Sviatosť krstu je tou najdôležitejšou, ktorá nás včleňuje do Kristovej cirkvi. No ako samotná cesta viery a skúsenosť s Bohom je pre každého človeka výnimočná a iná, to isté môže platiť i s časom prijatia sviatostí. Sviatosť krstu prijímajú deti najčastejšie v perinke. Väčšina ľudí si na svoj krst nepamätá, nakoľko deti prijímajú sviatosť krstu do pár mesiacov života po narodení. Ako prebieha príprava naň u dospelého človeka? Ako vnímali sviatosť krstu ľudia pokrstení v dospelosti?
Čo pre kresťana katolíka vlastne sviatosť krstu znamená? Odpovedá prof. Miloš Lichner, katolícky teológ, kňaz: ,,Všetky sviatosti sú viditeľné úkony, ktoré ustanovil Kristus, aby nám nimi udeľoval neviditeľnú Božiu milosť. Krst je vstupnou bránou do Cirkvi, ktorá robí z človeka člena Kristovho Tajomného tela. Je prvá zo siedmich sviatostí a v určitom slova zmysle aj najdôležitejšia, lebo bez nej nie je možné prijať ďalšie sviatosti."
Hlavným rozdielom nie je určite len to, že dospelý človek si svoj krst pamätá. ,,Najdôležitejším rozdielom je, že pri krste dospelého človeka je to práve on, ktorý vyjadruje túžbu, aby bol pokrstený. V prípade dieťaťa sú to jeho rodičia, ktorí s ním prichádzajú. Dieťa je vždy krstené vo viere svojich rodičov. Preto i deti na prvom sv. prijímaní opakujú vyznanie viery, ktoré za nich vyznali kedysi rodičia a krstní rodičia,“ vysvetľuje prof. Miloš Lichner.
Príprava na krst v dospelosti (Katechumenát)
Prirodzene smerujeme i k otázke, v akom veku je najvhodnejšie prijať sviatosť krstu. Prof. Lichner uvádza, že okrem bežnej praxe krstenia malých detí máme v súčasnosti i deti, ktoré vyrastali v kresťanskom prostredí, ale neboli pokrstené, a teda v dospelosti prichádza ku konverzii a chcú prijať sviatosť krstu.
Katechumen je človek, ktorý túži a je rozhodnutý prijať sviatosť krstu. Toto rozhodnutie by malo vyvierať z jeho vlastného vnútra. ,,Mal by mať vieru, s ktorou prichádza, a mal by to byť ľudsky zrelý človek. Katechumenát je aj o rozlišovaní, aj o umení povedať „ešte nie“, ak chýba dostatočná ľudská alebo duchovná zrelosť,“ dopĺňa prof. Miloš Lichner a pokračuje: „Sv. Augustín v jednej z homílií tiež hovorí, že rozdiel medzi katechumenmi a pokrstenými nie je vo viere, lebo aj katechumen už „nejako“ verí, ale v tom, čo prináša sviatosť krstu - Božiu milosť prostredníctvom odpustenia dedičného hriechu a v dospelosti aj aktuálnych hriechov.
Prof. Miloš Lichner odporúča, že po prijatí sviatosti krstu by malo nasledovať duchovné aj ľudské sprevádzanie v prostredí spoločenstva.
Príprava dospelých (katechumenát) trvá 2 roky. V rámci prípravy prijatia sviatosti krstu je aj príprava k svätej spovedi, svätému prijímaniu a birmovaniu. Všetky tieto sviatosti prijme dospelý po dvojročnej príprave spolu vo Veľkonočnej vigílii, alebo v jeden deň inokedy vo veľkonočnom období. Záujemcovia sa môžu kedykoľvek prihlásiť na farskom úrade.
Pôst má byť obdobím katechézy pre tých dospelých, ktorí síce boli ako deti pokrstení, ale ešte neboli na katechetickom poučení, a tak nemohli byť pripustení na birmovanie a Eucharistiu. Cirkevné spoločenstvá, ktoré nemajú katechumenov, nech sa nezabudnúť modliť za tých, čo inde v najbližšiu Veľkonočnú vigíliu prijmú sviatosti kresťanského zasvätenia.
Krst môže prijať každý človek, ktorý ešte nie je pokrstený. Jediným predpokladom krstu je viera, ktorá sa pri krste musí verejne vyznať. Človek, ktorý chce prijať kresťanskú vieru, nemení svoj pohľad na svet. Vstupuje totiž na cestu učenia sa (katechumenát),na ktorej sa pripravuje prijať Boží dar v krste. Osobným obrátením a krstom sa stáva novým človekom, živým údom Kristovho tela - Cirkvi.
