Svätý Mikuláš, známy ako patrón detí, námorníkov a chudobných, je jednou z najvýznamnejších osobností kresťanského sveta. Jeho život a dielo inšpirovali mnohé legendy a tradície, ktoré pretrvávajú dodnes.
Ikona svätého Mikuláša z Velikij Novgorod
Skutočný príbeh a pôvod
Skutočný príbeh Mikuláša sa začína jeho narodením. Mikuláš sa narodil približne v roku 270 v dedine Patara v Lýkii. Oblasť bola v tom čase grécka a teraz sa nachádza na južnom pobreží Turecka. Mikuláš sa narodil bohatým a zbožným rodičom, ktorí veľmi túžili mať dieťa a často o dieťa prosili. Mikuláš sa stal odpoveďou na ich modlitby a sám od ranného veku prejavoval výnimočnú oddanosť Bohu.
Jeho rodičia ale nešťastne zomreli počas epidémie, keď bol Mikuláš ešte mladý chlapec. Po smrti jeho rodičov Mikuláš zdedil značný majetok a poslúchol Ježišove slová „predaj, čo vlastníš a peniaze rozdaj chudobným“. Mikuláš použil celé svoje dedičstvo na pomoc chudobným, chorým a trpiacim.
Svoj život zasvätil službe Bohu a ešte ako mladý muž sa stal biskupom v Myre (dnešné mestečko Demre na juhu Turecka). Počas vlády rímskeho cisára Diokleciána (vládol od 284-305, zomrel 316) sa nemilosrdne prenasledovali kresťania (v tom čase nebolo kresťanstvo akceptované, stalo sa tak až v roku 380 keď cisár Theodosius I. vydal Solúnsky edikt a povýšil kresťanstvo na oficiálne náboženstvo v Rímskej ríši) a aj biskup Mikuláš trpel pre svoju vieru, bol vyhnaný a uväznený.
Po tom, ako na trón nastúpil Konštantín Veľký, bol Mikuláš prepustený a zúčastnil sa Prvého Nicejského koncilu v roku 325. Tento koncil sa koncal v meste Nikaia, dnešné mesto Iznik v Turecku. Zvolal ho rímsky cisár Konštantín I., s cieľom vyriešiť spor, ktorý sa v Alexandrii rozhorel okolo učenia istého kňaza Areia (lat. Arius), týkajúceho sa Ježišovej podstaty (prirodzenosti) a jeho vzťahu k Bohovi (Otcovi), a teda aj k chápaniu Najsvätejšej Trojice. Konkrétne išlo o to, či Ježišova prirodzenosť je podobná, čo tvrdil Arius, alebo rovnaká ako Otcova.
Mikuláš zomrel 6. decembra 343 v Myre (Demre) a bol pochovaný v jeho katedrálnom kostole. Až v 6. storočí sa jeho svätyňa stala verejne známou. V roku 1087 talianski námorníci alebo obchodníci ukradli jeho pozostatky z Myry a odviezli ich do Bari v Taliansku. Mikulášove relikvie zostávajú uložené v bazilike San Nicola v Bari z 11. storočia, hoci ich fragmenty získali kostoly po celom svete.
V roku 2017 vedci datovali jeden takýto fragment relikvie, kus bedrovej kosti, z kostola v Spojených štátoch a potvrdili, že pochádza zo 4. storočia.
Interiér Baziliky San Nicola v Bari, kde sú uložené relikvie svätého Mikuláša
Legendy a príbehy
Popravde, veľa sa o jeho skutočnom živote nevie. Ale v priebehu storočí sa o živote a skutkoch svätého Mikuláša rozprávalo mnoho príbehov a legiend. Jeden príbeh hovorí o chudobnom mužovi s tromi dcérami. V tých dňoch musel otec mladej ženy ponúknuť potenciálnym manželom niečo cenné, čiže veno. Čím väčšie veno, tým väčšia šanca, že si mladá žena nájde dobrého manžela. Dcéry tohto chudobného muža, bez vena, boli preto určené na predaj do otroctva.
Zrazu sa ale záhadne v ich dome pri troch rôznych príležitostiach objavili vrecká zlata, ktoré poskytli potrebné veno. Vrecká zlata, prehodené cez otvorené okno, vraj pristávali v pančuchách alebo topánkach, ktoré zostali pred ohňo, aby vyschli. To viedlo k zvyku, že deti vešali pančuchy alebo vyťahovali topánky a netrpezlivo čakali na darčeky od svätého Mikuláša. Niekedy sa príbeh rozpráva so zlatými guľami namiesto vrecúšok zlata.
