Pojem Krista ako Pána sveta je ústredným bodom kresťanskej viery. Toto presvedčenie zdôrazňuje jeho úlohu v spáse, jeho moc nad všetkým stvorením a jeho vedenie Cirkvi. V tomto článku preskúmame význam tohto tvrdenia a jeho dôsledky pre život kresťanov.
Zjavenie a Duch Svätý
Podľa Biblie nikto nemôže povedať, že Ježiš je Kristus, iba skrze Ducha Svätého. Písmo hovorí, že nikto nemôže povedať, že Ježiš je Kristus, jedine skrze Ducha Svätého. Musíte prijať Ducha Svätého a potom, jedine potom, vám môže Duch dať zjavenie, že Ježiš je Kristus, Boh, Ten Pomazaný. Žiaden človek nepozná veci Božie, jedine Duch Boží a ten, komu ich Duch Boží zjaví.
Potrebujeme prosiť Boha o zjavenie viac ako o čokoľvek iné na svete. Prijali sme Bibliu, prijali sme jej veľké pravdy, ale napriek tomu pre väčšinu ľudí ešte stále nie je skutočná, pretože tam nie je zjavenie skrze Ducha. Slovo nebolo oživené. Ak nemáte zjavenie, hľadajte a proste o to Boha. To je jediný spôsob, ako ho kedy dostanete. Zjavenie musí prísť od Boha. Ono nikdy neprichádza prirodzenou ľudskou schopnosťou, ale Duchovným obdarovaním. Môžete sa naučiť Písmo aj naspamäť, a hoci je to obdivuhodné, tým to nedosiahnete. Musí to byť zjavenie od Boha.
Kristus ako Hlava Cirkvi a Vesmíru
V listoch Kolosanom a Efezanom sa Ježišovi Kristovi prisudzuje titul "hlava" (kefalé). Tento titul sa používa v dvoch rovinách:
- Kristus ako hlava Cirkvi: Je vládcom, vodcom a čelným predstaviteľom, ktorý vedie kresťanské spoločenstvo. Predovšetkým, že je vládcom, vodcom a čelným predstaviteľom, ktorý vedie kresťanské spoločenstvo ako jeho líder a Pán. Ďalší zmysel je, že predstavuje hlavu, ktorá oživuje a nervami ovláda všetky údy tela, ktorému je nadradená.
- Kristus ako hlava všetkých nebeských mocností a vesmíru: V liste Kolosanom čítame, že Boh „odzbrojil kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a v ňom triumfoval nad nimi“ (2, 15).
Pre pohanov, ktorí verili vo svet plný zväčša nebezpečných duchov, proti ktorým sa bolo treba brániť, bola skutočne oslobodzujúcou zvesť o tom, že Kristus je jediným víťazom a kto je s ním, nemusí sa nikoho obávať. To isté však platí aj pre dnešných pohanov, pretože i dnešní stúpenci podobných ideológií vidia vo svete plno nebezpečných mocností. Zdá sa mi, že aj pre nás je dôležité, aby sme sa naučili čeliť všetkým strachom, pretože on prevyšuje každú vládu, je skutočným Pánom sveta.
Dokonca i celý vesmír je mu podriadený a smeruje k nemu ako k vlastnej hlave. Podobne v Liste Kolosanom čítame, že „v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné“ (1, 16) a Boh „pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi“ (1, 20). On je hlava vesmíru. Taká je racionálna a personalistická predstava vesmíru. Povedal by som, že univerzálnejšiu ani nie je možné vytvoriť - dá sa totiž odvodiť len od vzkrieseného Krista.
Kristus Pantokrator
Na myseľ tu prichodí Kristus Pantokrator, ktorý býva zobrazený v apsidách byzantských chrámov, často sediaci vysoko nad celým svetom či dokonca na dúhe, aby sa naznačila jeho rovnosť so samotným Bohom, po pravici ktorého zasadol (porov. Takúto predstavu dokáže pochopiť len Cirkev. Nie v tom zmysle, že si chce nezaslúžene prisvojiť to, čo jej neprináleží, ale v inom, dvojakom zmysle: Cirkev jednak uznáva, že Kristus je väčší než ona, lebo jeho panstvo siaha aj poza jej hranice, a tiež v tom, že len Cirkev je nazvaná Kristovým telom, nie vesmír.
Tajomstvo v Kristovi
Existuje ešte jeden zvláštny pojem, ktorý je pre tieto listy typický, a to je pojem „tajomstva“. Raz sa hovorí o „tajomstve vôle“ Boha (Ef 1, 9), inokedy o „Kristovom tajomstve“ (Ef 3, 4; Kol 4, 3), alebo priamo o poznaní „Božieho tajomstva, Krista, v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania“ (Kol 2, 2 - 3). Označuje sa tak nevyspytateľný Boží plán s osudmi ľudí, národov i sveta. Týmto výrazom nám oba listy hovoria, že v Kristovi sa nachádza naplnenie tohto tajomstva. Ak sme s Kristom, aj keď rozumom nedokážeme všetko pochopiť, vieme, že sme v jadre „tajomstva“ a na ceste pravdy.