Tí, čo podstúpia smrť pre vieru, katechumeni a všetci ľudia, ktorí síce nepoznajú Cirkev, ale pod vplyvom milosti úprimne hľadajú Boha a usilujú sa plniť jeho vôľu, môžu sa spasiť, aj keď neprijali krst.
Priebeh liturgie krstu dospelých
Všetky sviatosti prijme dospelý po dvojročnej príprave spolu vo Veľkonočnej vigílii, alebo v jeden deň inokedy vo veľkonočnom období. Už od začiatku Cirkev každý rok slávila Veľkú noc, ako slávnosť slávností, najmä nočnou vigíliou. „Celá slávnosť Veľkonočnej vigílie sa koná v noci. Nemá sa začať pred súmrakom a má sa skončiť pred svitaním nedeľného dňa.“ Túto zásadu treba doslovne chápať.
Pri ohlasovaní Veľkonočnej vigílie treba dbať na to, aby sa nepredstavovala ako posledné chvíle Bielej soboty. Je lepšie povedať, že Veľkonočná vigília sa slávi vo Veľkonočnú noc ako jediný bohoslužobný úkon.
Obrad sv. Krstu: Obrad sv. Krstu nech sa podľa možnosti udeľuje v nedeľu. Vtedy si totiž Cirkev pripomína veľkonočné tajomstvo.
Znaky a symboly krstu
- Veľkonočná Svieca (Paškál): Pretože ide o pravdivosť znaku, veľkonočnú sviecu (paškál) treba pripraviť z vosku, každý rok novú, jedinú, dosť veľkú, nikdy nie umelú, lebo iba tak bude môcť naznačiť, že Kristus je svetlo sveta. Procesiu, ktorou ľud vchádza do kostola, sprevádza jediné svetlo veľkonočnej sviece. Ako synov Izraela viedol v noci ohnivý stĺp, kresťania zasa kráčajú za zmŕtvychvstalým Kristom.
- Krstná Voda: Pri krstiteľnici kňaz krátko pripomenie prítomným obdivuhodný úmysel Pána Boha, ktorý chce vodou posvätiť dušu i telo človeka.
- Krstná Košieľka: Po krste dieťaťa sa odporúča zvolanie, ako je v dodatku, (str. 81-84). Tu kňaz mlčky pomaže sv. M., stal (a) si sa novým stvorením a obliekol (obliekla) si sa v Krista. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti. A položí na dieťa biele rúcho. Iná farba sa nepripúšťa, iba ak by to vyžadoval miestny zvyk. Milí rodičia a krstná matka (krstný otec, krstní rodičia), vám sa zveruje toto svetlo. Dbajte o to, aby vaše dieťa kráčalo vždy vo svetle Kristovom ako dieťa svetla a vytrvalo vo viere až do konca.
Druhú časť vigílie tvoria čítania zo Svätého písma. Opisujú význačné udalosti dejín spásy. Veriaci majú o nich nerušené rozjímať. Obnovený obrad vigílie obsahuje sedem čítaní zo Starého zákona, vybraných zo Zákona a z Prorokov a prevzatých z najstaršej tradície východnej i západnej Cirkvi, a dve čítania z Nového zákona, z Apoštola a z evanjelia. Ak si to však vyžadujú pastoračné okolnosti a treba obmedziť počet čítaní, nech sa prečítajú aspoň tri čítania zo Starého zákona, čiže zo Zákona a z Prorokov; nikdy však neslobodno vynechať čítanie.
Po skončení čítania zo Starého zákona sa spieva oslavná pieseň Sláva Bohu na výsostiach, pritom podľa miestnych zvykov zvonia zvony, prednesie sa modlitba (kolekta) a prechádza sa k čítaniam z Nového zákona. Potom všetci vstanú; kňaz intonuje trikrát Aleluja postupne vždy vyšším hlasom, ľud to isté opakuje. Ak treba, Aleluja prednesie žalmista alebo spevák; ľud ho opakuje a vkladá ho ako zvolanie medzi verše žalmu 118, toľko ráz citovaného Apoštolmi v ohlasovaní veľkonočnej zvesti. Napokon sa evanjeliom zvestúva Pánovo; zmŕtvychvstanie, čím vyvrchoľuje celá liturgia slova.
