V Biblii sa stretávame s príbehom kráľa Dávida, ktorý túžil postaviť chrám pre Boha. Napriek jeho zbožnosti a oddanosti mu však nebolo dovolené tento chrám postaviť. Prečo to tak bolo? Aký bol dôvod tohto zákazu a aký význam mal chrám v živote Izraelitov?
Kráľ Dávid hrajúci na harfe
Dávidova túžba postaviť chrám
Keď kráľ Dávid býval už vo svojom paláci a Pán mu poprial pokoj od všetkých okolitých nepriateľov, povedal prorokovi Nátanovi: „Pozri, ja bývam v dome z cédrov, a Božia archa stojí pod stanmi.“ Dávid si preto predvoláva proroka Nátana, ktorého považuje za Božieho hovorcu, a pýta si od neho schválenie svojho „bohumilého“ plánu: postaviť svojmu Bohu mohutný a veľkolepý chrám.
Úmysel kráľa sa zdá byť čistý, samotná myšlienka zbožná, a tak prorok neváha a kráľov plán schvaľuje. Nátan odpovedal kráľovi: „Choď a rob všetko, čo ti vnuká srdce, Pán je s tebou.“
Boží odkaz Nátanovi
Ale prorok v noci nemá pokojný spánok, lebo k nemu prehovorí Boh, a tak Nátan ráno uteká späť ku kráľovi s Božím rozhodnutím: úmysel postaviť chrám sa síce neodmieta, ale Dávid nebude jeho staviteľom - chrám postaví Dávidov potomok, ako sa hovorí vo vynechanom v. 13: On postaví môjmu menu dom a ja upevním trón jeho kráľovstva naveky (v našom úryvku sa nenachádza výslovný zákaz Dávidovi postaviť chrám, iba prorocký výrok o tom, že Dávid Pánovi dom nepostaví, ale Božie odmietnutie Dávida ako staviteľa chrámu sa objavuje na iných miestach, 1Kr 8,17-19 alebo 1Krn 22, 8 a tiež 1Krn 28,2-3).
V tú noc zaznelo Pánovo slovo Nátanovi: „Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať? Ja som ťa vzal z pastvín od oviec, aby si bol vodcom môjho ľudu, Izraela; a bol som s tebou pri všetkom, čo si podnikal. Pred tvojimi očami som vyhubil všetkých tvojich nepriateľov a zaistil som ti také meno, aké majú len najväčší na zemi. Svojmu ľudu, Izraelovi, určím miesto a zasadím ho tam. Tam bude bývať a nebude sa báť a ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako kedysi, v dňoch, keď som ustanovoval sudcov nad svojím ľudom, Izraelom. Oslobodím ťa od všetkých tvojich nepriateľov a darujem ti pokoj. Pán ti oznamuje, že ti sám vybuduje dom, a až sa tvoje dni dovŕšia a ty sa uložíš na odpočinok k svojim otcom, ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. Ja mu budem otcom a on mi bude synom.
Prečo Jahve fakticky zakázal Dávidovi postaviť mu chrám?
Jeden dôvod uvádzajú vyššie uvedené úryvky: pretože Dávid pri presadzovaní a zabezpečovaní svojej kráľovskej moci - hoci s Božím schválením - prelial veľa krvi, bol mužom vojny, ktorý sa dopustil mnohých vrážd (tento dôvod rád uvádzal sám Dávid, ale skôr preto, aby zakryl skutočnú pravdu o tom, prečo sa nestal staviteľom chrámu, ako o tom bude reč ďalej).
Boh tu spochybňuje ľudskú snahu postaviť mu „dôstojné miesto prebývania medzi ľuďmi“, lebo človek v skutočnosti nemôže dať Bohu nič, čo by čo len trochu zodpovedalo Božej velebe. Stvoriteľ od stvorenia nepotrebuje nič, a ak Boh predsa svojim stvoreniam dovolí pre neho niečo urobiť, je to len prejav jeho milosti, jeho lásky k jeho úbohým stvoreniam.
Ale skutočným dôvodom zákazu Dávidovi postaviť dom Pánovi je, zdá sa, známa - hoci v samotnej Biblii akoby skrývaná - skutočnosť, že Dávid veľmi urazil Boží majestát, keď zhrešil cudzoložstvom s Betsabe, a aby si ju mohol vziať za ženu, dal zabiť jej manžela Uriáša. Toto je v Biblii považované za najväčší Dávidov hriech a zdá sa, že toto bol skutočný dôvod, prečo Boh nedovolil Dávidovi, aby mu postavil chrám.
