Počas svojho života sa často učíme cudzie jazyky, vzdelávame sa, aby sme mohli čo najviac porozumieť i v cudzích krajinách. Podobne, aj v duchovnom živote sa snažíme porozumieť reči Boha, ktorá je často tichá, no o to viac výrečná.
Archanjel Michal
Ticho ako Boží jazyk
„Diabol hľadá lomoz, Kristus ticho.“ Tieto slová napísal svätý Ambróz. Ticho - tajomné, uchvacujúce, nadprirodzené, inšpirujúce, upokojujúce i veľavravné. Aj Romano Guardini povedal, že „veľké veci sa uskutočňujú v tichu“. Kardinál Robert Sarah vo svojej knihe Sila ticha píše: „Najkrajšie veci v živote sa dejú v tichu. V tichu sa rodia a zjavujú najväčšie mystériá sveta.
Kardinál hneď v úvode diela rozpráva stretnutie s ťažko chorým mladým bratom Vincentom, ktorý zomieral. Brat už nemohol rozprávať, tak sa na kardinála len pozeral a, ako hovorí, „v jeho očiach sa už odrážalo svetlo večnosti“. Práve tento brat kardinálovi ukázal, čo znamená hodnota ticha. „Soľou príbehu bolo ticho. Ticho dostalo posledné slovo. Azda sa môžeme pýtať, ako môže dostať ticho posledné slovo.
Kardinál ďalej pokračuje: „Z ticha sa rodí ticho. Skrze mlčiaceho Boha môžeme dosiahnuť ticho. A človek zostane v nekonečnom úžase nad svetlom, ktoré v tej chvíli zažiari. Ticho je dôležitejšie než všetky ostatné ľudské diela, lebo ono je vyjadrením Boha.
Definíciu jazyka, používaného Bohom, možno nájsť aj na dverách jedného kláštora: Hlas Boha je ticho. A brat Roger z Taizé povedal, že „Boží hlas sa nesie v závane ticha“. Ticho je jeho rečou, jeho jazykom, jeho obľúbeným a najčastejším prostriedkom, ako k nám hovoril, hovorí a chce hovoriť.
Gertrud von Le Fort vravel, že „mlčanie je rečou večnosti“, a Simone Weil dodáva: „Stvorenia sa dorozumievajú vydávaním zvukov.
Ak chceme začať v štúdiu Božieho jazyka, treba urobiť (zdanlivo) jednoduchú vec: stíšiť sa, utiahnuť sa do ticha. A nechať sa obklopiť prítomnosťou ticha (Boha), vo chvíli, keď všetko objíma hlboké ticho (Boh), nechať sa nasiaknuť prítomnosťou ticha (Boha). Boh mlčí? A možno je skôr problém v tom, že nemlčíme my.
„Božie ticho a neprítomnosť sú však jeden zo spôsobov jeho tajomnej prítomnosti,“ hovorí otec Jacques Dupont, prior kartuziánskeho kláštora Serra San Bruno. Aj Max Picard na túto tému povedal: „Mlčanie Boha je iné než mlčanie človeka. Jeho mlčanie nie je protikladom hovorenia.
V Prvej knihe kráľov čítame o skúsenosti proroka Eliáša. Utekal pred Jezabel, ktorá ho prenasledovala, sadol si pod borievku a žiadal si zomrieť: „Teraz už dosť, Pane! Vezmi si môj život! Veď ja nie som lepší ako moji otcovia!“ (1 Kr 19, 4) V tejto chvíli plnej beznádeje a bezvýchodiskovosti, zúfalstva a smútku sa ho dotýka anjel a hovorí mu: „Vstaň a jedz!“ (1 Kr 19, 5) Eliáš, posilnený nebeským pokrmom, opäť zaspal, keď ho druhý raz zobudil anjel.
Prorok následne vidí, že prejavy Božej prítomnosti nie sú v zemetrasení, smršti ani ohni, ale až napokon vo vánku, v ktorom začuje Boží hlas. „Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum. Keď to Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom prehovoril k nemu akýsi hlas a pýtal sa: Čo tu robíš, Eliáš?“ (1 Kr 19, 11 - 13) Eliáš počúva Boží hlas vo vánku, a je to istý návod aj pre nás.
