Biblia, posolstvom, skrze ktoré Boh hovorí k človeku, denne čelí veľkej paľbe kritiky, avšak odoláva. Ak je posolstvom Biblia, dá sa očakávať, že je Biblia pravdivá.
Kritika a dôveryhodnosť Starého zákona
Kritici často spochybňujú dôveryhodnosť Starého zákona, ktorý však odoláva aj tzv. literárnej kritike 18. a 19. storočia. Časom vyvrátené autormi ako Joseph P. Free, William F. Albright, G.E. Wright, James Orr, Keneth A. Kitchen, Oswalt T. Allis, R.N. Whybray, E.J. Harrison, Roland Youngblood, Merrill Unger, Millar Burrows, A. H. Dick, Wilson Umberto Cassuto a ďalší, považujú diela nemeckého teológa Juliusa Wellhausena a tzv. nenapísal Mojžiš.
V súčasnosti je dôležitá otázka, či sa dnešný text zhoduje z originálom. V jaskyni č. 4 v Kumráne sa našli zvitky o 1000 rokov staršie ako dovtedy najstaršie známe kópie (980 po Kr.).
Zachovanie textu
Židovskí pisári, ktorí písali biblické texty, museli dodržiavať veľmi prísne pravidlá, ktoré sa týkali nielen formátovania textu či atramentu, ale aj odevu pisára a hygienických pravidiel, ktoré musel dodržiavať. Ak sa zistila jediná chyba, texty sa museli spáliť alebo zakopať. Dodržiavali sa prísne opatrenia, aby sa uistili, že každá kópia je identická z originálom. Pisári spočítali verše, len aby zabránili vynechaniu jedinej čiarky či bodky.
Tieto opatrenia svedčia o mimoriadnej snahe o presnosť textov a zachovaniu celého posolstva až do dnešných dní. Zvitky od Mŕtveho mora sú skoro identické so súčasnými textami Starého zákona okrem Ester.
Archeológia a Biblia
Ako vyhlásil F. G. Kenyon: "Archeológia zatiaľ nepotvrdila ani jeden biblický fakt." Archeológia poskytuje dôležité dobové poznatky, potvrdzuje presnosť biblických záznamov, a to vrátane existencie biblických miest ako Megiddo, Jeruzalem, Lachíš, Gaza a pod.
Napríklad, zničenie Sodomy a Gomory potvrdzuje kniha Genezis. Rovnako je presný aj spôsob ich skazy. Asi okolo roku 2065 pred Kr. bolo územie veľmi úrodné a husto obývané, onedlho však bolo opustené. Archeologické nálezy naznačujú, že oblasť zachvátil rozsiahly požiar a zaplavil celé územie.
Príklady archeologických nálezov
- Jericho: Vykopávky odhalili, že mesto bolo zničené ohňom, smerom von.
- Obsadenie Jeruzalemu: Archeológ S. H. Horn poukazuje na presný popis obsadení Jeruzalemu z 2. Samuelovej 5:6-8 a 1. Paralipomenon.
Autorstvo a Pentateuch
Biblia uvádza, že autorom Pentateuchu je Mojžiš (Ex 17:14, 24:4, 34:27, Num 33:2, Deut 31:9, 31:22). Podobne hovorili aj apoštoli (napr. Mat 8:4, 19:8, Mar 7:10, 10:5, 12:26, Luk 2:22, 20:37, Ján 1:17, 5:46-47, 7:19, Sk 3:22, 13:39, 15:5, Rim 10:5, 1Kor 9:9, 2Kor 3:15, Žid 9:19, Zj 15:3). Samotný Ježiš povedal: "Čo vám prikázal Mojžiš?".
Mojžiš a Genezis
Hoci mohol dostať ostatné knihy priamo od Boha, mohol dostať spätne aj Genezis. Je možné, že Mojžiš použil existujúce záznamy, z ktorých vytvoril kompilát.
