Nedávne komunálne voľby boli charakteristické doteraz asi najväčším záujmom kandidátov o funkcie starostov, primátorov a poslancov. Mnohí sa pamätajú na voľby, ktoré boli len formálnou záležitosťou. Dnes občanom na voľbe starostu a poslancov záleží omnoho viac.
Občania sú viac zainteresovaní do diania v obci, omnoho citlivejšie a vnímavejšie posudzujú svojich volených zástupcov. V malých sídlach neplatia politické nominácie. Ľudia posudzujú najmä charakter, schopnosti a oddanosť obci, ktoré treba dokázať aj výsledkami.
V tomto kontexte sa pozrime na príklad starostu obce Svätý Peter a jeho pôsobenie v komunálnej politike.
Dlhoročné Pôsobenie vo Funkcii
Peter Zrubec z Michala nad Žitavou je v čele obecnej samosprávy už od roku 1990 - spolu päťkrát dostal dôveru voličov. Aj v decembri 2006 bolo kandidátov na funkciu starostu viac a názorov na jej ďalšie napredovanie, samozrejme, tiež. Väčšia časť voličov nakoniec dala prednosť istote a skúsenosti pred zmenou, ktorá sama osebe ešte nemusí znamenať zlepšenie. Veľa starostov okolitých obcí nakoniec zostáva v kreslách už viacero volebných období - svoje záväzky voči občanom sa im teda darí plniť.
O tom, ako sa vôbec dostal do samosprávy, hovorí: „Už pred vznikom súčasného modelu samosprávy som vykonával funkciu predsedu miestneho národného výboru a vedel som, čo táto práca znamená. Keď sa zmenil politický systém a vznikla možnosť takpovediac „gazdovať“ so svojimi ľuďmi a pre svojich občanov, zlákalo ma to.“ Predtým pracoval v Šurianskom cukrovare ako garážmajster na stredisku dopravy a mechanizácie.
Funkciu mal zodpovednú, bavila ho a v práci mal dobrý kolektív. Avšak keď dostal šancu starať sa o zveľaďovanie dediny bez direktív „zhora“, neváhal ju využiť. Keď sa dnes prejdete obcou Michal Nad Žitavou, všade nájdete rukopis práce starostu Petra Zrubca. Neznižujeme tým význam zastupiteľstva ani jeho podiel zodpovednosti za stav obce.
Každý obyvateľ vidieka vám však potvrdí, že na dedine musí byť hlavným iniciátorom rozvoja starosta. Za vyše pätnásť rokov tu zažil veľa dôležitých udalostí. Najdôležitejšími boli plynofikácia a vybudovanie vodovodu, dnes už zostáva len skolaudovať kanalizáciu a napojiť na ňu zvyšné domácnosti - potom možno povedať, že obec má vybudovanú kompletnú infraštruktúru.
Michal nad Žitavou je teda moderná obec, ktorá v občianskej vybavenosti predstihla mnohé väčšie sídla. Peter Zrubec je uvážlivý muž zrelého veku, skúsený starosta. Aj taká malá obec ako Michal nad Žitavou má vybudované všetky základné ustanovizne - je tu základná škola, materská škola, polyfunkčná budova kultúrneho domu s obecným úradom, zdravotné stredisko, športový areál.
O čo sa teda bude starosta usilovať v ďalšom období? Najmä o zlepšenie stavu miestnych komunikácií, chodníkov, parku, detského ihriska a autobusových zastávok. Pred nami je úloha zabezpečiť multifunkčné využitie Závodských kúrie, odvodnenie zaplavovanej časti obce.
Na adekvátne riešenie budeme najprv potrebovať štúdiu, čo nás núti uchádzať sa o finančnú podporu z eurofondov.“ Starosta chce pokračovať v snahe modernizovať vzdelávacie zariadenia obce, udržiavať ich technický stav a zveľaďovať okolie.
Mladé rodiny naďalej mienia podporovať príspevkom pri narodení dieťaťa, ponukou budovania „nízkoenergetického“ domu či pri individuálnej bytovej výstavbe. Celú problematiku sociálnej pomoci a ďalšieho demografického vývoja obce treba dôkladne posúdiť s tunajším poslaneckým zborom.
Kontroverzie a Názory Starostu Jozefa Jobbágyho
Podobne ako Peter Zrubec, aj starosta obce Svätý Peter, Jozef Jobbágy, je výraznou osobnosťou v komunálnej politike. Jeho meno sa však spája aj s kontroverznými udalosťami a vyjadreniami.
