Krížová cesta Pána Ježiša: Odsúdený na smrť

Krížová cesta je spomienkou na bolestnú cestu Ježiša Krista, ktorý pre lásku k nám s krížom na pleciach kráčal v ústrety smrti na Kalváriu. Táto pobožnosť nás chce učiť, ako máme s Ježišom žiť, že máme zmýšľať ako on a prosiť si k tomu jeho potrebnú pomoc. Mysľou a srdcom sme spojení s Ježišovým utrpením. Povzbudzuje nás, aby sme zomierali sebe, niesli svoj každodenný kríž a nasledovali ho.

Počas bolestnej krížovej cesty Ježiš niesol hriechy celého ľudstva, vedený jedinou myšlienkou: splniť Otcovu vôľu, aby sme tak pochopili jeho veľkú lásku k nám. Ježišu, milujem ťa nadovšetko. Z celého srdca ľutujem, že som ťa urazil. Nikdy nedovoľ, aby som sa od teba znova odlúčil.

1. zastavenie: Ježiš je odsúdený na smrť

Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi. Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“ Všetci volali: „Ukrižovať ho!“ Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!“ A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ Vtedy im prepustil Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

Pilát odsúdil na smrť Pána Ježiša, hoci nič zlé neurobil. On z lásky k nám sa obetoval na kríži, aby nás vykúpil. Božia láska k nám je nekonečná. Pilát má moc zachrániť Ježiša, ale nerobí to. Bojí sa protirečiť davu. Postaviť sa za pravdu by ho mohlo stáť príliš veľa. Umýva si ruky. Týmto spôsobom odsúdi Ježiša, odsúdi pravdu, rozhodne sa poslať lásku na kríž.

Ako často sa táto scéna opakuje v našom živote? Ako často si radšej umývame ruky? Nezastaneme sa toho, čo je pravdivé, spravodlivé a čestné, pretože sa bojíme. Modlime sa: Náš láskavý Spasiteľ, pomôž nám prijať utrpenie a smrť ako zadosťučinenie za naše hriechy.

2. zastavenie: Ježiš berie kríž na svoje plecia

Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Ježiš berie na plecia drevený kríž. My, ľudia naňho nakladáme ťarchu kríža - ťarchu našich hriechov. Už aj tak dosť zničený Ježiš prijíma ďalšie utrpenie. To je obeta Boha za nás. Pane, daj mi silu, aby som dokázal vyhýbaním sa hriechu nezvyšovať tvoje utrpenie pod krížom.

Kríž - nástroj utrpenia a smrti. Tento kríž je zároveň symbolom našich hriechov, našich prešľapov. Ježiš je nevinný, ale prijíma tento kríž za nás, pretože vie, že to je jediný spôsob, ako nás vyslobodiť a urobiť z nás Božie deti. Nerobí to preto, že si to zaslúžime, ale z lásky k nám. V dnešnej dobe máme radi kríže. Zdobíme nimi naše steny, nosíme ich na hrudi ako ozdobu.

Existujú ľudia, ktorí v živote čelia ťažkým krížom, vážnym chorobám alebo postihnutiu, rodinným problémom, nezamestnanosti, prenasledovaniu. A napriek tomu zostávajú verní Pánovi, prijímajú svoj kríž a nasledujú Ježiša. Ako často sa sťažujeme, keď čelíme nášmu krížu my sami? Sme schopní prijať naše kríže a niesť ich v spoločenstve s naším Spasiteľom?

3. zastavenie: Ježiš padá prvýkrát pod krížom

Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení.

Prvý pád. Ruky držiace kríž už nestihol vystrieť dopredu. Padá. Na tvár, na kolená. Ďalšia z rán, ktorá zoslabuje už dosť vysilený organizmus. Pred Ježišom je ešte hodný kus cesty. Aj my často padáme pod ťarchou problémov každodenného života. Ísť či neísť? Nechať, či brať? Pane Ježišu, aby sme Ti dokázali byť verní.

