Kto bol pred Jánom Krstiteľom v Biblii?

Ján Krstiteľ je významnou postavou v Biblii, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v príprave cesty pre Ježiša Krista. Jeho posolstvo o pokání a krste bolo revolučné a prilákalo veľké zástupy ľudí. Poďme sa pozrieť na jeho život a poslanie bližšie.

Ján Krstiteľ - prorok a predchodca Mesiáša

Biblia nám predstavuje Jána Krstiteľa ako človeka, ktorý protestuje proti spoločenskému status quo. Vzdal sa pohodlného života v meste a rozhodol sa bývať v drsnej púšti neďaleko Mŕtveho mora. Odložil pekné šaty a živil sa kobylkami a medom divých včiel. Nech to bolo čokoľvek, Písmo predstavuje Jána Krstiteľa ako človeka, ktorý revoltuje proti spoločnosti.

Skôr než začneme skúmať Jánovo posolstvo, mali by sme si všimnúť, že tohto významného kazateľa hlásajúceho nový vek Božieho kráľovstva Marek uvádza a predstavuje starozmluvným citátom. Tým dáva najavo, že kresťanstvo nie je nové náboženstvo, ale pokračovanie judaizmu. Ježiš a jeho posolstvo nie sú núdzovým plánom - keďže pôvodný zámer so židovským národom zlyhal -, ale naplnením zákona a prorokov. Ježiš je Mesiáš, ktorého príchod je predpovedaný hneď na prvých stránkach Písma. Božie plány sa v minulosti plnili podľa predpovedí.

Napriek svojmu divnému spôsobu života, alebo možno práve vďaka nemu, dokázal Ján svojím posolstvom o pokání, vyznaní hriechov, príchode nebeského kráľovstva a o potrebe nechať sa pokrstiť prilákať veľké zástupy. Marek napísal, že „prichádzala celá judská krajina i všetci Jeruzalemčania“. Výraz „všetci“ samozrejme nemá absolútnu hodnotu. Naznačuje však, že tento neotesaný a drsný muž mal veľký vplyv nielen na ľudí, ale aj na židovských vodcov.

Židovský historik Jozefus, ktorý žil v prvom storočí, uvádza, že Jánovo pôsobenie pocítil dokonca aj Herodes, „ktorý sa bál, aby Jánov veľký vplyv na ľudí neoslabil jeho moc a nepodnietil národ k revolte“. Prorokovi však nešlo o Herodesov trón. Záležalo mu na jeho srdci. Každý, kto sa stretol s Jánom Krstiteľom a počul ho rozprávať, považoval jeho pôsobenie za prevratné. Ján nielen vyzeral ako revolucionár, ale prinášal tiež revolučné posolstvo, ktoré je dnes, v 21. storočí, rovnako potrebné, ako bolo pred vyše dvoma tisíckami rokov.

Jánov krst a jeho význam

Ján krstil vodou na pokánie. Mt 3,11 - Ja vás krstím vodou na pokánie; ale ten ktorý prichádza po mne, je mocnejší ako ja, ktorého obuv nosiť nie som hoden - ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom. Mk 1,8 - Ja som vás pokrstil vodou, ale on vás bude krstiť Svätým Duchom. Lk 3,16 - odpovedal Ján všetkým a riekol: Ja vás krstím vodou, ale ide mocnejší odo mňa, ktorému nie som hoden rozviazať remienok na jeho obuvi; ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom; Jn 1,26 - A Ján im odpovedal a riekol: Ja krstím vodou, ale medzi vami stojí ten, ktorého vy neznáte; Sk 11,16 - a rozpamätal som sa na slovo Pánovo, jako hovoril: Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom. Sk 19,4 - A Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prijde po ňom, to jest v Krista Ježiša.

Ján Krstiteľ dobre vedel, že ten žalár si zapríčil sám, pretože kráľovi Antipasovi a hriešnej Herodiáde povedal pravdu do očí, že prestúpili Hospodinove prikázanie: ty kráľ Antipas si odcudzil manželku svojmu bratovi Filipovi a ty Herodias si od manžela odišla a žiješ s druhým spolu so svojou dcérou. Ján ten zjavný hriech verejne odhalil a pokarhal. Preto prežíva temnotu žalára a v ňom i temnotu vlastného srdca. Je Ježiš naozaj tým zasľúbeným a dlho očakávaným? Či On je Ten Mesiáš, ktorý vyženie z Jeruzalema a našej krajiny nenávidených pohanov, žoldnierov a ustanoví nové kráľovstvo Dávidovo pre celý Izrael, pre všetkých Židov?

