Gréckokatolícka Farnosť Nižná Polianka: História a Sakrálne Pamiatky

Východné Slovensko je bohaté na kultúrne a duchovné dedičstvo, ktoré sa odráža v množstve sakrálnych pamiatok a pútnických miest. Medzi ne patria aj gréckokatolícke farnosti, ktoré majú svoju jedinečnú históriu a tradície. V tomto článku sa pozrieme na históriu gréckokatolíckej farnosti Nižná Polianka a niektoré významné sakrálne pamiatky v jej okolí.

Významné Sakrálne Pamiatky v Regióne

Región východného Slovenska sa vyznačuje množstvom sakrálnych pamiatok, ktoré lákajú pútnikov a milovníkov histórie. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Kalvária v Bardejove
• Bazilika sv. Egídia v Bardejove
• Drevený kostolík v Korejovciach
• Drevený kostolík sv. Michala Archanjela v Ladomirovej
• Drevený kostolík v Hunkovciach

Kalvária v Bardejove

Východne od mesta Bardejov sa vypína strmý kopec, ktorému dominuje malebný kostol v eklektickom historizujúcom slohu. K nemu vedie serpentínová cesta lemovaná 13 kaplnkami. Kalváriu v Bardejove navštevujú veriaci aj milovníci scenérií, ktorí tu nájdu krásnu prírodu a architektúru. Neďaleko kostola sa nachádza cintorín s hrobmi významných obyvateľov Bardejova.

Kalvária má svoje počiatky v roku 1863, kedy sa o jej vybudovanie zaslúžil bardejovský farár Eduard Kacvinský. Na výstavbe sa podieľali aj miestni remeselníci bez nároku na odmenu, a celý areál bol vystavaný z milodarov. Dokončená bola v roku 1869 a posvätil ju košický biskup Ján Perger. Rekonštrukcie prebehli v rokoch 1920 - 1921 a 1991 - 1993.

Dominantou kalvárie je Pútnický kostol sv. kríža s výraznou fasádou a dvomi vysokými vežami. V interiéri sa nachádza oltár s obrazom Snímania Ježiša Krista od Gavaliera. Jedinečným architektonickým prvkom je priestor pred vstupom, ktorý podopiera umelo vybudovaný múr, kde sa nachádza vstup do podzemnej Kaplnky sv. Márie Magdalény.

Kaplnky krížovej cesty symbolizujú jednotlivé zastavenia Ježiša Krista. Hoci má Krížová cesta 14 zastavení, na bardejovskej kalvárii sa môžete pomodliť len pri 13 kaplnkách, pretože siedme a ôsme zastavenie symbolizuje jedna zdvojená stavba. Kaplnky majú svojich dobrodincov a nachádzajú sa v nich hrobky zomrelých. Kalvária je obľúbeným pútnickým a výletným miestom, kde sa spoločné púte konajú trikrát do roka.

Bazilika sv. Egídia v Bardejove

Pri návšteve Bardejova na námestí neunikne pohľad na majestátnu Baziliku sv. Egídia, ktorá patrí k najvýraznejším dominantám mesta. Ak sa chystáte navštíviť toto mesto, určite pozdvihnite svoj duchovný alebo umelecký život návštevou tejto budovy.

História Baziliky sv. Egídia siaha do 13. storočia, kedy prichádzajú cisterciánski mnísi z Poľska a zakladajú kláštor zasvätený svätému Egídiovi. Stavba chrámu, tak ako ho poznáme dnes, začala v polovici 14. storočia a dokončená bola v roku 1415. Neskôr bola vybudovaná aj veža chrámu.

V tejto neskorogotickej stavbe môžeme nájsť rôzne unikáty. V kolekcii 11 krídlových oltárov z obdobia rokov 1460 až 1520 sa za najcennejší považuje bočný oltár Narodenia Pána, vyrobený v krakovskej dielni W. Stwosza. K ďalším ohromujúcim dielam patrí Plastika Stolica milosti, umiestnená v predele oltára sv. Barbory, ktorá bola zhotovená v dielni Majstra Pavla z Levoče a je považovaná za jeho vrcholnú rezbársku prácu na Slovensku.

