Pätnásty apríl 2019 zostane smutným dátumom v histórii Francúzska. Parížska katedrála Notre-Dame, ktorá patrí medzi najnavštevovanejšie historické pamiatky Európy, začala horieť v pondelok večer a plamene sa podarilo uhasiť až po deviatich hodinách. Stovky ľudí pred rokom 15. apríla na nábreží Seiny v šoku so slzami v očiach bezmocne sledovali ohnivú drámu. Veď Notre-Dame - Chrám Matky Božej v Paríži, ktorý preslávil román Viktora Huga - mal ešte vyššiu návštevnosť ako Eiffelova veža, každoročne ho navštívilo vyše 13 miliónov ľudí.
Vo chvíli, keď približne 500 požiarnikov zvádzalo zúfalý zápas, niektorí na nábreží Seiny ticho vzlykali, iní spievali hymnu, ďalší sa modlili. Ale múry hlavnej lode vrátane hlavného vchodu s dvoma zvonicami vydržali. Apokalypsa, ktorú spôsobil zrejme elektrický skrat pri rekonštrukcii, krajinu na chvíľu zjednotila.
Prezident Emmanuel Macron po príchode na miesto zápasu s ohňom s potláčanými slzami v očiach hovoril o „strašnej tragédii“. Verejne tiež sľúbil, že katedrála bude do piatich rokov obnovená. Pre všetkých Francúzov, aj tých, ktorí v nej nikdy neboli. Lenže sľub o obnovení katedrály do piatich rokov sa mu zrejme nepodarí splniť.
Rok po požiari si však katedrála stále lieči svoje rany. Samotné reštaurátorské práce sa nezačnú skôr ako na budúci rok. Katedrála je aj po roku podľa portálu ekonomického denníka Les Echos vo fáze „diagnostiky a konsolidácie“. Čaká ju ešte zásadná skúška - demontáž lešenia, ktoré tam bolo pre rekonštrukciu inštalované rok pred požiarom. Demontáž bude trvať niekoľko mesiacov. Jej prípravu komplikovali v zime búrky. Problémom je aj vysoká koncentrácia škodlivín, ktoré v okolí katedrály po požiari namerali.
Generál Jean-Louis Georgelin, ktorého Macron vymenoval za šéfa tímu, ktorý má na starosti rekonštrukciu, je však presvedčený, že prezidentov sľub sa podarí splniť. Podľa pôvodných plánov mala byť koncom marca pred prvým výročím od požiaru znovu otvorená časť pred katedrálou a krypta. To predpokladalo aj vyčistenie okolia od škodlivín. A prišla pandémia koronavírusu. Od polovice marca platí vo Francúzsku zákaz vychádzania s výnimkou cesty do práce a iných nevyhnutných dôvodov. Práce na obnove katedrály sa zastavili.
Stavbári, ktorí pracujú vonku, v princípe môžu zachovať patričný odstup od seba, aby znížili riziko šírenia koronavírusu. Zatiaľ nie je jasné, kedy sa práce obnovia. Závisí to od vývoja pandémie, a vo Francúzsku podľa počtu hlásených prípadov nákazy a jej obetí to ešte nevyzerá na to, že by už dosiahla vrchol.
Chrám Matky Božej v Paríži tak má zvláštnu Veľkú noc. Aj keď omše s prítomnosťou veriacich nie sú povolené, parížsky arcibiskup Michel Aupetit ohlásil na Veľký piatok slávnosť z vnútra katedrály s malým počtom ľudí. Výber Notre-Dame na slávnosť Veľkého piatka nebol náhodný. Nie je to po prvý raz, čo je v čase veľkých kresťanských sviatkov Notre-Dame takmer prázdna. Vlani na Vianoce tu po prvý raz po vyše 200 rokoch pre škody spôsobené požiarom nebola polnočná omša.
Rekonštrukciu parížskeho Notre-Dame spomalila kontaminácia olovom, počasie a pandémia koronavírusu. V požiarom zničenom Notre-Dame nebude prvýkrát po vyše dvoch storočiach polnočná omša. Bez prerušenia sa pritom slúžila aj počas oboch svetových vojen, dokonca i počas nacistickej okupácie Paríža.
Katedrála v strede Paríža nebola vždy považovaná za klenot. Stavať ju začali v roku 1163 za vlády Ľudovíta VII. Zažila aj pustošenie počas revolúcie. Začiatkom 19. storočia sa v nej dal korunovať Napoleon, ale o pár rokov neskôr, vo februári 1831 bola pri ľudovom povstaní veľká časť katedrály nenávratne zničená - arcibiskupský palác, jeho kaplnka, knižnica a veľká časť južného portálu.
