Kúria stála na výnimočnom území a prvýkrát sa o nej hovorilo už pred 900 rokmi. Ruiny kúrie sa nachádzajú približne 30 minút autom od Nitry. Počuli ste o Huňadyho kúrii v Hetméni? Táto stavba bola majetkom viacerých vlastníkov.
Šali sa podarilo skontaktovať s obyvateľom, ktorý sa v Hetmíne (mestskej časti) narodil a prežil tam svoje detstvo. Aj vďaka jeho výpovedi bolo možné odkryť históriu kúrie.
Osada Hetmín a Zoborský kláštor
Osada Hetmín sa spomína už v Zoborských vlastníckych listinách v roku 1113, kde je opísaná ako majetok Zoborského kláštora. Neskôr prešla do rúk mníchov. V listoch má osada viacero názvov. Prvý znie Het-mén, čo sa dá preložiť ako 7 žrebcov a odkazuje to na chov koní. V roku 1251 sa volala Cetmech, v roku 1323 Hetmech a neskôr Hetmény, no Šaľania preferovali názov Hetmín.
Toto miesto bolo výnimočné. Na takmer 500 hektároch sa pestovali obilie, kukurica či cukrová repa. Kvalitné poľnoshopádrske produkty si cenila aj rakúsko-uhorská monarchia.
Podľa všetkého bol posledným majiteľom osady Jozef Huňady, ktorý dal v roku 1898 postaviť nádherný kaštieľ pre poľovnícke účely. Pre svoje služobníctvo a robotníkov dal postaviť byty, školu, kostol s farou a bytom pre učiteľa a tiež cintorín, v ktorom až do dnešného dňa, aj keď zriedkavo sa pochováva.
Je tam jeden veľmi krásny kostol, ktorý bol vysvätený 5. júla 1903 na sviatok sv. Cyrila a Metoda. V roku 1951 mal kostol svojho farára. Obliekal som ich, obsluhoval, skrátka všetky povinnosti, ktoré s tým súviseli. Veľa vecí som videl, čo sa deje s kostolným majetkom. Bohužiaľ na to v živote nezabudnem, ako sa postupne začali strácať sutany, krásne miništrantské odevy a mnohé zlaté relikvie.
Poľovnícka kúria Jozefa Huňadyho
Posledným majiteľom osady bol pravdepodobne Jozef Huňady, ktorý dal v roku 1898 postaviť krásny poľovnícky kaštieľ. Pre služobníctvo a robotníkov nechal postaviť byty, školu, kostol či cintorín, kde sa až dodnes pochováva.
Huňadyho kúria v Hetméni. Foto: sala.sk
V roku 1989 umiestnili do kúrie bezdomovcov a ľudí prepustených z väzenia. Stavbu podpálili a dodnes je z neho ruina, ktorá nebola zrenovovaná.
Hetmínsky kaštieľ bol v minulosti známou kúriou so záhadnou povesťou. Či to bola pravda, alebo len báje, o živote ľudí v kaštieli takmer nikto nevedel. Kaštieľ dal postaviť gróf Jozef Huňady, ale s akým cieľom to je tabu. Povrávalo sa, že v rodine bol postihnutý chlapec menom János Huňady a rodina ho chcela izolovať od ľudí.
Gróf Jozef Huňady bol známy poľovník. Po poľovačkách v Afrike oddychoval práve tu a viedol bohémsky život. Viem, že po druhej svetovej vojne bola v kaštieli základná škola. Neskôr bol obývaný správcami a potom využívaný na kultúrne účely. V roku 1953 tu bola zriadená poľnohospodárska škola a potom slúžil pre armádu na účely protivzdušnej obrany. Neskôr tu boli služobné byty.