Ježiš, unavený z Getsemanskej agónie, mučený bičovaním a tŕním korunovaný, pôstom vyčerpaný, padá prvýkrát pod ťarchou kríža. Ježiš naďalej padá v našej dobe: u detí s rodičmi závislými od alkoholu alebo drog, u opustených sirôt v našich uliciach, u lekára, ktorý zahynie v snahe pomôcť ranenému, v kňazovi, ktorý sa snaží dosiahnuť zmierenie vo farnosti, ale ktorý čelí nepriateľstvu. Ako často spôsobili Ježišov pád práve naše hriechy, naša nespravodlivosť alebo nedbanlivosť? Modlime sa: Láskavý Spasiteľ, pomôž nám niesť náš kríž a daj nám silu vstať, keď padneme.

4. zastavenie: Ježiš sa stretáva so svojou matkou

Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Láskyplná matka sa stretá so svojím Synom na krížovej ceste. Ježiš je uprostred veľkého zástupu ľudí. Jedni ho trýznia, iní mu pomáhajú. Vieš si predstaviť svoju matku keby na teba pozerala a ty by si nevyzeral ako človek? Jeho matka to musela znášať. Aj to ju muselo bolieť, keď sa Ježiš na ňu pozrel s tou najväčšou láskou. Príčinou bolesti a utrpenia jej Syna a jej žiaľu sme my, naše hriechy. Hriechy ľudského pokolenia.

Ježiš stretáva svoju matku, ktorej duša je prebodnutá mečom smútku. Jej bolesť je ako druhý pôrod. Tentoraz ho rodí vo viere. Verí, že Boh je prítomný v mučenom tele jej syna. Sme schopní vidieť Boha v našom živote nielen vtedy, keď všetko dobre dopadne, ale aj keď sa zdá, že sa všetko rúca? Veríme tomu, že Boh je skutočne prítomný v každej situácii nášho života a že sa v ňom nič nedeje náhodne? Veríme tomu, že Boh zjavuje svoju starostlivosť a lásku aj v našom utrpení a v utrpení našich drahých? Modlime sa: Ježišu, daj nám oči viery, aby sme videli tvoju starostlivú prítomnosť v každom okamihu nášho života.

5. zastavenie: Šimon z Cyrény pomáha Ježišovi niesť kríž

Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom. Pane, Šimon hoc bol ustatý, vzal na svoje plecia cudzí kríž. My všetci vieme, že cesta k Tebe vedie cez kríž. Často sa ho chceme striasť a zbaviť a nie ešte niesť cudzí kríž. Pane daj mi dobrých priateľov, ktorý by ma neopustili v núdzi.

Ježišovi kati sa obávajú, že cestou zomrie. Aby ho ušetrili na čas ukrižovania, požiadajú o pomoc cudzinca, istého Šimona z africkej Cyrény. Ten je nútený niesť kríž niekoho iného. Počas tohto procesu sa však stali jedno - Ježiš a Šimon sa spojili, niesli ten istý kríž. Šimon prijíma nespravodlivosť, ktorá sa mu stala a v dôsledku toho objavuje Ježiša, svojho Spasiteľa. Sme dnes pripravení pomáhať iným niesť ich kríže? Sme pripravení vidieť trpiaceho Ježiša v obetiach nespravodlivosti našej doby? V utečencoch, hladujúcich, trpiacich depresiami, tých, ktorí nemajú priestor na vyjadrenie svojho názoru? Modlime sa: Pane, náš Spasiteľ, nebuď pre nás nikdy cudzí. Pomôž nám, aby sme ťa videli v tých, s ktorými sa stretávame, najmä v tých, ktorí trpia.

6. zastavenie: Veronika utiera Ježišovi tvár

Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka a ako koreň z vyschnutej zeme. Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.

