Kto číta prosby v kostole: Úloha lektora v liturgii

Keď sa v Cirkvi číta Sväté písmo, sám Boh hovorí k svojmu ľudu, a Kristus, prítomný vo svojom slove, ohlasuje Evanjelium. Čítanie Božieho slova je dôležitým prvkom liturgie, a preto ho majú všetci počúvať s úctou.

Už podľa veľmi starej cirkevnej tradície, v súlade s rozdelením liturgických funkcií, biblické čítania prednáša (okrem evanjelia) lektor, ktorý vykonáva svoju vlastnú funkciu aj v prípade, že sú na liturgii prítomní aj posluhujúci vyššieho stupňa. Služba lektora je dôležitým prvkom liturgie.

Čítania sa majú vždy prednášať z ambóny. Je potrebné dbať o vhodnosť oblečenia pri zúčastnení sa slávenia Eucharistie, zvlášť pokiaľ ide o službu lektora. Nevhodné sú krátke nohavice, tričká na ramienka a pod. Aj v Ríme ostala trojdielna sústava čítania. Aj v Ríme ostala trojdielna sústava čítania.

Lektor má vznešenú úlohu, lebo svojím hlasom vytvára most medzi posvätným textom a srdcom - mysľou - dušou poslucháča. Konštitúcia o liturgii II. vatikánskeho koncilu, Sacrosanctum concilium, hovorí, že „Kristus je stále prítomný vo svojej Cirkvi, najmä v liturgických úkonoch. … Prítomný je vo svojom Slove, lebo on sám hovorí, keď sa v Cirkvi číta Sväté písmo.“ (SC 7). To znamená, že keď lektor ohlasuje Božie slovo počas liturgie, Kristus sám hovorí zhromaždeniu. Lektorov hlas sa stáva Božím hlasom; lektor je hlasom Krista. Lektor sprostredkúva hlas Boha.

Čo by mal vedieť ten, kto chce čítať v liturgii Božie slovo? Má byť náležite pripravený a schopný dobre predniesť text. Lektor má milovať Sväté písmo, študovať ho a často ho čítať. Lektor nesmie byť pri čítaní nudný a nevýrazný. Ak tak je, čítania pri bohoslužbách nie sú v skutočnosti počúvané, lebo sú jednotvárne. A to je veľká škoda, lebo tak veriacim uniká poklad Božieho slova. Lektor musí poznať a milovať to, čo číta. Nesmie text čítať z „fleku„, musí sa pripraviť. Lektor, aby dobre vedel prečítať text, potrebuje rozumieť čítaniu na daný deň: zameranie úryvku, kontext úryvku a dôvod úryvku.

Povinnosť prednášať čítania podľa tradície nie je predsednícka, ale služobná. Čítania preto prednáša lektor, Evanjelium však zvestuje diakon alebo iný kňaz. Ak však nie je prítomný diakon alebo iný kňaz, číta Evanjelium sám celebrujúci kňaz; aj keď chýba iný schopný lektor, celebrujúci kňaz prednáša aj ostatné čítania.

Ak chýba ustanovený lektor, treba určiť iných laikov na prednášanie čítaní Svätého písma, dobre pripravených túto službu plniť dôstojne, vhodne a horlivo, aby u veriacich pri počúvaní posvätných čítaní sa vznietila v srdci láska k Svätému písmu a živý záujem oň.

Je dôležité, aby sa čitatelia Božieho slova zodpovedne pripravovali na jeho prednes. Príprava spočíva v duchovnej aj technickej príprave, okrem toho sa vyžaduje tiež príkladný život zhodujúci sa s evanjeliom. V našej farnosti je do lektorskej služby zapojených približne tridsať čitateľov Božieho slova, ktorí sa podľa vopred pripraveného rozpisu aktívne zapájajú každý deň do slávenia svätých omší čítaním Božieho slova a prednášaním spoločných modlitieb veriacich (prosieb).

