Premýšľaš nad tým, aký je Boh a či ho vôbec možno poznať? Mnohí ľudia hľadajú odpovede na podobné otázky o Bohu. Dobrá správa je, že Boh nie je vzdialený - dá sa poznať. Samozrejme, nie úplne, ale dostatočne na to, aby sme mohli mať s ním vzťah. Tento článok ti ukáže, aké sú vlastnosti Boha a aký je jeho charakter.
Ak sa zúčastňujete nami organizovaných podujatí, ste odberateľom našich newslettrov alebo návštevníkom webu, zverujete nám svoje osobné údaje. My zodpovedáme za ich ochranu a zabezpečenie. Chránime osobné údaje v maximálnej možnej miere. Chránime ich ako keby boli naše vlastné. Dovoľujeme si vás uistiť, že my ako prevádzkovateľ a taktiež naši spolupracovníci, ktorí budú spracovávať vaše osobné údaje, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch a o bezpečnostných opatreniach, ktorých poskytnutie by ohrozilo zabezpečenie vašich osobných údajov. Táto mlčanlivosť trvá aj po skončení vzťahov s nami.
Boh je poznateľný - nielen anonymná vyššia moc
Ten, ktorý stvoril celý vesmír, túži po tom, aby sme ho poznali osobne. Nie iba cez knihy, teóriu alebo náboženské pravidlá, ale osobne a dôverne. Inými slovami, poznať Boha znamená vedieť, kto je, ako koná a aký má charakter. Je to vzťah, v ktorom sa Boh dáva spoznať ako priateľ a sprievodca životom.
„Múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou, silák nech sa nehonosí svojou silou a boháč svojím bohatstvom. Kto sa však chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa, lebo ja som Hospodin, ktorý uskutočňuje milosrdenstvo, právo a spravodlivosť na zemi…“1
Boh je prístupný - pozýva ťa do osobného vzťahu
Chce, aby sme sa s ním rozprávali v modlitbe. Nežiada od nás náboženské výkony, len úprimnosť. Je blízky tým, ktorí ho hľadajú celým srdcom. Netreba sa najprv polepšiť - stačí byť pravdivý. Boh počuje, keď ho voláme, a prijíma nás takých, akí sme. Je to vzťah založený na dôvere, nie na dokonalosti.
„Hospodin je blízky všetkým, čo na neho volajú, všetkým, čo na neho volajú úprimne.“2
Boh je tvorivý - prináša riešenia
Jednou z nádherných vlastností Boha je jeho tvorivosť. Boh dokáže tvoriť z ničoho. Nejde len o stvorenie sveta - ide aj o riešenia do nášho života. Vie priniesť nové cesty tam, kde ich my nevidíme. Boh chce, aby sme o jeho moci vedeli a spoliehali sa na ňu vo svojom bežnom živote.
„Odkiaľ mi príde pomoc? Moja pomoc je od Hospodina, ktorý utvoril nebo i zem.“4
Boh je odpúšťajúci - zaži jeho milosť
Všetci robíme chyby. Biblia to nazýva hriechom - rozhodnutím ísť vlastnou cestou namiesto Božej. Aký je Boh voči našim zlyhaniam? Je spravodlivý, ale aj odpúšťajúci. Práve preto poslal svojho Syna Ježiša, aby zaplatil cenu za naše zlyhania. Vďaka nemu môže každý zažiť Božie odpustenie a nový začiatok vo vzťahu s Bohom.
„Boh nám hovorí, že každý môže byť zbavený viny, ak verí v Krista. Boh poslal svojho Syna, aby sa svojou vlastnou smrťou stal obeťou zmierenia pre tých, ktorí veria.“5
Boh je úprimný - môžeš sa na neho spoľahnúť
Na rozdiel od ľudí, ktorí sa mýlia, preháňajú alebo klamú, Boh je vždy pravdivý. Na každé jeho slovo sa môžeš bez obáv spoľahnúť. Jeho slovo osvetľuje cestu, dáva múdrosť a ukazuje pravdu o živote aj o nás samých. Poznať Boha znamená veriť tomu, čo hovorí - lebo jeho slová majú moc.
„Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlo mojim chodníkom.“7
Boh je múdry - dôveruj mu
Boh má vždy pravdu. Jeho múdrosť presahuje naše chápanie - vidí celý obraz, pozná každú súvislosť, budúcnosť aj dôsledky. Vďaka tomu sú Božie rozhodnutia vždy správne. Keď mu dôverujeme, nemusíme sa báť - pozná cestu a vedie nás najlepším smerom.
