Obec Hniezdne sa pýši dávnou históriou. Najstaršiu písomnú zmienku o obci nájdeme z roku 1286. Obec sa postupne osídlila prevažne nemeckým obyvateľstvom. Historickým medzníkom pre Hniezdne bol rok 1412, kedy obec bola uhorským Žigmundom Luxemburským povýšená na slobodné kráľovské mesto. Považovali ju za jedno z najmenších kráľovských miest Uhorska, a v roku 1412 ju uhorský kráľ Žigmund Luxemburský povýšil na slobodné kráľovské mesto.
V tomto zálohu bola obec 360 rokov. Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé správy o najstarších remeselníkoch. Hniezdne aj dnes ponúka svojim návštevníkom kus svojej histórie. Ukrytá je v murovaných dvojpodlažných meštianskych domoch. Mnohé z nich zdobia nástenné maľby. K stavbám 19. storočia patrí budova starej školy (1840), radnica (1880), kostol sv.
O vyspelosti Hniezdneho svedčí aj fakt, že v 18. storočí mesto malo svoj "špitál" a neskôr kúpele. 18. storočie bolo priaznivé aj pre spoločenský život. V hniezdnom pracovali 2 bratstvá - Bratstvo sv. Kríža a Bratstvo zvestovania Panny Márie. Najpopulárnejším spolkom však bol Dobrovoľný hasičský zbor, založený v r. 1877.
K osobnostiam podieľajúcim sa na kultúrno - spoločenskom dianí obce patrili rímsko - katolícky kňaz Andrej Truník, Alexander Kolbay - učiteľ a 32 ročný správca školy. Pre obyvateľov Hniezdneho sa najvýznamnejšou osobnosťou 20. storočia stal učiteľ a prozaik Vidor Jurán. Jeho činnosť sa zameriavala predovšetkým na poľovnícke aktivity.
Najstaršie správy o škole sú zo 17. storočia. Škola bola cirkevná, jednotriedna, od začiatku 19. storočia dvojtriedna, neskôr trojtriedna. I keď Hniezdne bolo dlho mesto s čisto nemeckým obyvateľstvom, dá sa predpokladať, že škola bola nemecko - poľskou. Slovenská trieda bola od šk. r. 1921/22. Pôvodná škola, ktorá stála v centre Hniezdneho, neďaleko kostola bola roku 1808 zbúraná. Nová škola bola postavená v roku 1840. Prvým učiteľom bol Martin Klesch z Levoče (1610 - 1612).
Po oslobodení sa rímskokatolícka ľudová škola zmenila na štátnu ľudovú školu a nemecká rímskokatolícka ľudová škola bola zlúčená so štátnou ľudovou školou, ktorá v šk. r. 1946/47 bola rozšírená na štyri a v šk. r. 1947/48 na päť tried. 1. augusta 1948 vznikla Stredná škola. Jej riaditeľom sa stal Tomáš Sýkora. Stavebné práce terajšej ZŠ s MŠ sa začali v roku 1960. V roku 1961 bola ukončená výstavba novej budovy školy. A hneď 2. septembra 1961 bola škola slávnostne otvorená a začalo sa školské vyučovanie. Prístavba bola dokončená v roku 1983. Prvým riaditeľom novopostavenej ZŠ bol Tibor Petrík.
Kostol sv. Bartolomeja
Významný je aj Kostol sv. Bartolomeja z roku 1820, v ktorom sa nachádzajú zrenovované barokové oltáre.
Kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom
Na bočnom oltári sv. Mikuláša sa nachádzal starý nápis z roku 1212, od ktorého sa predpokladá, že tento oltár alebo kostol (prvý kostol?) mohol pochádzať z tohto obdobia, uvádza sa v Kanonickej vizitácii z roku 1792. Kostol bol v čase vizitácie kamenný a mal 5 oltárov. Ku kostolu bola pristavená sakristia. Kostol mal tiež murovaný chórus, v ktorom sa nachádzal organ s 8 mutáciami, spodnými pedálmi a s možnosťou 3 mutácií. Kostol bol zničený požiarom dňa 14. 8. 1706.