Jedinečnosť Biblie
Jedinečnosť Biblie spočíva v jej posolstve. Okrem zjavných vyhlásení však obsahuje aj „záhady a tajomstvá“. Napríklad, súčet hodnôt písmen v prvom verši knihy Genezis je 2701. Ak vydelíme tento verš číslom 816 (súčet hodnôt prvých troch slov vo verši), dostaneme výsledok 3,1416. To je hodnota p na štyri desatinné miesta.
Ježiš Kristus pri svojom krátkom pobyte na zemi naplnil do poslednej bodky všetky proroctvá, ktorých je viac ako 300 a sú veľmi detailné.
Interpretácia a kontext
Biblia obsahuje rôzne literárne diela, iné zase poetické, ďalšie sú písané vo forme proroctiev. Preto v duchu musíme aj jednotlivé časti vykladať. Ak príbehy chápeme v historických súvislotiach, tak musíme tieto príbehy aj historicky chápať. Ak postavy žili v určitom čase a konali to, čo Biblia hovorí, že konali, ide o skutočných ľudí v skutočnom čase. Túto pravdu potvrdzuje svojimi slovami aj Ježiš Kristus.
Príbeh stvorenia
Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem. Ide o absolútny počiatok všetkého. Tu sa „oddeľuje“ večnosť od času (Gen 1:1-3). Všetko, čo je stvorené, či vzniklo, má svoj počiatok.
Boh (hebr. JHVH, niekedy tlmočené ako Jahve, Jehovah) je večný (Iz 57:15). Boh nepodlieha obmezeniam, ktoré sa vzťahujú na hmotu, rýchlosť, gravitáciu ani čas.
Bara - Stvorenie z ničoho
Slovo "bara" znamená stvoriť, nie transformáciu či premenu niečoho na niečo. Bara sa užíva len vzťahom na Boha; len On dokáže stvoriť (bara), resp. vo verši 1 ide o svorenie hmoty. Boh tvorí niečo nové, čo ešte nebolo. Pred veršom 1 nebolo nič, len Boh. Ak by existovala prahmota, musela by byť večná, teda aj ona by bola Bohom. Išlo by o panteistickú predstavu Boha a stvorenia.
Elohim - Bohovia
Elohim - je použité viac ako 2500-krát. Označuje Večného, Všemohúceho a Nadprirodzeného bytia. V hebrejčine je viac slov, ktoré vytvárajú dojem množného čísla, ale ide pritom o jednotné číslo.
Nebesia a Zem
Nebesia (hebr. shamayim) označuje oblohu, nebesá, ovzdušie, ale aj vesmírny priestor, vrátane hviezd, slnkom a ostatnými vesmírnymi telesami. Genezis hovorí, že Boh stvoril nebesia, teda hmotu. Podľa odhadov (z nášho stanoviska) okolo milión galaxií. Ešte pred stvorením zeme je stvorené nebo a nebeský anjeli.
Boh sa pýta: "Kde si bol, keď som zakladal zem? Oznám, akže znáš rozum? Alebo kto roztiahol po nej šnúru? (Pr 8:27, Jób 38:4-5). Boh stvoril vesmír a Zem.
Teórie o veku Zeme
Otázka, kedy nastal počiatok, ako sú teda Zem a vesmír staré? Odpoveď v Biblii nenájdeme. Existujú rôzne teórie založené na predpokladoch:
- Naturalizmus a evolúcia: Vylučuje Boha.
- Teistická evolúcia: Evolučný proces bol naplánovaný a riadený Bohom.
- Teória starej Zeme alebo progresívny kreacionizmus: Vesmír aj Zem sú staré niekoľko miliárd rokov.
- Teória mladej Zeme: Zem je stará rádovo niekoľko tisíc rokov.
Vedci James Ussher a Dr. Floyd Jones dospeli k dátumu stvorenia 4004 pred Kr. Zástancovia teórie mladej Zeme verili, že Zem je mladšia ako 10 000 rokov. Tvrdia, že Boh stvoril človeka dospelého, rovnako tak vegetáciu a živočíchy. Na jednej strane je zem mladá ale na druhej je stará, ako sa to javí.