„Podľa mňa veľa dostal,“ hovoril o treste deväť a pol roka za trojnásobnú vraždu starosta obce Svätý Peter Jozef Jobbágy. S vrahom Juhászom je kamarát a pravidelne ho navštevuje vo väzení. Zdal sa vám duševne chorý? „Vôbec, ja som si na ňom nič nevšimol. Všetko ho zaujíma, aj teraz v base,“ hovoril Jobbágy. Rómovia ho podľa neho museli veľmi vytočiť.
Jobbágy kandiduje za poslanca parlamentu na kandidátke Most-Híd zo 73. miesta. „Bol to návrh základnej organizácie, pričom pán Jobbágy je starostom obce Svätý Peter už piate volebné obdobie.
Jobbágy tiež popisoval situáciu, keď sa chcela do dvoch domov v Svätom Petre presťahovať skupina olaských Rómov. Ako starosta zvolal do miestneho kultúrneho domu celú obec a navrhol riešenie, že obec domy odkúpi, aby ich nemohli kúpiť Rómovia. Kto súhlasil, mal zatlieskať.
Na stene kancelárie starostu Svätého Petra Jozefa Jobbágyho visí vedľa portrétu Andreja Kisku aj Ivan Gašparovič. Kancelária starostu obce Svätý Peter Jozefa Jobbágyho. Jobbágy chodí za Juhászom pravidelne do väzenia.
„Keď sa ľudia dozvedeli, že idem za ním, päťdesiat alebo sto ich povedalo: pozdravujem ho, pozdravujem ho, pozdravujem ho, odovzdaj. Keď som mu povedal, aká je v obci situácia, tak plakal,“ hovorí Jobbágy.
Prečo to urobil? „Museli ho veľmi vytočiť. Keď sa chcela do dvoch domov v Svätom Petre presťahovať skupina olaských Rómov, starosta Jobbágy zvolal do miestneho kultúrneho domu celú obec a navrhol riešenie, že obec domy odkúpi, aby ich nemohli kúpiť Rómovia. Kto súhlasil, mal zatlieskať.
Prípad Milana Juhásza a Reakcie v Hurbanove
Mestský policajt Milan Juhász zastrelil v Hurbanove troch Rómov. Vďaka znaleckému posudku dostal len deväť rokov. Bol vraj nepríčetný, no pred vraždou aj po nej sa správal racionálne. Trestný zákon hovorí, že ten, kto spácha trojnásobnú vraždu, je odsúdený na 25 rokov až doživotie.
„Je to porucha, ktorá si vyžaduje precíznu diagnostiku a laik skutočne ťažko pochopí, že kritické konanie človeka je chorobne motivované,“ hovorí znalec Mathé. „Dôvod na znížený trest a na ochrannú psychiatrickú liečbu bol úplne jednoznačný, zhodovali sme sa na tom všetci traja znalci. Je evidentné, že tento páchateľ nekonal na základe zdravého rozhodnutia.
Juhász je momentálne v leopoldovskej väznici, kde pracuje ako akýkoľvek iný zdravý väzeň. Nie je ani na špeciálnom oddelení, ktoré tam pre duševne chorých majú. Od júna 2013 bol pol roka na liečení vo väzenskej nemocnici v Trenčíne, ktoré mu nariadil súd, a možno tam pôjde na pár mesiacov znova, ak tak určí lekár.
V roku 2014 súdy takto mimoriadne znížili tresty trom osobám odsúdeným za vraždu, komu všetkému, na to ministerstvo spravodlivosti neodpovedalo. V roku 2012 a 2013 ani jednej osobe.
Sťažuje sa, že Rómovia dodnes nezaplatili pohreb. Chceli z toho asi niečo vydolovať, aj sa im to zatiaľ podarilo. Javil sa vám duševne chorý? „Nie. Nie som odborník z tejto sféry, ale môže sa nahromadiť v človeku veľa. Nie je jedno žiť s ľuďmi, ktorí sa nevedia prispôsobiť.
Práve on Juhásza dve hodiny pred primátorkinou garážou presviedčal, aby sa nezastrelil. Už vtedy mu sľúbil, že za ním príde aj do väzenia.
Vláda podľa neho problém neriešila. „Aj v ten deň, keď sa to stalo, napádali ľudí na hlavnej ceste vidlami, to nikde nezverejníte. Nebrali ste to ako svoje zlyhanie, že ste si nič nevšimli? „Nebolo čo vidieť.
