Rím, mesto s bohatou históriou a kultúrou, je domovom nespočetného množstva kostolov, ktoré svedčia o jeho hlbokých náboženských koreňoch. Medzi týmito stavbami vynikajú gotické kostoly, ktoré svojou architektúrou a symbolikou priťahujú návštevníkov z celého sveta. Tento článok sa zameriava na prehľad gotických kostolov v Ríme, ich architektonický vývoj, symboliku a historický význam.
Bazilika sv. Jána v Lateráne, hlavný chrám mesta Rím.
Vývoj Kresťanskej Architektúry a Symboliky
Kresťanská sakrálna architektúra zahŕňa stavby slúžiace na náboženské účely, na uctievanie a chválu Boha. Medzi najbežnejšie stavby patria kostol, chrám, bazilika, kaplnka, katedrála alebo kláštor. Kresťanské symboly sú znakové obrazce, ktoré majú hlbší náboženský význam a uplatňujú sa v architektúre aj v inom umení kresťanstva.
Vývoj kresťanskej symboliky začal už v ranom kresťanstve, ktoré nadväzovalo na rímske a pohanské vzory a v značnej miere z nich čerpalo. Najstaršie symbolické zobrazenia z 2. storočia sú zobrazenia Ježiša Krista v podobe akrostichov (slovo zložené zo začiatočných písmen teologického výrazu). Vo veľkej miere sa používal napríklad symbol ryby, ktorý svojím gréckym znením odkazoval na základnú christologickú formulu - ICHTHYS čiže Iésús CHristos THeú (H)Yos Sóter - „Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ“.
Symbolika Kríža
V ranom kresťanstve sa rozvíjala aj symbolika znázorňujúca Ježišovo utrpenie, predovšetkým symbolom kríža. Kríž (latinsky crux) je symbol ukrižovania Krista a symbol kresťanstva vôbec. Bol pôvodne nástrojom popravy používaného Rimanmi. Ako symbol kresťanstva sa začal používať až v dobe, kedy cisár Konštantín ukrižovanie zakázal. Najstaršie zobrazenia kríža sú datované počiatkom 4. storočia, ktoré boli často kombináciou Ježišových monogramov.
Kríž sa časom stal symbolom nádeje na vykúpenie a symbolom triumfu nad smrťou. V stredoveku kríž prenikol do verejného života a v západnej architektúre sa uplatňoval hlavne v plastickej podobe krucifixu.
Architektúra a Symbolika v Stredoveku
V stredoveku boli symboly raného kresťanstva v hojnej miere rozšírené. Kresťanská symbolika sa vo veľkej miere odzrkadlila aj na architektúre. Základným pôdorysom väčšiny kresťanských stavieb je kríž. V byzantskej architektúre sa používal najmä pôdorys gréckeho kríža, v západnej kresťanskej architektúre bol využívaný najmä pôdorys latinského kríža.
Smer od západnej strany kostola, kde nachádza krstiteľnica, na východnú stranu kostola, kde sa nachádza oltár, symbolizuje pomyselnú cestu od zániku ku vzkrieseniu. Jednotlivé časti kresťanských stavieb v sebe často nesú určitý význam.
Vývoj Kresťanskej Architektúry v Obdobiach
Starokresťanská Architektúra
V období staroveku, pred oficiálnym uznaním kresťanstva ako náboženstva rímskej ríše, kresťania nepotrebovali pre vykonávanie svojich obradov žiadne špeciálne stavby. V niektorých oblastiach mŕtvych pochovávali najmä v katakombách, často niekoľko kilometrov dlhých, ktoré mali viac podlaží. Už v 2. storočí sa začínali v katakombách postupne objavovať rôzne kresťanské symboly spásy a vykúpenia, ako napríklad kríž, pastier, ryba a podobne.
Starokresťanská architektúra sa v tomto období začala výrazne rozvíjať až po uznaní kresťanstva milánskym ediktom v roku 313 n.l. Konštantínom I. Veľkým. Počet kresťanov stúpal, čo malo za následok potrebu miesta, kde by sa mohli zhromažďovať. Typickou stavbou raného kresťanstva v Európe sa stala bazilika. Kresťanská bazilika nadväzovala na princíp bazilík rímskych. V období staroveku vyhovovala potrebám veľkých zhromažďovaní. Priestor býval najčastejšie trojloďový. Medzi najvýznamnejšie patrí napríklad bazilika sv. Petra vo Vatikáne, ktorú nechal cisár Konštantín postaviť na údajnom hrobe svätého Petra.
Východná Kresťanská Architektúra
Východná kresťanská architektúra sa s tou západnou vyvíjala obdobne, osvojila si ale iné užitie klenby a kupole. Významné stavby tejto doby pochádzajú najmä zo Sýrie z 5. storočia, kde sa často využívali práve klenbové konštrukcie.
Stredoveká Kresťanská Architektúra
Stredoveká kresťanská architektúra bola zameraná najmä na architektúru kresťanského chrámu. Chrám bol v tej dobe hlavnou, centrálnou stavbou v obci. Stavebným materiálom bol najmä kameň. Chrám zohrával dôležitú úlohu v živote kresťansky založeného človeka a stal sa pre neho symbolom večného života.
