Duch Svätý je tá „najutiahnutejšia“ Osoba Svätej Trojice. To znamená Duch Svätý nestavia do popredia seba, ale Krista. Nepriťahuje pozornosť na seba, ale priťahuje pozornosť na Božieho Syna a jednou z hlavných úloh a dielo v cirkvi je vyvýšiť Pána Ježiša Krista, tak aby všetka sláva šla Jemu. Na to je Duch, aby oslávil Krista, nie je poslaný na to, aby oslávil seba, ale Krista. Pán Ježiš sám hovorí, že On pošle Svätého Ducha, ktorý príde a bude svedčiť o Ňom, Ježišovi, nie o sebe (J 15, 26). Nie svedčiť o sebe, ale o Ježišovi, aby Ho oslávil.
Ak sa svedčí o Ježišovi, tak je to znak, že tam je Boží Duch. Tam, kde kážeme o Kristovi tam je Duch, síce o Ňom nehovoríme, ale tam Boží Duch koná, je pri diele a pôsobí. Preto v cirkvi hovoríme predovšetkým o Pánovi Ježišovi Kristovi, lebo nás k tomu vedie Duch Svätý.
Preto odchodom Ježiša zo zeme nikto nič nestratil. Príchodom Duch Svätý všetci získavame. Vďaka pôsobeniu Svätého Ducha prebýva Ježiš v mnohých ľudských srdciach. Vďaka Duchu Svätému Ten, ktorý bol odsúdený ako zločinec je dnes uznávaný ako najväčšia Osobnosť ľudských dejín. Nepoznali by sme Ježiša, nemohli by sme s Ním denno-denne byť, keby nám nebol zoslaný Duch Svätý.
Symbol Ducha Svätého.
Ako prežívame stretnutie s Duchom Svätým?
Prežívanie stretnutia s Duchom Svätým je sebapoznanie: stretnutie s Ním ako s Božou svätosťou. Ukáže sa, čo je v nás, a my zisťujeme akí sme zlí, biedni a hriešni. Ukazuje na našu vinu. Vtedy sa odhalia a ukážu aj tie najskrytejšie a najtajnejšie skrytosti. Stretnutie s Duchom Svätým je hlboké sebapoznanie svojej viny, stratenosti a porušenosti. Ten, kto uznáva vinu, kto ľutuje hriech, kto verí v odpustenie, sľubuje nápravu tak nerobí sám zo seba, ale iba Svätý Duch nás môže priviesť k pravému pokániu. Toto sebapoznanie vedie človeka k pokániu, k ľútosti a k uznaniu svojej viny.
Prežívanie stretnutia s Božím Duchom je radosť: radosť do ktorej vyústi naše pokánie. Preto, keď sa stretneme s Božím Duchom prežijeme nielen to obvinenie z vín, ale prežijeme aj tú obrovskú radosť, že aj pre mňa je odpustenie, že sa aj nad nami Boh zmiloval. Môžeme mnohokrát počuť, že Boh nás miluje, že Kristus zostúpil na zem, že za nás zomrel, ako Bohu na nás záleží, že sa za nás obetoval a prelial za nás nevinnú krv, že Otec Ho vzkriesil, že vystúpil k Otcovi, ale bez Ducha Božieho nám to nič nepovie. On jediný môže dať človeku vnútornú radosť, že je Bohom prijatý, spasený a zachránený. Preto sa Duch Svätý, ktorého poslal Pán Ježiš Kristus sa nazýva Tešiteľ.
Prežívanie stretnutia s Božím Duchom je osvietenie mysle: keby nebolo svetlo, tak by sme nevideli farby, ľudí, prírodu. Preto je svetlo dôležité, aby sme veci v živote videli. Tak ako svetlo osvecuje svet, tak Duch Svätý osvecuje to, čo je dôležité a podstatné pre život. V duchovnom svete toto isté robí Duch Svätý. Tak tento Duch berie Božie slovo, ktoré počúvame a pomocou neho nám dáva spoznávať čo je pravdivé a čo nie v Božích očiach. Čo sa Bohu páči a čo nie. Nazvaný je aj Duchom pravdy. Zrazu začne človek inak rozmýšľa-vidí prírodu, ktorú stvoril Boh, vidí človeka ako Božie dieťa, vidí hriech za ktorý Kristus zomrel na kríži.