Uvažuje, že hurbanovských policajtov požiada, aby išli na psychotesty. Máte pre Juhásza pochopenie?
Advokát žiada od Ústavného súdu, aby prípad znovu otvoril. Sťažuje sa na nerovnosť prístupu špecializovaného súdu, na to, že neurobili kontrolný znalecký posudok. Kvôli kauze Hedvigy Malinovej Žákovej spochybňuje aj znalcov. Ak by Ústavný súd prípad znovu otvoril, bolo by to prvýkrát v jeho histórii.
Nájsť v Hurbanove Rómov, ktorí by boli ochotní rozprávať o tom, čo sa stalo, alebo ako sa im žije, nie je jednoduché. „Oni sa na nás hnevajú, aj keď len sedíme na lavičke. My nemáme právo na nič. Mohol dostať viac, lebo mladých ľudí zabil, oni mohli ešte žiť,“ hovorí Rómka postávajúca pred mäsiarstvom.
Juhász bol podľa nej z mestských policajtov najlepší a nikoho neponižoval. „Len ma nefoťte. My sme nič, nás môže pozabíjať, kto chce. My nemáme slovo. Ľudia nie sú všetci rovnakí, ale oni berú aj dobrých, aj zlých do jednej kopy. Ani vy bieli o všetkých neviete, kto ako žije, kto kradne.
Ildikó Lakatošová sa z vražedného domu odsťahovala čo najskôr, ako to išlo: „Nebudeme hovoriť, bojíme sa, nechceme sa opäť ukrývať. Máme konečne pokoj a chceme, aby to tak aj zostalo.
História Obcí s Názvom Svätý Peter
Je zaujímavé, že na Slovensku existuje viacero obcí s názvom Svätý Peter alebo s podobným názvom, pričom každá z nich má svoju vlastnú históriu a vývoj.
Borský Mikuláš a Borský Peter
Borský Mikuláš, dnes jedna z najväčších obcí v Senickom okrese, od 1. januára 1975 pozostáva z dvoch častí: Borský Mikuláš a Borský Peter.
Borský Mikuláš a jeho časť Borský Peter sa nachádza v severnej časti Záhorskej nížiny v Lakšárskych kopcoch, 15 km juhozápadne od Senice, okresného mesta. Nálezy z doby rímskej dokazujú, že v chotári obce sa pohybovali ľudia v prvých storočiach nášho letopočtu.
V 14. storočí sa spomína Borský Mikuláš ako Zenthmiklos, r. 1773 sa vyskytujú názvy Búr Swatý Mikuláš, Bur Sancti Nicolai, Bur Sancti Petri, Bur-Sankt-Nicklasz, Bur-Sankt-Peter, Bur-Szent-Miklós, Bur-Szent-Péter r. 1920 sa obec volala Burský Svätý Mikuláš, Burský Svätý Peterod r. 1960 Borský Mikuláš Borský Peter.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1394, zo záznamov novo - zriaďovanej zemepanskej správy, ktorá dopĺňala už fungujúcu cirkevnú správu. Najstarší názov Zenthmiklos a Zenthpeter je na listine Bratislavskej kapituly z 3. júla 1394. Ide o štatúciu pre Stibora zo Stiboríc, ktorou sa mu dáva do držby panstvo Ostriež ( Ostrý kameň).
Podľa tejto listiny a ďalších dokumentov patril Borský Mikuláš ako poddanská obec hradu Ostriež. Neskôr obec patrila holíčskemu panstvu a jeho vládnucemu rodu Czoborovcov, ktorí ju predali Habsburgovcom.
Patrónom obce bol svätý Mikuláš, ktorý sa v 18. storočí dostal aj do znaku obce. Starším symbolom obce bola bežiaca líška pod borovicou. Pečatidlo s týmto znakom sa datuje od roku 1597 a používa sa dodnes.
Obyvatelia obce popri poľnohospodárstve obchodovali s konopami po celom Uhorsku a Rakúsku. Venovali sa i stolárstvu, tesárstvu, ale aj murárstvu, obuvníctvu a iným remeslám. Pestovali liečivé byliny a poznali ich tajomstvá, ktoré sa dedia z pokolenia na pokolenie.