„Nevyjde na hanbu nik z tých, čo očakávajú Teba“8
Dilema: Prečo sa Boh stal človekom?
Dilema prečo sa Boh stal človekom? zamestnávala nejedného teológa. Jeden z nich -Anselm, biskup z Cantenbury a otec scholastiky (žil v rokoch 1033 až 1109) sa pokúsil na ňu odpovedať v knihe Cur Deus Homo. Napísal ju v dobe keď teológia bola kráľovnou všetkých vied. Kladenie podobných otázok človeka oslobodzuje z pút materializmu a konzumného spôsobu života a poskytuje mu určitý nadhľad nad vlastným životom. Dáva to jeho existencii širší rozmer. V živote ide predsa o niečo viac než len o to aby sa človek najedol, vypil, užil si, zarobil prípadne nahromadil.
Prečo sa teda Boh stal človekom? Musel to urobiť? Nemusel, ale chcel. V skutočnosti odpoveď na túto otázku je až prekvapivo jednoduchá. Použijem notoricky známy verš z Jánovho evanjelia: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.
Človek je slepý (možno presnejšie povedané - pokazil sa mu zrak) Nie nevyhnutne v tom telesnom zmysle, ale v zmysle duchovnom a morálnom. V podstate už od začiatku dejín vidíme neblahé dôsledky tejto slepoty, ktorú si človek dobrovoľne privodil svojim odvratom od Boha. Ľudstvo ako jeden slepec blúdilo a rútilo sa do priepasti, no Boh nechcel aby to skončilo zle. Preto mu v osobe Ježiša Krista podal pomocnú ruku a potrebný liek aby človek uvidel a žil. Prečo však Boh musel riešiť problém človeka takýmto spôsobom? Nebolo ľahšie aby človeku odpustil ihneď? Iste, Boh to mohol urobiť, no pravdepodobne nechcel z ľudí urobiť rozmaznaných „frackov“, ktorí dostanú všetko rýchlo a jednoducho.
Podobne ako s pokusmi o samospasiteľstvo, existujú snahy o novú formu človeka alebo o ideálny typ. A opäť je tu sklon robiť to bez Boha. Zdá, že človek túži po sebazdokonaľovaniu. Ježišov projekt nového života v hojnosti celkom odporuje pochabým ľudským modelom a utópiam. Kým my sa často snažíme byť ako Boh bez Boha, Ježiš nás chce povolať do módu byť ako Boh s Bohom.
Je pomerne veľký rozdiel medzi Bohom ako ho chápu kresťania a bohmi iných náboženstiev. U inovercov ide častokrát o bohov ako neosobné sily, projekcie ľudských túžob alebo o príliš vzdialených bohov, ktorým nie sú cudzie diktátorské praktiky. Boh kresťanov je iný. Tento Boh sa stotožnil s ľudským príbehom. Nie je nepochopiteľnou šifrou prístupnou pre zopár vyvolených. Ježiš Kristus je ako most medzi Bohom a človekom. Už nie je tu komunikačná bariéra. Keby Boh ostal vysoko na nebi, nerozumel by On nám a my Jemu. Už nikto nemôže povedať: Boh mi nerozumie. Boh nevie čo je to zlo a utrpenie. Rozumie. Boh v Ježišovi Kristovi prežil všetko okrem hriechu. Radoval sa, smial sa, cítíl bolesť, útek z domova, odlúčenie, zradu, nepochopenie, prijatie aj neprijatie, vratkú slávu, opovrhnutie, výsmech ba postúpil mučenie a smrť. Preskákal všetkými etapami ľudského života. Narodením, detstvom, pubertou, dospievaním a dospelosťou.
Boh sa v Ježišovi Kristovi ukazuje paradoxne ako Boh trpiaci a slabý. Ježiš nebol žiaden superman, bol to človek ako každý iný. Božský majestát sa vložil do jednoduchého až banálneho života. Boh kresťanstva je vari najmenej pravdepodobným Bohom. Zrejme nikto by si na neho nestavil. Boh sa narodil v tichu, bez svetských fanfár, v opustenej a smradľavej maštali. Narodil sa dvom obyčajným a chudobným rodičom. Súdobé mimobiblické zdroje ho sotva zaznamenali. Jeho detstvo je zahalené rúškom tajomstva. Neskôr sa stal potulným kazateľom, ktorý síce robil zázraky, ale u mnohých by skôr pripomínal dnešného Davida Copperfielda, iluzionistu na požiadanie. Vyhlasoval síce o sebe, že je Bohom, no už u súčasníkov vyvolával nechápavé pohľady a ťukanie na čelo. Nakoniec skončil veľmi neslávne - opustený svojimi učeníkmi, umučený a popravený tým najhorším možným spôsobom. Od všemocného Boha by sme prirodzene čakali niečo viac, nie?