Lektor je ustanovený na prednes čítaní zo Svätého písma okrem evanjelia. Môže predniesť aj úmysly všeobecnej modlitby a - keď niet žalmistu - aj žalm medzi čítaniami. Lektor má určenú úlohu pri slávení Eucharistie a plní ju aj vtedy, keď sú prítomní vysvätení posluhujúci.

Po modlitbe dňa si všetci sadnú. Kňaz môže niekoľkými slovami uviesť veriacich do liturgie slova. Lektor zatiaľ ide k ambone a prednesie prvé čítanie z lekcionára, ktorý tam treba položiť už pred omšou. Všetci počúvajú čítanie. Na konci povie lektor aklamáciu: Počuli sme Božie slovo a všetci odpovedia: Bohu vďaka. Po čítaní sa môže vhodne zachovať chvíľka ticha, aby prítomní mohli pouvažovať nad tým, čo počuli.

Čítanie, ktoré sa má predniesť vo svätej omši, je vhodné prečítať si už doma, avšak treba prísť do sakristie kostola pozrieť si čítanie dňa alebo prosby, aby bolo jasné, čo sa má čítať a aj kde sa to v knihe nachádza. Napr. pri prosbách je potrebné odsledovať, aby sa prosby určené na deň slávnosti nečítali cez vigíliu a pod. Príchod do sakristie kostola by mal byť minimálne 10 min. pred začatím svätej omše. Je dobré upovedomiť kostolníčku, ktorý lektor má ktoré čítanie, aby nenastal problém s prípadným hľadaním náhradného čitateľa na poslednú chvíľu.

Určení lektori sa podľa vopred pripraveného rozpisu medzi sebou dohodnú a striedajú v čítaní 1. čítania, 2. čítania a spoločných modlitieb veriacich (prosieb). Pokiaľ na svätej omši nie je prítomný organista, lektor prečíta aj Žalm a Alelujový verš.

Počas lektorskej služby sedieť v kostole na pravej strane vpredu (strana, na ktorej sa nachádza ambona - miesto, odkiaľ sa prednáša Božie slovo),v predných laviciach vyhradených a označených pre lektorov. Z týchto miest počas príchodu do svätyne k ambone nie je žiadne ukláňanie sa k oltáru.

Príchody k ambone:

• 1. čítanie - po skončení Modlitby dňa, po slovách kňaza: „... a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov. Amen.“
• 2. čítanie - po poslednom zopakovaní responzória Žalmu
• prosby - zároveň s príchodom miništranta ku kňazovi s knihou a počas úvodnej modlitby kňaza.

Ak sa lektor pri čítaní pomýli, zasekne, zakašle, zistí, že číta nesprávny text alebo niečo podobné - neospravedlňuje sa „prepáčte“ a inak, ale v pokoji sa vráti k čítaniu, prípadne začne čítať správny text od začiatku. Po dočítaní čítania je vhodné zachovať pred zvolaním „Počuli sme Božie slovo“ chvíľku ticha. Približne 1 až 3 sekundy, nie viac.

Pri odchode na svoje miesto do lavice pre lektorov nie je potrebné žiadne otáčanie sa a ukláňanie sa k oltáru. Pri čítaní prosieb nikdy nehovoriť, ako budeme odpovedať. To je úloha predsedajúceho kňaza a ak to on nepovie, odpovedáme „Prosíme ťa, vyslyš nás.“

Pri prosbách za osobitné úmysly (mier vo svete, poďakovanie za úrodu a pod.) a za zomrelých na 1. výročie smrti, treba vybrať takú prosbu, ktorá sa začína rovnako alebo podobne ako predošlé prosby. Ak sú všetky prosby zakončené slovami „prosme Pána“, má byť rovnako zakončená aj posledná pridaná prosba. Nie je potrebné prečítať celé meno a priezvisko zomrelého, ani výročie smrti, stačí prečítať len krstné meno. Prosbu za zomrelých je vhodné prečítať vždy ako poslednú.

Po dočítaní prosieb zostať na mieste, kým kňaz neprednesie modlitbu. Nie je potrebné niekam sa otáčať, alebo odchádzať od ambony - iba zostať stáť pokojne tvárou k ľudu až do skončenia záverečnej modlitby prosieb, potom odísť na svoje miesto.