Tí, čo v kaštieli bývali, rozprávali rôzne príbehy o divných zvukoch, ktoré sa šírili zo stien. Výkriky, tikanie hodín, váľanie sudov po podlahe a mnoho ďalších. Boli takí, ktorí sa kvôli týmto zvukom odsťahovali. Samozrejme nevedno, čo je skutočnosť. Prišiel nový svet. V roku 1989 a s ním veľká demokracia, ktorá duchov vyhnala zo stien kaštieľa. Umiestnili tam bezdomovcov a ľudí prepustených z väzenia, ktorí urobili bodku za aristokratickými duchmi.
Huňadyho kúria v Hetméni. Foto: sala.sk
Šaľa a jej pamiatky
V akom stave sú šalianske pamiatky a pamätihodnosti? Ak ich chceme chrániť a starať sa o ne, mali by sme poznať aj ich historickú hodnotu. Našou povinnosťou je toto poznanie odovzdať ďalším generáciám.
V roku 1898 dal gróf Huňady postaviť v Hetmíne v neoklasicistickom slohu poľovnícky kaštieľ. Dnes sú z neho, žiaľ, iba zarastené ruiny. Niekde sa stala chyba. Otázka znie, či sme schopní z toho mála, čo zostalo, vyťažiť aspoň drobný odkaz histórie.
Jeden deň Art Hotela Kaštieľ
Stavieb s podobným osudom bolo v Šali i Veči viac. Všetci poznáme smutné príbehy Horváthovej kúrie alebo mlyna. Z toho našťastie zostala aspoň trafostanica, ktorá ako - tak drží pohromade. V novembri 2017 bola vďaka nadšencom zapísaná do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Technický stav by mali posúdiť odborníci.
Okrem trafostanice máme v meste ešte ďalšie národné kultúrne pamiatky. Tie sú v oveľa lepšom technickom stave. Do fondu pamiatkového úradu boli zhodne zapísané 23. Sú nimi kaštieľ, stĺp s podstavcom pod sochou sv. Juraja, socha sv. Juraja, kostol sv. Margity Antiochijskej a Kunov dom.
- Kostol sv. Margity antioch. bol postavený v rokoch 1828 na mieste staršieho kostola, ktorý bol vybudovaný najneskôr v 16. stor. Staviteľom dnešného kostola bol Juraj Schwarz.
Mesto dalo naposledy rekonštruovať komplex sochy sv. Juraja v rokoch 2006 - 2008.
V meste máme aj pamätihodnosti. Ich zoznam eviduje Všeobecne záväzné nariadenie č. 14/2011, ktoré už ale dekádu nebolo aktualizované. V § 2 uvádza, že by mesto mohlo mať zriadenú komisiu pre pamätihodnosti. Dokument presne vymedzuje jej zloženie a kompetenciu.
„Stav pamätihodností, ktoré sú vo vlastníctve mesta, pravidelne mesto kontroluje a na základe toho sa rozpočtujú finančné prostriedky na ich opravu a údržbu. Naposledy v roku 2020 bol opravený pamätník obetí 2. svetovej vojny na ul. Dolná a v roku 2019 mesto rekonštruovalo a premiestnilo Svätý kríž na mestskom cintoríne na ul. Iba na upresnenie, pamätník na Dolnej ulici bol opravený v roku 2019, keď prešiel viacerými reštaurátorskými prácami.
Investíciu si vyžadujú aj ďalšie pamätihodnosti. Bakošová muka sa začína rozpadávať, nový náter fasády i strechy by zniesla aj kaplnka Sv. Pomocnú ruku potrebujú podať aj iné pamätihodnosti. Či už rekonštrukciou, alebo úpravou ich okolia.
Na znovuosadenie čakajú aj pamätné tabule L. Gresznáryka a J. Feketeházyho, ktoré boli zvesené z fasády pri rekonštrukcii MsÚ.
Na prospech veci by bolo, podľa môjho názoru, čím skôr pristúpiť k systematickej evidencii a označeniu pamiatok a pamätihodností tabuľkami s QR kódmi. Obsahovali by informácie o histórii, fotografie, prípadne zvukového sprievodcu. Každý z objektov by mal byť jasne označený a viditeľný, aby bol, pokiaľ možno neprehliadnuteľný.