Je to on vo svojej celistvosti - nielen nejaký aspekt jeho osoby alebo istý okamih jeho života -, kto v sebe nesie plnosť nepreskúmateľného Božieho plánu spásy. V ňom je stelesnené to, čo sa nazýva „Božia mnohotvárna múdrosť“ (Ef 3, 10), pretože „v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva“ (Kol 2, 9). To nás nasmerúva kontemplovať „Kristovo nevyspytateľné bohatstvo“ (Ef 3, 8), ktoré prevyšuje každé ľudské chápanie.
Cirkev ako Kristova Nevesta
V Druhom liste Korinťanom porovnáva apoštol Pavol kresťanské spoločenstvo so snúbenicou a píše: „Veď horlím za vás Božou horlivosťou. Zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás odovzdal Kristovi ako čistú pannu“ (2 Kor 11, 2). List Efezanom rozvíja tento obraz a spresňuje, že Cirkev je nielen snúbenicou, ale skutočnou Kristovou nevestou. On si ju, takpovediac, získal, a to za cenu vlastného života - „seba samého vydal za ňu“, ako sa to píše v Liste Efezanom (5, 25). Aký prejav lásky by mohol byť väčší ako tento? Navyše sa stará aj o jej krásu: nielen o tú, ktorú už získala krstom, ale aj o tú, ktorá má každý deň rásť bezúhonným životom, mravným konaním a „na ktorej niet škvrny ani vrásky“ (porov. Ef 5, 26 - 27).
Odtiaľto je už len krôčik k všeobecnej skúsenosti kresťanského manželstva. Ba dokonca nie je celkom jasné, čo bolo pre autora tohto listu východiskovým bodom: či to bol vzťah Kristus - Cirkev, vo svetle ktorého uvažoval nad spojením muža a ženy, alebo či to, naopak, bola skúsenosť manželského spojenia, vo svetle ktorej premýšľal nad vzťahom Krista a Cirkvi. Oba tieto aspekty sa totiž navzájom objasňujú: vo svetle spoločenstva Krista a Cirkvi sa učíme, čo je manželstvo, a pri myšlienke na tajomstvo manželstva sa dozvedáme, ako sa Kristus zjednocuje s nami. V každom prípade sa tento list nachádza akoby na polceste medzi prorokom Ozeášom, ktorý opisoval vzťah medzi Bohom a jeho ľudom v kategóriách už uskutočnenej svadby (porov. Oz 2, 4. 16. 21), a jasnovidcom zo Zjavenia, ktorý načrtáva eschatologické stretnutie Cirkvi a Baránka ako radostnú a nikdy sa nekončiacu svadbu (porov.
Kristus ako Spasiteľ
Ježiš je Spasiteľ sveta. Ako čítame v Evanjeliu podľa Jána (3, 16): „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Skrze Ježiša Krista nám bola otvorená cesta k spáse a on je tým, ktorý nám odpúšťa hriechy.
Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí jasne: „Odovzdávať kresťanskú vieru znamená predovšetkým ohlasovať Ježiša Krista s cieľom privádzať k viere v neho“ (KKC 425). Viete, čo znamená v hebrejčine meno Ježiš? Znamená „Boh spasí“. Toto meno je v centre kresťanskej modlitby (KKC 435).
Ježiš je Pán
Keď hovoríme Ježiš je Pán, znamená to, že On je Majster, teda jeden nad ostatnými. On je Pán a Kristus! Môže byť rovnako nazvaný Pán Kristus, alebo Kristus Pán. Kristus je z gréckeho slova „Christos“ čo je ekvivalent slova „Mesiáš“ z hebrejčiny. Mesiáš znamená „ten pomazaný“ čo sa stane Spasiteľom. Ježiš je Otcov pomazaný a vyslaný spasiť svet.
Uveriť, že Ježiš je Kristus je veľmi dôležité pretože bez toho niet spásy. Ježiš nie je jeden z mnohých „Kristov“ a vlastne ani neexistuje niečo také ako „iní Kristovia.“ Ježiš je KRISTUS! Biblia hovorí „Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha ... “ (1.Jánov 5:1). Tvoja spása závisí na tom. Ježiš je Pán a Kristus; všade to prehlasuj. Chváľme Boha naveky!
Požehnaný Pán Ježiš, rozoznávam Ťa ako môjho Majstra a Vládcu, Jedného s nadradenou autoritou a prvenstvom. Celým svojim srdcom verím a ústami prehlasujem, že Ty si Pán nad každou okolnosťou a všetkým čo sa dotýka môjho života. Amen.
Druhý príchod Krista
Vieme, že to hovorí Biblia. To sa nedá poprieť. Ale chýba o tom zjavenie. Pre väčšinu Božích detí to nie je skutočné. Je to jednoducho len dobrý verš v Biblii. Ale my potrebujeme, aby nám to bolo OŽIVENÉ. Na to bude potrebné zjavenie. Pán Ježiš znovu príde na tento svet, ako už po jeho odchode počuli apoštoli od anjelov (Sk 1,11): “Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.” Tento druhý príchod Krista nikto neprehliadne, všetci ľudia na svete ho naraz zbadajú (Mt 24, 27-31): “Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ; taký bude aj príchod Syna človeka: Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly. Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoje svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa zachvejú. Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene zeme budú nariekať a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou.