Význam Svätej Eucharistie v Kresťanskom Živote

Svätá Eucharistia je ústredným bodom kresťanského života, prameň a vrchol všetkých sviatostí a ekleziálnych služieb. Je to samotný Kristus prítomný v spôsobe chleba a vína.

Eucharistia má viacero názvov, ktoré odrážajú jej rôzne aspekty:

• Sviatosť oltárna
• Sväté prijímanie
• Svätá omša
• Eucharistické zhromaždenie

Samotný výraz eucharistia znamená ďakovanie.

Teológia Eucharistie

Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista, pričom sa vyslovujú konsekračné slová. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom, čo znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého. Je dôležité si uvedomiť, že tak ako cirkev pripravuje Eucharistiu, aj Eucharistia buduje cirkev, a to do takej miery, že sa stáva kritériom potvrdenia jej správnej doktríny.

Podstata chleba a vína sa mení transsubstanciáciou. To, čo prijímame vo sv. prijímaní, teda nie je to, čo sme priniesli v obetných daroch na oltár. Kristovo telo vo chvíli premenenia berie na seba vonkajšiu podobu (spôsob) chleba.

Matériou sviatosti je chlieb (pšeničná múka a voda bez akýchkoľvek iných prísad) v západnom obrade nekvasený, vo východnom kvasený a víno z plodu viniča, bez akýchkoľvek prídavkov cukru či konzervačných látok. Platnou matériou je aj hroznový mušt (nealkoholický) bez akýchkoľvek pridaných látok.

Vysluhovateľom sviatosti je iba kňaz (presbyter alebo biskup). Iba tam existuje sviatosť eucharistie, kde existuje sviatosť kňazstva.

Chlieb sa premieňa na Kristovo telo pri slovách premenenia, konkrétne na slovo: "toto je moje telo".

Význam rôznych názvov Eucharistie

• Eucharistia: vzdávanie vďaky Bohu.
• Pánova večera: večera, ktorú Pán slávil so svojimi učeníkmi v predvečer svojho umučenia.
• Lámanie chleba: obrad, ktorý použil Ježiš pri Poslednej večeri.
• Eucharistické zhromaždenie: slávenie Eucharistie v zhromaždení veriacich.
• Svätá obeta: sprítomňuje jedinú obetu Krista Spasiteľa a zahŕňa obetu Cirkvi.
• Svätá a božská liturgia: liturgia Cirkvi má v nej svoj stredobod.
• Najsvätejšia sviatosť: sviatosť sviatostí.
• Prijímanie: spájame sa s Kristom, ktorý nám dáva účasť na svojom tele a krvi.

Kristus je prítomný v eucharistii a to v každej jednotlivej hostii, ako aj v častiach a to vždy celý. Rovnako je celý Kristus prítomný pod spôsobom vína. Táto prítomnosť celého Krista v každej čiastočke Eucharistie je prejavom jeho božskej všadeprítomnosti.

Eucharistický Kult v Cirkvi

Kult Najsvätejšej Eucharistie má v Cirkvi dlhú tradíciu. V prvých storočiach sa Sväté Dary uschovávali pre chorých a umierajúcich za oltárom, v sakristii alebo vo vyobrazení holubice, ktorá visela nad oltárom. Pamiatku ustanovenia Eucharistie si Cirkev pripomína vo Veľký štvrtok.

V 12. storočí začína Západná Cirkev praktizovať eucharistický kult mimo svätej liturgie. Podnet k ustanoveniu tohto kultu dala rehoľnica Julianna z Liége, ktorá mala okolo roku 1209 zvláštne videnie. Prvýkrát sa tento sviatok slávil v roku 1247 v Liége. Pápež Urban IV. v roku 1264 ho urobil záväzným pre celú západnú Cirkev.

Zo snahy vzdať Ježišovi Kristovi v Eucharistii čo najväčšiu úctu, vznikajú rôzne formy úcty: vystavenie Eucharistie, pobožnosti k Eucharistii, tzv. Je však isté, že sviatok Eucharistie, ustanovený v Západnej Cirkvi v 13. storočí, nezostal bez vplyvu na východné katolícke Cirkvi.

Ľvovská synoda v roku 1891 ukladá povinnosť sláviť sviatok Eucharistie vo štvrtok po nedeli Všetkých svätých.

Účinky Sviatosti Eucharistie

• Prehlbuje zjednotenie s Kristom.
• Zachováva, zveľaďuje a obnovuje život milosti prijatý v krste.
• Odlučuje (očisťuje) od hriechu.
• Posilňuje lásku.
• Chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi.
• Utvára Cirkev - tí, čo prijímajú Eucharistiu, sú užšie zjednotení s Kristom.
• Zaväzuje voči chudobným.