Z pôvodnej budovy kostola, vďaka Teodorovi Lubomírskemu (starosta zálohovaných spišských miest), bol v roku 1708 postavený nový barokový Kostol sv. Bartolomeja (druhý kostol?). Strechu mal šindľovú. Vedľa kostola stála veža, v ktorej sa nachádzali 3 zvony. Podľa zápisu z kanonickej vizitácie z roku 1792 bol v tom čase kostol malý a v mizernom stave a preto žiadali panovníka, aby im postavil nový kostol.
Dňa 26.6.1803 dekan Starej Ľubovne, listom j.č. 725/1803, oznamoval spišskému biskupstvu, že už v roku 1792 bolo rozhodnuté postaviť v Hniezdnom nový kostol. Pre vojenské udalosti to nebolo možné, teraz áno. Prosil biskupstvo, aby predložilo Miestodržiteľskej rade nový rozpočet na stavbu kostola. Listom j.č. 1446/1803 Miestodržiteľská rada odpovedá biskupstvu, že stavba kostola je možná, ale ceny materiálov sa zvýšili, preto žiada o zaslanie nového rozpočtu pre potreby Uhorskej komory.
Hniezdňanský farár Martin Kiszko dňa 20.1.1804 (j.č. 171/1804) oznamuje biskupstvu, že rozpočet a plán stavby už dal dvakrát vyhotoviť a odovzdal účtovníkovi (uhorskej) Provincie XVI. spišských miest Haderovi, ktorý ich drží u seba. Prosil biskupstvo, aby si dokumenty vyžiadalo od Hadera a zaslalo ich Kráľovskej komore. Následne dňa 18.4.1806 (j.č. 440/1806) farár Martin Kiszko oznámil biskupstvu, že po 19 ročnom úsilí, na základe kráľovskej rezolúcie od Miestodržiteľskej rady, na stavbu nového kostola od základov a veže pokrytej medeným plechom dostal 10.105 rýnskych zlatých a 18 3/12 grajciarov. Veriaci mali dodať len ručnú prácu a dovoz materiálu. Prosil o povolenie profanizovať starý kostol, aby sa mohol zbúrať a osadiť základný kameň nového kostola.
Do postavenia nového kostola mal v úmysle v nejakom murovanom dome adaptovať priestrannú miestnosť na slúženie sv. omší a úschovu Eucharistie. V nedele a sviatky mal v úmysle slúžiť sv. Súčasný (tretí?) Kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom. Kanonická vizitácia z roku 1832 uvádza: "V roku 1808 na náklady jeho najsvätejšieho majestátu apoštolského kráľa Františka I, bol kostol od základov postavený ako murovaný a začal sa používať už na jeseň roku 1814. V roku 1817 farnosť dostala od Provincie XVI spišských miest, prostredníctvom baróna Imricha Fischera, ďalšie prostriedky na stavbu. Ide o renesančnú stavbu.
V kostole bolo 9 oltárov, kedysi spravovaných hniezdňanskými cechmi. Oltáre sa zachovali dodnes, aj vďaka starostlivosti hniezdňanského farára vdp. Výročie posviacky chrámu sa slávi 16. Odpustová slávnosť sa slávi 24. augusta, na sv. Hlavný oltár sv. Obraz sv. Sochy sv. Sochy sv. Obraz korunovácie sv.
Oltáre v kostole
- Oltár sv. Pochádza z pol. 18.st., polychrómovaná drevorezba. V strede stĺpovej architektúry obraz sv. Mikulasa /olej na plátne 120x60/, po stranách 2 plastiky biskupov. Obraz sv. Sochy sv. Augustína (cca 95 cm) a sv. Oválny obraz sv.
- Oltár sv. Barokový, zo začiatku 18.st., polychromovaná drevorezba. V strede stĺpovej architektúry sa nachádza obraz Panny Márie a sv. Anny. V nadstavci reliéf korunovaním Panny Márie a s postavou sv. Oltárny obraz sv.
- Oltár sv. Obraz sv. Plastika sv. Plastika svätice s ružami (sv.
- Oltár sv. Oltárny obraz sv. Oltárny kríž (pôvodne z oltáru sv.
- Oltár sv. Je to barokový oltár, zo začiatku 18. storočia, polychromovaná drevorezba.V strede stĺpovej architektúry je obraz sv. Jozefa, na prerušovanom tympanóne plastiky sv. Jozefa a sv. Obraz sv. Nadstavec oltára: okrúhly obraz Panny Márie; socha sv. Antona Paduánskeho s Ježiškom (v = cca 60 cm); Socha sv.