Po čítaní povie kňaz krátku homíliu. Krst zveril Kristus svojej Cirkvi, keď poslal apoštolov do celého sveta a keď im prikázal: Iďte a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Cirkev "kázaním a krstom rodí pre nový a nesmrteľný život deti počaté z Ducha Svätého a splodené z Boha" (Lumen gentium 64). Krstom sa teda dieťa stáva Božím dieťaťom a dostáva záloh večného života. Sviatosťou krstu "človek sa skutočne privteľuje k ukrižovanému a oslávenému Kristovi a preporodzuje sa k účasti na Božom živote (Unitatis redintegratio 22). Aká krásna bude za chvíľku duša tohto dieťaťa, keď v nej zažiari svetlo posväcujúcej milosti, keď Duch Svätý vtlačí do nej nezmazateľný znak Božieho dieťaťa. Krst však aj zaväzuje. "Veriaci, začlenení krstom do Cirkvi, sú na základe krstného charakteru povolaní uctievať Boha v kresťanskom náboženstve a, preporodení v Božie deti, sú povinní vyznávať pred ľuďmi vieru, ktorú dostali od Boha prostredníctvom Cirkvi" (Lumen qentium.
Tretiu časť vigílie tvorí krstná liturgia. Kristova a naša Veľká noc sa teraz slávi vo sviatosti. Naplno sa to vyjadruje v kostoloch, v ktorých je krstný prameň, predovšetkým ak sa slávi kresťanské zasvätenie dospelých alebo aspoň krst detí. Aj keď nie sú krstenci, vo farských kostoloch treba požehnať krstnú vodu.
Nasleduje obnovenie krstných sľubov. Uvádza sa príhovorom celebrujúceho kňaza. Veriaci stoja, držia v rukách zažaté sviece a odpovedajú na otázky. Potom ich celebrant pokropí vodou. Tieto úkony a slová im pripomínajú krst, ktorí prijali.
Klasická forma krstu prebieha tak, že ten, kto prijíma krst, sa tri razy ponorí do krstnej vody. Väčšinou sa však tomu, kto prijíma krst, tri razy leje voda na hlavu, pričom ten, kto udeľuje krst, hovorí: „(Meno),ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Voda symbolizuje očistenie a nový život. Túto skutočnosť vyjadroval už Jánov krst pokánia. Krst, ktorý sa udeľuje v „mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ vodou, je viac ako znakom obrátenia a pokánia. Je to nový život v Kristovi. A preto ešte nasleduje pomazanie olejom, oblečenie bieleho rúcha a zapálenie krstnej sviece.
Menom, ktoré dostávame pri krste, nám Boh hovorí: „Po mene ťa zavolám, ty si môj“ (Iz 43,1). Pri krste sa človek nerozplýva v nejakom anonymnom božstve, ale ním sa práve potvrdzuje jeho jedinečnosť. Dostať pri krste určité meno znamená, že Boh ma pozná; povedal mi svoje „áno“ a navždy ma prijíma v mojej nezameniteľnej individuálnosti.
Štvrtú časť Vigílie a jej vrchol tvorí slávenie Eucharistie.
Osobná skúsenosť s krstom v dospelosti
Príbeh 1:
V akom veku ste prijali sviatosť krstu? Mal som šestnásť rokov. Mne a staršej sestre ponúkla mama chodenie na krstnú náuku. Súhlasil som rád. Trojmesačné obdobie pred krstom bolo krátke, ale intenzívne. Okrem náboženských vedomostí som mohol preniknúť do živého spoločenstva Cirkvi.
Kto vás viedol ku krstu? Hoci moji rodičia a starí rodičia boli pokrstení katolíci, počas totality nepraktizovali svoju vieru z ideologických dôvodov. Avšak vždy som bol vedený k hodnotám pravdy, slušnosti a spravodlivosti. Rodičia mi dali základ dobra, na ktorý mohla nadviazať nadprirodzená milosť. Krstná milosť očistila moje charakterové vlastnosti a vliala mi nové sebavedomie. Kostol mi ďalej otvoril nové voľnočasové možnosti. Vstúpením do partie mladých kresťanov som mohol dozrievať. Toto obdobie kresťanského a osobnostného dozrievania sa zavŕšilo birmovkou vo veku 19 rokov, kedy som prijal birmovné meno František.