Obyvatelia mesta Myra oslavovali dobrého svätca v predvečer jeho sviatku, keď do okresu prišla skupina pirátov z Kréty. Ukradli poklady z kostola svätého Mikuláša, aby si ich odniesli ako korisť. Keď odchádzali z mesta, uchmatli mladého chlapca Basilia, aby sa z neho stal ich otrok. Nasledujúci rok Basilios čakal na kráľa a priniesol mu víno v nádhernom zlatom pohári. Pre Basiliových rodičov, zničených stratou ich jediného dieťaťa, uplynul rok veľmi pomaly a plný žiaľu. Keď sa blížil ďalší sviatok svätého Mikuláša, Basiliova matka sa k veľkej oslave nepripojila, pretože jej to pripomínalo deň tragédie. Medzitým, keď Basilios plnil svoje úlohy, bol z ničoho nič vyhodený z miestnosti do temnoty. Vystrašenému chlapcovi sa zjavil svätý Mikuláš, požehnal ho a usadil v jeho dome v Myre. Predstavte si tú radosť a úžas, keď sa Basilios zázračne objavil pred svojimi rodičmi, stále držiac kráľovský zlatý pohár.
Ďalší príbeh rozpráva o troch študentoch teológie, ktorí cestujú študovať do Atén. Zlý hostinský ich okradol a zavraždil, pričom ich pozostatky ukryl vo veľkej nakladacej vani. Stalo sa, že svätý Mikuláš, ktorý zhodou okolnosti išiel po tej istej trase, sa zastavil práve v tomto hostinci. V noci sa mu o zločine snívalo, vstal a zavolal si hostinského. Keď sa svätý Mikuláš vrúcne modlil k Bohu, traja chlapci boli prinavrátení k životu.
Vo Francúzsku sa rozpráva príbeh o troch malých deťoch, ktoré pri svojej hre blúdia, až kým sa nestratia a naláka ich do zajatia zlý mäsiar. Zjavuje sa svätý Mikuláš a prosí Boha, aby im vrátil život a deti ich rodinám. A tak je svätý Mikuláš patrónom a ochrancom detí.
Niekoľko príbehov hovorí o Mikulášovi a mori. Keď bol Mikuláš mladý, vydal sa na púť do Svätej zeme. Keď kráčal tade, kde kráčal Ježiš, snažil sa hlbšie pochopiť Ježišov život, umučenie a zmŕtvychvstanie. Pri návrate po mori hrozilo, že loď, na ktorej bol aj Mikuláš zničí silná búrka. Mikuláš sa ale pokojne modlil. Vydesení námorníci boli ohromení, keď sa vietor a vlny zrazu upokojili a nikomu sa nič nestalo.
Iné príbehy hovoria o Mikulášovi, ktorý zachránil svoj ľud pred hladomorom, ako ušetril životy nevinne obvinených a mnohé ďalšie. V tajnosti robil veľa láskavých a veľkorysých skutkov a nič za to neočakával.
Dnes je uctievaný na Východe ako človek so zázračnými schopnosťami a na Západe ako patrón najrôznejších osôb - detí, námorníkov, bankárov, učencov, sirôt, robotníkov, cestujúcich, obchodníkov, sudcov, úbožiakov, študentov, obetí justičných omylov, zajatcov, voňavkárov, dokonca aj zlodejov a vrahov!
Námorníci, ktorí sa hlásili k svätému Mikulášovi ako patrónovi, nosili príbehy o jeho priazni a ochrane široko-ďaleko. V mnohých námorných prístavoch boli postavené kaplnky svätého Mikuláša. Keď sa jeho popularita rozšírila v stredoveku, stal sa patrónom Apúlie (Taliansko), Sicílie, Grécka a Lotrinska (Francúzsko) a mnohých miest v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Taliansku, Rusku, Belgicku a Holandsku.
Tisícky turistov z celého sveta prúdia do Demre (predtým Myra) a pátrajú po koreňoch svätého Mikuláša. Prichádzajú ako pútnici, najmä z Ruska, kde je svätý Mikuláš uctievaný ako patrón a otec pravoslávnej viery. Stánky a obchody predajcov sú preplnené množstvom obrázkov ikon svätého Mikuláša ponúkaných z kameňa, tkanín, vosku a kovu. Nájdete ich tu v rôznych formách ako medaily, záložky, taniere, figúrky a ikony.