Podmienky pre Prijatie Eucharistie

Prijímateľom môže byť človek:

• pokrstený,
• ak ide o dieťa, má mať dostatočné vedomosti a dôkladnú prípravu,
• kto je v milosti posväcujúcej.
• Eucharistiu môžeme prijímať 2x cez deň.
• povinnosť prijať Eucharistiu aspoň raz v roku.
• je potrebné dodržať hodinu pred sv. prijímaním eucharistický pôst.

Je vhodné, aby sa veriaci modlili v kostole, v ktorom je prítomný Pán Ježiš v eucharistii. Zvláštnou formou úcty k eucharistii je uctievanie Ježišovho Božského Srdca.

Pán Ježiš je prítomný v eucharistii od momentu premenenia až dovtedy, kým pretrváva spôsob chleba a vína. Táto telesná eucharistická prítomnosť zaniká tiež krátko po jeho požití vo sv. prijímaní.

Obetný Charakter Svätej Omše

Ľudia od vekov prinášali na znak vďaky a úcty Bohu rozličné obety. Väčšinou obetovali najvzácnejší podiel (prvotiny) z úrody či zo svojho stáda. Obeta sa prináša na zvláštnom zasvätenom mieste, ktoré sa nazýva oltár. V Starom zákone boli prinášané obety nazývané krvavé a nekrvavé. Kristus sa obetoval raz navždy na kríži. Táto obeta sa viac neopakuje. Je úplná a dostatočná na odčinenie hriechov celého sveta a zmierenie ľudstva s Bohom. Eucharistia sprítomňuje, teda robí prítomnou Kristovu obetu kríža.

Svätá omša môže byť obetovaná na nejaký konkrétny úmysel, napr. za uzdravenie, obrátenie alebo spásu pre zosnulých a pod.

Najvznešenejšou sviatosťou je najsvätejšia Eucharistia, v ktorej sám Kristus Pán je prítomný, obetuje sa a je prijímaný a ktorou Cirkev ustavične žije a rastie. Eucharistická obeta, pamiatka smrti a zmŕtvychvstania Pána, v ktorej obeta kríža naveky pretrváva, je vrcholom a prameňom celého kultu a kresťanského života, ňou sa naznačuje a uskutočňuje jednota Božieho ľudu a dovršuje budovanie Kristovho tela.

Svätá omša je súčasne a neoddeliteľne obetnou pamiatkou, v ktorej pretrváva obeta kríža, a posvätnou hostinou účasti (communio) na Pánovom tele a jeho krvi. Slávenie eucharistickej obety je celé zamerané na dôverné zjednotenie veriacich s Kristom prostredníctvom svätého prijímania (communio).

Na prvé sväté prijímanie sa pripravujú žiaci v 3. ročníku Základnej školy. Blízkou prípravou na pristúpenie dieťaťa k prvému svätému prijímaniu je navštevovanie náboženstva/náboženskej výchovy v škole, zvlášť počas tretieho ročníka základnej školy. Túto prípravu vykonávajú kňaz a katechéti. Bezprostredná príprava prebieha formou niekoľkých stretnutí detí s kňazom a katechétmi, kde následne deti preukážu schopnosť a pripravenosť na prijatie sviatosti Eucharistie. Dieťa má byť pripravené prijať sviatostného Krista nielen po vedomostnej, ale aj osobnostnej stránke.

Pod pojmom dospelý sa rozumie človek starší ako 14 rokov. Takýto dospelý sa môže prihlásiť v kancelárii farského úradu.

Ako Sa Cirkev Podieľa Na Eucharistii

Zakaždým, keď Cirkev slávi Eucharistiu, pristupuje k prameňu, z ktorého sama vždy znovu vyrastá. Do obety Ježiša Krista, ktorý sa nám dáva s telom i dušou, sa zmestí celý náš život. S Ježišovou obetou môžeme spojiť naše práce, naše trápenia i radosti. Ak takto prinesieme seba samých, budeme premenení: budeme sa páčiť Bohu a pre svojich blížnych sa staneme dobrým, výživným chlebom.

Každú nedeľu a v prikázané sviatky je kresťan katolík povinný zúčastniť sa na svätej omši. Kto však skutočne vyhľadáva Ježišovo priateľstvo, nasleduje Ježišovo osobné pozvanie na hostinu, kedykoľvek má možnosť.

Sväté prijímanie je vyjadrením jednoty Kristovho tela. Do Katolíckej cirkvi patrí ten, kto je v nej pokrstený, kto vyznáva jej vieru a kto s ňou žije v jednote. Došlo by k rozporu, keby Cirkev pozývala na sväté prijímanie ľudí, ktorí sa (zatiaľ) nepodieľajú na jej viere a živote. Utrpela by tak vierohodnosť znaku Eucharistie.

Jednotliví pravoslávni kresťania môžu za vhodných okolností požiadať cirkevnú vrchnosť o podanie svätého prijímania pri katolíckej bohoslužbe, pretože vyznávajú eucharistickú vieru Katolíckej cirkvi, i keď ich spoločenstvo ešte nežije v plnej jednote s Katolíckou cirkvou.

tags: #chram #najsvatejsej #eucharistie