- Oltár sv. Barokový oltár, pochádzajúci okolo roku 1700, polychromovaná drevorezba. V strede oltárnej architektúry obraz sv. Obraz sv. Jána Krstiteľa (olej na plátne 150 x 85 cm); rám z červ. Plastika sv. Plastika sv. Nadstavec oltára: obraz malého Ježiška a sv. Jána Krstiteľa (Ø 80 cm); sochy sv. Socha sv. Socha sv.
- Oltár sv. Zvuková strieška s plastikou sv. Heleny vo vrchole (socha sv.
Krstiteľnica - (v = 112 + 49 cm; Ø kupy = 54 cm); (SL 176). Klasicistická krstiteľnica, (polovica 18. stor.), kamenná, kalichový tvar s medeným vrchnákom zakončeným barokovou guľou a krížom. Na nohe uprostred s prstencom. Zdobená lístkovým dekórom, a dedikačným nápisom na vyčnievajúcom okraji. Na krtiteľnici je uvedené meno "Stachowski Johannes", je preto pravdepodobné, že krstiteľnica pochádza z obdobia pôsobenia tohto kňaza ako farára v Hniezdnom (bol farárom v rodnej dedine) v rokoch 1693 - 1707. (Porov. LOJECKI G. J. B.: Inventarium Eccl. Parochialis Oppidi Gnezda 1724, s.
Epitaf - z r. l803, leštený mramor. Na ľavej strane kostola na jednom zo stĺpov je umiestnený Epitaf. Dnes ťažko čitateľný text hovorí o pamätníku na hrob "manželky Salome Kschensig, ktorá v 18-tich rokoch života zomrela pri Terespole na hraniciach Ruska 14.
Plastika sv. Obraz sv. Súsošie Pieta - polychr. Socha sv. Pavla - plychr. Plastika sv. Obraz sv.
Kamenné súsošie Najsvätejšej Trojice na stĺpe - nachádza sa pred vonkajším vchodom kostola (SL 769) na parcele 1/3, asi vo vlastníctve Obce Hniezdne. Neskoré baroko. Upravovaný v rokoch 1873, 1939, a v roku 2002akademickým sochárom Štefanom Kovaľom. Medzi národné kultúrne pamiatky zaradený 12.07.1974 pod číslom 872/3. Plastiky v = cca 90 cm; (SL 770), Stĺp - červený vápenec.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého - (začiatok 16. storočia) - pri kostole (asi vo vlastníctve Obce Hniezdne), klasicizmus, na parcele 1/4. Kaplnka sv. Jozefa (1730) - smerom na Starú Ľubovňu, na pravej strane pri družstve na parcele č. 730. Ide o prícestnú barokovú kaplnku, ktorá bola postavená určite pred rokom 1767. Kaplnka sv. Antona Paduánskeho (1730) - smerom na Starú Ľubovňu, na ľavej strane pri sade. Spomína sa v kanonických vizitáciách v rokoch 1792 a 1832. Podľa uvedených zápisov bola postavená na farskom pozemku farárom Jánom Gregorom Lojeckým asi v polovici 18. storočia a reštaurovaná farárom Františkom Heigenvelderom v roku 1828.
Kanonické vizitácie majú charakter oficiálnych dokumentov regulujúcich majetkové a hospodárske vzťahy medzi cirkvou, obcou a štátom a sú podpísané zástupcami všetkých týchto inštitúcií. Vdp. farár Vladimír Fajkus 7.11.1989 zvolal rokovanie zástupcov obce, štátnej správy a farnosti, kde dohodli premiestnenie poškodenej kaplnky od cesty asi 200 m severozápadným smerom na terajšie miesto pod medzu (pred dnešným ovocným sadom). Architektonicko-stavebné riešenie vypracoval Ing. Peter Burian. Rozpočtové náklady premiestnenia boli určená na 29.000 Kčs. Kaplnka sv. Kaplnka sv.
Významné osobnosti farnosti
Niektoré významné osobnosti farnosti Hniezdne:
- Gregor Ján ŁOJECKI - farár (1711 - 1730)
- Georg Bartholomeus Hirt (1711 - )
- Viliam od sv.
- Ján Stachowski - nar. Hniezdne, ord.
