Kyjevská Rus, rozsiahly štátny útvar východných Slovanov, zohrala kľúčovú úlohu v dejinách východnej Európy. Jedným z najvýznamnejších momentov v jej existencii bol krst, ktorý definitívne ovplyvnil jej politický, kultúrny a náboženský vývoj. Dejiny hovoria o oficiálnom prijatí kresťanstva v Rusku roku 988 za vlady kyjevského kniežaťa Vladimíra.
Krst kniežaťa Vladimíra v Chersone
Predkresťanské obdobie
Pred prijatím kresťanstva prežívala Kyjevská Rus tradičný polyteizmus východných Slovanov, ktorý sa prejavoval uctievaním radu rôzne významných božstiev. Kresťania pritom na území Kyjevskej Rusi žili už dávno: nová viera sem mohla prenikať z čiernomorského pobrežia a z Krymu, kde sa prvé kresťanské obce objavili už v 1. storočí. Askold, ktorý bol spoluzakladateľom Kyjeva, takisto prijal kresťanstvo a šíril ho, podobne ako neskôr kňažná Oľga, pri svätom krste nazvaná Helena, ktorá sa dokonca obrátila v roku 959 na rímskokatolíckeho kráľa Otca I. Počet kresťanov teda postupne rástol, ale Kyjevská Rus ako celok bola stále vnímaná ako pohanská krajina.
Významné osobnosti
Kňažná Oľga
Približne v polovici 10. storočia Oľga navštívila Konštantínopol, dala sa pokrstiť a prijala meno Helena. Ako prvá oficiálne priniesla evanjeliové svetlo do svojej ruskej krajiny. Ruská pravoslávna cirkev zaradila Oľgu (Helenu) a Vladimíra k svojim najväčším svätým, pretože po prijatí kresťanstva sa pričinili o výstavbu mnohých chrámov, monastierov a škôl.
Knieža Vladimír
Na trón nastúpil v roku 978 knieža Vladimír, ktorý zo začiatku podporoval pôvodné náboženstvo. Bol to pre neho veľký zlom v živote, lebo zanechal množstvo manželiek a mileniek a zobral si jednu Annu Byzantskú. S ňou prišla do Kyjeva rozvinutá kresťanská viera a grécka kultúra so vzdelanými mníchmi a staviteľmi chrámov a palácov.
Pamätník kniežaťa Vladimíra v Kyjeve
Prijatie kresťanstva
Podľa legendy vraj apoštol Andrej došiel do Kyjeva, kde vztýčil kríž a predpovedal kresťanskú budúcnosť. Okolo roku 988 však Vladimír prijal kresťanstvo ako štátne náboženstvo a dal pokrstiť Kyjevčanov v Dnepri. Nie sú známe okolnosti len dohady, prečo sa rozhodol pre kresťanstvo. Kronika dávnych čias opisuje prijatie kresťanstva v podobe legendy takto:kyjevské veľkoknieža Vladimír 1. Sviatoslavič si zavolal Bulharov od Volgy, ktorí mu predstavili prednosti islamu, Nemcov, ktorí obhajovali rímske kresťanstvo, Chazarov židovského náboženstva a jedného Gréka, ktorý mu vyložil pravoslávnu vieru. Len poslednému vzslancovi, zástupcovi kresťanov z Byzantskej ríše odtrhnutej od Ríma, sa podarilo presvedčiť knieža.
Rozhodujúcou pohnútkou k prijatiu krstu podľa byzantského obradu sa však stali udalosti v Byzancii. Cisár Basileos II., nazývaný neskôr po veľkom víťazstve na Bulharmi „Bulharobijec“, musel v roku 987 čeliť veľkému povstaniu, ktoré vyvolal jeho vojvodca Bardas Fokas, ktorý sa sám vyhlásil sa cisára. Vladimír bol ochotný poskytnúť cisárovi vojenskú pomoc, ale žiadal za ňu ruku jeho sestry Anny. Sobášom s ňou by sa totiž stal príbuzným cisára a jeho a Annini potomkovia by sa v očiach vtedajších európskych vládcov vyrovnali príslušníkom najvznešenejších dynastií. Cisár s návrhom súhlasil a Vladimír potrebnú pomoc poskytol. Bolo však úplne nemysliteľné, aby si dcéra „cisára Rimanov“ (Rómajóv, ako sa Byzantínci nazývali) vzala pohana.