Ticho, ktoré vánok predstavuje, nie je prázdne - je plné Božej prítomnosti a jeho slov. Obľúbená svätica, svätá Matka Tereza, neraz opakovala, že „Ježiš na nás stále čaká v tichu“. Možno môžeme niekedy aj cítiť, ako sme až hnaní do ticha, ako sme smädní po tichu, ako ho potrebujeme. Nie ticho, ktoré nás zbaví povrchnej nervozity, ale smäd a hlad po Božom tichu.
Kardinál Sarah v spomínanej knihe píše: „Do samoty a ticha nás ženie túžba uzrieť Boha. Túžime po zjaveniach, po slovách od Boha, chodíme na veľké konferencie a stretnutia, na ktorých čakáme veľké Božie zjavenia, a pritom si Boh používa takú zdanlivo obyčajnú a všednú vec, prostredníctvom ktorej hovorí: ticho a samotu.
Ticho nie je prázdne, práve naopak, je plné odpovedí. „Ticho nie je absenciou niečoho. Práve naopak, je prejavom prítomnosti, ba tej najintenzívnejšej prítomnosti, aká existuje,“ píše Sarah. Pretože ticho - Božia reč - je pre nás každodennou pozvánkou. Aby sme počúvali Boha. Tichom a v tichu.
Meno Michal: Kto je ako Boh?
Sviatok svätého Michala sa slávi 29. septembra. Preklad jeho mena je vlastne bojový výkrik dobrých anjelov v boji na nebi proti Zlému a jeho anjelmi. Meno sv. Michala sa niekoľko krát spomína v Biblii.
Prvýkrát je to v Knihe proroka Daniela v 10. kapitole, v 13. a 21. verši, keď sa Danielovi zjavil anjel a okrem iného mu povedal: „knieža Perzského kráľovstva stálo proti mne dvadsaťjeden dní a hľa Michal, jedno z prvých kniežat, prišlo mi na pomoc… A teraz sa vrátim bojovať s perzským kniežaťom. Len čo vytiahnem, už prichádza knieža grécke; a niet jediného, kto by mi proti nim pomáhal, okrem Michala, vášho kniežaťa.“
Druhýkrát sa spomína tiež v Knihe Danielovej, v 12. kapitole: „V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa.“ Sv. apoštol Júda ho tiež spomína v 9. verši svojho listu: „Keď sa archanjel Michal v rozhovore s diablom prel o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť rúhavý výrok, ale povedal: ‘Nech ťa Pán potrestá.‘“
Je to narážka na starú židovskú tradíciu dialógu medzi archanjelom Michalom a satanom o Mojžišovo telo, ktorá sa nachádza v apokryfnom spise Nanebovzatie Mojžiša. Podľa nej archanjel Michal ukryl Mojžišov hrob. Satan ho odhalil a chcel zviesť židovský národ na hriech tým, že by sa Mojžišovi začali klaňať ako svojmu hrdinovi. Podľa ďalšieho apokryfného spisu Zjavenie Mojžiša sv. Michal takisto strážil telo prvej ženy Evy.
Po štvrtý a poslednýkrát sa meno sv. Michala spomína v Knihe Zjavenia apoštola Jána (Apokalypse) 12,7: „Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi.“
V Biblii existujú zmienky o pôsobení anjelov aj v iných situáciách: cherubín, strážiaci bránu do raja (Gn 3,24); anjel, cez ktorého dal Boh ľuďom Desatoro; anjel, ktorý sa postavil proti Balaámovi (Nm 22,22); anjel, ktorý bojoval proti Sennacheribovej armáde (2 Kr 19,35). Na základe týchto pasáží zo Sv. Písma dala kresťanská tradícia sv. Jeho postavenie medzi anjelmi uvádzajú cirkevní učenci rôzne.
Grécki otcovia (sv. Bazil a ostatní) hovoria, že Michal je najvyšší spomedzi všetkých anjelov, iní (sv. Bonaventúra), že je najvyšším spomedzi serafínov (prvého z deviatich anjelských chórov). Sv. Tomáš Akvinský vo svojej Summe uvádza, že je hlavným z posledného chóru, chóru anjelov. Rímska liturgia nasleduje gréckych otcov, sv.