- František Koczanowicz, nar. Hniezdne, ord.
- Peter Peťko - piarista, nar. 1713 Hniezdne, ord.
- Ján Krstiteľ Fukier - nar. 15.1.1769 Hniezdne, ord.
- Bartolomej Fischer - nar. 24.8.1772 Hniezdne, ord. 10.
- Ján Matirko - nar. 27.6.1807 Hniezdne, ord.
- Ján Bohinsky (Bohinszki) - nar. 6.5.1804 Hniezdne, ord.
- Mikuláš Laczko - nar. 2.12.1820 Hniezdne, ord.
- Jakub Bohinsky (Bohinszki) - nar. 26.7.1841 Hniezdne, ord.
- Ján Kiss (Klein), nar. 1875 Hniezdne, ord.
- Jozef Ján Fischer, nar. 26.11.1880 Hniezdne, ord.
- Félix Szepesi (Simák) - nar. Hniezdne, piarista, ord.
- Aladár Ružbašan (Ruzsbasán), nar. 1891 Hniezdne, ord.
- Viktor Lompart, nar. 26.3.1916 Hniezdne, ord.
- Ján Regeš, nar. 1925 Forbasy, ord.
- Ľudovít Sýkora, nar. 1973 Forbasy, ord.
- Vladimír Fedorek, nar. 1986 Hniezdne, ord. 1.
- Ida Alžbeta Montschková (Sr. Edita) - dominikánka), * 1909, več. sľuby 1932 Řepčín; † 1990, pochovaná v Sp.
- Peter Súkenik (rehoľný brat Dominik) - SVD, *1949, več. sľuby 1995 Nitra. Zomrel 3.
- Alžbeta Selepová (Sr. Natanaela), * 1965, več.
Obnova interiéru Kostola sv. Bartolomeja
V predvečer 200. výročia Kostola sv. Bartolomeja v Hniezdnom sa podarilo farníkom v Hniezdnom pod vedením pána farára Petra Olekšáka, správcu RKC farnosť Hniezdne, obnoviť interiér kostola. Slávnostnú svätú omšu celebroval spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka, ktorý posvätil nový oltár, povzbudil veriacich vo viere a požehnal ich. Pri tejto príležitosti sa v kostole inštalovala relikvia sv. Kostol prešiel rekonštrukciou interiéru podľa návrhu architektov Stanislava Šutvaja a Matúša Bišťana. Bolo nainštalované podlahové kúrenie. Nová kamenná (pieskovcová a travertínová) dlažba, nové lavice, sedadlá, ambon a oltár zveľadili renesančnú stavbu, ktorá bola 30.10.1963 vyhlásená za národnú pamiatku. Dnes počas slávnostnej svätej omše, ktorú celebroval spišský diecézny biskup Mons. Vynovil sa aj priestor pod chórom, ktorý bude slúžiť pre rodičov s malými deťmi. Bezbariérový vstup na severnej strane kostola uľahčí vstup pre znevýhodnených na vozíčku, alebo pre vstup s kočíkmi. Celá rekonštrukcia kostola trvala 8 týždňov. Tešíme sa spolu s veriacimi v Hniezdnom, že sa im toto Božie dielo podarilo uskutočniť v takom rekordnom čase. Nech sa krásne v zrekonštruovanom chráme naplnia slová Žalmu 26,8, ktorý sa nachádza v sakristii Kostola sv.
Historiu domus farnosti si môžete prečítať v monografii Kostol sv. Monografia Kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom v kultúrno-historických súvislostiach vyšla pri príležitosti 200. výročia konsekrácie kostola (1820) a 750. výročia príchodu Nemcov do Hniezdneho (1270 - 1271) ako spomienka na obyvateľov Hniezdneho, ktorí sa o jeho rozvoj významne zaslúžili a väčšina z nich bola z vlastného domova nemorálne odsunutá do neznámeho povojnového Nemecka, v lepšom prípade nie do sovietskej, ale americkej zóny.
Príbeh farnosti je fascinujúci. Ide o starobylú farnosť, resp. o osadu so starobylým kostolom podľa tradície z roku 1212. Do pôvodnej poľskej osady sa v rokoch 1270 - 1271 prisťahovali Nemci, ktorí sa zaslúžili o jej rozvoj a o vznik farnosti. V rokoch 1412 - 1772 bolo mesto v poľskom zálohu, v rokoch 1569 - 1615 farnosť bola evanjelickou a od roku 1636 do roku 1786 bola spravovaná krakovskými biskupmi.