Zástancovia teórie mladej Zeme tvrdia, že metódy rádiometrického datovania, ktoré dávajú dôkaz, že horniny môžu mať milióny rokov, sú nespoľahlivé, keďže je známy polčas rozpadu. Navyše rôznymi metódami nameráme rôzne hodnoty.
Problémy s datovaním
- Horniny, ktoré vznikli pri výbuchu sopky na Mt. St. Helens, udávajú pomocou rôznych metód od 0,5-2,8 miliónov rokov.
- Diamanty (ich vek sa odhaduje na 1-3 miliardy rokov) obsahujú uhlík C14, ktorého polčas rozpadu je 5730 rokov, čo znamená, že by nemali byť staršie ako 60 000 rokov.
Zem neladná a pustá
Verš Genezis 1:2 hovorí: "Zem bola neladná a pustá a tma bola nad priepasťou, a Duch Boží sa oživujúci vznášal nad vodami." Zatiaľ je však zem neladná a pustá podľa Izaiáša 34:11 a Jeremiáša 4:23. Slovo "neladná" (hebr. tohu) znamená bez tvar, formu, a "pustá" (hebr. bohu) znamená prázdnotu a neusporiadania. Mala byť usporiadanú a obývanú a prestáva byť pustá. Tma (hebr. chosek) naznačuje temnotu, resp. absenciu svetla, len nad priepasťou. A táto priepasť je naplnená vodou. Zem má vo svojom vnútri priepasť, hlbinu naplnenú vodou, ktorá je obklopená tmou. Duch Boží sa nad vodou vznáša, resp. prináša poriadok (Žalm 104:30).
Teória medzery
Teória medzery hovorí o tom, že medzi 1. a 2. veršom Genezis je časová priepasť. Bolo to spôsobené vzburou a pádom (Ez 28:11-19, Iz 14:12-15), ktorý postihol celé stvorenie. Následkom Luciferovho hriechu, opisuje chaotickú, zničenú zem, ktoré je neladná a pustá.
Svetlo a dni stvorenia
A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo. Boh sa aj vyjadruje, vyjadruje svoju vôľu. Svetlo vzniklo ešte predtým, ako sú stvorené slnko a mesiac. (Je svetlom priamo Boh?) Boh videl svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy. Prideľuje rozdielne postavenie v čase a priestore. Na jednej pologuli je deň, svetlo, na druhej je noc, tma. Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň. Deň a noc, sa začnú na zemi striedať deň a noc. Niečo podobné sa dá vyčítať aj v Exoduse 20:11.
Vo všeobecnosti existujú tri výklady dĺžky trvania dní stvorenia: doslovné 24-hodinové dni, dlhé časové obdobia alebo symbolické dni.
Obloha a atmosféra
Boh riekol: Nech je obloha medzi vodami a nech delí vody od vôd! Rozdeľuje vody, ktoré sú na zemi a ktoré sú nad zemou, atmosferické vody, mraky. A Boh nazval oblohu nebom. A bol večer, a bolo ráno, druhý deň. Obloha, oblakmi, v našom ponímaní by sme to nazvali atmosféra.
Žalm 104:2 hovorí, že Boh "rozťahuje nebesia ako záclonu." Izaiáš 40:22 hovorí, že Boh "roztiahol nebeskú oblohu, silnú ako liate zrkadlo."
Súš a vegetácia
Boh riekol: Nech sa zhromaždia vody, ktoré sú pod nebom, na jedno miesto a nech sa ukáže sušina! A bolo tak. Žalm 33:7 hovorí, že Boh zhromažďuje morské vody, a Žalm 104:6-10 hovorí, že Boh stanovil hranicu, ktorú vody neprekročia. Prostredníctvom ktorej Boh vykonal toto dielo. Boh riekol: Nech zem vydá zeleň, bylinu nesúcu semä, ovocný strom prinášajúci ovocie podľa svojho druhu, v ktorom je jeho semä, na zemi. A bolo tak. Boh iniciuje vznik vegetácie. Vznik života je pre teóriu evolúcie kameň úrazu.