Sviatosť krstu je jednou z najdôležitejších sviatostí v katolíckej cirkvi a má hlboký význam pre veriacich. Je to vstupná brána do Cirkvi, ktorá robí z človeka člena Kristovho Tajomného tela.
Krst je prvou zo siedmich sviatostí a v určitom slova zmysle aj najdôležitejšia, lebo bez nej nie je možné prijať ďalšie sviatosti. Krst je vstupom do kresťanského života a jeho základom. Človek sa ním začlení do spoločenstva cirkvi. U katolíkov sa krstia už novorodenci, pretože každý človek má dedičný hriech, od ktorého sa potrebuje oslobodiť a znovuzrodiť sa v krste. Dieťa pri krste dostáva Božiu milosť a stáva sa Božím dieťaťom.
No ako samotná cesta viery a skúsenosť s Bohom je pre každého človeka výnimočná, iná, to isté môže platiť i s časom prijatia sviatostí. Sviatosť krstu prijímajú naše deti najčastejšie v perinke. Krst sa udeľuje raz a navždy, a preto sa nemôže opakovať. Je nevyhnutný ku spáse. Prijať sviatosť krstu môže každý nepokrstený človek.
Prof. Miloš Lichner, katolícky teológ a kňaz, vysvetľuje: ,,Všetky sviatosti sú viditeľné úkony, ktoré ustanovil Kristus, aby nám nimi udeľoval neviditeľnú Božiu milosť. Krst je vstupnou bránou do Cirkvi, ktorá robí z človeka člena Kristovho Tajomného tela. Je prvá zo siedmich sviatostí a v určitom slova zmysle aj najdôležitejšia, lebo bez nej nie je možné prijať ďalšie sviatosti."
Vysvetlenie krstu, video 6: Symbolika krstu
Príprava na krst
Príprava na krst je dôležitá pre pochopenie významu tejto sviatosti a pre prijatie záväzkov, ktoré s ňou súvisia. Hlavným rozdielom nie je určite len to, že dospelý človek si svoj krst pamätá.
,,Najdôležitejším rozdielom je, že pri krste dospelého človeka je to práve on, ktorý vyjadruje túžbu, aby bol pokrstený. V prípade dieťaťa sú to jeho rodičia, ktorí s ním prichádzajú. Dieťa je vždy krstené vo viere svojich rodičov. Preto i deti na prvom sv. prijímaní opakujú vyznanie viery, ktoré za nich vyznali kedysi rodičia a krstní rodičia,“ vysvetľuje prof. Miloš Lichner.
U dospelých si prijatie tejto sviatosti vyžaduje katechumenát, teda prípravu na krst. Katechumen je človek, ktorý túži a je rozhodnutý prijať sviatosť krstu. Toto rozhodnutie by malo vyvierať z jeho vlastného vnútra.
,,Mal by mať vieru, s ktorou prichádza, a mal by to byť ľudsky zrelý človek. Katechumenát je aj o rozlišovaní, aj o umení povedať „ešte nie“, ak chýba dostatočná ľudská alebo duchovná zrelosť,“ dopĺňa prof. Miloš Lichner a pokračuje: „Sv. Augustín v jednej z homílií tiež hovorí, že rozdiel medzi katechumenmi a pokrstenými nie je vo viere, lebo aj katechumen už „nejako“ verí, ale v tom, čo prináša sviatosť krstu - Božiu milosť prostredníctvom odpustenia dedičného hriechu a v dospelosti aj aktuálnych hriechov.
Prof. Miloš Lichner odporúča, že po prijatí sviatosti krstu by malo nasledovať duchovné aj ľudské sprevádzanie v prostredí spoločenstva.
V prípade krstu dospelého je potrebné absolvovať tzv. katechumenát, ktorý sa začína vždy po Veľkej noci a je potrebné sa nahlásiť na farskom úrade. Počas katechumenátu sú kandidátovi na krst vysvetlené pravdy viery a morálky, sviatostného kresťanského života.
Príprava na krst prebieha individuálnou formou pod vedením kňaza. Záujemca o krst sa sám alebo v sprievode aspoň jedného z rodičov môže nahlásiť v čase úradných hodín v kancelárii farského úradu, kde sa dohodne s kňazom na forme a podmienkach prípravy.
Mnohí rodičia, ktorí žijú partnersky mimo manželstva alebo iba v civilnom manželstve, príp. sú rozvedení, sa často informujú, či ich dieťa narodené v mimomanželskom zväzku môže byť pokrstené. Otázku splnenia alebo nesplnenia podmienok má zodpovednosť posúdiť farár a radi s rodičmi osobne tieto veci prediskutujeme, aby sme im pomohli čeliť zodpovednej úlohe odovzdať kresťanskú výchovu dieťaťu, ktoré má byť pokrstené.
Pred krstom odporúčame rodičom aj krstným rodičom prijať sviatosť zmierenia. Ak rodičia dieťaťa nie sú sviatostne sobášení, nemôžu pristúpiť k sv. prijímaniu. Rodičov k cirkevnému sobášu nenútime, ani ho nekladieme, ako podmienku pre pokrstenie dieťaťa. Rodičia k tomuto rozhodnutiu majú dozrieť sami.