Prežívanie stretnutia s Božím Duchom Svätým je vždy ako s Pánom Ježišom: Duch Svätý neomylne svedčí o tom, že sme sa stretli s Kristom. On sám zostáva v úzadí. Vedie nás ku Kristu, svedčí o Kristu, oslavuje Krista. Preto prežívame prítomnosť Pána Ježiša. Ak veríme v Krista je to dielo, dar Svätého Ducha, lebo človek zo svojho vlastného rozumu a vlastnej sily nemôže v Pána Ježiša Krista veriť, nemôže k Nemu prísť. Ale len Duch Svätý svojim evanjeliom posväcuje, zachováva a koná.
Duch Svätý je svätý. Planie ohnivou svätosťou Trojjediného Boha. Po obrátení je teda jednou z najhlavnejších činností Ducha vo veriacom celoživotný boj proti hriechu v ľudskom srdci. Máme „žiť podľa Ducha,“ hoci „žiadosti tela“ (stará prirodzenosť) v nás naďalej pôsobia. Keď Ján Krstiteľ hovorí o krste Svätým Duchom, tak hovorí, že Ježiš „bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Lk 3:16). Toto je slovná figúra, ktorá sa nazýva hendiadys, teda jedna pravda vyjadrená dvoma spôsobmi: Svätý Duch je oheň, ktorý spáli plevy hriešnosti.
Úloha Ducha Svätého podľa Jána 16:5-15
Ježiš hovorí o práci Svätého Ducha v Jánovi 16:5-15. Podľa Novej zmluvy jedinou činnosťou Ducha Svätého, ktorá sa týka ľudí zo sveta, je usvedčovanie. Apoštolom Ježiš sľubuje že Duch pravdy ich „uvedie do (…) celej pravdy.“ Usvedčuje svet o našom hriechu, o Kristovej spravodlivosti a o súde. To znamená, že ich naučí význam Ježišových vecí. Podrobne im vysvetlí celé Otcovo zjavenie, ktoré videli v Ježišovi. Svätý Duch nás neuvádza do novej pravdy. Namiesto toho nám, apoštolskej cirkvi, sprístupňuje bezchybné zjavenie Otca v Ježišovi, o ktorom svedčí Nová zmluva.
Naše štúdium má štyri časti. Najprv sa budeme venovať zasľúbeniu Svätého Ducha v Starej zmluve. Potom sa budeme zaoberať Ježišom Kristom, úžasným mužom Ducha. V tretej časti budeme premýšľať o tom, čo Biblia učí o Ježišovi ako o tom, kto krstí Duchom.
Duch Svätý, Jeho pôsobenie -Texty časť2 -Doc.ThDr.Pavel Hanes,PhD- Seminár o Duchu Svätom
Boží ľud potreboval mať dobrý a bezchybný Zákon napísaný na svojich srdciach, aby sa z hĺbky srdca rozhodli Zákon dodržiavať a aby po tom z hĺbky srdca túžili. Ako všetky ľudské bytosti to pre svoju prirodzenosť nedokázali a zlyhali v tom. A tak opakovane, najprv v Zákone (napr. Dt 30:6) a potom v prorokoch dostal Boží ľud sľub, že Zákon bude podľa Novej zmluvy napísaný na ich srdciach. „Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca“ (Jer 31:33). Toto vpísanie Zákona do ľudského srdca bude prácou Svätého Ducha: „Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa. Dám svojho ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia“ (Ez 36:26-27).
Keď pri vtelení večný Boží Syn na seba vzal úplne ľudskú prirodzenosť, Svätý Duch bol jeho stálym, intímnym spoločníkom. Počatie jeho ľudského tela v Máriinej maternici bolo prácou Svätého Ducha (Lk 1:35). Pri jeho krste Jánom Krstiteľom naňho Svätý Duch zostúpil s mocou, aby ho uschopnil k jeho verejnej službe (napr. Lk 3:22; Jn 1:32-33). Ježiš Duchom odoláva pokušeniu (Lk 4:1-13), verejne slúži a robí zázraky mocou Svätého Ducha (napr. Lk 4:14; Sk 10:38). Práve Duchom Ježiš „hovorí Božie slová, pretože Boh dáva Ducha [Ježišovi] bez miery“ (Jn 3:34). Ježiš je úplne a bezchybne mužom Ducha a to až natoľko, že Svätý Duch sa neskôr nazýva „Ježišovým Duchom“ alebo „Kristovým Duchom“ (napr.