V 16. storočí sa tu usadili Habáni, ktorí sa zaoberali hrnčiarstvom a výrobou nožov. Dodnes nám ich pripomína časť obce nazývaná Habány.
Obec nebola ušetrená ničivých tureckých nájazdov, bola viackrát vypálená a veľa ľudí odvlečených, dvakrát vyhorela počas Rákocziho povstania.
V r. 1668 dal Imrich Czobor na pieskovom vŕšku pri obci postaviť kaplnku Márie Magdalény. V r. 1785 sa v obci narodil najvýznamnejší predstaviteľ bernolákovského hnutia, básnik a prekladateľ z antickej poézie Ján Hollý, autor životopisu Cyrila a Metoda.
14. decembra 1897 bola otvorená cez obec železničná trať na úseku Kúty - Jablonica.
Pôtor
Obec, fara a miestny kostol zasvätený sv. Petrovi sa prvýkrát spomína v listine z roku 1297. Historický názov obce je Svätý Peter alebo iPeter, jej názov sa často menil, a dnešný názov Pôtor sa úradne používa od 12. V rokoch 1332 -1337 sa uvádza „Petrus sacerdos Sancti Petri“, keď farár, ako desiatok platil z farnosti pápežským kolektorom šesť grošov do pokladnice Svätého Petra.
V roku 1548 zemepánom obce Pôtor bol Imrich a Ján Balassa o 50 rokov neskôr Žigmund Balassa. V rokoch 1554 - 1593 bola okupovaná Turkami, obec patrila do sečianskeho sandžaku. V rokoch 1571 - 1573 bola aj známym pútnickým miestom, ešte aj dnes sa najbližšia časť chotára na východ od obce nazýva Nad púťou a Pod púťou.
V roku 1559 už jestvoval evanjelický cirkevný zbor, dôkazom o tom je latinský písaný nápis na zvonici pri kostole, ktorý bol v roku 1599 vrytý do kameňa. Prvá písomná správa o evanjelickom cirkevnom zbore je však až z roku 1615, keď ho dňa 27. januára vizitoval superintendant Samuel Melikius.
Obec patrila modrokamenskému a divinskému panstvu (1660) a už v roku 1674 opäť Balassovcom, grófovi Valentínovi. V roku 1731 časť obce patrila Karolovi Zichymu a časť Pavlovi Balassovi.
Urbárska regulácia, úprava poddanských pomer, ku ktorej došlo za vlády Márie Terérie, bola pre obec Pôtor napísaná 13. júna 1771 v Pôtri a pre obec Žihľava 25. Do roku 1918 patrila obec Pôtor a Žihľava do Novohradskej župy a do slúžnovského okresu Modrý Kameň (trval od roku 1913 do roku 1923).
Najstaršie známe pečatidlo obce je z roku 1726. Ako obecný znak používal Pôtor sv. Petra, patróna pôvodného kostola a zároveň je aj hovoriacim znakom obce.
Roku 1997 pri príležitosti 700. výročia Pôtra historický znak na návrh prof. PhDr. Jozefa Nováka, DrSc. Na erb obce spracoval a autorsky navrhol výtvarník Ladislav Čísárik. V modrom štíte je strieborno (bielo) odetý sv. Veľký kľúč v ruke svätca prekreslený presne podľa originálu pečate robí erb jedinečný, pretože takýto erb so sv.
Plavecký Peter
V prvom zápise z roku 1394 sa spomína dnešná obec Plavecký Peter ako usadlosť Zent Peter - Zem Petra. Je uložená v sedle miernej vyvýšeniny Malých Karpát v kopci, ktorý sa volá Pod Žebráčkou. Jej vznik sa spája s osídľovaním západných častí hrebeňov Malých Karpát Polovcami, ktorí tu vykonávali strážne služby za čias panovania kráľa Belu IV.
Údajne pochádza od rodového zakladateľa Polovcov, staršieho obce Petra. Názov obce sa niekoľkokrát menil. V roku 1408 bol Sanktus Petrus, 1773 Plawacky Svatý Peter, 1808 Plawecky Svatý Peter, 1871 Detrekö Szent Peter, 1917 Plavecký Svätý Peter a 1960 dnešný Plavecký Peter.
Z pred 13. storočia je zachovaných málo písomných správ. Je to tým, že územie medzi Malými Karpatami a riekou Moravou bolo výhradne majetkom panovníka a hralo dôležitú úlohu pri obrane Uhorska.
