Krížiacky kostol sv. Anny Matky Panny Márie: Historický Kontext a Význam

Veľkomoravský štát našich slovenských predkov pozostával z kusa Slovenska a Moravy. Tento štát bol efemérny a pri najbližšom otrase stroskotal. Čechy mali slovanskú cirkev a slovanské písomníctvo iba od pokrstenia Bořivoja.

V 9. storočí Slovania od 6. storočia vpadli klinom medzi germánske kmene, no nevystala reakcia ani týchto a v 9. storočí neprestajne bola vojna raz tu, raz tam.

Na strednom Dunaji v tých časoch, v druhej polovici 9. storočia, pri mocných, hrdinských panovníkoch utvorili povahyhodnú krajinu. Slovanský štát bola iste veľká vec a história o tom neprestane hovoriť.

Veľká Morava, mladý slovanský štát, zmužilo hatila im cestu, a tým stal sa väčším. Nemci chceli zbaviť sa nebezpečenstva od Rastislava, ktoré rástlo tu pre ich ríšu. Rastislav im bol už mocou. Nemci radšej riskovali, než celé svoje vojsko vystaviť pohrome.

Hneď roku 870 pod Devínom bola strašná porážka Nemcov. V boji zahynulo mnoho Nemcov, málokto zachoval sa útekom. Nemec, ktorý neutiekol z boja, zostal tam mŕtvy. Porovnávali túto bitku s bitkou, ktorú v teutoburgských lesoch vyhral Hermann. Palacký povedal ostroumne, že v histórii je i rozdiel medzi týmito bitkami.

Ale boli to rany, utŕžené zväčša vtedy, keď oni išli ta, kde nemali čo hľadať. Potom ináč súdi, nie tak, ako súčasníci. Slovanstvo má po ňom veľké dedičstvo. Keď je vec už taká jasná, že v 9. storočí na strednom Dunaji žili Sloveni-Slováci, tak potom i slovenská história je jasnejšia.

Apoštolom prišlo ostať v Ríme dlhšie. Cyril bol slabý, ochorel, vstúpil do kláštora a tam prijal meno Cyrila. Cyril v Chersone bol vyhľadal pozostatky sv. Klimenta, ktorý tam mučeníckou smrťou, a zachránené teraz doniesol ich do Ríma. Umrel 14. februára 869, pochovali ho v chráme tohože sv. Klimenta. Metod vydržal s najväčšou horlivosťou.

Metodovi prišlo ísť do Ríma pred pápeža ešte roku 880. A víťazne obstál i pri tejto skúške. Ján VIII. prikazuje, aby v tomto jazyku sláva a skutky Krista Pána nášho vypravované boli. Aké veľké veci sa diali v 9. storočí z myšlienky ich veľkého panovníka Rastislava!

Je dokázané, že Sv. Cyril i Metod boli Slováci, a nie Gréci. Pogorielov dokázal, že bratia boli takými znalcami i v gréčtine, akými dokázali sa byť v slovanskej reči. Nestrannosť apoštolov dokazovali v službe slovanskej veci. Sv. Cyril a Metod opravovali jazyk kníh a zamieňali západoslovanské čiže slovenské slová bulharskými.

Môžu byť opakované slová veľkého barda Slovanstva, Slováka Jána Kollára: „Stoj noho! že ona bude spomínaná. Tu diali sa v 9. storočí veci prepamätným, nekonečne plodným účinkovaním slovanských apoštolov v Moravii.

Slovanskí apoštoli Cyril a Metod u našich slovenských predkov vykonali obrovský kus práce. Zakladajú slovanskú bohoslužbu, Písmo sväté prekladajú do slovanskej reči. Už roku 867 uznali za potrebné ísť do Ríma, kde vysvetlili, že pápež Hadrián slávnostne vysvätil slovanské knihy a liturgiu slovanským jazykom.

Modliacemu sa Konštantínovi slovanské písmo zjavil boh. Lebo grécke písmo nestačilo pre slovanské zvuky, teda treba nové litery, nové znaky. Ak ide sa o poučenie k Cyrilovmu pravopisu, ide sa o poučenie k niektorého slova. Nech neprídu do Konštantinopola slovenskí poslovia, čo tam mohol ešte konať Konštantín?

V 11. storočí, okrem Haliče a Plocka, zemepisne inak postavených, sa pospájala politická, kultúrna, náboženská jednota ruských kmeňov. Tam v 9. storočí nebolo ani mena Rus. Dnešní Rusi, v 9. polovici 9. storočia, sa ešte nemohli nazývať svojim terajším menom.