Konštantínopol sa stal novým hlavným mestom Rímskej ríše a sídlom cisára, čo sa odzrkadlilo aj na vzťahu cirkvi a cisárstva. Charakteristickým znakom byzantskej architektúry je použitie špecifického materiálu. Prevládala najmä tehla a malta, z ktorých boli stavané steny, piliere ale aj klenby. Byzantská tvorba bohato pracovala s farbami a príznačným znakom boli aj majstrovské mozaiky a mramor. Najvýznamnejšou stavbou, ktorá ovplyvnila architektúru byzantského (a aj islamského) sveta je chrám Hagia Sofia (Chrám Svätej Múdrosti).
Hagia Sofia, Istanbul: Ukážka byzantskej architektúry s dominantnou kupolou.
Pojmom predrománska architektúra sa označuje architektúra západnej Európy od 6. do 10. storočia. Architektúra si prešla veľkou zmenou práve za vlády Karla Veľkého (Karolínska dynastia). Stavby sa stali monumentálnejšie a impozantnejšie. Líšili sa hlavne dvoma charakteristickými znakmi: veľkosťou a zmyslom pre usporiadanie. Jednotlivé časti stavby boli zámerne architektonicky rozlíšiteľné. Najvýznamnejšou stavbou predrománskeho obdobia sa stal kláštor. Bol hospodárskou a organizačnou jednotkou kresťanského života a centrom a strediskom kultúrneho a umeleckého života.
Románska architektúra je označenie pre architektúru západnej, južnej a strednej Európy z obdobia od 11. do 13. storočia. Pomenovanie tohto slohu je odvodené od latinského názvu mesta Rím - Roma, keďže tento sloh vznikol v krajinách, ktoré boli súčasťou Rímskej ríše. Táto architektúra nadväzuje na predrománsku a taktiež čerpá z kresťanskej antiky a rímskej tvorby. Románska architektúra nebola dielom jedného národa, ale bola súčasťou národov celej Európy. Spájala ju najmä jednotná idea kresťanstva. Najvýznamnejším stavebným materiálom tej doby sa stal kameň.
Gotická Architektúra
Gotická architektúra je označenie pre európsku architektúru od 12. do 15. storočia, ktorá vystriedala architektúru románsku. Slovo gotika znamená gótske (germánske), čo bolo v tomto období (najmä pre talianskych humanistov) hanlivé označenie pre barbarské umenie. Gotika ako sloh bola rozvinutá hlavne v bohatých mestách.
Gotika vznikla vo Francúzsku v prvej polovici 12. storočia, v oblasti Île-de-France, kedy bolo postavené prvé gotické opátstvo Saint-Denis, miesto posledného odpočinku francúzskych kráľov. Charakteristické znaky gotickej architektúry sú vertikálnosť, oporný systém, lomený oblúk a rebrová klenba.
Katedrála Notre Dame, Paríž: Príklad gotickej architektúry.
Africký Kontinent
Na Africkom kontinente vznikli významné kresťanské stavby najmä na území Etiópie. Medzi najznámejšie pútnické miesta patrí etiópske mestečko Lalibela. Ide o komplex 13 kostolov vytesaných do skál, ktorých vznik sa datuje približne od 12. storočia. Stavbu týchto kostolov nariadil kráľ Lalibela, ktorého obyvatelia Etiópie považujú za svätého. Kráľovým cieľom bolo vybudovať „druhý Jeruzalem“ pre kresťanov, ktorí nemali možnosť putovať do Svätej Zeme.
Renesančná Architektúra
Slovo renesancia je odvodené od talianskeho slova rinascita - znovuzrodenie. V architektonickom zmysle znamená renesancia znovuzrodenie antického umenia. Renesancia sa začala vytvárať už začiatkom 15. storočia v Taliansku. Impulzom vzniku renesancie bolo prenesenie pápežského dvora z Avignonu do Ríma, ktoré sa stalo centrom vznikajúceho humanizmu. Vedúca úloha renesančného umenia nenáležala Rímu, ale Florencii, ktorá sa stala dôležitým centrom rodiacej sa renesancie. Najvýznamnejšou stavbou, ktorá je kľučovým momentom vzniku renesancie je dóm vo Florencii (Santa Maria del Fiore) aj s mramorovou kampanilou. Renesančná architektúra, najmä tá Talianska, sa opiera o architektúru pohanských rímskych chrámov, ktorým sa snažila priblížiť.
Významné Kostoly v Ríme
V Ríme sa nachádza viac než deväťsto kostolov. Niektoré z nich sú známe po celom svete, iné sú skryté a menej navštevované. Nasledujúce kostoly patria medzi najvýznamnejšie v Ríme.
Bazilika sv. Petra
Ide o najznámejší kostol kresťanstva, postavený na mieste, kde ukrižovali prvého pápeža. Pôvodný kostol sv. Petra bol zasvätený v roku 326. V roku 1452 sa pápež Mikuláš V. rozhodol postaviť úplne nový kostol, ktorý bol definitívne dokončený až koncom 18. storočia. Hneď po vstupe do obrovského interiéru baziliky na pravej strane sa nachádza Michelangelova slávna Pietà.