Dedina nebola ušetrená ani Bočkayho povstania v roku 1605, kedy bola vyrabovaná a vypálená. V roku 1619 bola obsadená Sedmohradskými vojskami, neobišlo ju ani Tökölyho povstanie v roku 1680, ako i nepokoje Františka Rákocyho II. v roku 1709, kedy bola obec celá i s kostolom znovu vyplienená. Napriek týmto nešťastiam dedina rástla a vzmáhala sa.
V roku 1712 mala 45 domov a 300 obyvateľov, v roku 1828 mala už 105 domov a 780 obyvateľov s vlastným mlynom, šenkom a lisom na olej. Obyvatelia pretrpeli obidve svetové vojny. Dôkazom ich húževnatosti bolo vybudovanie obecného vodovodu v roku 1960, pravidelne udržiavaná Základná škola, svojpomocne postavená Požiarna zbrojnica, Dom kultúry, Dom smútku, Materská škola a pri nej dva byty pre učiteľov.
Za pomoci občanov bola v roku 1994 ukončená plynofikácia celej obce a súčasne sa obyvatelia podieľali na výstavbe nového Rímskokatolíckeho farského úradu, ktorý sa začal užívať v roku 1996. Pre mládež a športové vyžitie občanov bola ukončená výstavba Viacúčelového areálu na ihrisku, kde sú šatne pre športovcov, posilňovňa a sauna.
Od mája roku 1990 je obec vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a nachádza sa tu 26 objektov roľníckych domov, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami. Aby sa obec mohla naďalej rozvíjať, čaká nás ešte v tomto roku vypracovať a schváliť Dodatok č. 1 k Územnému plánu obce.
Naši partneri vo Věteřove nás inšpirovali k obnoveniu tradícií, ľudových zvyklostí v priebehu ročného obdobia, zachovania hodových a cirkevných slávností a odievania sa do krojov. Predstavy sa začali napĺňať v roku 2011, keď na tento účel bol obci Plavecký Peter poskytnutý finančný príspevok z Fondu mikroprojektov.
Verím, že všetko čo sa nám doteraz podarilo dosiahnuť v tomto smere, budú ďalšie generácie našich obyvateľov s radosťou zdokonalovať, s hrdosťou a vďakou si pripomínať stáročia existencie našej malebnej obce, tak ako my si pripomenieme v roku 2014 okrúhle 620. výročie prvej písomnej zmienky o Plaveckom Petre - našom domove.
Osobnosti Obcí
V každej obci žijú zaujímaví ľudia, ktorí sa venujú rôznym záľubám a aktivitám. Napríklad, ak sa zastavíte na pracovisku Mariána Pecha, zistíte, že zberateľská vášeň nemá žiadne hranice. Na štyroch veľkých tabuliach má vystavených dvadsať tisíc gulôčkových pier - a to má v škatuliach údajne ďalších šesť tisíc, ktoré bude treba nainštalovať. Človeku by zbieranie pier možno ani nenapadlo, pretože dnes ich považujeme za úplnú samozrejmosť. Zbiera reklamné perá s nápismi.
Vlado Halás je nielen všestranný a vynikajúci muzikant na viacerých nástrojoch, ale aj dirigent, spevák a, ak treba, aj hudobný skladateľ. V obci je všestranne známy pri oživovaní duchovného a spoločenského života.
Veronika Supeková má výnimočnú schopnosť pozorovať a zaznamenať dej okolo seba. Napísala krásne častušky a nazbierala básničky pre folklórny súbor Žitavanka. Sama hovorí, že je nie básnikom ani spisovateľom, ale cíti sa tak.
Emília Návojská je kronikárkou súboru Žitavanka. So svojím manželom v ňom účinkovala, okrem toho zozbierala veľa cenných prameňov a podkladov pre fašiangové a veľkonočné zvyky, čepčenie nevesty a podobne.
Takto spomína svoje rodisko náš popredný básnik, autor eposu Cyrillo - Metodiáda a Sláv, Selaniek, Piesní, Žalospevov a Katolíckeho spevníka - Ján Hollý vo svojom najvýznamnejšom diele Svatopluk:
„...i z trojakých Bórov, na konopné vlákno prehojných, Též čo kolem veľkého majú boru místo na bydla, Kdež more ňekdy jazer, jak o tom vyprávali starší, Vyschnulo a množšé za sebú poňechávalo písky...“
V novembri sme uverejnili informáciu o Nezávislom združení vinohradníkov a vinárov (NZVV) v Michale nad Žitavou. „Vinohradníkom chýbali predovšetkým informácie o technológii výroby vína. Dnes sú však u nás naozaj dobrí výrobcovia, kvalita vína sa neustále zlepšuje,“ hovorí Peter Porubský z NZVV, povolaním vedúci výroby a degustátor Vinárskych závodov v Topoľčiankach.