Myslíte si, že je lepšie prijať sviatosť krstu ako malé dieťa alebo ako dospelý, ktorý si už uvedomuje jej význam? Stotožňujem sa s aktuálnou cirkevnou praxou krstiť malé deti. Máme na to aj biblické príklady. Krst ako prvá sviatosť je nezaslúžiteľný dar, pôsobí vždy blahodarne a má umožniť každej ľudskej bytosti mať podiel na Božej nadprirodzenej milosti. Do našej nesmrteľnej duše sa vtláča nezmazateľný znak, že patríme Kristovi a diabol si na nás nemôže robiť nárok.
Príbeh 2:
V akom veku ste prijala sviatosť krstu? Sviatosť krstu som prijala vo veku 29 rokov, na Bielu sobotu. V Boha som určitým spôsobom verila vždy, rodičia nás k viere viedli. Na škole som navštevovala náboženskú náuku z vlastného presvedčenia. Vnútorne som sama cítila, že sa chcem dať pokrstiť. Nad týmto krokom som rozmýšľala niekoľko rokov. Manžel, vtedy ešte priateľ, mi bol vždy v tejto otázke oporou. Chodili sme spolu do kostola a vždy keď som mala nejaké otázky ohľadom viery, sv.
Bol vo vašom živote nejaký konkrétny moment, situácia, ktorá podporila vaše rozhodnutie sa dať pokrstiť? Priznám sa, že v úvode som mala pochybnosti. Po rozhodnutí dať sa pokrstiť som absolvovala prípravu. Viedol ju dekan, p. Mgr. Stanislav Pavúk. Predtým, ako sme išli na prvé stretnutie, som bola nervózna. Priznám sa, tento p. dekan s veľkým srdcom a úžasným prístupom a správaním, zmenil úplne môj skeptický pohľad na Cirkev. Zrazu som sa na naše stretnutia začala tešiť, bolo to pre mňa neskutočne prínosné. Naučila som sa veľa nových vecí. Bude to znieť možno zvláštne, no mám pocit, že po krste mi tak vnútorne odľahlo. Akoby som sa zbavila nejakého bremena. Sviatosť krstu mi priniesol väčší pokoj a viac si uvedomujem, že chcem byť dobrým a milujúcim človekom.
Príbeh 3:
V akom veku ste prijal sviatosť krstu? V tom čase som už mal 24 rokov. Vyrastal som v evanjelickej Cirkvi a.v.. Boha som začal viac spoznávať asi vo veku štrnásť rokov. Ovplyvnil ma v tom čase i jeden z najťažších momentov života, a tak som Boha začal viac hľadať. O nejaký čas som narazil na Godzone projekt. Veľmi ma oslovili a túžil som sa s nimi spojiť. Po pár rokoch som sa stal súčasťou ich spoločenstva SP. Našiel som tu veľa úžasných kamarátov katolíkov, ktorí zdieľali so mnou svoj život viery. Hľadal som v sebe Boha a pýtal sa: ,,Je aj vo mne?“ Veril som, že je všadeprítomný, bez ohľadu na Cirkev. Aj napriek tomu som začal pociťovať, že v tej rímskokatolíckej ide o viac. Že tá moc a Tajomstvo sv. Eucharistie je proste niečo veľké. To ma tam ťahalo, pozývalo vstúpiť, vstúpiť do Eucharistie. Nebyť len pozorovateľom z vonkajšej strany. Najmä spoločenstvo SP. Boli otvorení pre všetkých, nielen pre ľudí z rímskokatolíckej cirkvi. Zároveň priatelia, ktorí mi ukazovali tajomstvá a sviatosti katolíkov.
Bol vo vašom živote nejaký konkrétny moment, situácia, ktorá podporila vaše rozhodnutie sa dať pokrstiť? Sviatosť krstu som prijal pár mesiacov pred vypuknutím pandémie. Zatiaľ je to krátka doba na rozlíšenie. Mám však stále bázeň pred týmto veľkým Tajomstvom. Je pre mňa veľká milosť, že môžem prijímať sviatosti. Dáva mi to väčšiu radosť ako predtým. A vďaka sv. spovedi a sv.
Účinky krstu: Pri krste sa stávame údmi Kristovho tela, bratmi a sestrami nášho Spasiteľa a Božími deťmi. Sme oslobodení od hriechu, vytrhnutí z moci smrti a od tohto okamihu sme predurčení k životu v radosti vykúpených. Byť pokrstený znamená ponoriť svoj osobný životný príbeh do prúdu Božej lásky.
