Medzi najvýznamnejšie stavby každej dediny či mesta patrí kostol. Bol dominantou a spolu s charakteristickým krajinným prostredím i neodmysliteľným znakom odlišujúcim jednu obec od druhej. V architektonickej podobe kostola je častokrát zakódovaný dejinný vývoj sídla, ale aj chrámu samotného. Nezriedka sú to veľmi pestré a jedinečné i dramatické svedectvá o osudoch spoločenstva, obce, regiónu.
Obec Križovany nad Dudváhom (lat. Sancta Crux, maď. Keresztúr) sa nachádza 7 km juhovýchodne od Trnavy. Kostol s rotundou stojí približne v strede obce v ohradenom, ale prístupnom areáli.
Najstaršou a najhodnotnejšou pamiatkou v obci Križovany nad Dudváhom je románska rotunda pochádzajúca pravdepodobne z obdobia prvej polovice 13. storočia. Rotunda je veľmi starobylý kruhový typ kostola, ktorý sa zachoval len na nemnohých miestach Slovenska. Z hojnejšie zastúpenej skupiny románskych kostolov však iba niektoré máme možnosť zhliadnuť v ich pôvodnej stredovekej podobe.
Rotundu postavili niekedy v prvej polovici 13. storočia podľa všetkého stavitelia z dielne pri kláštore v Diakovciach. Patrocínium sv. Kríža dalo meno celej obci a rotunda slúžila ako farský kostol. Patrocínium chrámu tradične ovplyvňovalo celý spoločenský život obce slávením sviatkov, odrážalo sa v Pudovej slovesnosti. Viaceré patrocíniá sa priamo premietli do názvu obce.
Kresťanský kostol ako posvätné miesto komunikácie s Bohom, miesto duchovej útechy a nádeje, ale i pokánia, účasti na Obete, na Božom slove, “spoločný dom duchovnej obce”, vždy býval prvoradou architektonickou úlohou. Odzrkadľoval úsilie svojich tvorcov vybudovať dielo trvácne a krásne, hodné svojej doby.
Slovensko ako kultúrna európska krajina sa prezentuje stovkami vzácnych kresťanských chrámov. Najväčší obdiv si spomedzi nich zasluhujú tie, ktoré boli pri počiatkoch kristianizácie nášho územia. Z predrománskeho, hlavne veľkomoravského obdobia, sa zachovalo málo, aj to len v neucelenej podobe. Z hojnejšie zastúpenej skupiny románskych kostolov však iba niektoré máme možnosť zhliadnuť v ich pôvodnej stredovekej podobe.
Presný dátum vzniku križovianskej rotundy nepoznáme. Najstaršia historická správa o obci (“possessio Kerestur”) pochádza z roku 1296. Patrila panstvu Šintava, neskôr panstvu Čeklís (Bernolákovo). Či bola v časoch svojho vzniku majetkom kláštora (benediktínov v Diakovciach?) sa zatiaľ nepotvrdilo.
Stavebný typ centrály - rotundy s valcovou loďou a podkovovitou apsidou bol známy v širšom regióne západného Slovenska už dávnejšie. Nadväzoval na veľkomoravské vzory, z ktorých najhodnotnejšie sa zachovali v Ducovom pri Piešťanoch, na hrade Trenčín (zachované len základové murivo), v Nitrianskej Blatnici alebo neskoršie postavenej Skalici. Tento typ kostola pre-zentuje i viacero príkladov z Čiech, Moravy, Maďarska a Rakúska. V týchto zemiach sa rotundy stávali symbolom kristianizácie v 10. - 12. storočí. Spočiatku ich stavali na kniežacích hradiskách, v neskoršom období aj ako farské kostoly. I v ostatných európskych krajinách centrálna forma stavby bola typická pre baptistériá, hrobové stavby, martýriá, mauzóleá a súkromné panské kostoly.
Rotunda patrí medzi menšie stavby svojho druhu, s priemerom lode 540 cm a apsidy 340 cm. Fasády lode i apsidy sú pod strechou zdobené tzv. Pôvodný je aj víťazný oblúk, ktorý napriek menším rozmerom pôsobí monumentálne.
Križovany nad Dudváhom - história obce vo filme
Stavba dokladá postupné prenikanie gotických prvkov do románskeho slohu. Celková dispozícia je ešte románska, loď je však už zaklenutá šesťdielnou rebrovou klenbou s malým kruhovým svorníkom v strede typickou už pre gotiku. O datovaní stavby sa viedli diskusie, ako doba vzniku sa udávalo zvyčajne 12. storočie, niekedy až 11. stor.
V spolupráci s Apsida.sk vznikol v susednom Česku papierový model rotundy v klasickej mierke 1:150. V roku 2018 vznikol ďalší papierový model, tentoraz celého kostola v mierke 1:160. Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v okolitých obciach Majcichov, Gáň, Šintava a viacero sakrálnych stavieb z tohto obdobia (zachovaných i zaniknutých) nájdeme aj v neďalekej Trnave (Bazilika sv. Mikuláša, klariský kostol, špitálsky kostol, slovenský kostol, románsky karner, gotický karner).
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Rotunda je v relatívne dobrom stave. Nedávno prešlo okolie stavby revitalizáciou, v rámci ktorej boli odstránené smreky z jej okolia i plot na severnej strane.
Bohoslužby sa konajú v nedeľu o 7.30 hod.
Pohľad na rotundu v Križovanoch nad Dudváhom.
Významné Osobnosti Obce
Križovany nad Dudváhom sa môžu pochváliť viacerými významnými osobnosťami, ktoré sa zapísali do slovenskej histórie a kultúry:
- PhDr. Čubai (Čubay, Csubay) Matej (? - 1794): Kňaz, autor oslavných rečí. Pôsobil ako kaplán v Križovanoch nad Dudváhom, kde aj zomrel. Patrí k zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva.
