Rio de Janeiro, mesto známe svojou pulzujúcou kultúrou, nádhernými plážami a ikonickými pamiatkami, sa pýši dvoma dominantami, ktoré sú známe po celom svete: socha Krista Spasiteľa (Cristo Redentor) a Cukrová homoľa (Pao de Açúcar). Tieto miesta nielenže ponúkajú úchvatné výhľady, ale sú aj symbolmi brazílskej pohostinnosti a histórie.
Kristus Spasiteľ: Symbol viery a pohostinnosti
Oficiálne meno najznámejšej sochy Ria je Cristo Redentor (Kristus Spasiteľ). Vypína sa na 710 metrov vysokom kopci, ktorý sa nazýva Corcovado, čo do slovenčiny môžeme preložiť ako Hrbáč. Najznámejšia socha obsadila svojou výškou štvrtú priečku. Meria 33 metrov a dohliada na brazílske farebné Rio de Janeiro.
Myšlienka vytvoriť sochu sa zrodila v roku 1922 pri oslavách 100. výročia nezávislosti. Brazílčania začali organizovať zbierky na získanie finančných príspevkov. Peniaze prišli aj z arcidiecézy Ria de Janeira a tiež z Vatikánu. Autorom diela je francúzsky sochár Paul Landowski.
Socha Krista bola slávnostne odhalená v roku 1931. Vyrobená je zo železobetónu, ktorý bol obložený steatilom, jednotlivé diely boli vytvorené vo Francúzsku pod dohľadom sochára Paula Landowského, hore boli vyvezené vlakom. Rozmery sochy sú úctyhodné, sama o sebe meria 30 metrov a celé dielo váži 1 145 ton. Ide o najväčšiu sochu v štýle Art Deco na svete. V roku 2007 ju hlasovanie ľudí na celom svete zaradilo medzi sedem moderných divov sveta.
V pôvodnom projekte mal mať Kristus Spasiteľ údajne ruky zložené, ľudia však rozhodli, aby mal otvorenú náruč, ktorá charakterizuje prívetivosť a pohostinnosť Brazílčanov. Kristus sa tak nestal len cirkevným symbolom, ale podľa mnohých tiež symbolom Ria. K slávnostnej inaugurácii sochy, ktorú odvtedy navštevuje ročne viac ako milión turistov všetkých vierovyznaní, došlo 12. októbra 1931. V roku 2006 vysvätili pri nohách Krista kaplnku, ktorá je neodolateľným miestom pre katolícke sobáše a krsty. Od roku 2012 je zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO, spolu s pobrežím Atlantického oceánu, kde sa príroda spája s mestom, teda aj pláž Copacabana a hora Pao de Açúcar (Cukrová homoľa). Počas svojej existencie podstúpila opravy, čistenie, pribudli eskalátory a panoramatické výťahy či nové bleskozvody.
Na vrchol Corcovado vedie aj cesta pre motorové vozidlá, avšak oveľa krajšia a kúzelnejšia je cesta vlakom. Malý červený vláčik ozubnicovej železnice (zubačky), ktorého vagóny majú veľké okná a drevené sedačky pripomínajú staré časy. Zubačka je v prevádzke od roku 1884 a prvým cestujúcim bol samotný cisár Dom Pedro (Peter II.).
Na dolnej stanici zubačky Estacao do Trem do Corcovado sme medzi prvými, aby sme si ušetrili čakanie v rade, z hotela sme vyrazili hneď po raňajkách okolo 8:30 a o 9:00 už čakáme na našu zubačku. Lístok stojí od 85 do 123 reálov (cca 15 - 22 €), v závislosti od sezóny a zubačka je v prevádzke každý deň od 8:00 - 19:00, lístky si môžete kúpiť aj online. Vlaky jazdia každú pol hodinu a samotná cesta trvá 20 minút, je to celkom rýchlovka, vláčiky môžu za hodinu prepraviť okolo 350 pasažierov, miesta na sedenie je však dosť, väčšinou sa predá menej lístkov ako je sedadiel. Na stanici je aj malé bistro, ak by ste náhodou dostali lístok až na ďalší spoj, môžete si medzitým skrátiť čakanie malým občerstvením.