Ježiš Kristus fascinuje aj dnes. Žiaden takto málo významný človek tak veľmi neovplyvnil chod dejín. Ľudia boli pre Neho schopní urobiť vskutku hrdinské činy. No boli ho schopní aj prekrútiť a v Jeho mene sa dopustiť rôznych hanebností. Ježiš presne tak ako tomu bolo v Jeho dobe aj dnes vyvoláva protichodné odpovede. Kým pre jedných je bláznovstvom, pohoršením a tŕňom v oku, iní ho prijímajú takého akým bol a je - Pán a Boh. Niektorí ho zosmiešňujú, opovrhujú ním, odmietajú ho a popierajú ba dokonca bojujú proti nemu. Iní sa k nemu stavajú vlažne až ľahostajne.
Začnime však niekde inde. Každý dôkaz sa dá prekrútiť alebo „racionálne“ vysvetliť, ak sa daný človek vopred rozhodne neveriť mu. Je to podobné, ako keď niekto odmieta veriť tomu, že človek vystúpil na Mesiac. Nezáleží na tom, koľko informácií mu predložíš - satelitné zábery kozmonautov prechádzajúcich sa po Mesiaci, rozhovory s nimi, kamene z Mesiaca… jeho názor sa nezmení.
Dôkazy o existencii Boha
Existuje mnoho príkladov, ktoré poukazujú na to, že vesmír nevznikol náhodou:
- Zem: Jej rozmery sú dokonalé. Veľkosť Zeme a jej zodpovedajúca gravitačná sila udržiava tenkú vrstvu dusíkatých a vodíkových plynov, ktorá sa rozprestiera len do výšky cca. 70 km nad povrchom Zeme. Zem sa nachádza v ideálnej vzdialenosti od Slnka.
- Voda: Je bez farby, vône, chuti, a predsa by bez nej žiadny živý tvor nedokázal prežiť. Organizmus rastlín, živočíchov i ľudí sa skladá prevažne z vody (približne dve tretiny ľudského organizmu tvorí voda). Voda má nezvyčajne vysoký bod varu a mrazu. Umožňuje nám žiť v prostredí s rozkolísanou teplotou, pričom v nás udržiava stálu telesnú teplotu cca.
- Ľudský mozog: Simultánne spracúva neuveriteľné množstvo informácií. Tvoj mozog vníma všetky farby a predmety, ktoré vidíš, teplotu v miestnosti, tlak tvojich nôh na podlahu, okolité zvuky, sucho v tvojich ústach, dokonca aj povrch klávesnice, na ktorej máš prsty. Ľudský mozog dokáže spracovať viac než milión podnetov za sekundu.
- Oko: Dokáže rozlišovať až 7 milión odtieňov. Má automatické zaostrovanie a dokáže spracovať neuveriteľných 1,5 milióna informácií - naraz.
Vedci sú presvedčení, že náš vesmír vznikol pri jedinej obrovskej explózii energie a svetla, ktorý nazývame veľký tresk. Bol to počiatok všetkého, čo existuje. Vesmír neexistoval vždy. Mal svoj počiatok… ale čo ho zapríčinilo?
Vesmír sa riadi konštantnými zákonmi prírody. Ako je možné, že tu máme prírodné zákony, ktoré sa nikdy nemenia? Aj najväčších vedcov zaráža, aké je to zvláštne. Z logického hľadiska nie je nevyhnutné, aby sa vesmír riadil akýmikoľvek pravidlami, nieto ešte aby podliehal matematickým pravidlám.
Vedel si, že v každej jednej bunke tvojho tela sa nachádza podrobný inštrukčný kód, veľmi podobný miniatúrnemu počítačovému programu? Kód DNA v našich bunkách je podobný. Skladá sa zo štyroch prvkov, ktorým dali vedci skratky A, T, G a C. V ľudskej bunke sú usporiadané asi takto: CGTGTGACTCGCTCCTGAT atď. Tak ako ty dokážeš nastaviť svoj telefón tak, aby na ňom zazvonil budík, aj DNA vydáva inštrukcie bunke. DNA je program zložený z troch miliárd písmen, ktorý vydáva bunke povel, ako sa má správať.Prirodzené biologické príčiny nie sú dostačujúcim vysvetlením existencie programovaných informácií.