- Jedlička (Jedlitska) Tomáš (1761-1814): Náboženský spisovateľ, bernolákovec. Bol farárom v Kerestúre a riadnym členom bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva.
- Badic (Baditz) Otto (1849-1936): Maliar, ilustrátor, právnik. Pôsobil v Budapešti a v Mníchove, kde tvoril obrazy zo života slovenských ľudí.
- Gejza Dusík (1907-1988): Skladateľ, ktorý prežil mladosť v Križovanoch nad Dudváhom. Je tvorcom a zakladateľom slovenskej operety.
- Anton Bernadič (1918-2007): Ochotnícky herec, režisér a autor divadelných hier. Pôsobil v Ochodnici pri Žiline a neskôr v Modre.
- Jozef Šturdík (1920-1992): Maliar, kresliar, ilustrátor, národný umelec. Ilustroval diela mnohých slovenských spisovateľov.
- Ján Štibrányi (1953-1996): Významný slovenský architekt, ktorý sa venoval stredovekej architektúre Slovenska.
- Jozef Štibrányi (nar. 1940): Futbalista, ktorý sa preslávil víťazným gólom v zápase proti Španielsku na Majstrovstvách sveta v Čile v roku 1962.
Jozef Štibrányi - Futbalová Legenda Križovian
Medzi významné osobnosti obce patrí aj Jozef Štibrányi, futbalista, ktorý sa preslávil na Majstrovstvách sveta v Čile v roku 1962.
Od roku 1960 sa stal obyvateľom Križovian.
Jozef Štibrányi
Futbalová Kariéra
- 1950-56 TJ Vlčkovce
- 1956-66 Spartak Trnava, Dukla Praha, Dukla Tábor
- 1967-70 VZKG Vítkovice
- 1974-78 TJ Družstevník Križovany
Tituly a Ocenenia
- 1960-63 Československý reprezentant
- Majster športu
- Držiteľ zlatého odznaku Slovenského futbalového zväzu
- Člen Siene slávy Československého futbalu
Víťazný gól v Španielsku
V roku 1962, na Majstrovstvách sveta vo futbale v Čile, sa Jozef Štibrányi nezmazateľne zapísal do kroník svetového futbalu. V zápase proti Španielsku, v osemdesiatej prvej minúte, predviedol rýchle nohy a skvelý šprint od polovice ihriska a "prehodil" bezmocného brankára Španielov. Zápas skončil výsledkom 1:0 pre Československo. Tento gól otvoril cestu zo skupiny až do finále, kde nás zdolala Brazília 3:1.
V rokoch 1971 - 2002 bol Jozef Štibrányi učiteľom telovýchovy a brannej výchovy na ZDŠ v Križovanoch nad Dudváhom, kde výrazným spôsobom ovplyvnil výchovu žiakov vo futbale. Za jeho vyše tridsaťročného pôsobenia ako učiteľa a trénera, žiaci ZDŠ úspešne reprezentovali križovianký futbal v okresných a krajských futbalových súťažiach.
V križovianskej ZDŠ pod jeho vedením vyrástli mnohí chlapci, ktorí neskôr dosiahli úspechy vo futbalových mužstvách hrajúcich vyššie súťaže, napr. Igor Bališ, Stanislav Šimo, Július Rakús, Ján Šturdík, Ladislav Dóka.
Jozef Štibrányi, ako telocvikár na ZDŠ v Križovanoch nad Dudváhom bol často navštevovaný športovými novinármi, aby tak informovali športovú verejnosť o jeho činnosti.
Na častú otázku novinárov, ktorí boli zvedaví na výšku odmeny, mal Jožko Štibrányi naporúdzi trefnú odpoveď: “Za striebornú medailu som dostal 4500 korún. Nikdy som ich však nevidel. Bol som na čundri s partiou, otec ich išiel vybrať na poštu do Trnavy a hneď za ne kúpil dubové parkety, práve sme stavali dom. Občas sa smejem, že dodnes chodím doma po čilskom striebre.
Pamela Tankova a Jozef Štibrányi
Zoznam duchovných
Prehľad duchovných pôsobiacich v okolitých farnostiach:
| Farnosť | Meno a Priezvisko | Funkcia |
|---|---|---|
| Gabčíkovo | Peter Gál | Farár - moderátor |
| Veľký Meder (filiálka: Ižop) | Ladislav Dobrý | Farár |
| Vrakúň | József Mahulányi | Farár dekan |
| Leopoldov | Milan Červeňanský | Farár |
| Kolárovo (filiálky: Dedina Mládeže, Veľký Ostrov) | Róbert Kiss | Farár dekan |
| Čachtice | Blažej Čaputa | Farár dekan |
| Krakovany (filiálka: Ostrov) | Richard Jankovič | Farár |
| Piešťany - sv. Cyrila a Metoda (filiálky: Banka, Kocurice) | Marián Kolenčík | Farár dekan |
| Piešťany - sv. Štefana, uhorského kráľa (filiálka: Veľké Orvište) | Štefan Gago | Farský administrátor |
| Vrbové (filiálky: Prašník, Šípkové) | Juraj Schindler | Farský administrátor |
| Brestovany (filiálka: Horné Lovčice) | Branislav Popelka | Farár školský dekan |
| Trnava - sv. Mikuláša | Jozef Gallovič | Farár dekan |
Zdroje
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku.
- Štibrányi, J.: Križovany n/Dudváhom: rotunda sv. Kríža, Malá vlastivedná knižnica č.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok.
- Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku.
- Kresánek, P.: Ilustrovaná encyklopédia pamiatok Slovensko.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.