Ako vyzerá cesta za slávnou sochou? Väčšina pôvodného pralesa bola vykynožená v polovici 19. storočia kvôli plantáži kávy. Záležitosť bola v takom stave, že sa do veci vložil sám cisár a v tej dobe začal s priekopníckym environmentálnym projektom: znovu vysádzanie pralesu Tijuca. S výsadbou sa začalo v roku 1881 pod dohľadom istého majora Archera, ktorý s pomocou necelej desiatky otrokov vysadil behom ďalších trinástich rokov celkovo sto tisíc stromov. Vlak sa šplhá na vrchol rýchlosťou 15 km/h, máte tým pádom dosť času na obdivovanie bujnej vegetácie. Z večne vlhkých skál visia machy a paprade o malú chvíľu zistíte, že v tieni pralesa je podstatne chladnejšie ako dole v rozpálenom meste. Zo stromov druhu jaca, visia veľké žlté plody (podobné plodom chlebovníka) - keď prezrejú, opadnú a rozprsknú sa dole na zemi. Počas jazdy, sa prales na chvíľu vytratí a z času na čas sa vám naskytne panoramatický výhľad na Rio.
Blízko hornej stanice, prechádza vlak úsekom ponad obzvlášť strmý zraz, z ktorého je vidieť na lagúnu Rodrigo de Freitas. Komplex Paineiras bol postavený v roku 1880 a slúžil rôznym účelom, bol súkromnou rezidenciou a hotelom. Najväčšiu slávu zažil asi v 70. rokoch 20. storočia, kedy býval dočasným domovom brazílskeho národného futbalového tímu.
Ako náhle vyjdete na vrchol Corcovada, nastáva rýchle vystupovanie z vlaku a útek davu turistov k soche Krista. Samotná socha je skutočne pôsobivá, ale z bezprostrednej blízkosti je takmer nemožné doceniť jej majestátnosť a rozmery. Pri päte sochy sa nachádza kaplnka zasvätená patrónke Brazílie Panne Márii Zjavenej (Nossa Senhora Aparecida). Tá pôsobí vzhľadom k veľkoleposti okolia až nepatrične, oltár zdobia nevkusné umelé kvetiny a podlaha je pokrytá mincami, ktoré sem hádžu poverčiví veriaci.
Výhľad z vrcholu kopca sa nedá popísať slovami, ten je treba zažiť. Až z tejto ohromujúcej výšky 700 m n. m. si uvedomíte, aké je Rio obrovské mesto, zvláštne vtesaným medzi kopce a oceán. Pochopíte, že ako turisti ho nespoznáte celé, hlavne pokiaľ ide o priemyselné zóny a favely v okolí letiska. Uvidíte rozmery lagúny pomenovanej po Rodrigovi de Freitasovi a tiež to, že štvrť Ipanema sa rozkladá na preľudnenej úzkej šiji medzi lagúnou a morom. Opačným smerom môžete obdivovať ambiciózny projekt mostu Rio - Niteroi, ktorý podstatne zmenil dopravné podmienky aglomerácie. Prejdite sa kľudne okolo vrcholu a pozrite si mapy pripevnené na zábradlí, aby ste sa trochu lepšie zorientovali. Tieto mapy sú veľmi užitočné, hlavne v prípade, že vás prekvapí zmena počasia a zahalí vás jemný opar. Keď táto situácia nastane, a na vrchole to nie je vôbec výnimočné, buďte trpezliví a chvíľku počkajte, mraky sa vždy po chvíli rozptýlia.
Cukrová homoľa: Panoramatický výhľad na záliv Guanabara
Spoločne s vrchom Corcovado je Cukrová homoľa najznámejším kopcom v Riu. Charakteristický tvar dal kopcu svoje portugalské meno Pao de Acucar. Cukrová homoľa meria 396 metrov a vypína sa priamo z mora pri zálive Guanabara. Veľmi strmé svahy kopca sú tvorené žulou, ktorých vek sa odhaduje na 600 miliónov rokov. Sedlom s tropickým pralesom je oddelený susedný o niečo nižší a nie tak špicatý kopec Morro da Urca.
