Kto je pre mňa Ježiš Kristus?

Dnes sme svedkami toho, koľko ľudí trpí, prežíva krízy a pády. Život človeka je stále v ohrození a nebezpečenstve. Niekedy strácame zmysel života a reptáme proti Bohu. Koľkí povieme: „Kde si Bože? Existuje vôbec Boh?“ Keby tu bol, nebol by to dovolil. Musíme si uvedomiť, že Boh je vždy s nami. Vždy je nablízku, keď ho človek potrebuje. Každá naša životná situácia, každý okamih nášho života má byť spojený s Bohom.

Na 24. nedeľu obdobia cez rok v roku B čítame v Evanjeliu udalosť, ako sa Ježiš pýta svojich učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ Potom sa Ježiš opýta osobne svojich učeníkov: „A za koho ma pokladáte vy?“ Peter dáva Ježišovi hlboké a úprimne vyznanie: „Ty si Mesiáš.“

Skúsme si tieto Ježišove slová aplikovať na nás. Nás sa tiež Ježiš pýta: „Za koho ma pokladáš ty?“ Kto je pre mňa Ježiš? Každý deň vyznajme Ježišovi, kým je pre nás a dajme mu vždy to najdôležitejšie miesto v našom živote.

Vyznanie a svedectvo života

Čo znamená byť pravým a skutočným Ježišovým apoštolom? Vyžaduje si to od nás vyznanie Ježišovi a svedectvo nášho života, ktoré nie raz sprevádza kríž. Byť pravým a skutočným Ježišovým apoštolom si vyžaduje vždy sa rozhodnúť pre Ježiša. On má byť Pánom našich sŕdc. Utiekajme sa vždy k Ježišovi. On je živý Boh. Petrovo vyznanie nech je povzbudením i pre nás každý deň povedať Ježišovi: Potrebujem ťa, ty si moje všetko. Si zmyslom a darom môjho života. Bez teba by môj život nemal zmysel a nič bez teba nedokážem.

Diabol vždy bude chcieť, aby sme opovrhli Bohom. Pravý a skutočný Ježišov apoštol musí zvládnuť každý deň zobrať svoj kríž a nasledovať Ježiša.

Kríž ako symbol spásy

Kríž. Čo nás napadne, keď sa povie toto slovo? Pre kresťana je symbolom Veľkej noci. V jednej piesni spievame Kríž je znakom spásy. V kríži, na ktorom zomrel Ježiš, dostáva každý človek odpoveď do našich životov. Naše životy sprevádza kríž, my strácame pevnú pôdu pod nohami, potápame sa v problémoch, sme zúfalí, strácame nádej. To, čo dokázal Ježiš, to nik z nás nedokáže bez jeho pomoci. Bez šomrania, reptania zobral svoj kríž a došiel do cieľa. V tichosti, pokore, veľkej obete objal ho a kráčal.

Ježiš vie, že sme slabí, že reptáme, keď dopustí na nás nejakú skúšku, kríž. Chce od nás, aby sme sa mu aspoň v málom pripodobňovali. Svätý Ján Pavol II. raz povedal: „Ježiš z kríža nezostúpil, tak ani ja. Pane Ježišu, daj nám silu a pomáhaj nám, aby sme boli pravými a skutočnými tvojimi apoštolmi. Pomáhaj nám niesť naše životné kríže. Tak sa ti vždy pripodobníme a budeme nasledovníkmi.

Ježiš vyvolával, vyvoláva a bude stále vyvolávať, veľa otáznikov okolo svojej osoby. V čase, v ktorom žil svoj pozemský život, mnohí tvrdili, že o Mesiášovi a jeho pôvode sa nebude nič vedieť. No ak vedia o Ježišovi, odkiaľ je, tak je to len pravda, že je podvodník. Ježiš toto všetko vie, čo o ňom vedia, čo o ňom hovoria a čo si o ňom myslia. Preto v chráme priam vykríkol a poukazuje, že jeho pravý pôvod je tajomný a tí, ktorí si myslia, že ho poznajú sa veľmi mýlia. Odmietajú ho uznať a uveriť, že ho poslal Boh Otec, že je pravý Boží vyslanec, že je Boží Syn. Ježišove slová znejú v ušiach jeho súčasníkov, ako irónia, výsmech a rúhanie. Usilujú sa ho zmocniť, ale márne; On ostáva pánom situácie, pretože sa celkom podriadil plánom Boha Otca a ešte neprišla jeho hodina. Evanjelista Ján tento spor udáva blízko sviatkov stankov - 50 dní po Veľkej Noci, aj preto, že to bol čas určený k stíšeniu a hlbšiemu premyšľaniu. Ježiš sa poslednýkrát pokúsil primäť svojich protivníkov, aby hlbšie premýšľali o ňom a o skutkoch, ktoré vykonal. Je to aj pre nás čas, výzva, aby sme hlbšie uvažovali nad poslaním J. Krista. Tiež si myslíme, že vieme veľmi dobre, kto je Ježiš, veľa sme toho počuli, čítali, a predsa môže nám byť vzdialený, nepoznaný, nedocenený.

