Kostol svätého Bartolomeja v Prievidzi: Historický prehľad

Kostol svätého Bartolomeja v Prievidzi je významnou historickou a architektonickou pamiatkou. Osídlenie v tejto oblasti je podľa archeologických nálezov veľmi staré. Už v predslovanskom období sa tu povrchovo ťažili rudy.

Panoramatický pohľad na Prievidzu.

Počiatky cirkevnej organizácie

Za Uhorska, z čias panovania svätého Štefana, bola cirkevná organizácia stabilizovaná. V 12. a 13. storočí existovali fary po osadách, ktoré boli podriadené hradnej fare z praktických potrieb. Mŕtvych museli voziť ku hradnému kostolu, kde bol cintorín, ktorý bol miestom pohrebiska. Asi takto boli hradné farnosti organizované.

Takéto fary boli aj v hornozvolenskej župe, napríklad v Ponikách a H. Mičinej, Hájnikách, Babinej, Bacúrove, D. Nive, Sáse, Budči, Očovej a Tŕní. V tekovskej župe to boli Jastrabá, Kremn. Bane, Hliník, Žarnovica, Trubín, Vieska. V Turci to boli Háj, Kláštor, Sl. Pravno, Sv. Mara, Turč. Ďur, Necpaly, Turč. Sv. Kríž, v H. Nitre Prievidza, Bojnice, Oslany, V.

Zakladanie nových farností

Zakladanie nových farností malo dobrý vplyv. Ťažkosť bola s dotáciou nového farára. Ďalšia ťažkosť bola s rozdelením farnosti, lebo tým prišiel farár o časť svojho dôchodku. Novota bola vítaná, lebo sa s tým pomohlo veriacim, ktorí tak mali bližšie ku kostolu na bohoslužby a sviatosti. Mali vlastný cintorín. Kostol bol opevnené miesto /castellum/ so zemepánom, ako patrónom a arcibiskupom. Boli mu poplatné.

K zriadeniu farností došlo tam, kde to potreba ukazovala. Dlhé roky sa žiadna farnosť nezaložila. Najväčší rozmach zakladania farností nastal za Márie Terézie a Jozefa II. Jozef II. zriaďoval miestne kaplánske stanice v najchudobnejších krajoch horských dolín, akosi na skúšku. Neskôr, v rokoch 1806-1808, ich systemizovali na farnosti, aby sa práca v území rozložila tak, aby sa mohla zvládnuť.

Na konci 19. storočia boli zriadené fary a expozitúry v Podbrezovej, Partizánskom, Bacúchu a Uľanke. Po druhej vojne v Mýte a Príbovciach.

Stavebný vývoj kostola

Kostol má prvky románskeho, gotického i barokového staviteľstva. Rozmery kostola sú: dĺžka 45,5 m, šírka 12 m, výška 21 m. Do veľkosti bol počítaný ako piaty kostol v bývalom Uhorsku. Je jednoloďový s pristavenými kaplnkami. Svätyňa bola polygonálna, dlhá 14 m. Svätyňa dostala oválnu podobu. Vzadu je organový chór klenbovej architektúry. Bočné chóry sú krátke. Veža štvorcového pôdorysu stojí troška bokom v priečelnej strane. Súčasťou pôvodného románskeho kostola sú piliere. Na prvom a druhom poschodí má združené románske okná. Na profilovanej rímse sedí cibuľovitá helmica s laternou.

Hlavný vchod je posunutý doprava od osi kostola. Z južnej strany je štýlový, gotický portál. Na strane hlavného oltára je mohutné stĺpové retablo. V strede je obraz Nanebovzatej od J. L. Vo svätyni, vymaľovanej Antonom Schmidtom, je zobrazená apoteóza Panny Márie. V lodi bol maliar viazaný na deliace pásy klenby.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi.

Kaplnky

Na severnej strane kostola je kaplnka sv. Barbory, spojená s kostolom otvorom v stene. Má cenný gotický oltár z roku 1504. V strede skrine je socha Panny Márie, vedľa nej sv. Hieronym a sv. V predele sú figúry štrnástich svätých pomocníkov. Nadstavec je fiálové stĺpovie so scénou kalvárie. Nachádza sa tu aj krstiteľnica, dielo majstra Jodoka z roku 1475. Ďalej je tu kaplnka Tela Kristovho, ktorá bola zriadená pre združenia baníkov. Má gotický charakter. Časť okien bola zamurovaná pri oprave po veľkom požiari, neskôr bola odkrytá a tak zvýraznila pôvodný vzhľad.

Kostol románskeho štýlu stál už pred rokom 1255. Z pôvodnej stavby je zachovaná severná stena. Odpustkové buly pochádzajú z roku 1332. Z toho sa dá usudzovať, že kostol bol ešte aj v tom čase vo výstavbe. Postupne sa pristavovali kaplnky. Jedna bola pre Bratstvo Božieho tela. Kaplnka sv. Mikuláša bola postavená Mikulášom Plathom. Keď zomrel, stavbu dokončila jeho vdova Dorota. V roku 1761, keď zhorelo celé mesto, sa kostol opravoval.

Architektúru retabla zhotovil J. Vallhamer.

Kostol sv. Ducha

Kostol sv. Ducha stojí vedľa farského zo severnej strany, v priestore mestských hradieb. Je dvojloďový bez veže. Svätyňa je nepravidelná. Víťazný oblúk chýba. Pri prestavbe ho odsekali. Uzatvorená je rovnou strechou. Bočná loď, pristavaná ako kaplnka, je teraz spojená s hlavnou loďou do jedného celku. Jezuiti zaujali kostol v roku 1671 a barokizovali ho zvnútra.

Kostol má jedno okno vo svätyni, trojdielne s kružbou, ozdobené sklomaľbou z roku 1911.

tags: #krst #prievidza #kostol #bartolomeja