Tradícia spomína aj Veroniku. Nemohla ako Šimon niesť kríž a nikto ju ani k tomu nemohol nútiť. Ale ona ho celkom určite niesla z Ježišom, tak ako mohla, tak ako jej to diktovalo srdce. Ježiš je obklopený nenávisťou, zosmiešňovaním a násilím. Aj jeho najlepší priatelia sa boja davu a držia sa od neho ďalej. Keď je naša viera v Krista spochybnená a naše svedomie nás volá, aby sme sa postavili za to, čo je pravé a správne, máme odvahu ísť aj proti verejnej mienke či zaužívaným zvyklostiam? Máme odvahu Veroniky stáť pri Ježišovi? Máme odvahu ukázať, že sme Kristovi nasledovníci, nech sme kdekoľvek? Modlime sa: Pane, nasledovať ťa a svedčiť o tebe nie je ľahké. Zvlášť vtedy, keď naše hriechy zahaľujú tvoju tvár.

7. zastavenie: Ježiš padá druhýkrát pod krížom

Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom.

Pane už nemáš síl a Tvoje bezvládne telo padá pod ťarchou kríža na zem. Tvoje oči vidia dookola len výsmech a nepriateľstvo. Aj naše hriechy sú nám príťažou a potláčajú našu vôľu. Rýchlo si zvykáme na zlo. Ježiš sa opäť raz padá pod ťarchou kríža. Jeho krv a pot sa miešajú s prachom. Jeho pád je symbolom jeho blízkosti všetkým našim problémom, radostiam i trápeniam. Nie je iba Bohom neba, je to Boh, ktorý je s nami - skutočný Emanuel. Preto je všetko, čo robíme tu na zemi, také dôležité. Každé slovo, každé naše konanie nás môže priblížiť k Bohu. Pozývame Ježiša do všetkého, čo hovoríme a konáme?

8. zastavenie: Ježiš napomína plačúce ženy

Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. Lebo prichádzajú dni, keď povedia: »Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!« Vtedy začnú hovoriť vrchom: »Padnite na nás!« a kopcom: »Prikryte nás!« Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“ Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov.

Plač. Ženy pri pohľade na Ježišove utrpenie plačú nad ním. Koľkokrát sa stáva, že nariekame zbytočne. Ježiš ako boží Syn nepotrebuje nárek žien. Niesol svoj kríž dobrovoľne a z lásky k nám, aby nám boli odpustené hriechy. Nemáme však len stále nariekať, ale máme sa aj snažiť o nápravu a lepší život. Úspech si treba vybojovať. Ježiš nám hovorí: Kríž, ktorý nesiem, je dôsledkom tvojich hriechov, preto plač nad sebou samým a nech je tvoj plač začiatkom úprimného pokánia a skutočného obrátenia. Je celkom jednoduché pociťovať zármutok nad úbohým Ježišom. Rovnako je jednoduché pomodliť sa pobožnosť krížovej cesty. Ale ak tento zbožný úkon zostane iba zvykom a nezmení naše srdce, zostane z veľkej časti zbytočným. Modlime sa: Pane Ježišu, pomôž nám vidieť v tvojom utrpení a tvojom kríži dôsledky našich vlastných hriechov.

9. zastavenie: Ježiš padá tretíkrát pod krížom

Z úzkosti a súdu ho vyrvali a kto pomyslí na jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny živých, pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný.

Už je to len kúsok na vrchol kopca. Ježiš vysilený a unavený nevládze niesť ťarchu našich hriechov, ktoré sa opakujú a tak opäť padá. Ťažké bremeno našej krehkosti a slabosti v podobe kríža Ho ešte viac pritláča k zemi a znásobuje pád. On sa však nevzdáva, neostáva na mieste, vstáva opäť hore, aj keď mu v tom bránime našou ľahostajnosťou a lenivosťou. Keď Ježiš kráčal na Kalváriu, bremeno našich hriechov bolo ťažšie a on padol aj po tretíkrát. On padá nielen kvôli vyčerpaniu, ale aj kvôli nenávisti okolia a pod váhou hriechov celého ľudstva. Ježiš sa ale nevzdáva. Vstáva a pokračuje vo svojej ceste. Chce splniť Otcovu vôľu. Pamätáme na to aj my, keď padneme pod ťarchou pokušenia? Pamätáme na to, že Ježiš nám svojím utrpením vydobil silu vytrvať? Pamätáme na to, že už sa nemusíme spoliehať iba sami na seba, ale že vďaka sile Ducha Svätého dokážeme prekonať všetky naše ťažkosti? Modlime sa: Pane, pomôž nám plniť tvoju vôľu napriek slabostiam tela i duše.