Od roku 1912 vyváža turistov na vrchol Cukrovej homole lanovka. Dolná stanica lanovky s pokladňou sa nachádza pri maličkej pláži Praia Vermelha v bohatej štvrti Urca. Lístok na lanovku stojí okolo 185 reálov (cca 33 eur), samozrejme v ponuke sú zľavnené lístky pre seniorov a deti. Lístky si viete kúpiť na mieste aj online, vždy si však musíte vybrať konkrétny dátum.
Prvý úsek lanovky vystúpi asi 220 metrov na Morro da Urca. Z pravej strany lanovky uvidíte pod sebou malú pláž Praia Vermelha. Pri výstupe sú na ľavej strane vystavené kabínky prvých dvoch generácií lanovky. Cez záliv Guanabara prechádza 13 kilometrov dlhý most spájajúci Rio s náprotivným mestom Niteroi.
Lavičky v tieni stromov priam volajú k odpočinku. Pokiaľ vám už prvý úsek lanovky pripadal vzrušujúci, počkajte čo s vami urobí druhá časť vedúca až na vrchol Pao de Acucar. Kabínky sa vznášajú nad pralesom, a na chvíľu sa zastavia takmer nad kolmými žulovými kopcami, až kým konečne zastavia v hornej stanici lanovky.
Na vrchole je niekoľko plošiniek, lavičiek s výhľadom na rôzne strany a štvrti, podobne ako na Morro da Urca. Medzi kopcami uvidíte vsadenú štvrť Botafogo, za ňou sochu Krista Spasiteľa, vľavo pozdĺž pobrežia sa tiahne dlhá pláž Copacabana, so stolovou horou Pedra da Gavea v pozadí. Na opačnú stranu sa otvára výhľad na záliv Guanabara, s kopcami a plážami mesta Niteroi na opačnom brehu, za jasných dní je vidieť až na 2275 metrov vysoký vrchol pohoria Serra dos Orgaos, najvyšší v okolí zálivu.
Na zadnej strane vrcholu na jeho východnom okraji, začína pomerne strmá cesta vedúca pralesom až dole k moru. Stretnete na nej opice kosmanov, a málo ľudí, je ideálnym miestom, ak by ste si na chvíľu chceli oddýchnuť od davu turistov a užiť si trochu ticha, vydajte sa tadiaľto.
Na úpätí Cukrovej homoli a dolnej stanici lanovky sa nachádza centrálne námestie štvrti Urca Praca General Tibúrcio (námestie Generála Tiburcia). Námestie je pomenované po brazílskom generálovi, ktorý bojoval v tzv. paraguajskej vojne v rokoch 1864 - 1870. Bola to vojna trojkoalície Brazílie, Argentíny a Uruguaja proti Paraguaju. Uprostred námestia stojí 15 metrov vysoký pomník postavený na počesť hrdinom z Laguny a Dourados s vyobrazením návratu časti brazílskych jednotiek z Paraguaja, značný počet z nich bol v tom čase postihnutý cholerou. Na druhej strane námestia stojí komplex vysokých budov, ktoré patria brazílskej armáde.
Za námestím smerom na východ sa okolo mora tiahne piesočnatá pláž, ktorá je schovaná medzi dvoma masívnymi žulovými kopcami, Cukrovou homoľou naľavo a Morro da Babilonia napravo. Názov Praia Vermelha, znamená v preklade Červená pláž, ale piesok nie je zďaleka taký červený, ako by si niekto mohol predstaviť, má skôr hnedastú farbu. Pláž má veľmi malebnú polohu a pri pohľade na more uvidíte cez vodu až na okolité kopce nad mestom Niteroi na druhej strane brehu.
Možno vám to bude pripadať ťažko uveriteľné, ale prvou osobou, ktorá vystúpila na vrchol Cukrovej homole, bola britská opatrovateľka. Po zdolaní kopca v roku 1817 upevnila Henrietta Carstairs na vrchol kopca britskú vlajku. Tú hneď na ďalší deň zložil portugalský dôstojník, ktorý tak bol zrejme druhým človekom na vrchole. Dnes patrí Cukrová homoľa k najobľúbenejším horolezeckým terénom v Brazílii. Keď budete prechádzať okolo úpätia Cukrovej homole, pravdepodobne na nejakých horolezcov natrafíte.