P. Porubský prisľúbil odbornú pomoc aj ďalším vinohradníkom - konkrétne bratom Tóthovcom z Bardoňova, o ktorých sme nedávno v Novostiach písali. Stačí sa s ním skontaktovať. V týchto dňoch zabezpečujeme už piatu miestnu degustáciu vín, jej verejná časť sa uskutoční v sobotu 17.
Od nového koryta rieky Žitava je len kúsoček k Žitavskému luhu, 75-hektárovému územiu obcí Maňa, Kmeťovo a Michal nad Žitavou. Napriek silným zásahom človeka do prírody toto chránené územie predstavuje ekologicko-stabilizačný prvok v modernej poľnohospodárskej krajine. V roku 1996 tu zaregistrovali 262 druhov vyšších rastlín a 181 druhov vtáctva. Ako kultúrni ľudia sme preto povinní toto územie uchrániť aj pre budúce generácie.
v Strednom Požitaví na nive Žitavy. Za riekou z východnej strany sú lúky a Štátna prírodná rezervácia Žitavský luh. Za západnej strany je Žitavská pahorkatina, na ktorej sú vysadené vinohrady. Vznik názvu dnešnej obce môžeme podľa historických prameňov datovať do obdobia 1158-1161, keď tieto miesta boli kráľovským majetkom. Uhorský kráľ Gejza II. ich daroval nitrianskej kapitule, ktorá dala v osade postaviť kaplnku sv. Michala archanjela. V roku 1332 tu zriadili farnosť.
v historických i obecných listinách objavovať ako Zent Mihal, neskôr v maďarčine Szent Mihály a Szent Mihályúr, po rozpade Rakúsko - Uhorska Svätý Michal nad Žitavou. Tunajšie okolie bolo osídlené už 1500 rokov pred naším letopočtom. 1. a 4. storočím n. l. tu bojovali rímske légie, v 5. storočí Huni.
Prvé slovanské osídlenie sa objavilo v 6. storočí n. l., z 9. storočia pochádzajú presnejšie dôkazy, že obec aj okolie obýval jeden rodovo spríbuznený slovanský kmeň. Obce na strednom Požitaví často menili majiteľov, pomery sa skonsolidovali až okolo roku 1330, kedy tu Nitrianska kapitula zriadila farnosť. Podľa prvého nemeckého názvu obce súdime, že tu žilo veľa nemeckých kolonistov.
500 rokov sú dejiny obce spojené s rodinou Dióssyovcov. sv. Michala na väčší kostol. Stál blízko kaštieľa bol s ním spojený chodbou. Po tureckom vpáde sem prizvali kolonistov najmä z obcí Stráže nad Myjavou a Skalica. V osade sa objavili nové priezviská: Raček, Supek, Švec, Zrubec, Zábranský, Mrkvica, Špleha. Prisťahovalci boli katolíci. Keďže starý kostolík priestorovo nevyhovoval, postavili nový, murovaný. s pomocou veriacich. Do kostola preniesli dva zvony a vzácnu umeleckú monštranciu, ktorá doteraz slúži pri náboženských príležitostiach. i kostol so šindľovou strechou. Z iniciatívy miestneho duchovného Jána Antalíka z Bánova dali základ novému kostolu predĺženému o 8 metrov. a Závodských, ktorých rodové erby sú umiestnené na priečelí kostola. Bol to jeden z najkrajších kostolov s pomerne vysokou vežou, podľa ktorej vznikla i ľudová pieseň Tá michalská veža pekná vysoká.... Vysvätili ho v roku 1772. s prvkami klasicizmu. Vzácnosťou je obraz sv. Michala archanjela nad hlavným oltárom, vzácna baroková krstiteľnica z červeného mramoru a pekne zdobená drevená kazateľnica. Z rovnakého obdobia ako kostol pochádza aj socha sv. Jána Nepomuckého pri múre cintorína a kríž z liparitu na opačnej strane kostola. Zo zbierky veriacich zakúpili v severných Čechách vzácny vyrezávaný drevený oltár.