Zaujímavosťou na tomto chráme je možnosť vystúpiť schodiskom až na vrchol veže, odkiaľ si vychutnáte výhľady na mesto. Ešte v 13. storočí bola súčasťou chrámu aj knižná zbierka, ktorá sa postupne rozrastala o nové prírastky. Vďaka bohatej histórii, ktorá dokumentuje vývin gotického staviteľstva u nás, bol Chrám svätého Egídia v roku 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po návšteve pápeža Jána Pavla II. bol chrám v novembri 2000 povýšený na Baziliku minor.

Drevený Kostolík v Korejovciach

Drevené kostoly sú nádherným kultúrno-duchovným dedičstvom typickým najmä pre východnú časť Slovenska. Jeden taký nájdete aj v malebnej obci Korejovce, v okrese Svidník. Od roku 1968 je jedinečnou kultúrnou pamiatkou obce chrám Ochrany Bohorodičky.

Táto drevená zrubová gréckokatolícka cerkev bola postavená už v roku 1764. Leží v miernom svahu na plytkom kamennom základe. Vo vnútri je priestorovo členená na tri samostatné priestory. Hneď pri vstupe sa nachádza malá vstupná predsieň, ktorá je v podstate podvežím. Samotná veža vystupuje zo sakrálneho objektu a je tak ako celá stavba pokrytá dreveným šindľom. Na vrchole veže a ďalších dvoch striech sa nachádzajú drevené cibuľky ukončené kovanými trojramennými krížmi.

Najväčším priestorom chrámu je loď s lavicami pre veriacich. Za ňou sa nachádza priestor svätyne s ikonostasom, ktorý pochádza z druhej polovice 18. storočia. Ikonostas má pomerne netradičnú štvorradovú konštrukciu. Ikony na ňom sú poskladané na štyroch poschodiach. Najzachovalejšou ikonou je obraz sv. Bohorodičky. Cárske vráta sú bohato zdobené vyrezávanými ornamentmi v tvare rastlín a nájdete na nich aj maľby zobrazujúce mudrcov.

Pred objektom cerkvi sa nachádza zvonica vežovitého tvaru. Sú v nej umiestnené 3 zvony. Najstarší zvon pochádza z roku 1769. Nachádza sa na ňom nápis s reliéfom svätej Rodiny. Druhý zvon bol odliaty v roku 1771 a na jeho plášti nájdete reliéf s dekórom kríža. Pod krížom je vyobrazená Panna Mária Sedembolestná a svätá Trojica. Najmladší zvon pochádza z roku 1835. Po obvode je dekór dubových listov lemujúcich nápis.

Návšteva tohto chrámu Vám prinesie zaujímavé zážitky, krásne fotografie, ale aj nezabudnuteľné pohľady na okolité pahorky pokryté listnatými lesmi. Neďaleko nájdete aj cintorín, ktorý slúžia ako miesto posledného odpočinku miestnych obyvateľov.

Drevený Kostolík sv. Michala Archanjela v Ladomirovej

Drevená sakrálna architektúra je skvostom slovenského ľudového dedičstva. Vzácnou pamiatkou tohto druhu je aj drevený kostolík sv. Michala Archanjela v obci Ladomirová. Neveľká dedinka je situovaná v okrese Svidník, len pár kilometrov od okresného mesta. Práve región Šariš a celé severovýchodné Slovensko sa vyznačuje vysokým výskytom drevených sakrálnych stavieb, ktoré boli postavené bez použitia jediného klinca. Takýmto architektonickým pokladom je aj kostolík v Ladomirovej.

Gréckokatolícky chrám zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi bol vybudovaný v roku 1742. V čase bojov počas druhej svetovej vojny boli viaceré vzácne stavby v tomto regióne výrazne poškodené. Aj v drevenom kostolíku došlo k narušeniu vzácneho ikonostasu. Rekonštrukcia prebehla v roku 1946. Ďalšou zásadnou obnovou prešiel kostol v roku 1957, kedy došlo k poškodeniu pádom stromu počas búrky. Chrám je dnes národnou kultúrnou pamiatkou a bol zapísaný aj do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.