K záchrane devastovanej historickej pamiatky svojím spôsobom prispel Victor Hugo, ktorý románovým príbehom o zvonárovi z Chrámu Matky Božej a krásnej Esmeralde vyvolal záujem o rozpadávajúcu sa „sfingu usadenú v strede mesta“. „Na tvári Notre-Dame, tejto starej kráľovnej katedrál, je popri vráske vždy jazva: tempus edax, homo edacior, čo by som rád preložil ako - čas je slepý, človek hlúpy,“ napísal Hugo. Mimochodom, dopyt po Hugovom románe po vlaňajšom požiari stúpol.
A o katedrálu a jej bohatstvo je aj v čase koronavírusu veľký záujem. Polícia nedávno pri zákaze vychádzania prichytila dvoch mužov, ktorí ukradli kamene z poškodenej stavby. „Notre Dame stále fascinuje. Je tu čierny trh, na internete sú v ponuke na predaj kamene z katedrály. Obnovu historickej pamiatky nevyčísliteľnej hodnoty si želajú všetci. Lenže ako zrekonštruovať zničenú časť katedrály, keď sa ju podarí stabilizovať?
V centre sporu je zničená veža a strecha. Presnejšie, či sa majú rekonštruovať v pôvodnom štýle, alebo modernejším spôsobom, prípadne sa má katedrála konzervovať v takom stave, v akom je. Má sa postaviť veža, ktorú pri rekonštrukcii v 19. storočí navrhol Viollet-le-Duc? A z akého materiálu?
„Viollet-le-Duc geniálne prepracoval katedrálu ako dokonale koherentný svet. Guillaume Poitrinal, prezident Nadácie kultúrneho dedičstva, zas bojuje za zachovanie drevenej konštrukcie strechy. „Základným princípom pri zásahu do kultúrneho dedičstva je rekonštruovať ho čo najviac identicky. Meredith Cohenová, profesorka histórie umenia na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, pri pohľade na horiacu Notre-Dame mala pocit, akoby jej niekto vrazil dýku do tela. „Nemohla som tomu uveriť. Bolo to hrozné,“ povedala Cohenová, členka združenia, ktoré presadzuje zodpovednú rekonštrukciu Notre-Dame. Vedie tiež projekt „Paríž - minulosť a súčasnosť“, stránku, kde s pomocou študentov virtuálne rekonštruovala stredoveké pamiatky mesta. „Väčšina tých budov je stratená. Mnohé boli zničené počas francúzskej revolúcie. Ale máme o nich veľa informácií - fragmenty kresieb a rytín. Pri rekonštrukcii podľa Cohenovej treba rešpektovať minulosť aj súčasnosť.
Stavba Notre-Dame v Paríži (Chrámu Matky Božej) sa začala v roku 1163 za vlády Ľudovíta VII. Svojou architektúrou sa stala inšpiráciou pre ďalšie gotické sakrálne stavby. Tvorí ju päť lodí - hlavná a štyri bočné. Katedrálu, ktorá je dnes zaradená medzi svetové kultúrne dedičstvo UNESCO, preslávil román Viktora Huga. Pri zničujúcom požiari 15. apríla 2019 bolo do hasenia nasadených vyše 500 hasičov, ktorí s ohňom bojovali vyše šesť hodín.
PARÍŽ - Nie sú žiadne náznaky, že ničivý požiar parížskej katedrály Notre-Dame bol v apríli založený úmyselne. Medzi pravdepodobnými príčinami požiaru sú zle zahasená cigareta či elektrická porucha. Francúzski vyšetrovatelia preverujú mnoho teórií „vrátane chybne fungujúceho elektrického systému alebo toho, že požiar spôsobila zle zahasená cigareta“, uviedla prokuratúra vo vyhlásení. Avšak vyhlásenie zdôrazňuje, že vyšetrovanie ešte neobjasnilo skutočnú príčinu požiaru.
Ešte nie je možné vyvodiť záver, či najpravdepodobnejšou teóriou je práve porucha elektriny alebo nesprávne uhasená cigareta, dodáva sa vo vyhlásení. „Teraz sa začnú hĺbkové vyšetrovania, s využitím dôležitých odborných znalostí,“ píše sa ešte v oznámení. Hovorca lešenárskej spoločnosti Le Bras Freres, ktorá sa podieľala na rekonštrukčných prácach na katedrále, v apríli po požiari pripustil, že zamestnanci občas na mieste fajčili. „Ľutujeme to,“ povedal vtedy hovorca a dodal: „Ohorok z cigarety v žiadnom prípade nemohol byť príčinou požiaru v Notre-Dame.“
Poškodenie pamiatky, patriacej do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, šokovalo celý svet.