Zásady a odporúčania pre lektorov

• Čítanie i prosby si treba vždy vopred prečítať. Treba sa s textom oboznámiť, snažiť sa ho pochopiť, hľadať najvhodnejšiu formu prednesu.
• Lektor vždy (zvlášť v nedeľu a sviatok) dbá na úpravu svojho zovňajšku. Oblečenie, obuv, účes atď.
• Počas omše sedí lektor na vyhradenom mieste v prvej lavici.
• Kto číta prvé čítanie, vychádza z lavice a kráča k ambone až po skončení modlitby a po spoločnom Amen.
• Kto číta druhé čítanie, ide k ambone, keď sa poslednýkrát opakuje responzórium, príp.
• Lektor, keďže prichádza k ambone zboku, nerobí žiadnu poklonu ani úklon. V prípade, že by prichádzal z opačnej strany kostola a prechádzal popred svätostánok, pokľakne na jedno koleno.
• Po príchode k ambone sa upokojí, uvedomí si, čo ide robiť.
• Prvé čítanie začne čítať, až keď sa všetci usadia a nastane ticho. Ak je prípadne pred čítaním komentár, začne čítať hneď po skončení komentára.
• Lektor si stále uvedomuje, že číta posvätný text (Božie slovo)! Preto číta nahlas, zreteľne a pomaly.
• Pri čítaní načim dodržiavať pravidlá slovenskej výslovnosti.
• Pred čítaním nadpisu Čítanie z knihy... Nadpis Čítanie z knihy...
• Počas čítania posvätného textu sa lektor nepozerá na ľudí, ale stále zrakom sleduje čítaný text.
• Ak niet organistu a žalmistu supluje kňaz, lektor po 2. čítaní prečíta aj verš pred evanjeliom.
• Ten, kto číta prosby, kráča k ambone počas výzvy kňaza. Odpoveď ľudu na prosby určuje kňaz.
• Prípadná pridaná prosba nech je vždy napísaná a mala by byť schválená kňazom. Improvizovanie pri ambone nie je vhodné ani dôstojné.
• Po prečítaní prosieb lektor vyčká vedľa ambony, kým kňaz neprednesie záverečnú modlitbu.
• Ak niekomu robí problém súvislé čítanie (problém zraku, iné zdravotné problémy), treba radšej poprosiť iného lektora alebo kňaza o zastúpenie.

Ako sa zoznámiť s Božím slovom?

Jestvujú rôzne spôsoby, ako sa môžeme zoznámiť s Božím slovom. Najdôležitejším a súčasne najprístupnejším spôsobom je načúvanie Božiemu slovo pri bohoslužbe. Pri nedeľných čítaniach je trojročný cyklus:

• Rok A - Matúšovo evanjelium
• Rok B - Markovo evanjelium
• Rok C - Lukášovo evanjelium

Ambona v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Pienze.

Poslucháčom je postavený pred oči obraz Boha, ktorý sa definitívne zjavil v Ježišovi: v ňom ako očakávanom Mesiášovi a pánovi cirkvi, ktorý ukazuje svojim učeníkom novú životnú cestu (Matúš); v mocnom Ježišovom pôsobení a vedeniu učeníkov ku viere pri jeho smrti a zmŕtvychvstaní (Marek); v Ježišovej dobrote a láske k ľuďom (Lukáš). Bohoslužba sa stáva „Školou Božielo slovo“ aktívnou účasťou veriacich. Pre prečítaní čítania dáva spoločenstvo veriacich odpoveď responzóriovým žalmom. Čítanie evanjelia uvíta spoločenstvo spevom Aleluja. Súhlasom s počutým Božím slovom vyjadrujeme vyznaním viery a svojou starosťou o solidaritu s úmyslami celé farnosti vyjadrujeme v prosbách. Uvedomelým vonkajším postojom rastie naša schopnosť vnímať a prijímať Božie slovo za svoje. Boh vždy, keď zvestuje Svoje slovo, očakáva odpoveď, ktorá je súčasne počúvaním aj klaňaním sa „v Duchu a pravde.“ (Lekc. 6) Úzke spojenie liturgie slova s eucharistickou liturgiou pri slávení Svätej omše vyžaduje od veriacich, aby sa zúčastnili na slávení už od začiatku, aby ho pozorne sledovali a nakoľko je to možné, aby boli pripravení počúvať, najmä tým, že si vopred nadobudnú hlbšie poznanie Svätého písma. Toto úzke spojenie dá podnet, aby sa veriaci usilovali o hlbšie chápanie liturgických textov, ktoré sa čítajú, a aby ochotne odpovedali spevom. A tak môžu veriaci dať Božiemu slovu živú odpoveď, plnú viery, nádeje a lásky, modlitbou a obetovaním seba samého nielen pri liturgickom slávení, ale aj v celom svojom kresťanskom živote (L 48).