V novom štáte na strednom Dunaji od času sv. Štefana možno stopovať život slovanského obradu, hoci život skromný, utiahnutý. Maďari veľmi boli podľahli slovanskému vplyvu. Synovia jeho strýka volali sa Vasil a Vladislav.

V rozboroch cirkevno-slovanských textov, takých, ktoré sú z 11. a 12. storočia, štúdii Pogorielova bude v tejto veci teraz vôbec viacej svetla. Maďarská história učí o vzbure „pohanskej“ v Uhorsku skoro po smrti sv. Štefana ešte v prvej polovici 11. storočia.

Bol to boj skôr národný, plemenný, išlo hlavne proti Nemcom. Slováci vrhli sa na Nemcov. Nemcov hľadali, bili, vraždili, vyháňali. Keby tie náruživosti, boli vzplanuli pre vierovyznanie, boli by zmárnili všetkých štyroch slovanských biskupov. Len Nemec Gellert prišiel o život.

Spoza východných Karpát, z Ruska, vtedy ešte nemohol sa k nim dostať. Len z tejto strany, od Slovákov, slovenskí učitelia, slovenskí misionári. Slovákov. Slováci prechodili karpatskými priesmykmi len pozdejšie. možno stopovať život slovanského obradu, hoci život skromný, utiahnutý.

Osobnosť Metodovho sprievodcu Zemižízňa, vzdelaného Byzantínca, je dôležitá. Jeho meno bolo ťažko vysloviť v Ríme. Či v tých krajoch Rusi žili už pred 12. storočia? Ak áno, ako sa tam dostali? Mohli sa tam dostať len z tejto strany, od Slovákov, slovenskí učitelia, slovenskí misionári.

Náležite objasnil vec V. Štvrtému pokoleniu slavistov. Na juhovýchode, ako vieme už zo Šafárika a ako nám miestopisné mená ukazujú, slovenské sídla išli po Matru. Áno, slovenské sídla mohli siahať ešte hlbšie na juh, až k Blatnu. Na strednom Dunaji v tých časoch, v druhej polovici 9. storočia, slovanský štát, bola iste veľká vec; história o tom neprestane hovoriť.

Podľa všetkého, Rastislavova a Svätoplukova Veľká Morava v 9. storočí bola zväzkom miestnych mien na Slovensku a v Čechách. Český Kosmas, kronikár z 12. storočia, nevedel si rady napríklad s Libušíne, ktorý vystavila Libuša, najmladšia z troch dcér. Od 13. storočia sa to zmenilo, ale dovtedy to tak bolo.

Českú históriu bude možné vykladať len od poslednej tretiny 9. storočia, od Bořivoja, kresťanského panovníka, tak ako slovenská história začína sa od prvej tretiny 9. storočia od Mojmíra I.

Slovanská cirkev sa udržala do 11. storočia len v Sázavskom kláštore. Vypovedaní roku 1055 zo Sázavy českí slovanskí mnísi utiahli sa v Uhorsku. U Slovákov sa ujala o ňom i povesť, že francúzski králi pri svojom korunovaní naň skladali prísahu. Udržala sa aj v latinskom kláštore.

Ešte v prvej polovici 11. storočia Ondrej, Bela a Leventa, utiekli k príbuzným do Čiech a Poľska. Svätopluka. Príkry boj. Vedľajšou pohnútkou mohla byť i viera, ale len vedľajšou. Kreatúra) so svojimi Nemcami! Nemcov hľadali, bili, vraždili, vyháňali. Dovalila sa až k Budínu, tam podišli jej biskupi Beneta, Bed, Bestered a Gellert. Boli by sa iste vrhli bez rozdielu na všetkých štyroch, keby tie náruživosti, boli vzplanuli pre vierovyznanie. Boli by zmárnili všetkých štyroch slovanských biskupov. Len Nemec Gellert prišiel o život. Niet známky, ukazujúcej, že vystúpili proti latinstvu za slovanskú cirkev.

Slováci nechali po sebe temer nevymazateľné stopy. Pred 12. storočím bola možnosť dávať mená po svojom, v svojom jazyku. Rečovou pečaťou ukazuje, že pred Rusmi žili Slováci už i tam. Rusko-slovanské, či slovensko-slovanské mená mohli byť, ak v tých krajoch ešte nebolo ruské obyvateľstvo. Len z tejto strany, od Slovákov, slovenskí učitelia, slovenskí misionári mohli priniesť tieto mená.

V novom štáte na strednom Dunaji od času sv. Štefana možno stopovať život slovanského obradu, hoci život skromný, utiahnutý. Sto rokov po svojom príchode za Dunaj veľmi boli podľahli slovanskému vplyvu. Synovia jeho strýka volali sa Vasil a Vladislav.

tags: #kriziacky #kostol #sv #anny #matky #panny