajnú pomoc lepšie žiť. Si utrápený problémami a ťažkosťami? Zamier vpred, zaujmi ten správny bod: pozri sa na tieto veci zo smrteľnej postele. Ako by si vtedy spätne chcel, aby si konal? Akú dôležitosť by si dal týmto veciam? Máš s niekým nezhody? Pozri sa na to zo smrteľnej postele. Čo by si si vtedy spätne prial: že si zvíťazil, alebo že si sa ponížil? Že si ho premohol, alebo že si odpustil?Myšlienka na smrť nám zabraňuje pripútať sa k veciam, upnúť si srdce na príbytok tu dolu, zabúdajúc, že «tu nemáme trvalé mesto» (Hebr 13,14). Človek, ako hovorí žalm, «keď zomrie, nič si nevezme so sebou, jeho poklad s ním nepôjde» (Ž 49,18).
„Bdejte!“
Sestra smrť je skutočne dobrá staršia sestra a dobrá učiteľka. Učí nás mnohým veciam, len keby sme ju vedeli učenlivo počúvať. Cirkev nemá strach poslať nás k nej do školy. Cirkev nemá strach poslať nás k nej do školy. Myšlienka na smrť je takmer jediná zbraň, ktorá nám zostala, aby sme prebrali z hlbokých driemot opulentnú spoločnosť.Otáznik o zmysle života a smrti zohrával značnú rolu počas prvej evanjelizácie Európy a nie je vylúčené, že ju podobne môže zohrať v súčasnom úsilí o jej reevanjelizáciu. Ak totiž existuje nejaká vec, ktorá sa nijako nezmenila od tých čias až podnes, je ňou práve toto: že ľudia musia zomrieť.
Práve otáznka kladená smrťou otvorila cestu Evanjeliu, ako štrbina neustále otvorená v srdci človeka. Odmietanie smrti, a nie sexuálny inštinkt je pri koreni všetkého ľudského konania, napísal istý významný psychológ oponujúc Freudovi.„Buď pochválený, Pane, za sestru telesnú smrť“
Takýmto spôsobom neobnovujeme strach zo smrti. Ježiš prišiel nás oslobodiť od strachu zo smrti, a nie ho zväčšiť. Je však treba poznať tento strach, aby sme z neho boli vyslobodení. Ježiš prišiel vyučovať strachu z večnej smrti tých, ktorí poznali len strach z časnej smrti.Čas sa nechápe ako tečúca rieka
V Evanjeliu je to opísanie času, bez času. Kde je vždy prítomný Boh a zaručuje čosi trvalé. V ohraničení ľudského života, ktoré je spojené so životom Boha. Čas sa nechápe ako tečúca rieka z neznáma do neznáma alebo vracajúca sa v nekonečnom kolobehu. Symbolom biblického času je napríklad zrno, z ktorého vyrastie strom a množstvo plodov na ňom. Je vylúčená náhoda aj osudovosť. Nie človek, ale Boh určuje čas zrodenia i smrti. Za každým konaním človeka a prírody je Božia vernosť. Pekne to vyjadruje kniha Kazateľ: „Všetko má svoj čas a svoju dobu každé úsilie pod nebom.“ (Kaz. 3, 1)Každá aktivita človeka má špecifický okamih, vyhradený čas. Hľadajme hlbší význam udalostí, ktorých sme súčasťou. Rozpoznáme zmysluplné chvíle aj v situáciách, ktoré sme predtým prežívali ako beznádejné. Stanú sa chvíľami, za ktoré by sme vymenili všetko bohatstvo sveta. Ježiš je aj dnes dojatý, ak má verných poslucháčov: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.“ (Lk 21, 33)