Bazilika sv. Jána v Lateráne
Mnohí tvrdia, že práve toto je najstarší kostol v Ríme a ak nie, tak určite ide o najstaršiu baziliku kresťanského sveta. Najstaršie kostoly sveta sa nachádzajú na Blízkom Východe, ale v západnej Európe je táto bazilika tou najstaršou. Malý kostolík, ktorý v roku 313 založil cisár Konštantín Veľký je dnes ohromnou luxusnou barokovou stavbou. Bazilika Jána Krstiteľa v Lateráne je ohromná, prenádherná, jedna zo štyroch patriarchálnych bazilík.
Bazilika Santa Maria Maggiore
5. augusta 352 sa prisnil dvom ľuďom naraz sen o tom, že v lete nasneží, a tak sa aj stalo. Sneh na miernom pahorku (Collis Esquilinus) mal tvar kríža. Tak ako veľkú časť baziliky Svätého Petra postavili z toho, čo zobrali z Kolosea, bolo tomu aj pri tejto bazilike. Ide o trojloďovú stavbu s dvoma postrannými kupolami. Pod ľavou kupolou je uctievaný starožitný obraz ikona Madony Salus Populi Romani (Spása rímskeho ľudu).
Slovenské unikum chrámu Santa Maria Maggiore: práve tu bola schválená staroslovienčina ako bohoslužobný jazyk. Udialo sa tak ceremoniálnym aktom položenia liturgickej knihy na bočný oltár vedľa Sixtínskej kaplnky tohto chrámu, ktorý uskutočnil pápež Hadrián II.
Bazilika sv. Pavla za hradbami
Slovenskí lokálni sprievodcovia odporúčajú navštíviť túto. Áno, je najďalej, a tak je tu najmenej turistov. Ja mám s touto bazilikou problém, lebo aj keď je druhou najväčšou v Ríme, v 19. storočí ľahla pri požiari popolom a nová stavba je teda úplne nová. Svätý Pavol sa narodil ako Saul v prvej dekáde 1. storočia n. l. v Tarze, hlavnom meste starovekej rímskej oblasti Kilíkie na území dnešného Turecka.
San Pietro in Vincoli
Tento kostolík, ktorý vôbec ako kostol nevyzerá, sa nachádza na pahorku Palatín. Prastarý kostolík San Pietro in Vincoli začali stavať už v roku 431 a je známy vzácnou relikviou reťazí v ktorých bol uväznený svätý Peter. Interiér sa oproti bazilikám spomenutým vyššie ani nedá porovnať, kostolík je jednoducho zariadený, toto je absolútna striedmosť. Cestu sem meriate kvôli „Michelangelovmu Mojžišovi“ majstrovskému sochárskemu dielu, ktoré nadchne aj laika.
Michelangelo mal 57 rokov, keď stretol 23 ročného šľachtica Cavalieriho, do ktorého sa poriadne zaľúbil. Celý život znázorňoval pekných mužov. Mojžiš z kvalitného mramoru je drahou sochou a bol vytvorený a financovaný pre hrobku pápeža Juliusa II.
Santa Maria del Popolo
Kostol sa nachádza na Piazza del Popolo, čo je jedno z najznámejších a najkrajších námestí v Ríme. Legenda hovorí, že tento kostol pod záhradami Pincio bol rozšírený z kaplnky postavenej na zahnanie zlého ducha cisára Nera. V roku 1505 ho rozšíril Bramante a neskôr ho obnovil Bernini. Ďalšou pikoškou je, že Martin Luther, ktorý bol augustiniánom a v rokoch 1510 - 1511 v kostole kázal. Po reformácii sa oltáru, pri ktorom slúžil omšu, ostatní členovia rádu vyhýbali.
Santa Maria in Trastevere
Do Trastevere sa oplatí ísť. Bazilika Santa Maria v Trastevere sa nachádza v husto obývanej štvrti na pravom brehu rieky Tiber. Tu, ďaleko za riekou, to bolo prvé miesto, kde mohli kresťania v Ríme konať verejné bohoslužby. Stavba sa začala okolo roku 222 a bola dokončená v roku 340, a samozrejme neskôr prestavaná. Vo vnútri je ťažké vedieť, kam sa pozrieť skôr - na krásnu mramorovú intarziu v podlahe; pozlátený, kazetový drevený strop alebo mozaiky v apside.
Ďalšie Kostoly v Ríme
- Santissimi Quattro Coronati
- San Bartolomeo De Insula
- Santa Maria degli Angeli e dei Martiri
Záver
Rím je mesto bohaté na históriu a kultúru, pričom jeho kostoly sú svedectvom hlbokých náboženských koreňov. Gotické kostoly v Ríme, s ich jedinečnou architektúrou a symbolikou, sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva mesta. Od Baziliky sv. Petra po skryté kostolíky, každý z nich ponúka pohľad do minulosti a duchovného života Ríma.