Posvätné ticho

Liturgiu slova treba sláviť tak, aby napomáhala rozjímaniu. Preto sa treba vyhnúť náhleniu, ktoré prekáža sústredeniu. Rozhovor medzi Bohom a ľuďmi, konaný za pomoci Svätého Ducha, žiada si krátke chvíle ticha, prispôsobené zídenému zhromaždeniu, keď srdce prijíma Božie slovo a pripravuje odpoveď v modlitbe (L 28, VSRM 23).

K správnemu chápaniu Božieho slova, ktoré sa čítaniami sprístupňuje zhromaždeniu, vedie predovšetkým spôsob prednesu lektorov, ktorí majú čítať nahlas, jasne a zrozumiteľne (L13).

MODLITBA LEKTORA PRED PREDNESOM (ČÍTANÍM) SV. PÍSMA

Pane, so svätým Augustínom sa k tebe modlím: „Nech sú Tvoje Písma mojou čistou radosťou. Daj, aby som sa v nich nezmýlil a aby som nimi nemýlil druhých.“ Chcem Tvoje Písma poznávať s otvoreným srdcom a hľadať v nich útechu v mojom živote. Otvor mi, Pane, myseľ, aby som ich porozumel tak, ako si Ty chcel, aby boli napísané a rozumené. Otvor mi srdce, aby som ich chápal otvorene a bez výhrad. Iba tak - viem to - budú pre mňa naozajstnou radosťou a svetlom. Chcem ich podávať ďalej čítaním, ohlasovaním a svedectvom života podľa nich. Daj mi k tomu svoju milosť. Vy, anjeli a svätí, moji priatelia, modlite sa za mňa, aby sa vo mne naplnil plán Nebeského Otca. Amen.

MODLITBA LEKTORA PO PREDNESE (ČÍTANÍ) SV. PÍSMA

Bože, Duchu Svätý, ďakujem ti, že si ma viedol pri čítaní Svätého písma. Verím, že Ježiš Kristus je PRAVDA. Posilňuj ma v tejto viere. Verím, že Ježiš Kristus je CESTA. Pomôž mi zachovávať všetky jeho slová a nasledovať jeho príklad. Verím, že Ježiš Kristus je ŽIVOT. Uč ma s úctou a láskou často prijímať sväté sviatosti na udržanie a zveľadenie Božieho života vo mne. Panna Mária, nech na tvoj príhovor a podľa tvojho príkladu vždy ochotneprijímam a v srdci zachovávam každé slovo, ktoré pochádza od Boha. Nebeský Otče, prosím Ťa, aby si prebýval v mojom srdci, spolu s Ježišom a Duchom Svätým.

Katolícke biblické dielo na Slovensku v týchto dňoch spustilo aplikáciu „Liturgické čítania“. Aplikácia je určená najmä pre katolíkov, ktorí chcú mať rýchly prístup k aktuálnym liturgickým textom čítaných počas bohoslužieb. Je dobrou pomôckou k rozjímaniu nad biblickým liturgickým textom a príprave na sväté omšu.