Vo všetkých štyroch evanjeliách stavia Ján Krstiteľ do protikladu svoj vlastný krst vodou (vonkajší a symbolický krst pokánia) a úžasnú premenu srdca Ježišom, ktorú nazýva krst Svätým Duchom (Mt 3:11; Mk 1:8; Lk 3:16; Jn 1:33, porovnaj Sk 11:16). Avšak - a toto je dôležité - toto vyliatie Ducha muselo počkať, kým Boží Syn neponesie trest za hriešnikov na kríži. Ježiš pravidelne používa obraz živej vody, keď hovorí o Svätom Duchu (Jn 4:10-15; Jn 7:37-38). Ján nám vysvetľuje, že Duch je ten, „ktorého mali prijať tí, čo v [Ježiša] uveria. Duch totiž ešte nebol, lebo Ježiš ešte nebol oslávený“ (Jn 7:39). Toto „oslávenie“ alebo „vyvýšenie“ v Jánovom evanjeliu odkazuje primárne na kríž (napr. Jn 12:33). Až keď je za hriechy zaplatené sa môže Duch vyliať na celý Boží ľud.
Svätý Duch je zdrojom nového narodenia, alebo narodenia zhora, ktoré dáva duchovný život ľudskej bytosti, ktorá je vo svojej prirodzenosti mŕtva v hriechoch a prestúpeniach (Ef 2:1-3; Jn 3:1-8; Tít 3:5). Toto nové narodenie sa nedá vyvolať žiadnym ľudským spôsobom, či už manipuláciou, emóciami alebo rozumovým presviedčaním. Všetko, čo sa narodilo z tela (ľudský pôvod) bude totiž telom a nie novým životom Ducha (Jn 3:6). Predtým, než Ježiš zanechal svojich učeníkov, aby šiel kvôli hriešnikom na kríž, sľúbil im, že sa k ním vráti. Dočasne, na pár týždňov, to urobil vo svojom vzkriesenom tele. Navždy to však urobil v osobe Svätého Ducha.
Vďaka službe Svätého Ducha má Boh Otec a Boh Syn dom v srdci muža alebo ženy, ktorý/á sa znovu narodí (Jn 14:15-24). V kontexte utrpení, vytrvalosti, charakteru a nádeje Pavol píše, že „nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5:5). Výraz „Božia láska“ môže znamenať lásku, ktorú Boh prejavuje nám, alebo lásku, ktorú my prejavujeme Bohu, alebo oboje. Tým, že nás Svätý Duch privádza do spoločenstva s Trojjediným Bohom, nás aj uisťuje o večnej láske, ktorou Boh Otec, Boh Syn a on sám, Boh Svätý Duch, miluje svoj ľud od vekov na veky.
Pôsobenie Ducha Svätého v živote.
Mali by sme sa Duchom plniť znovu a znovu, aby premieňal naše slová a činy. Cirkev naplnená Duchom si bude spoločne hovoriť „žalmy, hymny a duchovné piesne“ (všetky tri sa vzťahujú hlavne na biblické žalmy), budeme tak robiť z celého srdca, pretože to bude skutočné spievanie žalmov, ktoré formuje naše srdcia, budeme ustavične vzdávať vďaky Bohu Otcovi v mene Pána Ježiša Krista. To budeme uvádzať do praxe vzájomným podriaďovaním sa vo vzťahoch, ktoré Pavol ďalej spomína: kresťanské manželky budú prejavovať dôstojné a zbožné podriadenie sa manželom, kresťanské deti budú poslúchať svojich rodičov, kresťanský otroci sa rozhodnú dobre slúžiť svojim pánom.
Tieto a ďalšie dary dáva Cirkvi Kristus prostredníctvom Svätého Ducha. Na základe tohto všetkého je dôležité sa pri premýšľaní a modlitbách sústrediť na hlavné pravdy o Svätom Duchu. Žije v našich srdciach, aby sme mohli žiť s Kristom a Otcom v svätosti a láske.
Duch Svätý je osobným vyjadrením tohto darovania sa, tohto byť láskou.38 Je Osobou-Láskou. Je Osobou-Darom. Ježiš Kristus sa na začiatku svojej mesiášskej činnosti odvoláva na túto predpoveď obsiahnutú v Izaiášových slovách. Stalo sa to v tom istom Nazarete, v ktorom strávil tridsať rokov života v dome Jozefa, tesára, po boku svojej panenskej Matky Márie.