Katedrálu Notre-Dame v Paríži otvoria pre verejnosť v decembri budúceho roku, teda necelých šesť rokov od požiaru z apríla 2019, ktorý ju spustošil. Rekonštrukcia podľa armádneho generála Georgelina, zodpovedného za obnovu katedrály, napreduje dostatočne rýchlo. Parížska katedrála Notre-Dame sa opäť otvorí pre verejnosť počas roku 2024. Pri návšteve staveniska to oznámila francúzska ministerka kultúry Rima Abdul-Malaková. Chrám z 12. storočia v apríli 2019 silno poškodil požiar. Katedrála Notre-Dame bude obnovená podľa plánu do roku 2024, sľúbil prezident Emmanuel Macron. V tom roku má Paríž organizovať letné olympijské hry.
Ľudia žijúci pri katedrále Notre-Dame v Paríži žalujú mesto za ohrozenie zdravia. Upozornili, že počas požiaru sa na streche roztopilo a do ovzdušia uvoľnilo 400 ton olova, pričom úrady nekonali dostatočne rýchlo, aby obmedzili znečistenie v okolí. Priestranstvo pred parížskou katedrálou Notre-Dame uzavreli pre vysokú koncentráciu olova. Mieru znečistenia olovom v chráme a jeho okolí od požiaru kontrolujú pravidelne, nádvorie pred pamiatkou preto uzavreli už viackrát. V Paríži sa začalo hĺbkové čistenie okolia katedrály Notre-Dame. Má odstrániť olovo, ktoré sa uvoľnilo pri aprílovom požiari. Množstvo olova namerané v okolí katedrály mnohonásobne prekračovalo povolené limity.
Na severozápade Francúzska našli prvé stáročné duby, ktoré použijú pri rekonštrukcii Notre-Dame. Každý z kmeňov musí mať hrúbku najmenej jeden meter. Odborníci prehľadávajú lesy po celej krajine s cieľom vybrať 1000 vhodných stromov na obnovu sanktusníka a strechy katedrály. Francúzsko vybralo prvých osem dubov na opravu veže chrámu Notre-Dame, ktorý zasiahol silný požiar v apríli 2019. Celkovo bude potrebných na opravu tisíc stromov, pričom polovica bude pochádzať zo štátnych lesov, zvyšok od súkromníkov.
Kamene na opravu chrámu Notre-Dame nariadili hľadať geológom. Rekonštrukcia vyžaduje veľké množstvo skál presne daných veľkostí a štruktúry. Pôvodné kamene ťažili v parížskom podzemí v 12. až 13. storočí, išlo o vápenec.
V opravovanom parížskom chráme Notre-Dame sa konala veľkonočná omša. Z dôvodu pandemických opatrení a rekonštrukcie pamiatky sa na nej mohol zúčastniť len obmedzený počet veriacich. Katedrála vyhorela v apríli 2019.
Na Štedrý večer sa v katedrále Notre-Dame bude konať prvý koncert od požiaru. Reštauračné práce na požiarom poškodenom Chráme Matky Božej sa ešte len začínajú, ale parížska arcidiecéza sa rozhodla ukázať, že katedrála „vstáva z popola“. Členovia katedrálneho zboru Maîtrise Notre-Dame spievali vnútri v ochranných oblekoch a prilbách, verejnosť mohla koncert sledovať online.
Po viac ako roku otvorili nádvorie katedrály Notre Dame, ktoré bolo po minuloročnom požiari znečistené olovenným prachom. Katedrála je aj naďalej uzavretá, jej rekonštrukcia potrvá niekoľko rokov. Emmanuel Macron sľubuje, že bude hotová v roku 2024.
Francúzski poslanci schválili sporný zákon o rekonštrukcii Notre-Dame do piatich rokov. Rieši najmä otázku finančných darov. Kritiku odborníkov a opozície vyvoláva časť, ktorá dáva vláde možnosť v prípadne nutnosti obísť urbanistické, ekologické a pamiatkové predpisy.Foto - APParlamentná komisia odobrila vládny návrh zákona o obnove katedrály Notre-Dame. O návrhu sa v pléne bude rokovať 10. mája.