Samotná drevená stavba je trojpriestorová so štvorcovým pôdorysom a jej charakter odráža tradície podkarpatsko-ruských Lemkov. Ústredná rozšírená loď a predsieň boli pri rekonštrukcii v roku 1946 prepojené vypílením steny. Loď i presbytérium sú ukončené drevenými kupolami s odstupňovanými šindľovými cibuľami. Celej stavbe dominuje hlavná veža. Vypína sa nad babincom - predsieňou, kde sedávali ženy, ktoré nemohli vstúpiť do kostola. Veža i kupoly sú ukončené kovovými krížmi. Exteriér chrámu je obložený vertikálnymi doskami s lištami.

V interiéri môžete obdivovať umelecky hodnotný ikonostas a oltár, pochádzajúci z 18. storočia. Obzvlášť zaujímavá je ikona sv. biskupa Mikuláša, ikona Ježiša Krista Učiteľa a sv. Michala Archanjela. Nachádzajú sa tu i ikony hlavných cirkevných sviatkov, jednotlivých apoštolov a celý rad ďalších hodnotných sakrálnych obrazov. Niektoré z nich ako i vzácne bohoslužobné predmety sú zapísané v zozname kultúrnych pamiatok.

Súčasťou areálu chrámu je aj drevená zvonica. Nachádza sa na južnej strane a má stĺpikovú konštrukciu, ktorú z vonkajšej strany zabezpečujú vertikálne dosky. V prednej časti sa zachovala aj časť drevenej trámovej ohrady so šindľovou strieškou a vstupná bránička. Priamo vedľa kostolíka je situovaný menší cintorín s kamennými, drevenými i kovovými krížmi.

Drevený Kostolík v Hunkovciach

Pokiaľ prídete do okresu Svidník a zvolíte si za svoj cieľ návštevy a prehliadky drevených kostolíkov, určite neobíďte ani malebnú obec Hunkovce. V strede tejto obce sa na návrší, hneď vpravo od hlavnej cesty nachádza Drevený kostolík.

Obdobie vzniku tohto nie veľmi veľkého chrámu sa datuje do 18. storočia, kedy vyhovoval požiadavkám miestnych veriacich. Tento špecifický drevený chrám je radený k ojedinelým sakrálnym stavbám východného kresťanstva. Pôvodne sa v ňom stretávali ľudia s gréckokatolíckym vyznaním. Počas prehliadky kostola si môžete všimnúť atribúty tej doby, v ktorej ho stavali. Prevláda tu jednoduchý štýl, pretože v tom čase nemali miestni obyvatelia peniaze nazvyš. No aj vďaka dôvere a nádeji v Boha sa im podarilo postaviť tak krásnu a jedinečnú stavbu.

Pozornému oku návštevníka tohto chrámu neunikne rozdelenie kostola do 3 častí. Prvú časť tvorí predsieň, ktorá bola ľud...

Gréckokatolícka Cirkev: História a Vývoj

Gréckokatolícka cirkev vznikla v roku 1646 v Užhorode, kedy 63 pravoslávnych kňazov uznalo autoritu rímskeho pápeža. Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice. K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I.

V roku 1726 bola prijatá Zamoščská synoda, ktorá mala za následok odstraňovanie rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771.

Počas komunistického režimu bola Gréckokatolícka cirkev v roku 1950 zlikvidovaná a jej majetok prešiel pod Pravoslávnu cirkev. K jej obnove došlo až po roku 1968.

Matriky Gréckokatolíckych Farností

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch cirkevnú administratívu, ktorej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718. Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených.

Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov.

Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne.

Prehľad chýbajúcich matrík v Štátnom archíve v Prešove:

Poznámka: Tabuľka obsahuje len časť údajov z pôvodného zdroja.

Krypta v Osadnom

V Snine sa nachádza unikátna kultúrna pamiatka - krypta 1025 vojakov z I. svetovej vojny. Nikde na Slovensku pod chrámom nenájdeme tak rozsiahle pohrebisko. V krypte je hrob o rozmeroch 4m (dĺžka) x 1,5m (šírka) x 7-11m (hĺbka). Miestnosť je zdobená pravoslávnymi ikonami, ale aj informačnými tabuľami o jej histórii a zaujímavostiach okolia obce.