Po dobytí tejto časti Seldžuckými Turkami (11. - 13. storočie) a dlhej vláde Osmanskej ríše (14. - 20. storočie) sa však dominantným náboženstvom v tejto krajine stal islam. Od roku 1922, je približne 99% tureckého ľudu moslimov, hoci Turecko je oficiálne sekulárnym štátom.
Začiatkom 50. rokov Turecko vydalo v roku 1955 známku Santa Clausa, čím ďalej upozornilo na vzťah svätého Mikuláša k tomuto miestu. V dnešnom moslimskom Turecku komerčné záujmy propagujú Mikuláša, aby podporili rozdávanie darčekov na Nový rok. Takže západný Santa, Noel Baba alebo náš Mikuláš, je videný v nákupných centrách, na uliciach alebo v školách. Svätého Mikuláša si v krajine svojho narodenia pamätajú ako človeka, ktorý sa staral o všetkých ľudí, najmä o deti.
Súčasnosť a tradície na Slovensku
Každý rok 6. decembra oslavujeme sviatok svätého Mikuláša. Vyčistíme si čižmy a očakávame, či nás Mikuláš niečím sladkým odmení. Málokto však pozná skutočný príbeh tejto významnej osobnosti, ktorá sa neskôr stala predlohou pre postavu Santa Clausa. Kto bol svätý Mikuláš a ako sa z biskupa stal symbol Vianoc?
Príbeh plný legiend a zázrakov ukazuje, ako sa z historickej postavy stal jeden z najobľúbenejších svätcov všetkých čias.
Už k zvoleniu svätého Mikuláša za biskupa sa viaže zaujímavá legenda. Keď v meste Myry zomrel arcibiskup, zišli sa tam biskupi z celého okolia, aby vybrali jeho nástupcu. Keďže sa nevedeli dohodnúť, začali spolu s veriacimi prosiť Boha o pomoc pri výbere.
Podľa legendy Boh prehovoril k jednému staršiemu biskupovi a dal mu jasné inštrukcie. Mikuláš, ktorý vtedy býval v meste, prišiel podľa svojho zvyku do chrámu ešte za tmy. Pri dverách ho zastavil spomínaný biskup a opýtal sa ho na meno. Mikuláš najprv váhal s odpoveďou, no na druhý pokus svoje meno prezradil.
Keď biskup oznámil ostatným, že našli Bohom vyvoleného nástupcu, Mikuláš sa vo svojej skromnosti zdráhal prijať túto významnú funkciu. Nakoniec však súhlasil, pretože veril, že ide o Božiu vôľu. Tak sa stal novým arcibiskupom mesta Myry.
Výročie jeho úmrtia sa dodnes pripomína ako deň svätého Mikuláša 6. decembra a 19. decembra (podľa juliánskeho kalendára).
Na Slovensku a v Čechách chodí Mikuláš v noci z 5. na 6. decembra a dobrým deťom do vyčistenej čižmičky nadelí sladkosti, ovocie a iné dobroty. Tí neposlušní si môžu nájsť uhlie či varechu. Okrem klasických mikulášskych obyčajov sa v rôznych častiach Slovenska zachovali aj iné zvyky. Na Horehroní napríklad čert s radosťou strašil slobodné dievčatá. V inom kúte Slovenska zase chodila štvorica Mikuláš, čert, gazda, ktorý na retiazke viedol medveďa. Zvykol s nimi chodiť aj harmonikár a slobodné dievčatá museli pred nimi odriekať žartovné modlitby za budúcich manželov.
Počas 6. decembra, dňa úmrtia Svätého Mikuláša, sa konajú rôzne podujatia pre deti. Napríklad, v Bratislave sa koná Mikulášsky sprievod.
Mikulášsky sprievod v Bratislave
- Trasa: Hviezdoslavovo námestie - Primaciálne námestie
- Účastníci: Mikuláš, anjeli, čerti, deti a dospelí
- Program: Rozsvietenie vianočného stromčeka, kultúrne vystúpenia
Svätý Mikuláš predstavuje stelesnenie pokory, dobrosrdečnosti a lásky k blížnemu. Jeho dobré skutky a zázraky obleteli celý kresťanský svet a niet snáď Európana, ktorý by túto významnú osobnosť nepoznal. Svätý Mikuláš je jeden z najuctievanejších svätých v celom kresťanstve. Jeho odkaz spočíva vo vzájomnej pomoci a spolupatričnosti, nie v čokoládových figúrkach.