V každej dobe je veriaci človek osobitým spôsobom postavený pred čin vyznania viery. I v súčasnosti ide o autentické prihlásenie sa k Ježišovi pred svetom.

V januári tohto roku Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejnil výsledky vlaňajšieho sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021. V porovnaní so sčítaním, ktoré sa konalo v roku 2011, je počet tých, ktorí sa hlásia ku Katolíckej cirkvi, nižší. Prihlásenie sa ku Katolíckej cirkvi pri sčítaní, keď sme ho teraz robili elektronicky, zvonka vyzeralo ako súkromný úkon. Je dobré si však uvedomiť, že v našom prihlásení sa ku Katolíckej cirkvi je obsiahnuté viac. Tieto Pánove slová nám všetkým prinášajú veľkú útechu a povzbudenie. Pán Ježiš nás nimi nabáda, aby sme žili svoju vieru v neho dôsledne, pretože náš večný osud závisí od postoja, ktorý k nemu zaujmeme počas našej pozemskej existencie. Keď v nás živí nádej na nekonečné šťastie, vychádza z toho, že sme stvorení tak, aby sme mohli žiť navždy s Bohom. Iba v spojení s naším Pánom dosiahneme naozaj úplné naplnenie seba samých, plné uspokojenie všetkých našich túžob. Keď sa odvažujeme takto uvažovať, vychádzame zo slov svätého apoštola Pavla, ktorý nás naučil hovoriť o spoločenstve Cirkvi ako o tele Kristovom. To nie je len obrazná reč, ale plná skutočnosť a hlboká pravda. Prvé telo si náš Pán vzal zo svojej Matky Panny Márie, druhé telo nám daroval v zázraku Eucharistie, a keď hovorí svätý apoštol Pavol, že sme spolu s Kristom ukrižovaní (porov. Rim 6, 6) alebo že Kristus má mnoho údov a že my sme týmito údmi (porov. Kristus je hlavou tohto tela, od neho prichádza pravda, milosť a život. „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40).

V tejto súvislosti je najvhodnejšie pripomenúť si slová nášho Pána, keď definitívne hodnotí ľudské životy: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.

Svätý Otec František v jednom svojom príhovore povedal: „Môže sa zdať, že dávať almužnu je jednoduchá vec, ale musíme byť opatrní, aby sme toto gesto nevyprázdnili od veľkého obsahu, ktorý má. Almužna by teda mala so sebou priniesť všetko bohatstvo milosrdenstva. A ako milosrdenstvo má tisíc spôsobov, tak aj almužna sa prejavuje mnohými spôsobmi, aby zmiernila nepohodlie tých, ktorí to potrebujú“ (Príhovor pápeža Františka na audiencii 9.

Sväté písmo nás pozýva, aby sme o almužne uvažovali v hlbšom zmysle, ktorý presahuje čisto materiálny rozmer, a učí nás, že väčšia radosť je dávať ako dostávať (porov. Keď konáme s láskou, vyjadrujeme pravdu o našom bytí: neboli sme stvorení pre seba samých, ale pre Boha a pre bratov. Nebeský Otec nám odplatí naše almužny svojou radosťou. A navyše: sv. Peter medzi duchovnými plodmi almužny menuje odpustenie hriechov. Almužnou dávame niečo materiálne, čo je však znakom väčšieho daru, ktorý môžeme druhým ponúknuť; ohlasovanie a svedectvo o Kristovi, v ktorého mene je pravý život.

Ježiš Kristus sa narodil v Betleheme. Je to Boží syn ktorého Boh poslal hlásať na Zem Božiu lásku. Miluje každého bez rozdielu. Keď nás trápia problémy môžeme sa obrátiť na neho a on nás vždy vypočuje. Vykúpil nás svojim ukrižovaním, tak veľmi nás miloval že za nás položil život. Všetko očistenie, obnova, zmierenie pochádza z Krista. Spoveď je jedna z možností ako nás Kristus môže očistiť od hriechov a obnoviť náš život, vymazať všetko zlé a začať odznova. Od chvíle krstu sme Božími deťmi.