Krst vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, charakter, ktorý určuje pokrsteného na kresťanský náboženský kult. Pre tento charakter nemožno krst opakovať.
Slávenie Veľkej noci pokračuje vo Veľkonočnom období. Nedele tohto obdobia sa označujú ako veľkonočné a majú prednosť pred všetkými sviatkami Pána a slávnosťami. Ak pripadnú nejaké slávnosti na nedeľu, anticipujú sa v sobotu.
Čo je to Krst a prečo je DÔLEŽITÉ? Drahí rodičia! Sme radi, že plánujete krstiť Vaše dieťa. Presný čas a miesto stretnutia si dohodnete s kňazom. Poučenia sa spravidla zúčastňujú obidvaja rodičia, prípadne aspoň jeden rodič. Na tomto stretnutí sa dohodne aj termín krstu. Počas obradu sa aktívne zapájať a za dieťa vyznať úprimne vieru v Boha, čiže na jednotlivé otázky kňaza odpovedať „Zriekam“ a „Verím“. Rodičia a krstní rodičia pri krste seriózne sľubujú urobiť všetko, aby kresťanskú vieru dieťaťu sprístupnili a ako živú aj odovzdali. Podľa možností priniesť na obrad bielu košieľku a sviečku.
Vo veľkonočnej dobe, ak má kňaz krstnú vodu posvätenú pri Veľkonočnej vigílii, vynecháva sa formula posvätenia vody (Požehnaj, Bože, túto vodu) a namiesto ne) sa povie nasledujúca modlitba. Bože, daj, aby sa z tejto posvätenej vody duchovne znovuzrodil (a) tvoj služobník M. (tvoja služobnica M.). Veď' si ho (ju) vo viere Cirkvi povolal k prameňu znovuzrodenia, aby mal (a) život večný.
Krst zveril Kristus svojej Cirkvi, keď poslal apoštolov do celého sveta a keď im prikázal: Iďte a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Cirkev "kázaním a krstom rodí pre nový a nesmrteľný život deti počaté z Ducha Svätého a splodené z Boha" (Lumen gentium 64). Krstom sa teda dieťa stáva Božím dieťaťom a dostáva záloh večného života. Sviatosťou krstu "človek sa skutočne privteľuje k ukrižovanému a oslávenému Kristovi a preporodzuje sa k účasti na Božom živote (Unitatis redintegratio 22).
V Krista ste sa obliekli. Bratia a sestry, toto dieťa sa teraz krstom znovuzrodilo a stalo sa Božím dieťaťom. Keď neskôr prijme sviatosť birmovania, dostane plnosť darov Ducha Svätého a bude svedčiť o Kristovi. A keď' prijme Sviatosť Oltárnu, bude mat účasť na oltárnej obete a v Cirkvi bude volať Pána Boha svojím Otcom. Aj my sme boli prijatí za Božie deti.
Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Je to obdobie zoznámenia sa s kresťanským náboženstvom a so zásadami kresťanského života. Cez toto obdobie sa koná evanjelizácia. V nej sa vytrvalo a s dôverou ohlasuje živý Boh, a ten ktorého on poslal na spásu všetkých, Ježiš Kristus, aby nekresťania za pomoci Ducha Svätého si otvorili srdcia a obrátili sa k Pánovi. S Božou pomocou každý je pobadaný k prijatiu viery, zanechaniu hriechu a prikláňa sa k Božej láske. Dozrieva v rozhodnutí žiadať o krst.
Primeraným spôsobom sa im vysvetľuje evanjelium. Cirkev počas zhromaždenia alebo miestneho spoločenstva vľúdnym spôsobom prijíma týchto „sympatizujúcich“ ľubovoľne bez obradov. V ovzduší priateľstva a dialógu prejavia svoj úmysel, ešte nie vieru. Predsedajúci ich milo pozdraví a prijme. Sú podporovaní primeranými modlitbami.
Žiadateľ krstu dospeje v tom čase k vyznaniu viery v Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa. 1. Významnou udalosťou je prijatie medzi katechumenov, lebo vtedy kandidáti prvý raz verejne prejavujú svoju vôľu pred Cirkvou, ich túžba sa tak stáva verejnou. Vyžaduje sa, aby kandidáti mali určité základy duchovného života a poznali prvotnú vierouku, začiatočné obrátenie a vôľu zmeniť život a vojsť do spoločenstva s Bohom v Kristovi.