Úcta k sv. Michalovi je veľmi stará a rozšírená. Od raných kresťanských čias si ho uctievali kresťania ako svojho patróna. Traduje sa viacero udalostí, pri ktorých sa zjavil a pomohol k víťazstvu nad pohanmi alebo ochránil pred nebezpečenstvom. Jeho sviatok sa slávi 29. septembra, v obnovenom cirkevnom kalendári (r. 1969) sa v ten istý deň slávi sviatok aj sv.
Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete.
Kto je Boh?
Keď sa pozriem na Ježiša a jeho učenie, do spisov jeho nasledovníkov, za ktorých pravdivosť sa sám Ježiš zaručil, k židovským spisom, s ktorými Ježiš súhlasil, na svet prírody a k svedectvu vlastného svedomia - keď sa pozriem na tieto miesta, kde sa Boh človeku zjavuje - nájdem tu odpoveď na otázku: Kto je Boh?
- Toto je prvý opis toho, aký je Boh, prvá informácia, ktorú sa dozvieme pri hľadaní Boha. Ježiš hovorí, že Boh je Duch: Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v duchu a v pravde. To znamená, že Boh je Duch. Inými slovami, nie je fyzický. Nie je hmotný. Nemá telo. Je neviditeľný.
- Po druhé, Boh je osobný. To je úžasné, keď si pomyslíte, že absolútna realita mohla byť čímkoľvek. Myslím tým, že pred absolútnou realitou Boha nebolo nič, čo by ju urobilo takou, aká je. A keď si pomyslíme, že je osobný, to je jednoducho ohromujúce! Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky. (Izaiáš 55:8) Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami, znie výrok Hospodina. Poďte, vyjasnime si to! hovorí Hospodin. (Izaiáš 1:18) Srdce sa vo mne obracia, budí sa moje zľutovanie. V tvojom strede je Hospodin, tvoj Boh, hrdina, čo zachraňuje, radostne nad tebou jasá, svojou láskou ťa tíši, zvučne nad tebou plesá. (Sofoniáš 3:17) Vtedy sa veľmi roznietil hnev Hospodinov. Úžasné! Boh nie je neosobný. Nie je abstraktnou substanciou. Nie je hmotný ako hmota alebo plyn. Boh je osoba, je osobný. Od neho pochádza naša osobnosť.
- Po tretie, Boh sa zjavil ako absolútny, samostatne existujúci, nezávislý od všetkých ostatných skutočností. Jeden z najdôležitejších veršov v Biblii je Exodus 3:14: "Boh povedal Mojžišovi: 'Ja som, ktorý som'". Veta "Ja som, ktorý som" je vyhlásením o absolútnej slobode od toho, aby bol stvorený alebo formovaný, vedený, ovplyvňovaný, alebo určovaný niečím mimo seba. Znamená to, že nikdy nemal začiatok. Boha nikto nestvoril. Boh sa nikdy neskončí. Je absolútnym bytím. Ak je bytím od večnosti, niet miesta kde by on nebol. Boh je úplne nezávislý. Všetko, čo nie je Boh, je úplne závislé od Boha. Všetko, čo nie je Boh, je druhoradé a závislé. On je stály. On je ten istý včera, dnes a naveky. Nemožno ho vylepšiť. On sa niečím nestáva. V Bohu nie je žiadny vývoj, žiadny pokrok. On je absolútnym meradlom pravdy, dobra a krásy. Neexistuje žiadna zbierka zákonov, v ktorej by listoval, aby vedel, čo je správne. Neexistuje žiadna príručka, ktorá by pre Boha stanovila čo má robiť, žiadna komisia, ktorá by určila, čo je dobré alebo krásne. Všetko, čo Boh robí, je vždy správne, vždy spravodlivé, vždy krásne a vždy v súlade s pravdou - teda s ním samým. Preto je Boh najdôležitejšou a najhodnotnejšou skutočnosťou vo vesmíre. Týchto deväť dôsledkov výroku "Ja som, ktorý som" - je naznačené v slovách, ktoré Boh povedal Mojžišovi: "Povedz im: 'Ja som ma k tebe poslal'." Rovnaké dôsledky môžeme vidieť na mnohých iných miestach v Biblii - napríklad v liste Rimanom. Je to jedna z mojich obľúbených pasáží: Ó, hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a poznania! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a aké nevyspytateľné jeho cesty. Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? Alebo kto mu vopred niečo dal, aby mu to musel vrátiť? Veď od neho, prostredníctvom neho a pre neho je všetko, jemu sláva na veky. Inými slovami, Bohu nemožno radiť, pretože jeho poznanie a múdrosť sú nekonečné. S Bohom sa nedá vyjednávať, robiť výmenný obchod, ani podplácať, pretože jemu patrí všetko. Nikdy nie je nikomu nič dlžný. Všetko pochádza od neho. On udržiava všetko, čo existuje.