10. zastavenie: Ježiša zbavujú šiat

Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.“ A vojaci to tak urobili.

Keď prišli na miesto zvané Golgota, vojaci strhli z Pána Ježiša šaty. Na Turínskom plátne možno napočítať vyše sto rán po úderoch. Teraz sa tie rany obnovili. Krv vyteká zo všetkých rán. Pán Ježiš prišiel na zem plniť vôľu Boha Otca. Ježiš je pokrytý iba svojou vlastnou krvou a potom - ako novonarodené dieťa pokryté krvou a vodou. Ježiš je v skutočnosti nový človek, nová ľudská bytosť, prvorodený z mnohých, prvorodený z nového ľudstva. Čo hľadáme v našom živote? Tituly, funkcie či materiálne veci? Vynakladáme mnoho síl na to, aby sme mali viac alebo aby sme boli viac? Ježiš je aj dnes odmietaný rovnako ako nenarodené deti, ktorým je odopreté právo sa narodiť. Ako deti, ktorým je odopretá rodina a právo na vzdelanie. Ako muži a ženy, ktorí sú zbavení ľudskej dôstojnosti a svojich práv. Modlime sa: Ježišu, prosíme ťa o milosť, aby sme sa oslobodili od našich túžob a ambícií, aby sme sa zbavili našej chamtivosti po bohatstve a pohodlí.

11. zastavenie: Ježiša pribíjajú na kríž

Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Veľké klince pribili Pána Ježiša ku drevu kríža. Celé telo je napnuté, každá kosť, svaly, nervová sústava, každá bunka. Kristus musí bojovať o každý nový nádych. Toto ti nikdy neodpustím, hovorí človek, ktorému sa pácha oveľa menšia krivda.

Ježišove ruky a nohy sú pribité na kríži. Nemôže toho veľa urobiť, ale rozprávať môže. Jeho prvá reakcia na utrpenie, jeho prvé slová na kríži sú vlastne modlitbou za jeho katov. Modlí sa, aby im bolo odpustené. Modlitba zostáva jediným spôsobom, ako prejavuje lásku k svojim nepriateľom. Sme pripravení milovať spolu s Ježišom? Sme schopní preukázať svoju dobročinnosť aj tým, ktorí nám ubližujú? Modlíme sa za svojich nepriateľov napriek bolesti, ktorú nám spôsobujú? Modlime sa: Pane Ježišu, bol si ukrižovaný pre naše hriechy. Pomôž nám prijať utrpenie a odmietnutie. Pomôž nám pribiť na kríž naše vášne, našu túžbu po pomste a našu neschopnosť odpustiť. Nauč nás skutočne milovať a ako nečakať nič na oplátku.

12. zastavenie: Ježiš zomiera na kríži

Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.“ Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“ Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.

Po mori múk Ježiš na kríži zomiera. Vysilený, smädom utrápený, zasypaný urážkami, zlosťou, nenávisťou, nezáujmom. Po zážitku samoty, keď Ho Otec opustil. Hovorí: „Dokonané je.“ Otec, urobil som čo si chcel. Zachránil som ľudí od pekla. Zaplatil som Ti za nich výkupné. Splnil som svoju úlohu, dokonal som čo som mal urobiť. Diablovi sa nepodarilo zlomiť Ježiša. Ani bolesťou, ani nenávisťou, ani cynizmom. Čo robím ja? Ako sa snažím prežívať svoj život? Ježišova smrť vyzerá ako zlyhanie. Bol však presvedčený, že to bola Otcova vôľa. Išiel na vrch Kalvárie ako Abrahám s Izákom na vrchu Morja - veril, že napriek všetkej ľudskej logike sa Boh postará. Pri krste sme boli pokrstení v Ježišovu smrť, aby sme mohli s Kristom vstať z mŕtvych do nového života. Skutočne takto žijeme náš krst? Sme pripravení zomrieť svojmu sebectvu a zdieľať to, čo máme, s tými, ktorí to potrebujú? Modlime sa: Pane, náš Vykupiteľ, voláš nás, aby sme spojili naše utrpenie a smrť s tvojím utrpením a smrťou, aby sa to mohlo stať príjemnou obetou na slávu Božiu a spásu ľudí.