Pokiaľ máte sami o výstup záujem, oslovte profesionálnych sprievodcov, ktorí na vrchol sprevádzajú malé skupinky, a to od úplných začiatočníkov až po pokročilých.
| Pamiatka | Výška | Rok otvorenia | Zaujímavosti |
|---|---|---|---|
| Kristus Spasiteľ | 30 metrov (celková výška 38 metrov s podstavcom) | 1931 | Jeden zo siedmich divov sveta, kaplnka pri nohách sochy |
| Cukrová homoľa | 396 metrov | 1912 (lanovka) | Lanovka v dvoch úsekoch, horolezecký terén |
Túžite zažiť atmosféru božského Ria s najkrajšími výhľadmi na mesto na vlastnej koži?
ZAJÍMAVOSTI O SOŠE KRISTA V RIO DE JANEIRO - VZNIK SOCHY BYL NESMÍRNĚ KOMPLIKOVANÝ
Ďalšie zaujímavé sochy Krista po svete
Kristus mieru v Bolívii
Táto obrovská socha Krista stojaca na vrchole Cerro de San Pedro za Cochabambou je druhou najväčšou sochou svojho druhu na svete. Meria 34 metrov a ponúka fantastické 360-stupňové panoramatické výhľady na mesto a údolie. Stavba kolosálnej sochy sa začala v roku 1987 a bola dokončená 20. novembra 1994. Každú nedeľu môžu návštevníci vystúpiť na vrchol samotnej sochy a vychutnať si ešte krajšie výhľady. Socha vznikla podľa vzoru slávnej sochy Krista v Rio de Janiero.
Socha Krista v Świebodzine
V Poľsku, sto kilometrov na západ od Poznane, sa nachádza svetový unikát. Pomedzi stromy ho vidno už z cesty pár kilometrov pred mestom. Náruč má otvorenú pre vyše 20-tisícový Swiebodzin. Na hlave mu svieti trojmetrová zlatá koruna. Bez nej meria 33 metrov, čo je aj tak o tri metre viac, ako má socha Ježiša v brazílskom meste Rio de Janeiro. Dielo vysoké tridsaťšesť metrov bolo vysvätené v roku 2010, keď si uchmatlo celosvetové prvenstvo. S nápadom postaviť obriu sochu prišiel bývalý świebodzinský farár Sylwester Zawadzki. Pôvodne mal na mysli bežnú sochu, ale projekt vďaka veriacim a sponzorom narástol. Jej cena dodnes nebola zverejnená. Podľa veriacich je dôkazom viery v Krista, podľa názoru iných obyvateľov stelesňuje gýč a megalomániu. Pri jej stavaní sa objavili aj komplikácie. Žeriav nebol schopný zodvihnúť Ježišove ruky vážiace tridsať ton a staviteľom znemožňoval montáž sochy silný vietor. Vďaka podobnosti so sochou v meste Rio de Janeiro ju prezývajú Świebodzineiro.
Rio de Klin
Na kopci Grapa, nad maličkou severoslovenskou dedinkou Klin na Orave, sa nachádza jedinečná rarita. Socha Ježiša Krista, ktorá je kópiou slávnej brazílskej sochy v meste Rio de Janeiro. Belostný monument v nadmorskej výške 686 metrov je vysoký deväť a pol metra. Rozpätie rúk dosahuje sedem metrov a hmotnosť aj s podstavcom je 23 ton. Stvoriteľom sochy je Peter Ganobjak, miestny ľudový rezbár. Autorom nápadu a financovateľom výstavby je Jozef Sroka. Za pekného počasia sa vám naskytne nádherný výhľad na oravskú prírodu, Roháče i Oravskú priehradu. Dovidíte odtiaľ až do Zakopaného. Okolie sochy je pekne upravené a môžete si tu oddýchnuť na lavičke či v altánku.