Keď k Jánovi Krstiteľovi z Jeruzalema kňazi poslali poslov opýtať sa ho, či on nie je tým zasľúbeným Mesiášom povedal: ja nie som Kristus, som však ohlasovateľom príchodu Mesiáša, Záchrancu, Spasiteľa z hriechov, Boha lásky a spásy.

Ježišov krst Jánom a zjavenie Ducha Svätého

V tomto texte vystupuje Ježiš prvý krát ako dospelý. Je to ten Ježiš, ktorého poznáme z rozprávania o jeho narodení (Mt 1-2). Stretnutia s Jánom Krstiteľom je zasadené do rámca Jánovej aktivity pri Jordáne (Mt 3,1-12), keď vyzýval na pokánie, „lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (3,2). Ľudia prichádzali a vyjadrovali pokánie vyznávaním hriechov a vonkajším úkonom krstu v rieke (3,6). Stretnutie je prvým verejným predstavením Ježiša. Je to prechod medzi tichou prípravou v Nazarete a jeho vystúpením na scénu a naplnením prísľubov.

Dôvod Ježišovho príchodu je uvedený slovami: „aby sa mu dal pokrstiť“ (v. 13b). Nevieme akým spôsobom Ježiš vyjadril svoj úmysel byť pokrstený (či aj slovami, alebo iba svojou prítomnosťou), alebo ako sa Ján dozvedel o tomto úmysle. Takisto text výslovne nehovorí, prečo Ján Krstiteľ odporuje. V jeho slovách je vyjadrený silný kontrast medzi Ježišom a ním samým, jasne vyjadrujúc, aké by malo byť ich poradie a úlohy: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ (v. 14b).

Ježiš prvý krát v evanjeliu Matúša prehovoril. Je to mnohovravná reč: Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé. Ježiš hovorí z pozície vyššieho a Jánovi prikazuje: „Len to nechaj!“. Seba a Jána stavia na jednu úroveň, keď opisuje ich spoločnú úlohu: obaja spolu majú splniť „čo je spravodlivé“.

Spravodlivosť je kľúčovým pojmom v Matúšovom evanjeliu a je cieľom bytia učeníkom: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše“ (6, 33). Ak sa v Matúšovi spravodlivosť vzťahuje k ľuďom, označuje morálne správanie v zhode s Otcovou vôľou (Mt 5,10.20; 6,1). V Ježišovej reči označuje spravodlivosť spásnu Božiu aktivitu (5,6; 6,33), ktorú Ježiš spoznal a teraz sa jej podriaďuje.

Krst je začiatkom tohto plnenia Otcovej vôle, ktoré bude pokračovať vo verejnom účinkovaní. Ján tu vystupuje ako vzor učeníka a pohotovo poslúchne príkaz svojho majstra: „potom mu už neodporoval“. Celá pozornosť sa tak upriami na Ježiša. Ani opisu Jánovho krstu sa nevenuje priestor. Nie že by nebol dôležitý, no kľúčovými pre pochopenie krstu sú skôr udalosti, ktoré po ňom nasledujú.

Ježiš vystupujúci z vody Jordána pripomína izraelský národ, ktorý sa stal milovaným synom pri východe z Egypta výstupom spomedzi vôd Červeného mora („Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna”, Oz 11,1).

Text výslovne vraví, že Ježiš „videl Božieho Ducha“, zatiaľ čo o videní ostatných prítomných mlčí. Otvorené nebo nielen naznačuje, že ide o Božie zjavenie, ale takisto umožňuje, aby na Ježiša Duch zostúpil. „Boží Duch“, ktorý zostupuje je „Duch Pána“. Je to ten istý Duch, ktorý pomazáva Božieho služobníka: “Hľa, môj služobník, priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom” (Iz 42, 1).

Duch zostupuje na Ježiša “ako holubica”. Spojka ako vyjadrí len približný opis, ktorý sa nedá úplne slovami vystihnúť. Môže vychádzať z opisu stvorenia v Knihe Genezis, kde sa „Duch Boží vznášal nad vodami“ (Gn 1,2). V Ježišovi začína tiež nové stvorenie pripravené stretnúť sa s Bohom. Ak by sme udalosť krstu chceli dať do súvisu s holubicou z Noemovej archy (Gn 8,8-12), holubicu je tu znakom, že končí súd nad ľudstvom a nastoľuje sa definitívny pokoj.