Úloha krstných rodičov
Krstní rodičia preberajú povinnosť starať sa spolu s rodičmi o kresťanskú výchovu dieťaťa. V jeho mene vyslovia spolu s rodičmi Vyznanie viery ako ručitelia za jeho vieru, ale aj ako zástupcovia spoločenstva Cirkvi. Stanú sa teda viac ako len svedkovia krstného aktu.
Aké sú však podmienky, aby niekto mohol byť krstným rodičom:
- Má prijaté všetky iniciačné sviatosti (krst, sv. prijímanie, sviatosť birmovania).
- Ak žije v manželstve, má to byť sviatostné manželstvo.
- Vedie riadny náboženský život, aby bol vzorom pre svoje krstné dieťa.
Nekatolík môže byť len svedkom krstu. Krstní rodičia majú byť dobrými priateľmi vašich detí, ich staršími kamarátmi. V krstných rodičoch im môžete už dopredu zaistiť dvoch dobrých kamarátov.
Vyžaduje, aby bol pri krste prítomný aspoň jeden krstný rodič. Nemá byť len zapísaný, ale aj prítomný pri udeľovaní sviatosti krstu. Ak sa z vážnych dôvodov nemôže zúčastniť krstu, môže byť zastúpený.

Krst Krista od Andrea del Verrocchio a Leonardo da Vinci
Podmienky pre krstného rodiča
| Podmienka | Popis |
|---|---|
| Iniciačné sviatosti | Krst, sväté prijímanie a sviatosť birmovania |
| Manželstvo | Sviatostné manželstvo (ak je ženatý/vydatá) |
| Náboženský život | Vedie riadny náboženský život a je vzorom pre krstné dieťa |
| Príslušnosť | Musí byť katolík (nekatolík môže byť iba svedkom krstu) |
Krstní rodičia prijímajú zodpovednosť, spolu s rodičmi dieťaťa, za kresťanskú výchovu dieťaťa. V jeho mene vyslovia spolu s rodičmi Vyznanie viery ako ručitelia za jeho vieru, ale aj ako zástupcovia spoločenstva Cirkvi.
Praktické informácie o krste
- Kedy je potrebné dať dieťa pokrstiť? Do 2 - 3 týždňov po narodení.
- Kde má byť dieťa pokrstené? Vo farskom kostole v mieste trvalého bydliska rodičov. Ak je choré, prípadne zomiera, môže ho pokrstiť ktokoľvek, kto vie krstiť a chce krstiť. Teda doma, alebo v nemocnici. Keď sa dieťa uzdraví, treba ho doniesť do kostola, aby kňaz nad ním vykonal doplňujúce obrady, ktoré predpisuje Cirkev.
- Aké meno majú dať rodičia dieťaťu? Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha.
Ak žiadajú o krst dieťaťa rodičia, ktorí nie sú cirkevne zosobášení, je to pre nich príležitosť hľadať spôsob, ako sa dostať k sviatostnému životu. Ku krstu potrebujú predložiť rodný list dieťaťa. Rodičov k cirkevnému sobášu nenútime, ani ho nekladieme, ako podmienku pre pokrstenie dieťaťa. Rodičia k tomuto rozhodnutiu majú dozrieť sami.
Symbolika krstu
Krst (po latinsky baptismus) podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje: krstiť je po grécky baptizein‚ čo znamená „ponoriť“, „pohrúžiť“. Táto sviatosť sa volá aj „kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom“, lebo naznačuje a spôsobuje ono narodenie z vody a z Ducha, bez ktorého nikto „nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“.

Symbolika krstu
Krstom sme oslobodení od hriechu, znovuzrodení ako Božie deti a dedičmi Božieho kráľovstva. Stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a ako kresťania - katolíci dostávame účasť na jej poslaní. (porov. KKC 1213).
Rodičia so sebou ku krstu donesú (okrem dieťaťa) aj krstnú sviecu a krstnú košieľku. Význam symbolov:
- Krstná svieca sa zapaľuje pri krste od Veľkonočnej sviece, ktorá zas symbolizuje zmŕtvychvstalého Krista, a tým je naznačené, že dieťa v krste prijíma (svetlo) nadprirodzený Boží život.
- Krstná košieľka symbolizuje čistotu a nový život v Kristovi.
Neznamená to, že pokrstené dieťa nikdy nezhreší. Znamená to, že pokiaľ bude s Kristom, bude mu on pomáhať bojovať proti pokušeniu konať zlo. K tomu dostáva pokrstené dieťa jedinečnú posväcujúcu milosť: ktorá ho pomocou božských čností (viera, nádej, láska) robí schopným veriť v Boha, dúfať v neho a milovať ho; ktorá mu pomocou darov Ducha Svätého umožňuje žiť a konať pod vplyvom a v moci Ducha Svätého.
Milí rodičia a krstná matka (krstný otec, krstní rodičia), vám sa zveruje toto svetlo. Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupom do života v Duchu Svätom (vitae spiritualis ianua) a bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a stávame sa účastnými na jej poslaní:“A tak sa krst správne a vhodne definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove“.
Táto sviatosť sa volá krst (po latinsky baptismus) podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje: krstiť je po grécky baptizein, čo znamená „ponoriť“, „pohrúžiť“. „Ponorenie“ do vody symbolicky vyjadruje pochovanie katechumena v Kristovu smrť, odkiaľ vychádza skrze vzkriesenie s Kristom ako nové stvorenie“ (2 Kor 5, 17; Gal 6, 15).