Modlitba je spôsob dohovárania sa s ním. Boh by mal byť náš najlepší priateľ, on nikdy nesklame našu dôveru, nikdy nás nezradí. Pre niektorých je ťažké rozprávať sa s Bohom keď ho nevidia ani nepočujú, ale Boh je láska ktorá má byť v našom srdci a lásku nikdy nevidieť ani nepočuť.

Ježiš - cesta, pravda a život

Ježiš povedal Tomášovi: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: ‚Ukáž nám Otca?!‘ Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.Jn 14, 6-14Cesta k Otcovi je pridlhá, aby sme ju prešli sami. Pravda presahuje naše ponímanie a nadprirodzený život nám môže dať len ten, kto ho má. Medzi týmito priepastnými rozdielmi je mostom Kristus. Cez Ježiša, Cestu, Pravdu a Život človek prichádza k Otcovi, ale aj Otec prichádza medzi nás.

Byť kresťanom neznamená iba napodobňovať Krista, ale ho aj nasledovať. Znamená to vnútorné, bytostné spojenie s Kristom, nie len kopírovanie jeho vonkajších postojov a skutkov: „Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi“. Tu je zdroj originality, novosti i vlastnej identity. Tak žil Kristus a tak pozýva žiť aj nás.

TIP NA DNES: Nenechám sa pohltiť vonkajšou činnosťou a pokúsim sa počas celého dňa uchrániť si vnútorné spojenie s Kristom. Pomôže mi v tom otázka: „Čo chce teraz Ježiš vykonať vo mne či skrze mňa?“

Koho narodenie si pripomíname v tento čas? Liberálni teológovia veria, že bol dokonalý morálny vzor pre celé ľudstvo. Moslimovia veria tomu, že bol jeden z prorokov. Pre hinduistov je jeden z potulných liečiteľov alebo jednoducho len jeden zo ctihodných učiteľov. Satanisti si myslia, že bol porazený a pre ďalších ľudí je len nejakým anjelom alebo duchom, ktorý tu kedysi bol.

Biblia hovorí, že bol ešte pred stvorením sveta. Tiež hovorí že NÍM a SKRZE NEHO VŠETKO POVSTALO A STOJÍ! On existoval ešte skôr ako samotný svet a cez Neho bol stvorený celý svet. Na inom mieste je zase napísané, že On je SLOVO, (LOGOS = Slovo, zákon; Ev. Jána 1). Boh na počiatku, keď tvoril svet, tak povedal a stalo sa! Povedal „buď svetlo“ a bolo svetlo. Je to možno pre nás ľudí ťažké pochopiť, ale On sám je TO SLOVO! Tento zákon, alebo toto slovo, ktorým celý svet povstal a na ktorom stojí, by sa bez Neho rozpadol.

Ježiš je tak isto nazvaný Prvým a Posledným - Alfou a Omegou, ten u ktorého to všetko začalo a u ktorého to všetko raz skončí. Začalo to slovom, skončí to slovom, a potom už bude iba večnosť. Je napísané o ňom, že vyšiel z Boha Otca. Vyšiel ako Slovo - z plnosti srdca hovoria ústa - ON SÁM JE ZJAVENÍM OTCOVHO SRDCA. Boha nikto nikdy nevidel, ale keď sa pozrieme na Krista, tak Ho môžeme vidieť, aký je.

Raz som mal možnosť čítať kritiku jedného muža, prečo odmieta Boha a je ateistom. On napísal niečo v tom zmysle: „Prečo by som mal veriť v Boha, pred ktorým si musím pokľaknúť na to, aby mi pomohol?“. Ak by som mal možnosť mu na to odpísať teraz, tak by som mu napísal, Boh sám sa k tebe už sklonil z Neba, aby ťa ZACHRÁNIL!! On, ktorý býval v Nebesiach, Kráľ slávy cez ktorého všetko bolo a je stvorené, tak On sám sa sklonil, zanechal slávu, zostúpil z nebies a stal sa človekom. Nielenže si zobral telo človeka, ale On sám sa stal človekom, jedným z nás. Narodil sa z panny. Žil život ako obyčajný človek a všetci si mysleli, že je syn tesára Jozefa. Mal svoje vlastné telo z mäsa a kostí, a bol rovnako pokúšaný vo všetkom ako my, ale bez toho, aby zhrešil. Zakúšal takisto slabosť, rovnako ako každý človek. Zažíval hlad, chlad, sklamanie, opustenosť a zradu od najbližších. Od jeho narodenia sa ho Herodes snažil zabiť, keď prišiel medzi vlastných, tí ho neprijali. Keď vstúpil do služby, tak Jeho vlastná rodina mu neverila. Boh sa stal človekom!