Boží zákaz Dávidovi postaviť chrám Pánovi je teda podobný ako Boží zákaz Mojžišovi vstúpiť do zasľúbenej zeme za nedôveru prejavenú voči Pánovi pri vodách Meríby na púšti Sinaj.
Dávid veľmi zhrešil, a jeho trestom bolo, že nemohol naplniť najväčšiu túžbu svojho srdca potom, ako sa stal kráľom - postaviť chrám Pánovi. Boh len využíva chvíľu, kedy sa Dávid rozhoduje o stavbe chrámu, aby mu oznámil svoj zámer s jeho potomstvom - a aby s ním uzavrel novú zmluvu, ktorú nazývame „dávidovská“.
Význam Chrámu
V Starom zákone mal chrám centrálny význam pre náboženský život Izraelitov. Bol to miesto, kde sa stretávali s Bohom, prinášali obete a uctievali Ho. Chrám bol symbolom Božej prítomnosti medzi nimi a miestom, kde sa mohli priblížiť k Nemu.
Preto všetky pokusy národov stretnúť sa s jediným pravým Bohom a získať od Neho milosť a požehnanie nutne skončili tým, že obrady, ktoré neprebiehali podľa zjavenia a Bohom ustanovených pravidiel, vohnali národy do područia padlých anjelov. Kruté konštatovanie, ale nevyhnutné pre to, aby sme pochopili, že Pánovu priazeň je možné získať iba tak, že konáme výhradne podľa Jeho slova.
Keď Izraelci konali presne podľa Božích nariadení, umožnilo im to vojsť až do Svätyne svätých a stretnúť sa s Božou slávou (šekinou), ktorá bola cieľom a podstatou všetkých ceremónií.
- 2. Samuelova 7
- 1. Kráľov 8
- Žalm 24
- Židom 9
Chrám v Jeruzaleme
Novozákonný chrám
Keď farizeji chválili veľkolepú stavbu Chrámu, Ježiš im povedal: „Zborte tento chrám a ja ho vystavím za tri dni,“ čomu farizeji, samozrejme, vôbec nerozumeli. Ježiš nehovoril o kamennej stavbe, ale o chráme svojho tela, o smrti a o vzkriesení.
Keď Ježiš zomieral, roztrhla sa chrámová opona, ktorá ukrývala najsvätejšie miesto v chráme. Znamená to koniec platnosti nedokonalých obetí, ktoré donášali nedokonalí kňazi.
Slovo Božie hovorí, že chrámom Svätého Ducha je naše telo. „Či neviete, že Vaše telá sú chrámom Svätého Ducha...?“
Dávid sa všemožne snažil prehĺbiť tieto dojmy. Spev sa stal trvalou zložkou bohoslužby. Dávid tvoril žalmy nielen pre kňazov pri bohoslužbe v svätostánku, ale aj pre ľud v slávnostných sprievodoch k oltáru celého národa pri výročných sviatkoch. Ich vplyv bol ďalekosiahly, lebo pomáhal oslobodzovať ľud z modloslužby. Keď obyvatelia susedných národov videli v Izraeli blahobyt, začali priaznivo zmýšľať o Bohu Izraelcov, ktorý pre svoj ľud vykonal toľko predivných vecí.
Symbolika chrámu v Novom zákone:
- Ježiš Kristus je chrám (Ján 2:19-22)
- Veriaci sú chrámom Ducha Svätého (1. Korinťanom 6:19)
- Cirkev je duchovný chrám (1. Peter 2:5)
Poučenia z príbehu Dávida a chrámu
Príbeh Dávida a chrámu nám prináša niekoľko dôležitých poučení:
- Boh si vyberá, kto Mu bude slúžiť a ako.
- Naše hriechy majú dôsledky, aj keď sme Bohu oddaní.
- Boh napĺňa svoje sľuby, aj keď nie tak, ako očakávame.
- Chrám bol dôležitým miestom uctievania Boha, ale v Novom zákone sa chrámom stáva aj naše telo a cirkev.
Aj z tohoto nám plynie poučenie, že po úspechu musí človek zostať pokorný, s tým vedomím, že všetko čo dosiahol, je iba vďaka Božej milosti.