Čítanie si treba vopred vždy prečítať. Treba sa s textom oboznámiť, snažiť sa ho pochopiť, hľadať najvhodnejšiu formu prednesu. /Najmä nedeľné čítanie je potrebné si aj premyslieť, premeditovať./ Treba dbať /najmä v nedeľu/ na úpravu svojho zovňajšku. Pred sv. omšou príde lektor do sakristie /včas, nie na poslednú chvíľu/. Tu si môže ešte pozrieť text v lekcionári; upraviť sa. Počas sv. omše sedí lektor na vyhradenom mieste v prvej lavici. /Obsadené miesto vyhradené pre lektora je znamením, že je prítomný a nemusí ho nikto nahrádzať./ Pred čítaním /alebo ešte pred začatím omše/ je vhodné sa pomodliť Modlitbu lektora, uvedenú na lavici. Kto číta prvé čítanie, vychádza z lavice a kráča k ambone až po skončení modlitby a po spoločnom Amen. /Nie cez modlitbu!/ Počas modlitby, ktorú prednáša kňaz, nerobí žiadne pohyby, ani prípravu „na štart“, aby ničím nepútal na seba pozornosť /čiže jeho pohyb začne až vtedy, keď si ľudia sadajú/. Kto číta druhé čítanie, ide k ambone, keď sa poslednýkrát opakuje responzórium.

Lektori pripravení na čítanie v kostole.

Lektor kráča dôstojne, bez náhlenia /a bez upozorňovania na seba/. Ak prechádza popred svätostánok, pokľakne na jedno koleno; ak prechádza popred oltár, hlboko sa pred oltárom ukloní; ak prichádza z boku a neprechádza popred svätostánok ani popred oltár, nerobí ani poklonu ani úklon. /To isté platí pri odchode od ambony./ Po príchode k ambone sa upokojí, uvedomí si, čo ide robiť. Môže si v duchu povedať prosbu, napr. „Pane, pomáhaj mi v tejto službe, aby som ju konal na tvoju česť.“ Začne čítať, až keď sa všetci usadia a nastane ticho. Druhé čítanie začína čítať po skončení spevu žalmu. Ak je prípadne pred čítaním komentár, začne čítať hneď po skončení komentára. /Počas komentára môže pomaly prichádzať alebo pokojne stáť pri ambone./ Nikdy sa nečíta nadpis „Prvé čítanie“ alebo „Druhé čítanie“, ani podnadpis vytlačený kurzívou! Lektor si stále uvedomuje, že číta posvätný text /Božie slovo/! Preto číta nahlas, zreteľne a pomaly. Uvedomuje si, že nečíta len pre seba, ale pre tých, ktorí sú zúčastnení na bohoslužbe. Pri čítaní načim dodržiavať pravidlá slovenskej výslovnosti. Pri čítaní lektor stojí vzpriamene /nemá vysunutú ani podlomenú nohu/. Nadpis Čítanie z knihy... a výzvu na konci Počuli sme Božie slovo treba oddeliť od ostatného textu krátkou prestávkou. Pri výzve Počuli sme Božie slovo sa lektor pozrie na tých, pre ktorých čítal. Až po odpovedi ľudu lektor odíde späť na svoje miesto. Ak sa pri omši používa evanjeliár /je položený na oltári/, po 2. čítaní treba lekcionár zavrieť a odložiť /pod ambonu/. Ak niet organistu a žalmistu supluje kňaz, lektor po 2. čítaní prečíta aj verš pred evanjeliom. /Spôsob dohodne s kňazom./ Ten, kto číta prosby, kráča k ambone počas výzvy kňaza. Začne čítať hneď po výzve kňaza. Kňaz určuje odpoveď ľudu na prosby. Lektor to nerobí /iba po predchádzajúcej dohode s kňazom alebo pri výzve „Pane, vyslyš nás“/. Lektor číta prosby, nie odpovede ľudu. Prípadná pridaná prosba má byť napísaná a schválená kňazom; improvizovanie pri ambone je nevhodné a nedôstojné. Ak niekomu robí problém súvislé čítanie /problémy zraku, zdravotné problémy/, treba radšej poprosiť lektora alebo kňaza /zajakávanie, časté opravovanie sa, pokašliavanie počas čítania nie je vhodné/.

tags: #kto #cita #prozby #v #kostole