Podľa záznamov z vojenských archívov bolo v roku 1933 exhumovaných 931 vojakov z vojenských cintorínov z Osadného, Nižnej a Vyšnej Jablonky a ostatky 94 vojakov exhumovaných v dňoch 13. - 17. novembra 1933 z roztrúsených hrobov z lokality chotára na Skórach. Ich ostatky boli v roku 1933 uložené do jamy v krypte. Uloženie 1 025 ruských a rakúsko-uhorských vojakov pripomína tabuľa v ruštine a češtine umiestnená pri krypte s textom: „Zde v Pánu odpočívá 1025 vojínu padlých ve světové valce 1914 - 1915. Známych podle jmen 23. neznámych 1002. Čest budiž jejich památce.“

Krypta je otvorená 24 hodín denne a o nej aj všetkom zaujímavom z Osadného informuje audio sprievodca, ktorý je tu k dispozícii.

Katedrálny Chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove

Na mieste, kde sa dnes nachádza gréckokatolícky Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove, už koncom 14. storočia stála špitálska kaplnka postavená v neogotickom štýle. Po roku 1540, počas reformácie, používali objekt chrámu slovenskí evanjelici a v niektorých obdobiach rímskokatolíci. Na základe kráľovského rozhodnutia sa od roku 1673 stáva chrám a nemocnica majetkom minoritov, ktorí prišli z Poľska.

V rokoch 1753 - 1754 začali realizovať neskorobarokovú prestavbu s rokokovými prvkami svojho, pôvodne špitálskeho chrámu. Bola predĺžená loď chrámu, ako aj jeho orientácia smerom na západ z pôvodného východného smerovania. Zo severnej strany bola pristavená veža so zvonicou. Na priečelí chrámu bol vytvorený polkruhový vstupný portál so stĺpmi. Vyššie na priečelí je situovaný oválny obraz krstu Ježiša v Jordáne.

Pápež Pius VII. bulou Relata semper kánonicky zriadil Prešovskú eparchiu dňa 22. septembra 1818. Katedrálnym chrámom sa stal Chrám sv. Jána Evanjelistu v Prešove, ktorý predtým používali minoriti. Podľa zasvätenia ich kláštora dostáva svojho patróna vo sv. Jánovi Krstiteľovi. Chrám bol prispôsobený pre slávenie bohoslužieb a obradov podľa východnej byzantskej tradície.

Po násilnej likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi 28. apríla 1950 sa katedrála dostala do vlastníctva Pravoslávnej cirkvi a späť bola vrátená až 5. júla 1968, aj to len formálne. Definitívne vyriešenie vlastníctva katedrály ukončilo rozhodnutie Ministerstva kultúry z 1. júna 1999, ktorým sa katedrála a ďalšie objekty previedli na Gréckokatolícku cirkev.

V katedrále sa nachádzajú tri kaplnky, z toho dve, do ktorých sa vstupuje z lode katedrály a jedna, zasvätená Presvätej Bohorodičke - Čiernej Madone - do ktorej sa vstupuje z predsiene katedrály. Pod katedrálou sa nachádza krypta.

Zoznam Chrámov a Bohoslužobných Priestorov Prešovskej Archieparchie

Prešovská archieparchia zahŕňa rozsiahle územie s množstvom chrámov a bohoslužobných priestorov. Nižšie je uvedený zoznam niektorých z nich:

• Arcidekan: mitr. prot. Mgr. HUMENNÉ
  • Chrám sv.
• prot. doc. ThDr. KALNÁ ROZTOKA
  • časť Kalná - Chrám sv.
  • časť Roztoka - Chrám sv.
• Arcidekan: prot. doc. ThDr. prot. Mgr. POPRAD
  • Chrám Vyvýšenia sv.
  • ul. Nábrežie Jána Pavla II.

Poznámka: Zoznam je neúplný a obsahuje len vybrané chrámy a bohoslužobné priestory.

tags: #greckokatolicka #farnost #nizna #polianka