Ježiš je často v Novej zmluve tiež nazývaný Synom človeka (SYN - druhá osoba trojice, človek - to hovorí za ľudskú časť). Počas celého svojho života bol 100 % Bohom, ale aj 100 % človekom. Boh sa stal človekom v osobe Ježiša Krista, a nie len kvôli tomu, aby nám ukázal ako žiť. Dôvod prečo to urobil, je kvôli TEBE A MNE! Kvôli tomu, aby mňa a teba zachránil! Preto, lebo túži po vzťahu s nami. Preto, lebo nás miluje. Preto bol ochotný vzdať sa všetkého, opustiť Nebo a stať sa človekom.

Kráľ kráľov a Kráľ neba nezostúpil z Neba preto, aby sme mu slúžili. Jemu bolo dosť v Nebi slúžené, koľko a kedy chcel. Zostúpil z Neba preto, aby slúžil tebe a dal svoj život ako výkupné za všetkých. Preto mám pre teba otázku, kto je Ježiš Kristus v tvojom živote??? Kým je pre teba? Je to len jeden z prorokov, morálny vzor, alebo len nejaká historická postava? Pre mňa je Ježiš Kristus môj osobný spasiteľ, Pán aj Boh, ale aj najbližší priateľ. Nebol som stále veriaci, ale dnes viem že to bolo najlepšie rozhodnutie, aké som v živote urobil. Ak veríme tomu, že Ježiš je Boh, ktorý sa stal človekom, tak jeho slová majú nenahraditeľnú moc a význam pre celé ľudstvo.

Čo s tým urobíš ty? Otázkou pre teba teraz je: Kým je Pán Ježiš pre teba? Je pre teba len jeden z múdrych ľudí, liečiteľ, dokonalý vzor morálky? Chcem ťa poprosiť, zmier sa s Bohom skrze Ježiša, ak ešte nie si. Odporúčam si to preštudovať.

Úryvok môžeme zaradiť medzi tzv. „vyznania“ Krista. Pri Ježišovom krste a pri premenení na vrchu je to Boh Otec, ktorý vyhlásil, že Ježiš z Nazareta je jeho milovaným Synom. Petrovo vyznanie môžeme spolu so zvolaním rímského stotníka pod krížom zaradiť medzi vyznania zo strany ľudí. V evanjeliách ich nie je veľa. Ježišova pravá identita zostáva skôr nepoznaná alebo nesprávne vysvetľovaná. Oveľa častejšie sa stretávame s otázkou jednotlivcov alebo zástupu „kto je to?“, než s odpoveďami na túto otázku.

Lukáš zdôrazňuje Ježišovu modlitbu na viacerých miestach svojho evanjelia: pri krste (3, 21); na púšti (5, 16); pred voľbou apoštolov (6, 12); pri premenení na vrchu (8, 28 - 29); keď učí apoštolov modlitbu Otčenáš (11, 1); v Getsemanskej záhrade (22, 40 - 46) atď. Aj nedeľný úryvok otvára poznámka evanjelistu: „Keď sa raz Ježiš osamote modlil.“ (Lk 9, 18) Evanjelista naznačuje cestu pre nás. Ak chceme skutočne poznať Krista, musíme sa s ním stotožniť a to aj s jeho častou a sústredenou modlitbou k Otcovi. V Matúšovej verzii tejto udalosti Pán Ježiš hovorí Petrovi: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 16, 17) Uznanie a vyznanie Ježiša ako Božieho Syna nie je výsledkom ľudskej špekulácie, ale ovocím modlitby. Je dielom Ducha Svätého. Uznanie a vyznanie Ježiša ako Božieho Syna nie je výsledkom ľudskej špekulácie, ale ovocím modlitby. Je dielom Ducha Svätého.