Na udalosť zostúpenia Ducha naväzujú vysvetľujúce slová. Zrazu aj on vidí a počuje, čo sa odohráva na brehu Jordána. Nielen Ježiš v príbehu prvý raz v evanjeliu prehovoril, prvý raz tu prehovoril aj Boh Otec. Otcov hlas objasňuje identitu toho, ktorý dostal Ducha. „Hlas z neba“ je priamy Boží hlas s autoritou. Počúvame hlas z neba: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“.

Ježiš je pri Jordáne solidárny s nami hriešnymi ľuďmi, ponára sa do našej reality poznačenej hriechom s láskou väčšou ako smrť. V jeho krste ja predznamenaná smrť a zmŕtvychvstanie podstúpené kvôli našim hriechom a pre náš život. Syn sa tak stáva v krste naším bratom. Udalosť krstu má programovú hodnotu: je semienkom, z ktorého vyklíči zvyšok a na ňom sa rozvinie a stane sa z neho strom života.

V Otcovom výroku je Ježiš povolaný nielen ako Syn, ale je poslaný ako Pánov služobník. V knihe Izaiáša zazneli slová: „Hľa, môj služobník, priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom“ (Iz 42, 1). Ježiš je jediný Syn, mocný a pomazaný a zároveň sa stane pokorným služobníkom, keď bude poslušne plniť Božiu vôľu, teda všetko čo je spravodlivé. On sám sa pokrstením Jánovým krstom rozhodol stať Pánovým služobníkom.

Napriek tomu, že Ján pripravuje cestu a priestor pre Ježiša, Ježiš je v pevnom vzťahu s ním. Musia sa stretnúť a práve toto stretnutie objasní ich vzájomný vzťah. Paradoxom je, že Ježiš žiada krst od toho, ktorý sám potrebuje krst „Duchom Svätým a ohňom“ (3,11). Hoci Ježiš Jána prevyšuje a neskôr jednoznačne prekoná, svoje verejné účinkovanie viaže na jeho aktivitu a i neskôr sa k nej hlási slovami: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ“ (11,11).

Každý človek, kresťan a aj kňaz musí zostať spojený so základom, z ktorého vyrástol a musí naň pamätať. Náš život bude úspešný, iba ak je týmto základom Ježiš Kristus, na ktorom budujeme. Tu platia slová sv. Celá pozornosť sa postupne v úryvku preniesla na Ježiša, aby sa mohla odhaliť jeho mimoriadna identita a veľkosť. Nebeský hlas potvrdzuje, že iba Ježiš a nik iný je vlastný „Boží Syn“.

Ježišova božská identita sa bude stále viac a viac odhaľovať. Čítanie slova o ňom nám ozrejmuje, kto je Ježiš naozaj a čo jeho život a dielo znamená. Táto pravda, že Ježiš je Boží Syn, je určená pre všetkých. Nesmieme si ju držať iba pre seba, skrývať ju, alebo sa za ňu dokonca hanbiť, ale cez nás sa má šíriť a stať známou. Treba ju vyznávať a k Ježišovi sa hlásiť za každých okolností (porov. Mt 10, 32-33). Všetci veriaci - kňazi, laici i zasvätené osoby majú vo svete mnoho príležitostí, ako o božstve Krista vydať svedectvo. Hlas z neba predstavuje Ježiša ako toho, v ktorom má Boh zaľúbenie: Ježiš je Boží služobník.

Nie je nikto väčší, vyšší a potrebnejší nad Ježiša. Preto každé čítanie Biblie a zamýšľanie sa nad jej posolstvom, každé zhromaždenie v spoločenstve veriacich na službách Božích, každé sklonenie sa k modlitbe k Bohu v mene Pána Ježiša Krista, každé vo viere a pokání pristúpenie k Večeri Pánovej to sú všetko stanice čerpania duchovných síl, keď chceme žiť, my kresťania, na tomto svete.

Samozrejmou pravdou však je a ostáva, že tou najväčšou povinnosťou a skúsenosťou chce byť poznanie a prijatie evanjeliovej pravdy, že Ježiš Kristus prišiel hľadať a spasiť čo duchovne hynulo; skusovať a prijímať Jeho odpustenie hriechov, Jeho Otcovské pohladenie. Je to iste verná pravda.

tags: #kto #bol #pred #janom #krstitelom #biblia