13. zastavenie: Ježiša skladajú z kríža

Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov. Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali.

Na kríži už visí len bezduché telo Krista. Koniec divadelného predstavenia. Dav, túžiaci po krvi už odišiel. Učeníci sa rozpŕchli. Ostala iba Mária a niekoľko najvernejších. Nikodém a Jozef s bázňou snímajú bezvládne telo Vykupiteľa. Mária ho s úctou berie do náručia. Poslednykrát objíma toho, ktorý sa obetoval za nás. Koľko nehy, lásky a žiaľu zároveň je v tomto objatí. Nie, tá chvíľa sa nedá zabudnúť. Mŕtvy Syn v náručí Matky. Matka a Syn, ktorí sú bez hriechu, pocítili všetku zlobu sveta. Keď Mária a Ježišovi najbližší priatelia držia jeho bezvládne telo, prežívajú utrpenie na tým, čo sa stalo Božiemu Synovi. Ale Ježiš sa chce s nami podeliť o všetko. Chce s nami zdieľať aj tú najtragickejšiu ľudskú skúsenosť - skúsenosť smrti. Prejavuje tak svoju solidaritu s obeťami AIDS, potratov, dopravných nehôd, hladu či ozbrojených konfliktov. Naozaj veríme vo vzkriesenie nášho tela? Žijeme podľa tento našej viery? Modlime sa: Pane, pomôž nám prijať utrpenie a odlúčenia od našej rodiny a našich priateľov.

14. zastavenie: Ježiša ukladajú do hrobu

Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou, prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. On kúpil plátno, a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň.

Keď Ježiša uložili do hrobu, mnohí si vydýchli, a boli spokojní, že to všetko je už šťastne na konci. Ale Ježiš zatiaľ porazil diabla a vykúpil nás z jeho otroctva. Zostúpil k zosnulým a slávnostne pred nimi otvoril dlho zatvorené nebo. Takže to nebol koniec, ale začiatok. On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.

Tieto slová nám pripomínajú Ježiša, keď ho Mária zabalila do plienok. Rovnako ako plienky pri jeho narodení, tak ani látka nedokázala zakryť jeho slávu. Obnovujeme si našu vieru vo vzkriesenie tela a v život večný? Žijeme ako ľudia predurčení na večný život s Bohom? Modlime sa: Pane, keď stojíme pri hrobe milovanej osoby, pomôž nám pamätať, že pre tých, ktorí veria v teba, sa život nekončí, iba mení.

Teraz vieme, že keď prijmeme kríž, nájdeme Ježiša. On prekročil bránu smrti, porazil ju naveky a ukázal nám cestu k životu. Jeho kríž a zmŕtvychvstanie nech je pre nás stálou oporou a nikdy nehasnúcou nádejou. Amen.

Pane moja cesta je podobná tvojej v tom, že je to tiež cesta pod krížom. Chcem sa na chvíľu zastaviť a premýšľať o tom, ako ja nesiem svoj kríž. Sa pred Tebou ukrižovaný Ježiš s hlbokou vďačnosťou, dojatím. Viem, tak málo Ti ponúkam, chcel by som Ti dať moje srdce naplnené po okraj láskou. Zatiaľ sa však bojím pohliadnuť na Teba, pretože moja láska je nepatrná. Sa ani prehovoriť, ale beriem do úst Tvoje slová. V nebi je väčšia radosť nad jedným hriešnikom, čo robí pokánie, ako nad 99, čo ho nepotrebujú. Pane, moja cesta je cesta hriešnika.

tags: #krizova #cesta #pan #jezis #na #smrt