Publikácia na základe mnohých zdrojov, predovšetkým archívnych, faktograficky zaznamenáva to podstatné, čo sa v histórii farnosti Hniezdne udialo. Monografia má štyri kapitoly. Prvá opisuje interiér i exteriér jubilujúceho Kostola sv. Bartolomeja v súčasnosti a zaznamenáva jeho historický vývoj. Druhá kapitola sa venuje histórii farnosti Hniezdne od jej najstarších čias.
Historicko-kultúrne súvislosti sú obsahom tretej kapitoly s témami: kultúrno-spoločenský život, Bratstvo zvestovania Panny Márie a Bratstvo dobrej smrti, Nemci a Slováci v Gňazdách, či akou rečou rozprávali kňazi vo farnosti. V obci žila aj židovská komunita, z ktorej len niektorí prežili druhú svetovú vojnu; ostatní zahynuli v koncentračných táboroch, preto jedna kapitola nesie názov Gňazdá a Židia.
Posledná kapitola nesie názov Farnosť vo svetle Historia Domus Parochiae Hniezdnensis, teda ponúka pohľad na život farnosti očami jednotlivých farárov od začiatku 20. storočia. Ide o akési najnovšie dejiny farnosti, kde zaznamenáva päťdesiatšesť rokov služby farára Andreja Trunika (1905 - 1961), jeho nástupcu Jána Prna (1961 - 1964), dvadsaťdva rokov služby Jána Slávika (1964 - 1986) či pôsobenie Vladimíra Fajkusa (1986 - 2000). Ďalšou etapou v živote farnosti bolo obdobie správcu farnosti Rudolfa Turlíka (2000 - 2005), jeho nástupcu Miroslava Slotku (2006 - 2015). Záver tvorí opis udalostí vo farnosti súčasného zapisovateľa Historie Domus Parochiae Hniezdnensis a autora predloženej monografie Petra Olekšáka (2015 - ).
Cieľom monografie je predstaviť históriu tak, aby nebola vzdialená a bezmenná, ale osobná. Preto publikácia zámerne pomenúva konkrétne osoby žijúce vo farnosti, zabitých v koncentračných táboroch, vysídlených do Nemecka či odvlečených do ruských gulagov. Vďaka tomu disponuje silnou schopnosťou problémy otvárať, ale aj inšpirovať na ich riešenie a liečenie, a tak prispievať k budovaniu zrelej identity občanov a farníkov.
Hniezdne z vyhliadky na Ľubovniansky hrad
Rímskokatolícka cirkev, farnosť Hniezdne (Spišská diecéza, dekanát Stará Ľubovňa) zahŕňa pôvodne väčšinovo nemeckú obec Hniezdne (Kostol sv. Bartolomeja), goralskú obec Forbasy (Kostol sv. Doroty) a ruténsku/rusínsku obec Kamienka (tam nie je rímskokatolícky kostol). Podľa sčítania obyvateľov bolo v roku 2011 vo farnosti Hniezdne 1 810 rímskokatolíkov. Publikácia je ilustrovaná umeleckými fotografiami Kostola sv. Bartolomeja od doc. Jozefa Sedláka.
Obec leží na rovine na rázcestí ciest Kežmarok - Podolínec - Stará Ľubovňa a Stará Ľubovňa - Červený Kláštor - Spišská Stará Ves. Obe cesty boli po stáročia významnými obchodnými cestami. Najstarším písomným dokladom o existencii obce je listina z r.
Ďalšie sakrálne stavby v obci
Okrem Kostola sv. Bartolomeja sa v obci nachádzajú aj ďalšie sakrálne stavby:
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého - (začiatok 16. storočia)
- Kaplnka sv. Jozefa (1730)
- Kaplnka sv. Antona Paduánskeho (1730)
Kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom je dôležitou súčasťou kultúrneho a historického dedičstva obce. Jeho história siaha až do 13. storočia a prešiel mnohými zmenami a rekonštrukciami. Dnes je to krásny renesančný kostol s bohatým interiérom, ktorý stojí za návštevu.