Vieme, že Boh existuje, lebo sa s nami snaží nadviazať vzťah. V minulosti som bola presvedčená ateistka. Prišla som k presvedčeniu, že Boh chce byť poznaný. Stvoril nás s tým zámerom, aby sme ho poznali. Obklopil nás dôkazmi o sebe a neustále pred nás stavia otázku o svojej existencii. Nedokázala som uniknúť myšlienkam o tom, že čo ak Boh naozaj je.
Ak preskúmaš najväčšie náboženstvá sveta, zistíš, že Budha, Mohamed, Konfucius aj Mojžiš pokladali seba samých za učiteľov či prorokov. Ani jeden z nich nikdy netvrdil, že je rovný Bohu. Ježiš to však o sebe trvdil. A práve tým sa Ježiš líši od všetkých ostatných - to ho robí výnimočným. Povedal, že Boh existuje a že ho máme rovno pred očami.
Ježiš po celý čas hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi.Keď raz uzdravil chorého počas sabatu - dňa odpočinku, svoj čin obhajoval tým, že Boh nikdy neodpočíva, ale neustále pracuje pre dobro človeka: „Ježiš im povedal: ,Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.’ Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže rušil sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.“1 Inokedy Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. Ja a Otec sme jedno. Židia znova zdvihli kamene, aby ho kameňovali. Ježiš im povedal: Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca, pre ktorý z nich ma kameňujete?
Biblia samozrejme nehovorí o tom, že by sa Boh oženil, mal sexuálny styk so ženou a splodil potomka. Ježiš je Božím Synom v tom zmysle, že má rovnakú podstatu ako Boh. Je mu rovný, no vzal na sebe podobu človeka a narodil sa do ľudskej rodiny. V Biblii čítame, že Ježiš je „odbleskom Božej slávy a obrazom Božej podstaty.“ 3 Pri pohľade na Syna máme teda šancu lepšie porozumieť tomu, aký je Otec.
Historicky sa Ježiš narodil medzi rokmi 4 a 6 pred naším letopočtom v Betleheme. Ježiš je plne Bohom, ale zároveň je aj plne človekom. Okúsil hlad a smäd, pokušenia, samotu, poníženie, bolesť zrady. Jedol skutočné jedlo, po smrti priateľa ronil skutočné slzy, pri ukrižovaní mu tiekla skutočná krv. Dokonca aj jeho zmŕtvychvstanie bolo fyzické.
Ak Ježiš tvrdil, že je Boží Syn, logicky prichádzajú do úvahy len tri možnosti. Buď bol klamár a zámerne ľudí zavádzal. Taký človek nestojí za to, aby ho niekto nasledoval - aj keby boli jeho ostatné výroky akékoľvek inšpiratívne. Ďalšia možnosť je, že bol blázon s megalomanskými výrokmi. Ježiš však nepreukazoval žiadne známky psychickej choroby, práve naopak. Zostáva teda len jedna možnosť. Zaslúži si naše uctievanie. Mali by sme k nemu pristupovať ako k Bohu, s úctou a bázňou. Ježiš nie je len náš priateľ, ale aj náš najvyšší vládca.
Otázka, či bol Ježiš Bohom alebo len človekom, nie je len akademickou debatou. Ak sa stránka nenačíta, povoľ vo svojom prehliadači javascript.
Blížiace sa jubileum 2025 môže byť osobitným darom milosti, ako pripomína Svätý Otec František. Ide o obrátenie sŕdc a obnovu vychádzajúcu zvnútra človeka, ktorá prináša v každom veriacom ovocie na osoh celej Cirkvi.
V úvode Svätého písma, pri prvých vyjadreniach o človeku sa dozvedáme, že nebol stvorený nato, aby žil sám. Bol stvorený na Boží obraz, ako muž a žena (porov. V druhej správe o stvorení Boh výslovne hovorí: „Nie je dobre, že je človek sám“ (Gn 2, 18). Zároveň nám Biblia pri správe o stvorení hneď bez ďalšieho vysvetlenia, akoby to bola tá najbežnejšia vec opisuje, ako sa Boh rozpráva s človekom. Na druhej strane, človek je schopný nielen odpovede, ale aj hriechu, ktorý rozbíja vzťah sBohom i s ľuďmi.
Boh dal človeku schopnosť modliť sa a odpovedať na jeho volanie. Prvým predpokladom modlitby je viera. V kresťanskom zmysle slova je viera predovšetkým „vliata čnosť“. To znamená, že je dar, ktorý dostávame zhora. Môžeme si spomenúť na otca posadnutého chlapca z Markovho evanjelia, ktorý zvolal: „Verím. Pomôž mojej nevere!“ (Mk 9, 24). Myslíš, že máš slabú vieru? Neznepokojuj sa, ale prosto sa modli.