Evanjelista Lukáš sa vracia k identite Ježiša Krista, ktorú už riešil Herodes Antipas, syn Herodesa Veľkého, tetracha - správca Galiley: „Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili: „Ján vstal z mŕtvych,“ iní: „Zjavil sa Eliáš,“ zasa iní: „Vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ A Herodes vravel: „Jána som dal ja sťať. Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci?“ A chcel ho vidieť.“ (Lk 9, 7 - 9) Táto epizóda so záverečnou Herodesovou otázkou zaznela len niekoľko veršov pred naším úryvkom. Tú istú trojicu možných vysvetlení teraz zopakujú Ježišovi aj jeho apoštoli: Ján Krstiteľ, Eliáš, jeden z dávnych prorokov. Lukáš teda zámerne konfrontuje tieto mienky ľudí, aby ukázal že nie sú dostačujúce pre poznanie Pána Ježiša. Z Lukášovho evanjelia sa neskôr dozvieme, že Herodes sa skutočne stretol s Ježišom Kristom v Jeruzaleme pred Ježišovým umučením: „Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Výsledkom stretnutia panovníka s Ježišom Kristom je opovrhnutie. Herodes túžil vidieť zázrak, a ten mu Ježiš nepredviedol. V Herodesovi sa odzrkadľuje postoj mnohých ľudí súčasnosti. Tento svet pozerá na Krista a jeho evanjelium ako na šou. Postaví Božieho Syna na javisko. Nechce, aby mu niečo vyčítal, ako Ján Krstiteľ Herodesovi. Chce, aby ho pozabával.

Jestvuje vôbec nejaký spôsob ako spoznať Krista? Jestvuje nejaká možnosť pre tých, ktorí, ako apoštol Peter, prijali Ježiša ako Mesiáša, Spasiteľa? Druhá časť nedeľného úryvku nám podáva vysvetlenie. Sú to Ježišove jednoznačné slová: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“ (Lk 9, 23) Čo Ježiš predpovedal o sebe „Syn človeka musí mnoho trpieť...,“ neplatí len pre neho, ale aj pre každého, kto sa rozhodne nasledovať ho. Život kresťana je dôsledné pripodobnenie sa Kristovi vo všetkom. Dnes aj na Slovensku sa zdôrazňuje sociálny rozmer Ježišovho posolstva: Ježišova pozornosť k marginalizovaným, biednym, chorým, starým... Život kresťana je dôsledné pripodobnenie sa Kristovi vo všetkom. Samotný Ježiš Kristus nám hovorí, že nijako nestačí. Nasledovať Ježiša znamená kráčať jeho cestou kríža. Nestačí to urobiť raz, ale každý deň. Táto skutočnosť odlišuje Ježišových učeníkov a učeníčky od všetkých ostatných.

1 Timoteovi 3:16 » A vyznane veľké je tajomstvo pobožnosti: Boh zjavený v tele, ospravedlnený v Duchu, zjavený anjelom, kázaný pohanom, uverené mu na svete, hore vzatý v sláve. Izaiáš 43:10 » Vy ste mojimi svedkami, hovorí Hospodin, i môj služobník, ktorého som si vyvolil, aby ste poznali a uverili mi a porozumeli, že som to ja. Predo mnou nebol utvorený nijaký silný Bôh a nebude ani po mne.Ježiš tvrdil, že On nerobí nič, až kým Mu to nezjaví Otec, a Otec je Duch Svätý, chápeme to. To je jednoducho úrad Boží. Ak nie je, potom ktorý z nich je Otec Ježiša Krista? Ježiš povedal, že Boh je Jeho Otec, a Biblia povedala, že Duch Svätý bol Jeho Otec. Nemôžete z Neho urobiť nezákonné dieťa; tak Duch Svätý je Boh. Tak Ježiš bol Boh. Tak Boh, Otec, Syn, a Duch Svätý; to sú tri úrady jedného Boha. To sú tri atribúty toho istého Boha. Vy ste časťou Boha, a ja som časťou Boha; ale ja nie som všetko z Boha, a ani vy nie ste všetko z Boha. To sú atribúty Božie na nás, ako synovia adoptovaní skrze Ježiša Krista, v ktorom sa Sám Boh stal telom, aby zomrel za nás.W. M. Boh. Jehova Starého zákona je Ježiš Nového.