Tento dôležitý akt, pri ktorom sa nechala pokrstiť aj celá Vladimírova družina, sa rovnako ako svadba uskutočnil v čiernomorskom Chersonése, ktorý Vladimír predtým dobyl. Po návrate do Kyjeva potom „prikázal modly zvrhnúť, niektoré rozsekať a iné spáliť“. Potom nechal údajne vyhlásiť po celom Kyjeve, aby sa všetci bez rozdielu stavu a bohatstva dostavili k rieke. Neuposlúchnutie by sa považovalo za protivenie sa kniežacej moci, preto sa netreba diviť, že všetci sa „s radosťou“ ponorili až po krk do Dnepra, kde ich Vladimírom povolaní byzantskí kňazi pokrstili. Podľa letopiscu Nestora sa tak stalo v lete 990. Je dosť pravdepodobné, že sa tak stalo v roku 988.
Dôsledky krstu
Význam kniežacieho krstu bol obrovský - Kyjevská Rus mohla vstúpiť do zväzku kresťanských štátov a Vladimír sa stal plnoprávnym členom rodiny európskych panovníkov, hoci aj za tú cenu, že (aspoň teoreticky) uznával postavenie byzantského cisára ako vrchného vládcu a svetskej hlavy všetkých kresťanov. Vladimír po prijatí krstu vykonal mnoho pre ďalšie šírenie kresťanstva (odtiaľ Vladimírov titul „apoštolom rovný“).
Od roku 1019 pokračoval v zavádzaní kresťanstva a kultúrnom pozdvihnutí Kyjevskej Rusi knieža Jaroslav Múdry. Na počesť víťazstva nad Pečenehmi dalo knieža v Kyjeve postaviť Chrám svätej Sofie (1037), inšpirovaný Hagiou Sofiou v Carihrade. Jaroslav inicioval vznik prvých kláštorov, medzi nimi Kyjevsko-pečerský (1051), dnešná lavra. Byzantské knihy dal Jaroslav prekladať do cirkevnoslovanského a staroruského jazyka. Založil aj školu pre deti. Dal vytvoriť prvé jednotné zákony Kyjevskej Rusi nazývané Ruská pravda.
V roku 1240 Kyjev dobyli a zničili Mongoli, ktorí potom dlho ovplyvňovali život v Kyjevskej Rusi. V 14. storočí sa Kyjev dostáva pod vládu Litovcov, ktorí dali Kyjevu určité právomoci. V 16. storočí sa dostáva Kyjev pod vládu Poliakov, ktorí mu odoberajú právomoci.
Slovania a Vikingovia: Stredoveké Rusko a počiatky Kyjevskej Rusi
Dedičstvo Kyjevskej Rusi
Kto je dedičom Kyjevskej Rusi? Sú to Ukrajinci, ktorí žijú v Kyjeve, v centre vtedajšej ríše? Sú to Rusi, kam sa sídlo Kyjevskej Rusi prenieslo a viac-menej v kontinuite pokračovalo? A môžu byť dedičmi Bielorusi, ktorých územie tiež bolo súčasťou vtedajšej Kyjevskej Rusi? Historické okolnosti hovoria, že všetky tri národy mali spoločných rodičov, potom sa dostali do výchovy a rôznej závislosti od adoptívnych rodičov, ktorí ich dosť ovplyvnili. Všetci traja sú dedičmi tejto ríše a mali by sa chovať ako dobrí bratia a nie ako nepriatelia. Žiaden súrodenec ani ten najsilnejší, ani ten čo býva v rodnom dome by sa nemal vyvyšovať a poučovať druhých, lebo sú všetci dospelí.
Ukrajinci si vážia svoju históriu. Veľkorysým štýlom propagujú začiatky Kyjevskej Rusi a kristianizáciu krajiny. Kyjevsko-Pečorská lavra a Sofijský chrám sú zaradené medzi pamiatky UNESCO. V súvislosti s Dňom krstu Rusi sa v dňoch 27.-28. júla uskutočnia slávnostné bohoslužby v pravoslávnom monastierskom komplexe Svätej Kyjevsko-pečerskej lavre v Kyjeve.
Prvýkrát sa na oficiálnej úrovni krst Rusi 28. júla slávil v roku 1888. Od roku 2008 sa Deň krstu Kyjevskej Rusi-Ukrajiny slávi na Ukrajine ako štátny sviatok.
Chrám svätej Sofie v Kyjeve