Experti vyzvali Macrona, aby netlačil na obnovu Notre-Dame, list podpísalo takmer 1200 architektov, pamiatkarov a vedcov z celého sveta. Obavy vzbudilo vyhlásenie prezidenta o rekonštrukcii do piatich rokov, ktorej výsledkom má byť „ešte krajší“ chrám. Odborníci hovoria o najmenej 10 rokoch. (Le Figaro)Jeden z návrhov na obnovu strechy parížskej Notre-Damme ukazuje namiesto strechy platformu so stromami, kde by sa mohli prechádzať ľudia. 25. apr 2019 o 10:59 I Aktualizované 25.
V budove katedrály pátrajú tímy z troch rôznych policajných jednotiek. Obhliadka poškodenej strechy katedrály Notre-Dame. (Zdroj: SITA/AP)PARÍŽ. Parížski policajti a ďalší experti začali vo štvrtok v katedrále Notre-Dame vyšetrovanie, ktoré má odhaliť, čo viedlo k minulotýždňovému požiaru, ktorý značne poškodil budovu chrámu. Polícia vykonala predbežnú obhliadku katedrály už minulý týždeň, avšak v tom čase ešte nebolo možné miesto dôkladne preskúmať. Prečítajte si tiež: Zničenú Notre-Dame ochránia pred dažďom plachty (fotogaléria) Čítajte Podľa oficiálnych zdrojov požiar zrejme spôsobil elektrický skrat v jednom z dočasných výťahov zabudovaných do lešenia, ktoré používali robotníci počas rekonštrukčných prác na katedrále.
Požiar, ktorý vypukol 15. apríla, zničil strechu budovy, ako aj štíhlu vežu nad krížením lodí, ktorá sa zrútila do vnútrajška chrámu.
Notre-Dame otvoria pre verejnosť pravdepodobne najskôr o päť až šesť rokov. V piatok 15. apríla uplynú tri roky od tragédie, ktorá významne poznačila európske kultúrne dedičstvo. Keď v roku 2019 vypukol na streche katedrály Notre Dame v Paríži obrovský požiar, v svetových médiách išlo o správu číslo jeden. Francúzsky prezident Emmanuel Macron síce sľúbil, že do roku 2024 bude katedrála prístupná verejnosti, odborníci sú však vzhľadom na jej rekonštrukciu podstatne skeptickejší.
Katedrála Notre Dame je jednou z najvýznamnejších európskych pamiatok. Len málokto si pri zmienke o meste Paríž nepredstaví Eiffelovu vežu, Louvre a práve spomínaný Notre Dame. Francúzsky spisovateľ Victor Hugo do nej zasadil dej jedného zo svojich najslávnejších diel - Chrám Matky Božej v Paríži.
K požiaru došlo v čase, keď na katedrále prebiehala rekonštrukcia. Detektory dymu signalizovali zamestnancovi požiar v podkroví. Namiesto toho, aby okamžite zavolal hasičov, poveril strážnika, aby situáciu prešetril. Nanešťastie ho poslal na nesprávne miesto. Na svoju chybu prišli o 15 minút neskôr, a kým strážnik vyšiel tristo schodov do podkrovia, oheň sa už stihol rozšíriť. Keď úrady vyhlásili evakuáciu, strechu nachádzajúcu sa nad loďou už pohltili plamene. Čoskoro sa zrútila štíhla veža, ktorá bola najvyššou časťou Notre Dame. Oheň sa hasičom podarilo uhasiť až po vyše dvanástich hodinách.
Dodnes sa nevie, čo požiar spôsobilo. Vyšetrovatelia však nenašli žiadne náznaky toho, že by išlo o úmyselný čin. Historička architektúry o požiari Notre Dame. Zázrakom je, že gotická socha Panny Márie, ktorá sa nachádzala pri zrútenej veži, zostala nepoškodená. Napriek tomu spôsobil oheň značné škody. Dodnes sú totiž steny katedrály mokré a podľa nemeckej architektky Barbary Schock-Wernerovej môže úplné vyschnutie budovy trvať aj vyše desať rokov.
V rámci obnovy katedrály odstránili okná, spevnili okenné konštrukcie a pridali oporné stĺpy. Pri obnove Notre Dame však narazili odborníci aj na diplomatické problémy. Foto: SITA/AP muž, ochranné rúško, Notre Dame, Seina Parížan s rúškom prechádza popred Notre-Dame, ktorá po strašnom požiari musí prejsť rozsiahlou rekonštrukciou. Prednedávnom začali tiež opravovať hlavný organ.