Ďalší dôležitý predpoklad modlitby je naša ľudská schopnosť vzťahu. Na rozdiel od viery je plne v našich rukách. Veľká učiteľka duchovného života, svätá Terézia z Avily, podáva jednoduchú radu pre tých, ktorí sa chcú modliť: Predstav si, že Ježiš je po tvojom boku a zotrvaj pri ňom. On nás miluje a teší sa z pozornosti, ktorú mu venujeme. Keď to urobíme, môžeme sa mu prihovoriť tak, ako to považujeme za vhodné a ako to dokážeme. Boh prišiel medzi nás ako človek. On sa znížil, aby sme mohli ľahšie obnoviť svoj vzťah s ním, priblížiť sa mu, umožniť mu, aby v nás konal divy svojej milosti. Ježiš je nám nablízku a jeho dobrota voči nám sa nikdy nevyčerpá.
Boh nie je človek - aké úžasné zjavenie. Boh je Boh. On je iný ako sme my, aj keď my pochádzame z Neho. My sme sa raz narodili, Boh sa nikdy nenarodil, On vždy bol. My rastieme, ale On nikdy nerástol, On bol, je a vždy aj bude veľký a majestátny. My sa učíme, On vždy všetko vedel, lebo On je tvorcom poznania a všetkého, čo existuje.
Boh sa nespráva ako človek. My klameme, ale Boh nikdy neklame. Keď my klameme, robíme to preto, lebo sa cítime byť ohrozenými. Ale On nie je nikým ani ničím ohrozený. My sa bránime, On sa brániť nemusí. My sa hanbíme za včerajšok, ale On sa zaň hanbiť nemusí. My sa bojíme o zajtrajšok, On sa nestrachuje, lebo zajtrajší deň prebýva v Ňom. My si myslíme, že veľa vieme, On si to myslieť nemusí, pretože všetko pochádza od Neho.
Vo všetkých tých rozdieloch medzi nami a Bohom však máme jedno spoločné - Krista Ježiša. Ježiša, ktorého Boh - Otec poslal na Zem, aby obliekol ľudskú podobu a stal sa obeťou za nás. Človek bol kvôli hriechu odsúdený na telesnú, ale aj duchovnu smrť. Ježíš nás spod duchovnej smrti vykúpil a vstal z mŕtvych. On neumrel navždy, On žije. Preto ak uveríš a vyznáš Pána Ježiša svojimi ústami za svojho Spasiteľa, budeš spasený - zachránený a duchovná smrť už v tvojom živote nenastane.
Evanjeliá zobrazujú Ježiša ako jedinečnú osobu. Na rozdiel o vtedajších náboženských elít Ježiš nekládol dôraz na vykonávanie náboženských úkonov, ale na lásku - k Bohu a k blížnym. Masy Izraelcov si Ježiša veľmi obľúbili, bol tu však problém. Náboženskí predstavitelia sa cítili kvôli Ježišove popularite - a slovách o pokrytectve - ohrození. Bežný ľud zas očakával politického vodcu, ktorý oslobodí Izrael od rímskej nadvlády. Ježiš neuspokojil priania ani jednej z týchto skupín. Kým teda bol Ježiš a prečo prišiel na zem?
Biblia pripisuje Ježišovi Božskú podstatu. V Jánovi 1,1-14 čítame: „Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh… To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“ Podobne v Kolosanom 2,9: „Veď v ňom telesne prebýva všetka plnosť božstva.“
Ježišove tvrdenia sa nám môžu zdať extravagantné: jeho rovnosť a jednota s Bohom, jeho večná existencia, on ako zdroj večného života. Toto nie sú tvrdenia obyčajného smrteľníka. Ježiš si pripisoval aj iné Božské vlastnosti. Tvrdil, že je svetlom sveta, má autoritu nad celou zemou, raz sa vráti súdiť svet, môže odpúšťať hriechy a dáva ľuďom večný život. Za koho sa považoval sám Ježiš a aké to malo následky?
Možno veríš v Boha, ale nevieš, čo si myslieť o Ježišovi. Jeho život sa ti zdá inšpiratívny, ale jeho tvrdenie o tom, že je Božím Synom, znie tak trochu rozprávkovo… Boh, ktorý je duch, predsa nemôže splodiť skutočného fyzického človeka. Alebo áno?
Ak sa v tejto oblasti s niečím zápasíš, potrebuješ radu či podporu, napíš nám.