- Biblia nám jasne ukazuje, že Boh má od večnosti dokonalý obraz seba samého, odblesk svojej slávy v Ježišovi Kristovi. Biblia to nazýva "obrazom jeho podstaty": Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom ústami prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a cez ktorého stvoril aj svet. On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom. (Hebr. Tento obraz Boha je taký úplný vo všetkom, že Biblia hovorí o tomto obraze ako o druhej osobe Boha. Používa výraz Syn Boží, nie preto, že by bol nejakým biologickým spôsobom synom - ako keby mal pohlavný styk s Máriou a mal dieťa. To Biblia neučí. Tento Syn je synom nazývaný preto, aby naznačil, že majú rovnakú prirodzenosť. Obaja sú jedineční a vládne medzi nimi súlad. Biblia hovorí o tom, že Boh Otec miluje Boha Syna a Boh Syn miluje Boha Otca. Biblický obraz je teda taký, že existuje jeden Boh - nie traja bohovia - a že tento jeden Boh tajomne existuje ako Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý. To je jeden z dôvodov, prečo má zmysel hovoriť, ako sa píše v 1.
- Ak by to ešte nebolo dosť úžasné, čo sme si povedali, prichádza to najúžasnejšie zo všetkého, čo sa týka toho, kto je Boh vo svojej dokonalosti, nezávislosti a plnosti. On je nielen dokonale spravodlivý a svätý, ale aj plný dobroty a radosti, aby ho jeho stvorenia mohli poznať, milovať, tešiť sa z neho a byť s ním navždy. Na tento účel Boh Otec poslal Boha Syna do svojho stvorenia, aby sa narodil ako Bohočlovek, Ježiša Krista. Toto má na mysli Jánovo evanjelium, keď hovorí:"Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh" (Ján 1:1). Tu sa mení kategória zo Slova na Syna, aby bolo jasné, že práve o ňom hovoríme - o večnom Synovi, o druhej osobe Boha.
- Prečo sa uskutočnilo toto takzvané vtelenie Boha? Pretože všetky ľudské stvorenia nedokázali uctievať a milovať Boha a poslúchať ho tak, ako by sme mali. Zaslúžili sme si byť potrestaní. Boh by bol úplne spravodlivý, keby nás všetkých potrestal v pekle kvôli nášmu zlyhaniu a vzbure. Ale v plnosti svojej lásky Boh naplánoval už pred stvorením sveta, že príde na tento svet, aby zachránil pred potrestaním svoje vlastné stvorenia, ktoré si zaslúžia trest. Zachraňuje nás pred vlastným hnevom svojím milosrdenstvom. Boží Syn sa stáva človekom a je potrestaný namiesto nás. On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. Všetci sme blúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých. Nový zákon to vyjadruje takto: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.
Kto je teda Boh? Je Stvoriteľom, Udržiavateľom, Správcom a Sudcom vesmíru. Kto je ako Boh?
Božie mená a ich význam
Mená mužov a žien v Biblii majú často hlboký význam. Rodičia nevyberali pre svoje dieťa len meno, ktoré bolo práve v móde, ale chceli ním vyjadriť svoje nádeje a očakávania pre svojho novonarodeného syna alebo dcéru. Biblia hovorí, že aj Boh má meno, alebo skôr mnoho rôznych mien. Mnohé z nich sú kombináciou slova Él a iného slova. Slovo Él znamená Boh. Je to všeobecný výraz, ktorý sa používal pre bohov iných národov, aj pre izraelského Boha. Keď je použité v súvislosti s izraelským Bohom, zvyčajne ho nájdeme v kombinácii so slovom, ktoré zdôrazňuje niektorú Božiu vlastnosť.