Za pomoci duchovných pastierov, ručiteľov, príbuzných a katechétov sa posúdi súcosť, čiže vonkajšie znaky týchto dispozícií. Po slávnosti sa zapíšu do knihy katechumenov. Od tejto chvíle katechumeni už patria do Kristovej rodiny. Katechumenát je dlhšie obdobie, kde prijímajú hlbšie zasvätenie do vierouky a mravouky. Cirkev ich podporuje vhodnou liturgiou slova. 2. Zaradenie katechumenov medzi čakateľov na krst. Je to obdobie očisťovania. Spravidla sa koná v pôste. Je to hlbšia príprava ducha i srdca.
Cirkev koná „vyvolenie“, čiže výber súcich na prijatie sviatostí. Je to aj „zápis mena“, lebo vybraní Cirkvou sa zapíšu do knihy vyvolených. Žiada sa znalosť kresťanskej náuky, zmysel pre vieru a lásku, aj posudok o ich súcosti. Pri obrade sa má vyjadriť ich rozhodnutie aj rozhodnutie biskupa alebo jeho delegáta. Od toho dňa sa katechumeni volajú „vyvolení“. Cieľ: odhaliť slabé, posilniť zdravé, oslobodiť od hriechu, primknúť sa ku Kristovi, „Ceste, Pravde a Životu“.
Sem patria bohoslužby s tromi žehnaniami - skrutíniami. Kedysi tu bola aj skúška. (So skrutíniami súvisia evanjeliá 3., 4. a 5. pôstnej nedele. Priebeh: Po homílii sa vyvolení /spolu s krstnými rodičmi/ postavia pred celebranta. Celebrant sa najprv obráti na veriacich a vyzve ich, aby sa v tichosti modlili za vyvolených a vyprosovali pre nich ducha pokánia, vedomie hriešnosti a pravú slobodu Božích detí. Potom sa obráti na katechumenov a vyzve ich, aby sa v tichosti modlili. Povzbudí ich, aby aj navonok vyjadrili ducha pokánia úklonom.
Nakoniec uzavrie svoje slová takto alebo podobne: Boží vyvolení, skloňte sa a modlite sa. Vyvolení sa sklonia. Všetci sa za istý čas modlia v tichosti. Počas modlitby za vyvolených krstní rodičia držia pravú ruku na pleci každého vyvoleného. Najbližšia príprava na Bielu sobotu: Deň modlitby a vnútorného sústredenia a podľa schopností aj dňom pôstu. Najvhodnejšie je udeliť tieto sviatosti pri sv. omši vo Veľkonočnej vigílii.
Sv. prijímanie sa dáva pod obidvoma spôsobmi. Krstom a birmovaním sa vyvolení pridružujú k Božiemu ľudu, Duch Svätý ich uvádza do prisľúbenej plnosti. Slávenie krstu obsahuje vrchol v obmytí vodou a vzývaním najsvätejšej Trojice. Svätením voda nadobúda náboženský význam. Viera, ktorú prijímajú, je nielen vierou Cirkvi, ale aj ich osobnou vierou. Aby ju neprijímali len pasívne, zriekajú sa zlého ducha, vyznávajú vieru a úprimne sa oddávajú Bohu; očakáva sa, že to bude viera aktívna.
Potom nasleduje obmytie vodou a vzývanie najsvätejšej Trojice a tak vyvolení sú pripočítaní k adoptívnym deťom. na zvýraznenie spojenia vyvoleného s Kristom možno vybrať obrad poliatia alebo ponorenia do vody. Pomazanie krizmou po krste značí kráľovské kňazstvo pokrstených a ich včlenenie do spoločenstva Božieho ľudu. Biele rúcho je symbolom ich novej hodnosti. Zapálená svieca zasa objasňuje ich povolanie, že majú kráčať, ako sa patrí na synov svetla.
Podľa prastarého zvyku, zachovaného v rímskej liturgii, dospelých sa nemá krstiť bez toho, že by hneď po krste neprijali aj birmovanie. Týmto spojením sa naznačuje jednota veľkonočného tajomstva. Nasleduje slávenie Eucharistie, na ktorej sa prvý raz zúčastňujú plným právom. Sviatosť krstu sa nazýva aj „kúpeľ znovuzrodenia“, pretože človek vzišiel z vody a Ducha Svätého. Svätý krst je základnou bránou celého kresťanstva.