Áno, keby boli traja Bohovia, potom by ste mohli krstiť v Otca a v Syna a v Ducha Svätého. KRISTUS. Krstíte len na JEDNÉHO Boha, Jeho Samého. Preto tak krstil Peter na Letnice. Bol verný zjaveniu, ktoré bolo dané. tele. tieto tituly. Vypočujte si to ešte raz. Kristus. potom to neurobí nič iné. Pán NIE JE nikto iný. iný. dlhý čas som s vami, a ty si Ma nepoznal, Filip? Otca, tak ako ty hovoríš: Ukáž nám Otca? Povedal som: „Tu sa jedná o celkom iný druh jednoty, lebo Ježiš povedal, kto vidí Mňa, vidí Otca.”Prorok povedal, že bude svetlo v čas večera. a je skutočnosťou, že Boh a Kristus sú Jedno.”Pred nedávnom som hovoril s jedným židovským Rabínom. Povedal som mu: „O to sa predsa jedná, Rabbi,my sme nerozsekali Boha na tri kusy. rozložiť na tri diely. Otec, Syn a Duch Svätý. Hneď by vám povedal, odkiaľ táto idea prišla. Židia vedia, že toto vyznanie bolo ustanovené na koncile v Nicei. Židia v to tiež veria. JEDNÉHO v TROCH. Avšak svetlo sa navrátilo vo večernej dobe. Palestíny. Boh a Kristus sú JEDNO. Je a Ktorý Má Prísť, Ten Všemohúci. potom vzhliadnite a proste za to Boha. budete môcť obdržať. prirodzenou ľudskou schopnosťou, ale Duchovným obdarovaním. nedosiahnete. Musí to byť zjavenie od Boha. nemôže povedať, “Ježiš je Kristus,” jedine skrze Ducha Svätého. že Ježiš je Kristom, Bohom, Pomazaným.

Úryvok z knihy W. M. Čo je duchovný boj? Začali sa časy konca? Ako sa nepoddať zúfalstvu a strachu? Spoznajte odpovede na tieto aj ďalšie otázky vďaka novej knihe od obľúbeného poľského kňaza o. Kto je pre teba Ježiš? Väčšina katolíkov by odpovedala, že Ježiš Kristus je Boh a Spasiteľ sveta. Položme si však otázku, či aj chápeme, čo to znamená. Tu mi prichádza na um známe príslovie: „Ak sa bojíš, tak Boha.“ V našej každodennej realite sa totiž Pán Ježiš stáva prostriedkom na získanie pomoci v núdzi, automatom svojho druhu na plnenie prosieb a želaní. Keď ti niekto v práci alebo v škole povie, že tvoja viera je povera a tmárstvo, budeš mať odvahu povedať: „Kamarát, nerúhaj sa môjmu Pánovi a Kráľovi!“? Pozri sa, čo sa deje teraz na Západe. Mnohí majú strach priznať, že veria v Boha a chodia do kostola, lebo ich hneď zlynčujú. Deje sa to v štátoch, v ktorých vraj panuje tolerancia, rovnosť a demokracia. Je to však jeden veľký nezmysel. Demokracia a rovnosť platia vtedy, keď sa hovorí to, čo chcú počuť. Naša viera sa často obmedzuje iba na nedeľnú svätú omšu, pretože doma nás učili, že to tak treba, máme taký zvyk alebo sused sa pozerá. Boha púšťame len do tých oblastí nášho života, ktoré sú pre nás výhodné. Každý si musí v pravde položiť otázku, kam smeruje náš život, kto sme, pre čo a pre koho žijeme.

Prvá vec, ktorú treba urobiť, aby sme pochopili, v čom spočíva vzťah s Pánom Bohom, je v myšlienkach sa vrátiť do záhrady Eden, keď prví rodičia Adam a Eva svojou neposlušnosťou spáchali prvý hriech. Dodnes nik nevie, v čom tento hriech spočíval a aký skutok vlastne spáchali. Z biblického opisu však vyplýva, že určite išlo o neposlušnosť Božej vôli. Dôsledkom tohto činu bolo skazenie ľudskej prirodzenosti prvotným hriechom a prostredníctvom hriechu sa ľudstvo otvorilo pôsobeniu najväčšieho nepriateľa človeka - satana. Keby nebolo Ježiša Krista, ktorý položil svoj život na kríži, a tak splatil dlh za ľudí pre ich hriechy, všetci by sme boli v beznádejnej situácii. On nás oslobodil z otroctva smrti a satana. Pred dvetisíc rokmi sa situácia vo svete obrátila o 180 stupňov. Starodávny had bol porazený (porov. Zjv 12, 9), stratil moc nad tými, ktorých Ježiš vykúpil svojou vlastnou krvou. Teraz si ešte raz položme otázku: Kto je pre mňa Ježiš Kristus? Chcem ísť s ním a získať svoju spásu? Pamätaj, že niet väčšej lásky než tá, keď niekto položí život za svojich priateľov (porov. Jn 15, 13). Ježiš to urobil za teba. „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo.

tags: #kto #je #pre #mna #jezis #tema