Prezident Macron sľúbil, že Notre Dame sprístupní ešte do začiatku letných olympijských hier v roku 2024. Dovtedy by už mali byť znovu osadené okná, odstránené lešenie a naladený zreštaurovaný organ. Doposiaľ na obnovu katedrály prispeli darcovia z Francúzska sumou 850-miliónov eur.
Chronológia udalostí po požiari
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 15. apríl 2019 | Požiar katedrály Notre-Dame |
| Nasledujúce dni | Začiatok vyšetrovania príčin požiaru |
| Nasledujúce dni | Zhromažďovanie finančných prostriedkov na obnovu |
| 2024 (plánované) | Znovuotvorenie katedrály pre verejnosť |
Medzi pozvanými na znovuotvorenie parížskeho Notre-Dame sa okrem Donalda Trumpa v sobotu zúčastní aj Volodymyr Zelenskyj či britský princ William. Medzi pozvanými sú aj prezidenti Nemecka, Talianska či Poľska, o možnej slovenskej účasti nie sú známe informácie. Do Notre-Dame sa dnes pri slávnostnej procesii vrátila slávna socha Panny Márie s jezuliatkom. Parížsku katedrálu majú v decembri po požiari znovu oficiálne otvoriť pre verejnosť. Z peňazí na obnovu Notre-Dame zostáva necelý mesiac pred znovuotvorením skoro 140 miliónov eur. Prebytok financií, ktoré pochádzajú od bohatých mecenášov, ale aj od množstva drobných darcov, poslúži na budúce konzervačné práce.
V parížskom Notre Dame sa dnes rozozneli zvony prvýkrát od požiaru v roku 2019. Katedrálu po rekonštrukcii znovu otvoria 8. decembra. Francúzska ministerka kultúry chce spoplatniť vstup do chrámu Notre-Dame sumou 5 eur. Vybrané peniaze by podľa nej poslúžili na opravu cirkevných pamiatok v celej krajine. Cirkev tento nápad kritizuje a tvrdí, že vstup do kostolov by mal byť vždy zadarmo. Paríž plánuje v okolí katedrály Notre-Dame novú zelenú zónu za 50 miliónov eur. Samotný chrám, ktorý v roku 2019 zasiahol požiar a odvtedy ho rekonštruujú, chce mesto otvoriť 8. decembra. Do parížskej katedrály Notre Dame sa vrátilo osem zvonov v rámci prípravy na slávnostné znovuotvorenie 7. decembra - päť rokov po ničivom požiari. Prvá omša v obnovenej katedrále je naplánovaná na nedeľu 8. decembra. (afp, tasr) Rekonštrukcia parížskeho Notre-Dame vstupuje do poslednej fázy, do severnej veže vracajú osem zvonov. Slávny chrám, ktorý pred piatimi rokmi zničil požiar, plánujú znovu otvoriť 7. decembra.
Katedrálu Notre-Dame v Paríži otvoria podľa plánu 8. decembra. „Rekonštrukcia vydrží najmenej 860 rokov,“ povedal pred senátnym výborom Philippe Jost s odkazom na to, ako dlho katedrála vydržala od výstavby v roku 1163. Jost vedie vládnu agentúru, ktorá dohliada na práce. Ako vandalizmus odsudzujú mnohí plán vymeniť niektoré okná katedrály Notre Dame za moderné vitráže. Proti zámeru, ktorý podporil aj Emmanuel Macron, spustili petíciu, ktorá má už vyše 120-tisíc podpisov. Náhradu do okien v šiestich zo siedmich kaplniek v južnej lodi chceli vybrať v súťaži. Francúzi sa búria proti návrhu dať do okien katedrály Notre-Dame moderné vitráže. Toto vyjadrenie prezidenta Macrona okamžite vyvolalo vlnu kritiky verejnosti aj odborníkov, petíciu proti zámeru nahradiť vitráže z 19. storočia podpísalo za tri dni 67-tisíc ľudí. Do znovuotvorenia parížskeho chrámu Notre-Dame zostáva rok. Na vežu, ktorú pred štyrmi rokmi zničil požiar, osadili nový kríž a ešte ostáva položiť olovenú krytinu na strechu, aby z katedrály mohli odstrániť lešenie.
Rekonštrukcia Notre Dame bude dokončená načas a podľa plánu - teda do konca roku 2024, povedal Emmanuel Macron pri návšteve katedrály, ktorá zhorela 15. apríla pred štyrmi rokmi.
Pohľad na Notre Dame po požiari.
Notre Dame v októbri 2023.