Boh je v Biblii často označený ako Él Šaddaj. S najväčšou pravdepodobnosťou slovo Šaddaj znamená neobmedzenú moc. Jednou z charakteristických vlastností, ktoré nám v súvislosti s Bohom automaticky napadnú, je jeho moc. Ako chápeme jeho neobmedzenú moc? Ako ľudia si uvedomujeme, že naša moc je obmedzená. Máme malú moc a obmedzené možnosti. Nevieme si predstaviť, čo vlastne znamená byť „všemohúci“. Môže Boh urobiť všetko, čo chce? Je veľa otázok, na ktoré nedokážeme dať odpoveď. Môžeme si však byť istí, že neobmedzená Božia moc a láska sú zárukou, že nakoniec všetko dobre dopadne - s týmto svetom aj s nami.
Niektoré Božie mená a ich význam:
- Elohím: „Ten silný“, poukazuje na Božiu moc a zvyčajne býva prekladané ako „Boh“ alebo „Silný Boh“.
- JHVH: Vlastné Božie meno, zjavené Mojžišovi. Židia ho z úcty k Bohu a zo strachu pred porušením prikázania o braní Božieho mena nadarmo vôbec nevyslovujú.
- El Šaddaj: Všemohúci Boh. Prvotný význam mena El Šaddaj je „Boh, kto je ako rameno otca a prs matky“, „ten, ktorý všetko podopiera a živí“, „ten, kto je na všetko viac než dostatočný“.
Svätý Michal Archanjel
„Ponáhľaj sa, nepremožiteľné knieža, na pomoc Božiemu ľudu, proti vpádom zatratených duchov a dožič mu víťazstvo. Amen“ z modlitby pápeža Leva XIII. ktorú zostavil po strašnom videní ktoré mal 13.
Občas sa azda nechávame strhnúť týmto falošným naratívom zabúdajúc na lekcie, ktoré nám tu zanechali ľudia pred nami - naši vlastní predkovia -, a ktorí si život bez Boha nevedeli predstaviť. „Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných a vyslobodí ich,“ píše sa v knihe Žalmov (34,8). Naši predkovia si boli týchto skutočností dobre vedomí.
Modlitba k sv. archanjelovi Michalovi I.
Dnes už nikto nepochybuje o tom, že žijeme v ťažkých časoch. Valí sa na nás jedna pohroma za druhou, hrozí, že nám na najväčšie sviatky kresťanstva opäť zavrú naše chrámy. „Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných a vyslobodí ich,“ píše sa v knihe Žalmov (34,8). Naši predkovia si boli týchto skutočností dobre vedomí.
Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.“ (Mt 11, 28 - 30) Ani okolo Ježiša sa netočili ideálni ľudia. Práve naopak. V tejto nesúrodej skupine nájdeme vyberačov daní, prostitútky, chudobných ako kostolné myši, flákačov, ktorých oslovili Rabbiho slová.
A Ježiš volá presne takých. Aj preto tu nenájdeme takých, ktorí si myslia, že to s Bohom majú všetko v najlepšom „poriadočku“. Ježiš totiž nikdy nehovoril: „Najprv si dajte dokopy svoj rozbitý život, a keď ho budete mať ako-tak zlepený, potom sa spolu môžeme porozprávať.“ To je, akoby sme chceli, aby za lekárom chodili ľudia až po tom, ako sa uzdravia.
Ježiš nás volá práve vo chvíli, keď máme pocit, že v našom živote už nič nefunguje. Dokonca aj Boh mlčí a všetko stráca zmysel. V jednom z najnežnejších výrokov Biblie nás oslovuje preto, aby nám do žíl vlial novú silu a do srdca svoje milosrdenstvo. Pretože ten, kto naozaj zažije Božie milosrdenstvo a prijatie, už nikdy nebude vyžadovať to, aby v cirkvi boli iba dokonalí „ľudia z reklamy“. Najprv sa predsa pozrie na seba.
To, čo všetci potrebujeme, je milosrdenstvo. A to najprv k sebe.